Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/76/2017 z 6. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. novembra 2017, sp. zn. 21Co/76/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8214207521.2 Krajský súd Prešov | 21Co/76/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8214207521.2 | 2017-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: CSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/408d6ae5-c5b5-46dc-a0a0-8a39793a0781 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8214207521.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/76/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207521
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214207521.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: M.., zastúpenej JUDr. Matúšom
Hribom, advokátom, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov proti žalovaným 1. Q. zastúpený
JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, so sídlom 17.novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, 2. M..,
o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalobkyne a žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 13. 02. 2017, č. k.
3C/235/2014-145 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha určenia, že právny úkon uskutočnený dňa 02. 06. 2014
medzi žalovaným v 1.rade ako scudziteľom a žalovanou v 2.rade ako nadobúdateľom, predmetom
ktorého je osobný automobil M. T., rok výroby XXXX, je neplatný. Žalovaný v 1.rade sa v konaní vedenom
pred Okresným súdom Bardejov sp. zn. 3C/284/2014 domáhal vo vzťahu k žalobkyni určenia, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. K. zapísaný na LV č. XXXX ako stavba so
súp. č. XXX, rodinný dom postavený na pozemku parcele K. č. XXX/X. Uznesením súdu prvej inštancie
zo dňa 31. 05. 2016, č. k. 3C/235/2014-95 boli obidve konania spojené na spoločné konanie s tým, že
konanie sa vedie pod sp. zn. 3C/235/2014.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že právny úkon
uskutočnený medzi žalovaným v 1.rade ako scudziteľom a žalovanou v 2.rade ako nadobúdateľom,
predmetom ktorého je osobný automobil M. T., rok výroby XXXX, M.: C je neplatný (I.). Určil, že žalovaný
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. K. zapísanej na LV č. XXXX ako stavba
so súp. č. XXX, rodinný dom, postavený na K. parcele č. XXX/X (II.). Vyslovil, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania (III.).

3. I. výrok napadnutého rozsudku súd odôvodnil zistením, že žalobkyňa so žalovaným v 1.rade nadobudli
do BSM automobil M. T., rok výroby XXXX, ktoré motorové vozidlo žalovaný odpredal svojej sestre
- žalovanej v 2.rade dňa 02. 06. 2014. Žalovaný v 1.rade potvrdil, že na právny úkon, ktorý vykonal
so svojou sestrou súhlas od žalobkyne nemal. Súd prvej inštancie uzavrel, že s poukazom na ust. §
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právny úkon uskutočnený dňa 02. 06. 2014 medzi žalovaným v
1.rade a žalovanou v 2.rade, predmetom ktorého bol osobný automobil M. T., rok výroby XXXX, neplatný,
pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 02. 06. 2014 boli strany sporu (žalobkyňa so žalovaným v
1.rade) manželmi a v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k prevodu motorového vozidla



bol potrebný súhlas oboch manželov. Tým, že súhlas žalobkyne k prevodu predmetného motorového
vozidla nebol daný, je tento právny úkon neplatný.

4. II. výrok napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1.rade došlo k uzavretiu manželstva XX. XX. XXXX a pred uzavretím manželstva sa
účastníci poznali dva roky. V roku XXXX žalobca kúpil stavebný pozemok, na ktorom začal stavať rodinný
dom. Vzhľadom na nedokončenú plynofikáciu v obci bol rodinný dom skolaudovaný až v júni 2002, t.
j. po uzavretí manželstva. V zime v roku 2001 prebiehala plynofikácia a žalobkyňa sa so žalovaným
v 1.rade do rodinného domu nasťahovali v jari 2002, rodinný dom začali obývať spoločne a v ňom žili
do 29. 05. 2014. Žalovaný v 1.rade preukázal, že celú stavbu rodinného domu v právnom slova zmysle
ukončil v septembri 2001; po uzavretí manželstva so žalobkyňou realizovali už len dokončovacie práce.
Obrana žalobkyne v konaní spočívala v tom, že aj ona vložila finančné prostriedky na stavbu rodinného
domu a stále žila v presvedčení, že dom je ich spoločný.

