{"guid": "1bfb1371-9636-4904-ae5d-2b4d19143dd2:ec47e6ac-9d8d-4b09-b436-c32a625fe249", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113237546.1", "spisova_znacka": "18Co/348/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/348/2015 z 15. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. mája 2016, sp. zn. 18Co/348/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113237546.1", "identifikacne_cislo": "8113237546", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2016-05-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec47e6ac-9d8d-4b09-b436-c32a625fe249", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113237546.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113237546.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113237546.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/348/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237546
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113237546.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky S. K., nar. X.XX.XXXX, bytom I. T. 5, XXX
XX C., právne zastúpená Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov,
proti odporkyni N. K., nar. X.XX.XXXX, bytom I. T. XX, XXX XX C., o určenie výživného, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/321/2013-139 zo dňa 22.7.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil povinnosť odporkyne prispievať na výživu
navrhovateľky za obdobie od 31.12.2013 do 31.5.2014 vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré
je v súčasnej dobe 27,13 eur mesačne vždy o 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Započítal
do zaplateného výživného sumu 162,78 eur. Zameškané výživné vo výške 72,87 eur umožnil odporkyni
uhradiť v splátkach po 10 eur mesačne, ktoré bude uhrádzať spolu s bežným výživným vždy do 20.dňa
v mesiaci k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Vo zvyšku
súd návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ išlo o výšku výživného za obdobie od 31.12.2013 do
31.5.2014 určil vo výške 30 % zo životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Nebolo zistené,
žeby sa odporkyňa bez náležitého dôvodu vzdala svojho zamestnania a ostala nezamestnaná. K tomu ju
viedli vážne zdravotné problémy, keď pred skončením pracovného pomeru absolvovala operáciu haluxu,
pretože pre bolesť nevládala stáť na nohách v 11-hodinových zmenách v predajni V.C., kde pracovala
ako predavačka bez možnosti odpočinúť si. V čase skončenia pracovného pomeru odporkyňa bola tesne
po operácii. V období od 27.3.2012 do 31.1.2013 bola práceneschopná, teda pri jej rozhodnutí skončiť
pracovný pomer po operácii kĺba palca, kde pociťovala intenzívne bolesti, bolo je rozhodnutie ukončiť
pracovný pomer predovšetkým motivovanej jej zdravotnými ťažkosťami pri výkon práce predavačky.
Naviac v tomto období odporkyňa žila s manželom riadne, venovala sa rodine. Manžel ju neoboznámil
s tým, že sa chce rozviesť, dozvedela sa to až v marci 2013. V tejto dobe mali manželia vzájomnú
vyživovaciu povinnosť, keďže žili  v platnom manželstve. V konečnom dôsledku nemožno vyčítať
odporkyni ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31.2.2013, keďže rátala s pomocou svojho manžela
v ďalšom období, kým sa dá zdravotne do poriadku. Po operácii bola ešte dva mesiace práceneschopná.
Odporkyňa si zvyšovala kvalifikáciu štúdiom na vysokej školy, nemala v tom ale podporu manžela, robil je
prekážky pri štúdiu a odmietol jej finančné pomôcť. Odporkyňa od marca 2012 do skončenia pracovného
pomeru poberala nemocenské dávky. Následne od marca 2014 jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi
do mája 2014 vo výške 197,5 eur mesačne, v júni 55,2 eur a od augusta do novembra 2014, 63,07
eur mesačne. V období od septembra do novembra 2013 dosahovala v spoločnosti IN G., s.r.o. len
drobný príjem, a to v septembri 2013, 52,75 eur, októbri 2013, 69,9 eur a v novembri 2013, 13,04 eur. V
mesiaci december dosiahla príjem 57,33 eur, pretože pracovala len na dohodu o vykonaní práce. Tieto
sa uplynutím dohodnutej doby ukončili a v tomto období sa jej príjem pohyboval od 132,79 eur do 76,11



