Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/72/2013 z 21. 3. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. marca 2013, sp. zn. 2Co/72/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1312202090.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/72/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1312202090.1 | 2013-03-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 96 ods. 1 OSP, § 96 ods. 2 OSP, § 96 ods. 3 OSP, § 150 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb2d46b0-456d-479f-80a7-453a08a0a0cb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1312202090.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/72/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202090
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312202090.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W. M. F., F..E..D.., so sídlom Ú. X, XXX XX V., IČO:
XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporcom: 1. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX
V., 2. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX V., obaja zastúpení opatrovníčkou Y. X., F. Z.
Okresného F. V. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: K. na D. D. F. B., so sídlom X.
XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 34,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.11.2012, č.k. 45C/44/2012-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti   p o t v d z u j e .

Vedľajší účastník je   p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume
19,33 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcovi v 1. rade, odporkyni v 2.
rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a
navrhovateľovi priznal vrátenie súdneho poplatku vo výške 9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu
v Bratislave.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa po právnej stránke ust. § 96 ods. 1, ust. § 96 ust. 2, ust.
§ 96 ods. 3 prvá veta O.s.p. keď uviedol, že návrh na začatie konania doručený súdu prvého stupňa
dňa 23.02.2012,ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade a
odporkyňu v 2. rade na zaplatenie istiny vo výške 34,39 eur s príslušenstvom, vzal navrhovateľ v celom
rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej a preto súd prvého stupňa konanie zastavil.
Navrhovateľovi súd prvého stupňa v zmysle ust. § 11 ods. 3 prvá veta, § 11 ods. 4 prvá veta zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátil súdny poplatok krátený
o 6,63 eur, t.j. súdny poplatok vo výške 9,87 eur.

O trovách prvostupňového konania vo vzťahu k účastníkom konania rozhodol súd prvého stupňa v
zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu, žiadal konanie
zastaviť a keďže nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska
navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Je preto povinný nahradiť odporcom trovy konania, avšak
keďže si odporcovia v 1. a 2. rade náhradu trov konania neuplatnili a odporcom ani nevznikol nárok
na náhradu trov konania, súd prvého stupňa odporcom náhradu trov konania oproti navrhovateľovi
nepriznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi uviedol, že vedľajší účastník vzal späťvzatie návrhu na
vedomie a podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z



trov právneho zastúpenia JUDr. Igorovi Šafrankovi za jeden úkon právnej služby, prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, režijný paušál spolu s DPH v celkovej výške 29,08 eur.
Súd prvého stupňa uviedol, že základným predpokladom za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu
trov konania je i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy potrebné
na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď má
účastník nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov
treba posudzovať samostatne. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade trovy vynaložené
vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia nie sú v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcov
ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, pričom  možno predpokladať, že o
vstupe do konania vedľajšieho účastníka odporcovia nemali žiadnu vedomosť, preto súd trovy právneho
zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené. Súd prvého stupňa
uviedol, že uplatnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s
klientom nie je úkonom preukázaným, advokát nemal o predmete sporu vedomosť, žiadala len doručenie
návrhu s prílohami s uvedením, že si uplatňuje trovy konania. Nemožno podľa súdu prvého stupňa
prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov vykonal úkon nevyhnutný pre
úspech vo veci a že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, preto
súd prvého stupňa trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne
vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva a tak náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania
vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník z dôvodu, že súd prvého
stupňa podľa vedľajšieho účastníka neuviedol na základe akého ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku rozhodol a preto je podľa vedľajšieho účastníka uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti
nepreskúmateľné. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že advokát nemal žiadnu vedomosť o predmete
konania, vedľajší účastník uviedol, že je nerozhodné akú mal vedomosť advokát pred vstupom do
konania, ale z povahy veci vyplýva, že jeho vedomosť postačovala na to, aby sa stal vedľajším
účastníkom, čo sa aj stalo. Poukázal na ust. § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p., ust. § 24 a nasl. O.s.p. a
zákon o advokácii. Uviedol, že náhradu trov konania si neuplatnil advokát, ale vedľajší účastník a
advokátovi nemohli žiadne trovy vzniknúť, advokát nie je účastníkom konania a s účastníkmi konania,
ktorých nezastupuje ani nie je v žiadnom právnom vzťahu a preto ani pojmovo u advokáta neprichádza
náhrada trov konania do úvahy. Advokát má nárok len na odmenu vo vzťahu k svojmu klientovi,
bez ohľadu a úspech, či neúspech svojho klienta. Vo vzťahu k odporcom uviedol, že disponovanie
alebo nedisponovanie súhlasom odporcov nemá žiaden právny význam a zákon ho nevyžaduje, ale
ani nepredpokladá, nakoľko vedľajší účastník koná sám za seba. Záver súdu prvého stupňa, že
trovy vedľajšieho účastníka sú neúčelné, je podľa vedľajšieho účastníka absurdný. Svedčí o tom
skutočnosť, že súd prvého stupňa vydáva navrhovateľovi platobné rozkazy, v ktorých mu priznáva aj
náhradu trov konania, pričom navrhovateľ si účtuje aj náhradu za úkon, ktorý už roky nemá oporu v
advokátskej tarife  ani nie je uskutočňovaný v rámci súdneho konania, a to písomné podanie protistrane
- pokus o zmier. V konaniach, do ktorých vedľajší účastník nevstúpi, navrhovateľ návrh na začatie
konania späť neberie a vec buď skončí platobným rozkazom alebo rozsudkom s rovnakým enunciátom
ako v platobnom rozkaze. Vedľajší účastník je toho názoru, že súd prvého stupňa mu upiera právo
na zástupcu, ale neupiera toto právo navrhovateľovi, ktorý je najväčšou profesionálnou inkasnou
spoločnosťou v Európskej únii, ktorá podľa svojej internetovej stránky len na Slovensku zamestnáva
210 zamestnancov. Konštatuje, že súdu prvého stupňa nevadí, že navrhovateľ je v mnohých sporoch
začatých na základe jednoduchých povrchných formulárových žalôb, zastúpený silnou špecializovanou
advokátskou kanceláriou a vadí mu to, že vedľajší účastník je zastúpený. Vedľajší účastník v podanom
odvolaní poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, v ktorých bola vedľajšiemu účastníkovi
náhrada trov konania priznaná až na ojedinelé výnimky, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Nitre atď. Vedľajší účastník navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi prizná. Zároveň
si vyčíslil náhrad trov konania vo výške 48,19 eur pozostávajúcu z úkonu právnej služby, a to prevzatie a
prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 16,60 eur a za podané odvolanie vo výške
8,30 eur spolu s režijným paušálom 2 x 7,63 eur a DPH vo výške 20%.