5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na vykonané dôkazy s konštatovaním, že z predložených listinných
dôkazov súd prvej inštancie zistil nasledovné:

6. Z listinného dôkazu na č. l. 52 spisu - svedectvo C. A. T. vyplýva, že žalovaný v 1.rade dom
staval svojpomocne a pri výstavbe rodinného domu svedok nikdy nestretol ani nevidel pracovať jeho
nastavajúcu manželku - žalobkyňu. Z listinného dôkazu na č. l. 53 spisu - svedectvo V. S. súd
zistil, že tento v rokoch 1998 - 2001 brigádnicky vypomáhal žalovanému v 1.rade pri stavbe jeho
rodinného domu (výstavba základov, murovanie stien, úprava pozemku, výstavba oplotenia), ktorú
pomoc ukončil v septembri 2001, kedy sa realizovala fasáda - zateplenie domu. Tento svedok podobne
ako predchádzajúci svedok nikdy na stavenisku nevidel pracovať, ani akýmkoľvek spôsobom pomáhať
budúcu manželku žalovaného v 1.rade - žalobkyňu. Z listinného dôkazu na č. l. 54 spisu - svedectvo Q.
V. súd zistil, že tento je susedom žalovaného v 1.rade, ktorého spoznal v roku 1998, keď si žalovaný v
1.rade zakúpil v blízkosti svedka pozemok, na ktorom začal stavať rodinný dom. Ako sused mu svedok
vypomáhal pri poskytovaní elektrickej energie, vody, zapožičiaval mu nástroje a od jari 1999 až do jesene
2001 stavba bola ukončená. V roku 2000 sa vybudovali základy, nosné múry, celá hrubá stavba so
strechou; nanesenie omietok, osadenie okien, dverí sa realizovalo od jari do leta 2001, následne boli
vykonané výkopové práce týkajúce sa prípojky k novovybudovanej plynofikácií v obci a v septembri 2001
sa zrealizovala fasáda - zateplenie rodinného domu. Z listinného dôkazu na č. l. 55 spisu - svedectvo T.
M., súd zistil, že svedok pravidelne v rokoch 1999 - 2001 brigádnicky vypomáhal žalovanému v 1.rade
pri výstavbe rodinného domu, podieľal sa na výstavbe základov, pri murovaní stien, pri zhotovovaní
betónovej plotne, pri rôznych tesárskych prácach, pri prácach s omietkami, ktorú výpomoc ukončil
zrealizovaním fasády v septembri 2001. Svedok si na ukončenie stavby spomína v súvislosti s inou
udalosťou, nárazom lietadla do budovy Svetového obchodného centra v New Yorku, pretože správu o
útoku sa dozvedeli z rádia počas prác na lešení pri ukončovaní zateplenia rodinného domu. S výpoveďou
svedka T. M. korešpondujú aj svedecké výpovede J.. V. M. a P. W. na č. l. 56 a 57 spisu. Svedkovia T. M.,
J.. V. M. a P. W. zhodne potvrdili, že počas ich výpomoci pri stavbe rodinného domu nikdy na stavenisku
nestretli, ani nevideli pracovať žalobkyňu, ani nikoho z členov jej rodiny.

7. Zhodnotiac vykonané dokazovanie, výpovede strán sporu, predložené listinné dôkazy, súd
skonštatoval, že žalovaný v 1.rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na v k. ú.
K., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba so súp.č. XXX, rodinný dom postavený na K. parcela č. XXX/
X, pretože k stavbe rodinného domu až po zrealizovaní fasády zo strany žalovaného v 1.rade, došlo
svojpomocne ešte pred uzavretím manželstva za pomoci jeho rodiny a známych.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu v konaní, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, proti II. a III. výroku
rozhodnutia odôvodňujúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala,
že zo zisteného skutkového stavu nijako nevyplýva, že stavba vznikla pred uzavretím manželstva, že
obsahovala tie stavebné prvky, ktoré ju charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku nijako nezohľadnil, že strany sporu sú evidenčnými vlastníkmi domu