eur mesačne. V tomto období jej pomáhali rodičia, ktorí jej hradili náklady čeľustného ortopéda, ktorého
musela služby využiť z nevyhnutných zdravotných dôvodov po extrakcii jedného zuba dolnej čeľuste.
Pokiaľ išlo o používanie motorového vozidla, toto jej zakúpili rodičia a v podstate to bolo pre jej potreby
týkajúci sa ošetrení a potrieb rodičov, ktorým pomáhala, s tým, že na pohonné hmoty prispievali rodičia.
Akceptovaná je potom silná pomoc medzi rodičmi a ich dcérou. Majetkové pomery na strane odporkyne
nevykazovali takúto okolnosť, z ktorej by pomery, ktoré odôvodňujú vyššie výživné ako určil súd. To
znamená za obdobie od 31.12.2013 do 31.5.2014, kým sa odporkyňa nezamestnala žila len z dávok
hmotnej núdze a finančnej výpomoci rodičov. Preto súd určil len 30 % zo životného minima. Uhradené
platby vo výške 162,78 eur boli započítané na výživnom a keďže k 7.7.2014, kedy súd vo veci rozhodol
dlhovala 132,65 eur a 100 eur za celé obdobie ku dňu rozhodnutia súdu, uhradila 162,78 eur, ostala
dlžná 72,87 eur. Tieto povolil tento dlh splácať po 100 eur mesačne.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Vo svojom
odvolaní uviedla, že v skutočnosti odporkyňa pracovný pomer skončila, lebo si zvážila plusy a mínusy
a chcela vykonávať inú prácu. Po určitých rokoch má človek právo zmeniť prácu nie povolanie.
Čiže zdravotné dôvody neboli dôvodom skončenia pracovného pomeru tak, ako to vyhodnotil súd
prvého stupňa a nepreukázala sa ani príčinná súvislosť medzi zdravotným stavom a ukončením
pracovného pomeru. Ukončenie práceneschopnosti zo strany lekára svedčí o tom, že odporkyňa bola
práceschopná a náročnosť práce nebola v konaní ničím preukázaná. Otec navrhovateľky, teda bývalý
manžel odporkyne bol proti tomu, aby ukončila pracovný pomer, keď nemá nové zamestnanie. Podľa
názoru navrhovateľky sa odporkyňa vzdala výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého  dôvodu a na
vlastnú žiadosť skončila pracovný pomer. Nezvyšovala si ani žiadnu kvalifikáciu, nakoľko je vyučená
krajčírka s maturitou. Aj v priebehu, keď žili v spoločnej domácnosti s odporkyňou, väčšinu času trávili
spolu so sestrou a predovšetkým s otcom, ktorý robil, aby mohol deti a odporkyňu uživiť. Nepreukázala
ani dar od rodičov pokiaľ išlo o osobné motorové vozidlo, ktorého je vlastníčkou a tiež to, že všetky
náklady znášajú výlučne rodičia. Pokiaľ išlo o náklady spojené s čeľustnou ortopédiou, navrhovateľka
sa domnieva, že išlo o estetický zásah a že tým pádom takáto „nevyhnutnosť“ nemá prednosť pred
vyživovacou povinnosť a všetky tieto výdavky považuje navrhovateľka za druhoradé. V podstate životná
úroveň odporkyne sa nezmenila ani oproti tomu, ako pracovala, keďže z prehľadu jej výdavkov vyplýva,
že v období, kedy prestala pracovať, sa znížili jej výdavky len o 2,16 eur. Pričom dieťa ma právo podieľať
sa na životnej úrovni svojho rodiča. S odporkyňou sa navrhovateľka dohodla, že od septembra 2013 je
bude prispievať sumou 100 eur mesačne na výživu, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania vedenej
pod sp. zn. 14C 52/2014 zo dňa 27.6.2014. Pokiaľ teda uvádza odporkyňa, že to uviedla len v prípade,
že bude mať príjem, v tomto klame. Napriek dohode výživné vo výške 100 eur mesačne neplatila a nie je
pravdou ani že tento návrh podala na nátlak otca. Odporkyňa pokiaľ žila v spoločnej domácnosti nebola
ničím obmedzovaná a mala prístup k spoločnému majetku. To, že sa rodičia rozišli zle nemôže mať
vplyv na to a nemôže trpieť navrhovateľka, ktorá je bez príjmu a študuje. Rovnako to, že súd prvého
stupňa nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. navrhovateľka uvádza,
že ide len o výnimočné situácie, kedy mala súd takto postupovať. V tejto súvislosti ako príklad uviedla
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Obo 269/2007 a 3Mcdo 5/2016. Vzhľadom na to, že navrhovateľka
je študentkou a nemá právnické vzdelanie, ani skúsenosti ako mala vystupovať pred súdom, zvolila si
právneho zástupcu, ale nie je schopná finančne znášať trovy konania. Pritom náhrada trov konania má
dve významné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Okrem toho súd prvého stupňa mal
vychádzať v čase rozhodovania vo veci, teda k 7.7.2014 z pomerov, ktoré existovali u odporkyne, nie z
pomerov, ktoré mali byť aktuálne v období od 31.12.2013 do 31.5.2014. Z týchto dôvodov žiadal zmeniť
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a určiť výživné za rozhodné obdobie vo výške 100 eur a tiež
priznať mu náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i odvolacie trovy.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť. Podľa názoru odporkyne súd prvého stupňa správne zistil rozhodujúce
skutočnosti ohľadne jej zdravotného stavu a dôvodov na ukončenie pomerov, ktoré opakovane
zdôraznila aj v tomto vyjadrení. Pracovný pomer ukončila ešte v čase, kedy trvalo manželstvo s bývalým
manželom a preto tak konala s ohľadom na to, že sa starala o rodinu a príjem zabezpečoval bývalý
manžel. To, že študovala na vysokej škole jej umožňuje vykonávať terajšiu prácu, ktorú vykonáva s
ochotou, záujmom a nadšením. Odmieta to, žeby jej bývalý manžel nerobil prekážky pri štúdiu, opak
je pravdou, nemala prístup ani k príjmom. Otec brával deti na dovolenky v rokoch 2011, 2012 do