Navrhovateľ  vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník ako
združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajom registrácie Ministerstva vnútra
SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, pričom združenia
na ochranu spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Navrhovateľ
zastáva názor, že ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený
advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania a uviedol, že právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka je neúčelné. Navrhovateľ s poukazom na dôvodovú správu k zák. č. 384/208 Z.z. uviedol,
že má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten
účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré
budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Ďalej konštatoval,
že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a vedľajší účastník podľa jeho
názoru viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu. Rovnako uviedol, že paušálny vstup združenia zastúpeného
advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočné navyšuje trovy konania
a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa. Je toho názoru, že trovy
konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. a nepriznanie náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a
neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka  predmetu konania. Vo
vzťahu k ust. § 137 o.s.p. uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako vedľajší účastník na
strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. Konaním vedľajšieho účastníka tak dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Navrhovateľ navrhuje, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Zároveň si
uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice
úkonu právnej služby vo výške 9,96 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37
eur s DPH.

Odporcovia sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti je vecne správne a odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné priznať úspech.

V posudzovanej veci si navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa
dňa 23.02.2012 voči odporcom nárok na zaplatenie istiny 34,93 eur s príslušenstvom. K. na D. D. F.
B., X. H.. Č.. XX, P. (ďalej iba „K.“), zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom podaním zo dňa
26.04.2012 súdu prvého stupňa oznámilo, že na strane odporcov vstupuje do konania a súčasne žiadal
priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 17.09.2012 zoral
návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a zároveň sa vyjadril k otázke náhrady trov konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka
takej právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (za ktorý
sa podľa poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), je účinné od 15.10.2008 a bolo
zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorom sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu, ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.



Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takt založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva,
môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže stúpiť do
konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu
trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.

Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať
s tým, že vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na
priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením
označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho
účastníka nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v § 2 ods. 1 Stanov
K. na D. D. F. B.. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba
zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Odvolaciemu súdu je totiž z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník požiadal Okresný
súd Banská Bystrica o aktuálne zoznamy živých neskončených spotrebiteľských vecí, v ktorých
vystupuje ako účastník súdneho konania (okrem iných) W. M. F., F..E..D.. a zároveň týmto podaním
súčasne oznámil Okresnému súdu Banská Bystrica, že vstupuje do všetkých živých neskončených
spotrebiteľských vecí, v ktorých ako navrhovateľ vystupuje W. M. F., F..E..D.. a ostatné označené
subjekty a uvedený postup zvolil vedľajší účastník aj na množstve ďalších okresných súdoch v
Slovenskej republike, t.j. ako vedľajší účastník, paušálne vstúpil do konaní, v ktorých je predmetom
sporu nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na
začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o



veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli
k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba
to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia
konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník
konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd
posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie
dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku
vo veci samej.

V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd  iba to, či ku dňu podania návrhu
bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda
možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania
odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom
späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo
samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania o náhrade trov rozhodne podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil
vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislosti tento výklad
by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná
pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne
dospel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v
sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.

V prípade, ak je zastavenie konania zavinené účastníkom, súd prizná ostatným účastníkom (druhej
strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho
práva.

Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporcov a k zastaveniu konania došlo z
dôvodu zavinenia navrhovateľa, nakoľko tento vzal späť návrh na začatie konania, bol by navrhovateľ
povinný uhradiť trovy konania odporcom a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka na strane,
ktorého vystupuje mal by vedľajší účastník právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za
prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, podľa vyhl. č. 655/2004 a preto odvolací
súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v prvostupňovom konaní
boli účelne vynaložené.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším
účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej
súvislosti s procesným postojom odporcov, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

V prejednávanej veci v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu
procesného postoja odporcov.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky
a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené



trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania,
pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí
ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú
žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi
konania sporné a treba ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej.

Z uvedeného vyplýva, že odporcovia tohto konania nielen ako spotrebitelia nepožiadali vedľajšieho
účastníka na svoju ochranu v tomto spore, keď dokonca o prebiehajúcom konaní nemajú žiadnu
vedomosť a teda ani o tom, že v konaní na ich strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné
poukázať na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a
vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné Združenie
bolo výdavkami združenia sú výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z
uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa,
pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť
si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky
nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti,
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v
rámci zákonom upravených možností, t.j. nebol vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Odvolací súd však dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné
priznať náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že neboli účelne vynaložené, keď neboli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II
ÚS 78/03).

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zákonné ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo
sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy len v tých prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (všeobecné zásady
ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p.). Musí však ísť o celkom výnimočný
prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide
predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi
a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také



rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli jednoznačne splnené obe podmienky, t.j.
dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle vyššie uvedeného
výkladu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

K úvahám odvolateľa, že jeho vstup do konania spôsobil (ako aj v iných obdobných právnych veciach)
späťvzatie návrhu navrhovateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto úvaha vedľajšieho
účastníka je čisto iluzórnou predstavou, keďže späťvzatie návrhu je rýdzim dispozičným právom
navrhovateľa a ani súd nie je oprávnený skúmať (ako už odvolací súd uviedol vyššie), aké dôvody ho
k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

K námietke vedľajšieho účastníka v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie
ustanovenia § 137 O.s.p. (účinného od 01.01.2012) síce poukazuje na trovy konania, medzi ktoré
zahŕňa aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov
konania, čo je v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom odvolacieho súdu, avšak účelnosť
trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom prípade a súd je povinný
skúmať účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré musia sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesnú ochranu proti takémuto tvrdenému nároku.

Zároveň je nutné však uviesť, že aj presvedčenie vedľajšieho účastníka, prezentované v jeho odvolaní v
tejto právnej veci, ale aj v obdobných sporoch, ako aj odvolaciemu súdu už z jeho rozhodovacej činnosti
známe, týkajúce sa tvrdenia, že jeho vstup do konaní, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoje premlčané
pohľadávky a nerešpektuje premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka je zavádzajúce, nakoľko
podať návrh na súd je rýdzo dispozitívnym právo navrhovateľa toho - ktorého konania a týmto návrhom
je až súd povinný sa v konaní vysporiadať a o ňom rozhodnúť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo výroku o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie
konania a preto odporcom vzniklo právo na ich náhradu. Odporcom však, ako už odvolací súd
uviedol vyššie v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne
vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli
nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. vedľajší účastník neposkytol odporcom žiadne služby, ktorých
vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov (§
151 ods. 1 O.s.p.) priznal odmenu za jeden úkon právnej služby - odvolanie á 9,96 eur s DPH (1/2 úkonu
právnej služby za podané odvolanie), 1 x 9,37 eur s DPH, spolu v sume 19,33 eur.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.