v pomere 1/1 k celku už viac ako 12 rokov od zápisu do katastra evidencie nehnuteľností, ktorého zápis
realizoval sám žalobca. Z výsluchov svedkov nevyplýva, žeby žalobca niekedy riešil otázku vlastníctva
domu a súčasne ani to, žeby spochybňoval vlastníctvo žalovanej k domu. Samotný konštitutívny zápis
domu v evidencii katastra svedčí o tom, že žalobca v katastri nehnuteľnosti zaevidoval dom zo svojej
vôle, v prospech strán obidvoch manželov. Žalovaná sa teda z vôle žalobcu stala bezpodielovou
spoluvlastníčkou stavby rodinného domu a tento právny stav žalobca rešpektoval aj pri iných právnych
vzťahoch, napr. keď bol dom zaťažený v prospech banky pri úverovom vzťahu. Žalobca len z dôvodu
rozvodu manželstva pristúpil k spochybňovaniu vlastníckeho práva a úkonov v evidencii v katastri
nehnuteľnosti, ktoré sám vykonal; ide o špekulatívnu snahu a potrestanie žalobkyne. Súd prvej inštancie
okrem vytýkaných vád nehodnotil ani to, že ak by aj stavba vznikla pred manželstvom, či tu existovali
prejavy vôle strán nadobudnúť dom do bezpodielového spoluvlastníctva. Takáto zhodná vôľa strán
nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva logicky v kontexte súdnej praxe vylučuje tiež
dokonca uplatnenie tzv. zákonných výluk uvedených v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, a preto
vzhľadom na situáciu u strán sporu, dlhoročný užívací stav a vôľa strán byť vlastníkmi domu spoločne
a nerozdielne nie je menej významnou skutočnosťou, že uvedené by sa malo posudzovať kriticky tak,
ako je to v prípade nezohľadnenia výluk z BSM v prípadoch nadobudnutia napr. veci do BSM, aj keď
tie sú zakúpené len z prostriedkov jedného z manželov. Žalobkyňa má za to, že zhodná vôľa manželov
smerovala k nadobudnutiu domu spoločne a nerozdielne. Dom bol užívaný stranami sporu viac ako
10 rokov a žalobca sa nikdy nevyjadril, žeby dom mal patriť výlučne len jemu. V tomto vedomí bol
dom manželmi stavaný, dokončovaný a v tomto vedomí boli do domu investované finančné prostriedky.
Odňatím vlastníctva z dôvodu rozvodu manželstva je žalobkyňa výrazne poškodená na svojom právnom
postavení, čo súd opomenul riešiť. Ak sa dom stal aj fakticky súčasťou BSM, o čom svedčí zápis v katastri
nehnuteľnosti, nemožno preto správne a logicky neskôr zmeniť takýto právny režim a pretransformovať
vec do výlučného vlastníctva jedného z manželov len preto, že dodatočne bolo zistené, že dom mohol
byť postavený tesne pred uzavretím manželstva, pričom rozsah stavby je nejasný a v konaní slabo
preukázaný. Súd prvej inštancie, ak chcel vyhovieť návrhu žalovaného, mal nepochybne zistiť skutkový
stav, t. j. štruktúru rozostavanosti domu a tú podrobiť kritike; z toho stavu následne vyriešiť aj právnu
otázku - moment vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle. Takto nedostatočne zistený skutkový
stav nemožno premietnuť ani do ustálenia momentu vzniku stavby ohraničujúcej časovým bodom pred
alebo po vzniku manželstva, pričom túto právnu otázku súd prvej inštancie neposúdil v konečnom
dôsledku nijakým spôsobom, čo zakladá vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

10. Súd prvej inštancie tiež nezohľadnil námietku žalobkyne vo vzťahu k vydržaniu, nepodrobil šetreniu
okolnosti nadobúdania domu stranami v prejave vôle strán nadobudnúť dom spoločne (subjektívnu
stránku) a v tej súvislosti aj objektívnu stránku, teda viac ako jednu dekádu užívania domu oboma
manželmi s prihliadnutím na dlhodobý a nerušený užívací stav domu. Navrhla, aby odvolací súd v
napadnutých výrokoch rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Žalovaný v 1.rade odvolaním napadol I. výrok rozsudku namietajúc, že v danom prípade nie je daná
existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, keďže žalobkyňa sa
domáha určenia práva k vozidlu voči tretej osobe, ktorá je v súčasnosti v osvedčení o evidencii vozidla
vedená ako jeho držiteľka. Zdôraznil, že žalobkyňu opakovane e-mailom, aj poštou, vyzýval, aby sa
ako bezpodielová spoluvlastníčka motorového vozidla spolupodieľala na úhrade nákladov spojených
s vlastníctvom, žalovaný upozorňoval žalobkyňu, že pokiaľ k jej spoluúčasti nedôjde, bude nútený
odpredať časť spoločného majetku, nakoľko žalobkyňa svojou nečinnosťou vystavila ich spoločný
majetok, resp. výlučný majetok žalovaného v 1.rade nebezpečenstvu exekučného konania, resp.
iného konania smerujúceho k uspokojeniu pohľadávok veriteľov. K predaju motorového vozidla bol
žalovaný prinútený aj konaním, resp. nekonaním samotnej žalobkyne. Preto sa domnieva, že jej nárok
uplatňovaný v predmetnom konaní nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom I. výroku zmenil a návrh žalobkyne v celom rozsahu
zamietol. V prípade úspechu si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