Turecka, rok 2013 do Chorvátska, rok 2014 do Dubaja a v roku 2015 na Floridu do USA. Okrem toho má
drahé auto, na ktorom dochádza denne do zamestnania. Nie je možné, aby odporkyňa platila výživné
vo výške 100 eur, keďže bola sama v hmotnej núdzi. výdavky, ktoré je hradili rodičia boli výlučne
na pokrytie nevyhnutných zdravotných úkonov je nedôstojné a egoistické zo strany navrhovateľky
tvrdiť, že ide o druhoradé výdavky. Rodičia sú už obaja na dôchodku, otec odporkyne s trvalými
následkami po autonehode. Bývajú vzdialene 120 km od C., a preto je pochopiteľné, že ako dcéra sa
stará a vypomáha svojim rodičom. K tomu neinklinoval ani exmanžel, ani jej dcéra. V čase, kedy bolo
posledné pojednávania, t.z. 7.7.2014 klamala navrhovateľka, ak tvrdila, že študuje fakultu sociálnych
a ekonomických štúdií v Bratislave. V tom čase nebola študentkou tejto vysokej školy, pretože v marci
2014 nesupela na skúške z matematiky v zimnom semestri a podala si žiadosť o prijatie na C. univerzitu,
fakultu manažmentu, kde v júni 2014 bola aj prijatá. V Bratislave teda študovala len v zimnom semestri.
Nie je ani zrejme, či vôbec v letnom semestri školu v Bratislave navštevovala. Tým, že nepokračovala v
štúdiu, toto sa celé anulovalo. Teda úmyselne tajila takúto významnú skutočnosť pre rozhodnutie o dĺžke
trvania výživného. Navrhovateľka v čase, kedy prestala chodiť do školy v Bratislave sa mohla zamestnať
na dohodu, ale tak neurobila. V lete 2014 však odišla na tri mesiace do USA pracovať. Potom použila
zarobené peniaze na trojtýždňovú dovolenku na Floride, kde bola vo februári 2015 s otcom a sestrou.
Ďalej aj v lete 2015 bola na trojmesačnej brigáde v USA, kde si zarobila. Úplne sa stratila ľudskosť
navrhovateľky. Klame  a tvrdí, že sa dohodli na prispievaní na sumy 100 eur výživného mesačne, keďže
bolo zrejme, že toto je podmienené tým, že bude mať odporkyňa stály príjem. Rovnako nie je pravdou,
žeby nejavila záujem o deti. Kontaktuje s navrhovateľkou, snaží sa ju usmerniť aspoň telefonicky, no táto
odmieta akékoľvek kontakty s matkou. Je pravdou aj to, že podala návrh na určenie výživného hlavne
na nátlak otca. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti a keď aj odporkyňa študovala, vždy je prioritou bolo
starať sa o rodinu a deti.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
navrhovateľky je dôvodné, pretože súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil.

Súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkov stav na základe zistených skutočností dospel aj k
nesprávnemu právnemu záveru.

Z obsahu spisu je zrejme, že navrhovateľka je dcérou odporkyne. Medzi rodičmi navrhovateľky prebehlo
konanie o rozvod manželstva pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 24P 98/2013. Navrhovateľka
v čase podania návrhu na určenie výživného, t.j. 31.12.2013 bola študentkou prvého ročníka vysokej
školy v Bratislave. Išlo o Akademický rok 2013/2014. Jej potreby boli spojené so štúdiom na vysokej škole
ubytovaním a ošatením, výdavkami spojenými so štúdiom na tejto škole. Navrhovateľka žije v spoločnej
domácnosti so svojim otcom, ktorý zabezpečuje potreby súvisiace so štúdiom a životom navrhovateľky.
Okrem navrhovateľky tejto domácnosti v zmysle nariadenej striedavej výchove k mladšej dcére žije v
domácnosti s otcom aj mladšia dcéra, teda sestra navrhovateľky. Otec navrhovateľky a bývalý manžel
odporkyne má vlastnú obchodnú činnosť.

Odporkyňa pracovala v období od 26.9.2005 do 31.1.2013 v spoločnosti C. C., s.r.o.. V období
od 27.3.2012 do 31.1.2013 bola práceneschopná. Následne ukončila pracovný pomer dohodou ku
31.1.2013. Jej priemerný príjem za obdobie do skončenia pracovného pomeru bol 380 eur mesačne.
Od marca do mája 2014 poberala dávky v hmotnej núdzi 197,5 eur mesačne, v júni 2014 sumu 55,2
eur mesačne, v auguste až v novembri sumu 63,07 eur mesačne. Koncom roka 2013 sa zamestnal na
základe dohody o vykonaní prác vo firme IN G., s.r.o., H., kde poberala čistú mzdu v mesiaci september
2013 sumu 52,75 eur, v októbri 2013 vo výške 69 eur, v novembri 2013 vo výške 13,01 eur v decembri
2013 vo výške 57,33 eur, celkovo tak zarobila 193,02 eur. Odporkyňa navrhovateľke prispela v septembri
2013 sumu 50 eur, v októbri 2013 sumu 50 eur, v novembri 2013 sumu 40 eur a 13.5.2014 sumu 20 eur.

Podľa § 62 ods. 1, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2, Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.



Podľa § 62 ods. 3, Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona

Podľa § 62 ods. 4, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Hlavným dôvodom, ktorý uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, z akých dôvodov
určil výživne vo výške 30 % životného minima, bolo ukončenie pracovného pomeru odporkyňou zo
zdravotných dôvodov so súhlasom vtedajšieho manžela.

Tento záver však nevyplýva z doteraz  vykonaného dokazovania. K dôvodom ukončenia pracovného
pomeru sa vyjadrila len samotná odporkyňa. Na okolnosti súvislosti ukončenia pracovného pomeru
so zdravotných dôvodov žiaden dôkaz nebol predložený. Tento záver urobil súd prvého stupňa nad
rámec skutkových zistení. Z výpovede odporkyne vyplynulo, že chcela zmeniť svoje pracovné zaradenie.
Rovnako nebola preukázaná tvrdená dohoda bývalého manžela so skončením pracovného pomeru za
stavu, že nemala k dispozícii iné zamestnanie, čo je zjavne v rozpore s ust. § 75 ods. 1 veta druhá.
Preto odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a
vrátil vec súdu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude jednoznačne ustáliť dôvody skončenia pracovného pomeru odporkyne.
Ak nebudú preukázané zdravotné dôvody a pracovný pomer bol  skončený dohodou, potom je
potrebné návrhu na určenie výživného za obdobie od 31.12.2013 do 31.5.2014 vyhovieť podľa návrhu
navrhovateľky. Súd prvého stupňa môže vykonať dokazovanie podľa návrhov účastníkov konania a
rozhodnutie podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/321/2013", "guid": "ae98f721-9f52-4e86-8bf1-c17f19713e6e:44fde454-a279-412c-b1b2-49c5f2c1b097", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}