Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/210/2013 z 28. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. novembra 2013, sp. zn. 5CoE/210/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4406205132.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/210/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4406205132.1 | 2013-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76b7752d-a2fa-490c-bd19-ed23671eda68 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4406205132.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/210/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406205132
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4406205132.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava a
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát, proti povinnému: J. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z. I., Z.. republiky XXXX/X, o vymoženie sumy 687,11 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. mája 2012 č. k.
14Er/424/2006-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 10. mája 2012 č.
k.14Er/424/2006-21 exekúciu zastavil. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu
687,11 eura, na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica číslo N 4406/2005, NZ
42013/2005 zo dňa 10. 09. 2005, spísaná dňa 10. 09. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom,
Notársky úrad so sídlom v Partizánskom a na základe tohto exekučného titulu súd dňa 27. 03. 2006
udelil súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi poverenie na vykonanie exekúcie EX 584/2006.
Návrhom zo dňa 07. 06. 2007 oprávnený žiadal zmenu súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagya a
vykonaním exekúcie žiadal poveriť JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
62, Bratislava. K uvedenému návrhu bol pripojený súhlas pôvodného exekútora so zmenou exekútora,
originál poverenia, súhlas JUDr. Krutého, ako navrhnutého exekútora oprávneným a Dohoda zo dňa
26. 01. 2007 pôvodného exekútora a oprávneného, predmetom ktorej je vyúčtovanie exekučných trov.
Uznesením zo dňa 02. 07. 2007 č. k. 14Er/424/2006-14, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 08.
2007, súd návrhu oprávneného vyhovel, rozhodol o zmene exekútora a vykonaním exekúcie poveril
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60. Súd po preštudovaní
spisového materiálu, konkrétne exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N 4406/2005 NZ
42013/2005 zo dňa 10. 09. 2005 zistil, že obsahom citovanej notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka
o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou. Mgr. Tomášovi Kušnírovi
malo byť udelené plnomocenstvo na spísanie citovanej notárskej zápisnice ako exekučného titulu
povinnou osobou pri uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 02. 03. 2005. Splnomocnenie (predtlačený text
o určení vopred konkrétnej osoby - zástupcu) udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je súčasťou Zmluvy
o úvere číslo 4191432 zo dňa 02. 03. 2005, bolo vopred pripravené oprávneným, ide o predtlačený
formulár splnomocnenia, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, táto je vyplnená ručne pri jej uzavretí,
kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 398,33 eura a dlžník sa zaväzuje zaplatiť
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 288,78 eura v 9 mesačných splátkach po 76,35 eura počnúc
dňom 16. 03. 2005 na účet oprávneného. Predtlačený formulár Zmluvy o úvere, ktorého obsah povinný



nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej
zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších
exekúciách ako splnomocnenec povinných a aj ako splnomocnenec spoločnosti oprávneného, teda
ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným,
čo podľa názoru súdu je v rozpore so zákonom (§ 22 O. z.) a takáto notárska zápisnica, kde ako
splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci
je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti
zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka, a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo,
ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe
a nemožno s ním disponovať. Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu
(neobsahuje údaj o výške dlhu povinného), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné
plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere je nejasné a neurčité. Súd poukazuje aj na uznesenie
Ústavného súdu SR z 12. mája 2011 č. k. IV.ÚS 183/2011-16 a je toho názoru, že plnomocenstvo
udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom. Súd
dospel k záveru, že danú exekúciu je potrebné zastaviť, pretože všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez ktorého existencie nemožno
exekúciu vykonať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. 01. 2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R58/19977 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“ Daná exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie, ktorého podkladom bol exekučný titul (notárska zápisnica), ktorý nespĺňa znaky materiálnej
a formálnej vykonateľnosti. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil podľa ustanovení
§ 57 ods. 1 písm. a/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a § 22 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho ďalšieho právneho
zástupcu Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, dôvodiac tým, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP),
nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Tvrdil, že
exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „Exekučný poriadok“) sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie
ako keby exekučný titul bol zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď
už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
(ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Ďalej tvrdí, že to bol predovšetkým notár, ktorý podľa § 36
ods. 1 Notárskeho poriadku pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho
právny záväzok a súlad s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukazujúc na ust. §
43 ods. 1 Notárskeho poriadku, oprávnený uviedol, že základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej
vierohodnosť. Všeobecný súd podľa odvolateľa nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať
do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Ochranu
práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. §
40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku), ktorou náprava dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v
mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo
takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je
odlišný. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska
zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení
napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to
preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto
žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice
de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného
právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru



zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie notára,
ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej činnosti. Vzhľadom na to,
že platná notárska zápisnica (ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) má rovnaké právne
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný
súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade
pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd
naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V ďalšom odvolacom dôvode uviedol, že
exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo
do situácie, v ktorej, rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval
všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný
súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej poukazuje na nerovnaké
postavenie žalobcu a žalovaného, na nemožnosť žalobcu vyjadriť sa k rozhodovaniu o právach žalobcu
v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený
uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie
iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Poukázal na to, že exekučný súd
neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie,
v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Oprávnený tak nemal možnosť
vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie, a tým je exekučné konanie
poznačené závažnými procesnými nedostatkami. Poznamenal, že povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal
záväzok z úveru podľa zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na
seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody.
Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo
nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané
nebolo vôbec. Vzhľadom na to udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je vôbec možné právne
považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok.
Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh
uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Odvolateľ sa odvoláva na argumentáciu
prvostupňového súdu, ktorý predmetné plnomocenstvo považuje za neplatný právny úkon, nakoľko
sa povinný vzdáva svojich práv skôr ako mu vznikli. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Po podaní odvolania podal oprávnený na Okresný súd Nové Zámky dňa 30. 08. 2012 návrh na
prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Žiadal konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom
znení: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy
o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných
práv EÚ rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi?
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť a
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení konania je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a svoje zistenia
správne právne posúdil, odvolací súd sa stotožňuje s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého
záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené
v § 22 ods. 2 OZ spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 OZ, podľa
ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutia o zastavení
exekučného konania založil na neexistencii spôsobilého exekučného titulu z dôvodu zistenia, že tento
nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade
notárska zápisnica, nebol spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku v rozhodnom znení, v zmysle ktorého podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak preskúmaval
predmetný exekučný titul a podmienky, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere,
ktorej súčasťou bolo splnomocnenie, ktoré povinný udelil advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi v predtlači
zmluvy o úvere, a teda ak povinný chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol
nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra,
v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu, pričom
Mgr. Tomáš Kušnír zmluvu o úvere nepodpísal. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského
úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra a s poverením na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ktorej právnym dôsledkom podľa § 53 ods. 4 a § 39 Obč. zákonníka je jej
absolútna neplatnosť pre rozpor so zákonom, a to od počiatku. Pokiaľ ide o účastníkov zmluvy o
úvere a dohody o plnomocenstve, odvolací súd uvádza, že nie je daná totožnosť účastníkov týchto
právnych úkonov. Zmluva o úvere je osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého
vznikol osobitný právny vzťah medzi subjektmi, a to medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom
na jednej strane a X. ako dlžníkom na druhej strane na poskytnutie peňažných prostriedkov. Podpis
účastníkov na zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto
právnemu úkonu. Účastníkmi dohody o plnomocenstve je splnomocniteľ a splnomocnený, v danej
veci povinný J. L. a Mgr. Tomáš Kušnír. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej medzi splnomocnencom a
splnomocniteľom vzniká právny vzťah, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska
jeho subjektov, ako aj obsahu a takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho
účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami
medzi ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači
zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určil práve oprávnený a v
ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Okrem toho Mgr.
Tomáš Kušnír v množstve konaní vedených oprávneným, vystupuje ako právny zástupca oprávneného.
Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného
Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným, čo je prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve, ktorý
dôvod odvolací súd považuje za podstatný pre posúdenie oprávnenia Mgr. Tomáša Kušníra uznať za
povinného záväzok a podpísať za neho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe vyššie
uvedených skutočností odvolací súd nemal za preukázané, že medzi Mgr. Tomášom Kušnírom ako
splnomocnencom a povinným ako splnomocniteľom došlo k vzniku platnej dohody o plnomocenstve, na
základe ktorej by bol Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený uznať za povinného dlh vo forme notárskej zápisnice
a súhlasiť s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom. Neplatnosť splnomocnenia má za následok
záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným
dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že Mgr. Tomáš Kušnír
nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a dať
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na
základe vykonateľného exekučného titulu (R 58/1997).
Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom



v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, čo plne korešponduje
so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero
dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa
exekučný titul stal vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku) , alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku),
alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne
zaniklo (§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku) , alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku). Takýmto dôvodom bola v okolnostiach posudzovanej právnej veci, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať, nepochybne notárska zápisnica zaväzujúca povinného účastníka, ktorá
je od počiatku absolútne neplatná. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Odvolací súd v nadväznosti
na uvedené poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV.
ÚS 183/2011-16, v ktorom judikoval: „Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný
exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru ústavného
súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak
neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho,
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1
Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo
môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným
ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať“. V ďalšom uznesení Ústavného súdu SR
z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 181/2011-16 ústavný súd judikoval: „Podľa § 58 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých
všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne
upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Krajský súd s poukazom
na odôvodnenie uznesenia okresného súdu vo svojom uznesení poukázal na ustanovenia Exekučného
poriadku týkajúce sa formálnej a materiálnej platnosti notárskej zápisnice, zdôrazniac skutočnosť, že
za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s jej
vykonateľnosťou, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu
spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ustanovenie v
zmluve o úvere uvedené už v ich predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou v prerokúvanej veci
znamenalo, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa



vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu
sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Podľa názoru krajského súdu notárska zápisnica so súhlasom
k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul, spísaná s osobou povinnou aj osobou
oprávnenou, a nie ako to bolo v danom prípade, keď bola spísaná len so zástupcom povinného. Notárska
zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný
titul kladie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Vzhľadom na to je ústavne akceptovateľný právny
názor krajského súdu, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zastavenie exekučného konania, a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola exekúcia
zastavená, ako vecne správne potvrdiť (pretože bola spísaná na základe zmluvy o úvere obsahujúcej s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky)“.
Vychádzajúc z popísanej argumentácie krajský súd zastáva právny názor, že ak neexistuje notárska
zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto bolo
potrebné prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená, ako vecne správne potvrdiť podľa
§ 219 ods.1 OSP (pretože bola spísaná na základe zmluvy o úvere obsahujúcej s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon - dohodu o plnomocenstve, na základe ktorého nemohlo
dôjsť k uznaniu právneho záväzku, a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice).
K návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným
zákonom je predovšetkým zákon č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky súdny
poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251 ods.
4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.
Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní
znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo
nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej
situácie nevylučuje.
Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého
nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak
predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových
právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo
veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP má podklad v aplikácii
vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali
a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne právne predpisy (Občiansky zákonník, Exekučný poriadok
a zákon č. 244/2002 Z. z.).
Keďže odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie a v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe
vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo
zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté
otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto
odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/
OSP zamietol.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom
konaní úspešný, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.



Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.