12. Žalovaný v 1.rade k podanému odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Námietku žalobkyne, že nie je zrejmý okamih vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle považuje
za irelevantnú. V konaní bolo nepochybne preukázané, že stavba ako samostatná vec existovala v
septembri 2001, teda pred vznikom BSM. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že výpovede svedkov sú
nedôveryhodné, lebo tieto sa zhodne viažu na udalosť z 11. 09. 2001 (teroristický útok na WTC), ktorá
skutočnosť sa dotkla každého človeka. Vzhľadom na šok, ktorý táto udalosť v celej spoločnosti vyvolala,



väčšina priemerne zmýšľajúcich ľudí si pamätá, čo robili, keď sa o tejto udalosti prvýkrát dozvedeli.
Preto podobnosť výpovedí svedkov, ich dôveryhodnosť nijakým spôsobom nemožno spochybňovať.
Navyše v priebehu konania túto skutočnosť žalobkyňa nespochybňovala, a mala možnosť tiež navrhnúť
vypočuť svedkov (svoje blízke osoby), ktorí by popísali jej prípadnú účasť na výstavbe rodinného domu.
Vypočutie svedkov nenavrhla, čo nepriamo dokazuje, že sa na realizácií stavby nijakým spôsobom
nepodieľala. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že dom je v katastri nehnuteľnosti zapísaný viac
ako 12 rokov. Pri všetkých dokladoch, vo všetkých štádiách stavebného konania žalovaný vystupoval
výlučne sám ako stavebník. Až obec K. ako stavebný úrad v rozhodnutí o určení súpisného čísla zo dňa
XX. XX. XXXX uviedla ako stavebníka stavby okrem žalovaného, aj žalobkyňu, hoci táto stavebníkom,
ani účastníkom stavebného konania nebola. Správa katastra len na základe nesprávneho rozhodnutia
o určení súpisného čísla v roku 2011 stavbu zapísala titulom BSM. Obec svoj omyl uznala, čo žalovaný
v konaní taktiež preukázal. Žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala, akým právnym úkonom
(ako to uviedla v odvolaní „z vôle žalobcu“) by mala predmetná stavba patriť do BSM. Pokiaľ ide o výrok
rozsudku týkajúci sa trov konania, žalovaný v 1.rade navrhol, aby odvolací súd v prípade jeho úspechu
v konaní tento zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného v 1.rade uviedla, že spochybňuje tvrdenie žalovaného, že k
predaju vozidla bol prinútený jej nekonaním. Uviedla, že žalovaný nemal žiadne finančné problémy a v
čase od 26. 05. 2014 do 30. 05. 2014 sa nachádzal na dovolenke na E.. Dňa 31. 05. 2014 ukryl motorové
vozidlo M. T., ktoré bolo zaparkované pred bytovým domom, do ktorého sa žalobkyňa dva dni pred tým
presťahovala. O skutočnosti že vozidlo ukryl vypovedal pred vyšetrovateľom polície, ktorú zápisnicu je
možné vyžiadať z okresného riaditeľstva Policajného zboru. Dňa 02. 06. 2014 medzi 13:00 hod. - 17:00
hod. došlo k prepisu motorového vozidla na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v A., o čom sa
žalobkyňa dozvedela až na základe dôkazov predložených na súde. Toho istého dňa za účasti viacerých
svedkov, žalovaná v 2.rade žalobkyni vyčítala veci spojené s rozpadom manželstva, že ublížila jej,
rodine, svojim deťom a jej krik počuli ľudia nachádzajúci sa na parkovisku. Nie je pravdou, aby žalovaný
v 1.rade bol vo finančnej tiesni, lebo ak by bol, mohol predať nepotrebnú motorku, ktorú si zakúpil pred
tým v hodnote 8 000 Eur. O predaji motorového vozidla žalovanej v 2.rade sa žalobkyňa dozvedela až
v auguste 2014, kedy e-mailom kontaktovala žalovanú v 2.rade (21. 08. 2014), aby vrátila vozidlo do
pôvodného stavu, na čo žalovaná v 2.rade nereagovala. Žalovaný v 1.rade žalobkyni zablokoval prístup
aj k druhému autu, aj keď ho žalobkyňa niekoľkokrát žiadala o vrátenie motorového vozidla. Na záver
uviedla, že v rodinnom dome žalovaný vymenil zámky, a preto si žalobkyňa nemôže z domu odniesť veci.
Žalovaný neplatí ani výživné na deti, žalobkyňa sama platí prenájom bytu, do ktorého sa presťahovala.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a
2 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovaného v 1.rade
nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyvodil právne závery a odvolací súd
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je preskúmateľný
v inštančnom postupe a spĺňa náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP tak, že je presvedčivý.

16. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

17. Ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že na vybavovanie bežných vecí
(záležitostí) je oprávnený každý z manželov a na platnosť právnych úkonov, ktoré v tejto súvislosti
urobil, nepotrebuje súhlas druhého manžela. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov,
inak je právny úkon neplatný. Občiansky zákonník pojem „bežné veci“ nevymedzuje. U manželov ako
bezpodielových spoluvlastníkov sem patria úkony, ktoré sa týkajú každodennej správy majetku. Bežnou
vecou sú preto napríklad nákupy, či objednávky služieb potrebné na normálny chod domácnosti. Súdna
prax za bežnú vec nepovažuje napr. predaj (kúpu) nehnuteľnosti, resp. veci nie nepatrnej hodnoty tretej
osobe. Preto manžel musí mať súhlas druhého manžela na predaj takejto spoločnej vlastnenej veci. To
znamená, že súhlas možno dať nielen písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania druhého
manžela možno usúdiť, že súhlas dal. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez



súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním
dotknutý sa jeho neplatnosti nedovolá. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
za bežnú vec nemožno považovať predaj motorového vozidla. Preto za stavu, ak žalovaný v 1.rade
odpredal svojej sestre - žalovanej v 2.rade motorové vozidlo, ku predaju ktorého bol potrebný aj súhlas
žalobkyne, je tento právny úkon neplatný.

18. K odvolacej námietke žalovaného v 1.rade, že nie je daná existencia naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti právneho úkonu, odvolací súd poukazuje na ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu.

19. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu pre porušenie zákonného práva podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (vecnej
povahy), ide o posúdenie či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným
nástrojom ochrany práv žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania.

20. V prípade, ak bezpodielový spoluvlastník nerešpektoval ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a odpredal vec (nejde o bežnú vec), týkajúcu sa spoločnej veci, právny úkon, na základe ktorého
došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu zákon považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnený
jeho neplatnosti dovoláva (§ 40a Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom dovolania sa tejto
neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti
oprávneného subjektu v zákonných medziach domáhať sa oprávnenia voči povinnému. V prípade,
ak nejde o vybavovanie bežných záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, môže byť v zmysle § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec z doposiaľ nevyporiadaného BSM prevedená do vlastníctva iného
jedným zo spoluvlastníkov iba so súhlasom druhého spoluvlastníka. Prostriedkom na zabezpečenie
tohto oprávnenia je samotný text zákona (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Všeobecné nároky
vyplývajúce z porušenia práv z BSM uvedené v ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž
dopĺňajú špeciálnou úpravou nárokov vyplývajúcich z ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Práve v konaní
o vyporiadanie BSM by teoreticky bolo možné prejudiciálne riešiť otázku či motorové vozidlo patrí do
BSM, ale pokiaľ tak žalobkyňa učinila v predmetnom konaní, t. j. podaním určovacej žaloby, je daný
naliehavý právny záujem na tomto určení.

21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

22. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je základným modelom usporiadania majetkových vzťahov
medzi manželmi; právna úprava BSM vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli
počas manželstva je ich spoločným vlastníctvom. BSM vzniká zo zákona (ex lege), a to len medzi
manželmi; nemôže vzniknúť mimo manželstva, a ani medzi inými osobami, aj keby boli v príbuzenskom
zväzku. Uzavretím manželstva spravidla BSM vznikne a zánikom manželstva zanikne. Ak sa manželstvo
uzavrelo, vzniká medzi manželmi v ich majetkovoprávnych vzťahoch BSM k veciam nadobudnutým za
trvania manželstva. Ide o kogentný zákonný dôsledok uzavretia manželstva, ktorý manželia nemôžu
dohodou vylúčiť (R 42/1972, s.112, ods.2). Zákon vymedzuje predmet BSM tak, že ho tvorí všetko,
čo môže byť predmetom vlastníctva, pričom ide o majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva. Predmetom BSM sú tri základné kategórie predmetov v právnom zmysle, pokiaľ ich
nadobudli manželia za trvania manželstva: veci, pohľadávky a záväzky (dlhy).

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie skonštatoval, že vzhľadom na dôkazy predložené v konaní
je nepochybné, že žalovaný v 1.rade je výlučným vlastníkom rodinného domu, pretože k výstavbe domu
zo strany žalovaného v 1.rade došlo svojpomocne pred uzavretím manželstva za pomoci jeho rodiny a
známych. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním stotožňuje a len pre zdôraznenie dodáva:



24. V konaní bolo nepochybne preukázané, že ešte pred uzavretím manželstva v roku 1998 žalovaný
kúpil do svojho vlastníctva pozemok parcelu č. XXX/X, na ktorej v roku 1999 započal s výstavbou
rodinného domu. Vykonané dôkazy v konaní nepochybne preukazujú, že rodinný dom v čase uzavretia
manželstva (XX. XX. XXXX) tvoril samostatnú vec. Výpoveďou strán sporu, svedkov, čestnými
prehláseniami bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný započal s výstavbou rodinného
domu v roku 1999 a v septembri 2001 sa na stavbe realizovalo už len zateplenie a fasáda rodinného
domu. Svedok Q. V., sused žalovaného v 1.rade potvrdil, že žalovaný realizoval stavbu svojpomocne a
celá hrubá stavba so strechou, nanesenie omietok, osadenie okien a dverí bola zrealizovaná v roku 2000.
V roku 2001 sa realizovali už len výkopové práce týkajúce sa prípojky k novovybudovanej plynofikácií a
v septembri 2001 bola ukončená fasáda a zateplenie rodinného domu. Svedkovia V. S., T. M., J.. V. M.
a P. W. potvrdili, že v rokoch 1999 - 2001 brigádnicky vypomáhali žalovanému pri výstavbe rodinného
domu, potvrdili, že sa podieľali na výstavbe základov, murovanie stien, zhotovenia betónovej plotne a boli
prítomní aj pri tesárskych prácach. Svoju výpomoc na stavbe ukončili v lete, resp. v septembri 2001, kedy
bolo ukončené zateplenie a fasáda rodinného domu. Podľa tvrdenia žalovaného po uzavretí manželstva
sa realizovali už len dokončovacie práce, išlo hlavne o horné poschodie, kde boli zrealizované prvky ako
sadrokartónová priečka, plávajúce podlahy a horná kúpeľňa. Kolaudácia rodinného domu prebehla dňa
13. 06. 2002 z dôvodu, že pred týmto dňom došlo k spusteniu plynofikácie v obci, ktorá bola nevyhnutná
pre skolaudovanie domu. Súpisné číslo k stavbe bolo pridelené na základe rozhodnutia obce o určení
súpisného čísla v roku 2011. Práve rozhodnutie obce o určenie súpisného čísla GP č. XX/XXXX-Z
XXXX/XXXX tvorilo podklad pre zápis rodinného domu ako stavby na LV č. XXXX, k. ú. K. v katastri
nehnuteľnosti.

25. Z vyššie uvedených dôkazov nepochybne vyplýva, že pred uzavretím manželstva (september 2001)
bol dom v takom štádiu rozostavanosti, že sa na ňom realizovalo už len zateplenie a fasáda. Logicky
teda v tom čase museli byť zvislé konštrukcie, strecha, ako aj schodište už dokončené, lebo fasáda
sa pred vybudovaním týchto prvkov nikdy nerealizuje. Navyše v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa
sa so žalovaným v 1.rade sťahovali do rodinného domu polroka po uzavretí manželstva (v jari 2002),
pričom tento čas by na vybudovanie domu absolútne nepostačoval. Z uvedeného je preto možné
vyvodiť jednoznačný záver, že v čase uzavretia manželstva účastníkov dom obsahoval prvky dlhodobej
životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukciu strechu a schodište), bol takmer
dokončený a po uzavretí manželstva sa na ňom, resp. na pozemku vykonávali len dokončovacie práce.

26. Ak teda v dobe, keď účastníci uzavreli manželstvo boli už vykonané prvky dlhodobej životnosti
stavby, je nutné uzavrieť, že za trvania manželstva účastníkov bola dokončená už existujúca vec.
Predmetný rodinný dom vznikol ako vec v právnom slova zmysle ešte pred uzavretím manželstva a jeho
výlučným vlastníkom sa stal žalovaný v 1.rade na základe originálneho spôsobu vzniku vlastníckeho
práva - vytvorením veci. Po uzavretí manželstva žalovaný v 1.rade neučinil žiaden právny úkon,
ktorým by došlo k zmene vlastníctva. Rozhodnutie obce o pridelení súpisného čísla a následný zápis
tejto skutočnosti do katastra nehnuteľnosti v roku 2011 nie je takým právnym úkonom, ktorým by
mohlo dôjsť k zrušeniu vlastníckeho práva žalovaný v 1.rade a ku následnému začleneniu veci do
BSM. Pritom je právne bezvýznamné, že podľa stavebných predpisov nebolo ešte vydané príslušné
rozhodnutie, lebo kolaudačné rozhodnutie len potvrdzuje súlad skutočného vykonania stavby so
stavebnou dokumentáciou, avšak vznik veci (a tým i vzniknuté vlastnícke právo k veci) nekonštituuje.

27. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že pred vznikom manželstva účastníkov boli na
predmetnom rodinnom dome už vybudované prvky dlhodobej životnosti (zvislé a vodorovné konštrukčné
prvky, strecha, schodište, ako aj iné prvky), ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle slova,
a teda celá táto vec (a aj vlastnícke právo k nej) vznikla ešte pred vznikom manželstva. Od okamihu
vzniku veci, v ktorom sa už vytvorili vlastnícke práva k nej, sú pre oblasť vlastníckych vzťahov celkom
právne bezvýznamné ďalšie práce, priamo či nepriamo smerujúce k dokončeniu už existujúcej veci,
a to dokonca aj bez ohľadu na to, že náklady na to vynaložené by prevyšovali aj doposiaľ vynaložené
sumy na realizáciu stavby. Všetko čo od okamihu vzniku stavby k tejto v dôsledku dokončovacích alebo
iných prác pribudlo, sa stáva jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu
jej vzniku.

28. K odvolacej námietke žalobkyne, že nie je zrejmý presný okamih ukončenia stavby ako veci v
právnom slova zmysle, odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že stavba ako samostatná



vec už existovala v septembri 2001, teda pred vznikom BSM (06. 10. 2001), a preto nie je potrebné
preukazovať presný okamih jej vzniku. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne, že výpovede,
resp. listinné dôkazy o výpovedi svedkov sú nedôveryhodné. Nemožno totiž dôveryhodnosť svedkov
spochybniť len tým, že majú blízky vzťah k žalovanému v 1.rade (sused, bratranec, rodinný príbuzný).
Žalobkyňa podobne ako žalovaný v 1.rade mala možnosť vykonať a navrhnúť ako dôkaz vypočuť
svedkov, ktorí by popísali či stavba ako samostatná vec už existovala, resp. neexistovala v septembri
2001. Keďže žalobkyňa nepredložila, resp. neoznačila dôkazy spochybňujúce existenciu stavby ako
samostatnej veci v septembri 2001, uvedené len dokazuje pravdivosť tvrdenia žalovaného v 1.rade.
Naviac žalobkyňa na otázku súdu, v akom stave sa nachádzala stavba v októbri 2001 uviedla, že k tomu
sa presne vyjadriť nevie (viď výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 25. 09. 2015; konanie
3C/284/2014, č. l. 40 spisu).

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobkyne, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch (I. a II.) a v
súvisiacom výroku o trovách konania (III.) ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v 1.rade mali v odvolacom
konaní úspech len čiastočný, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).