{"guid": "1bf0cbd0-313a-4918-a984-c0dcefe4755d:4406e383-81ef-439a-82dc-3af329be533f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6912213427.1", "spisova_znacka": "2Co/269/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/269/2015 z 29. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. marca 2016, sp. zn. 2Co/269/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6912213427.1", "identifikacne_cislo": "6912213427", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2016-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4406e383-81ef-439a-82dc-3af329be533f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213427.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213427.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/269/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213427.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej a sudcov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Rimavskej Sobote, č.k. 6C/254/2012-51 zo dňa 11. novembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Rimavskej Sobote (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 6C/254/2012-51
zo dňa 11. novembra 2014 zamietol žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom
konaní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca opieral svoj návrh o nesprávny úradný postup
Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci 2Er/368/2011 z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv
navrhovateľa. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom sp. zn.
2Er/368/2011 a zistil, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia dňa
21. februára 2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 12691/10 zo
dňa 27. decembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. januára 2011. Exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora uznesením zo dňa 08. júna 2011 zamietol, pretože po preskúmaní exekučného titulu
zistil, že dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprijateľnou podmienkou a rozhodcovským rozsudkom
bolo žalobcovi zároveň priznané plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (zmluvná pokuta v sadzbe
0,25 % denne, čo predstavuje 91,25% ročne). Okresný súd ďalej v odôvodnení poukázal na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14. decembra 2012, I. ÚS 42/01. Uviedol,
že v tejto veci nemožno spochybniť, že exekučný súd nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným
poriadkom, avšak súd nebol touto lehotou viazaný, pretože v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti
na vykonanie exekúcie. Žalobca nepreukázal, že by ohľadne dotknutých exekučných konaní príslušný
orgán rozhodoval o prípadnej sťažnosti niektorého z účastníkov exekučného konania a že by boli
konštatovali v danej exekučnej veci existenciu nejakých prieťahov v konaní. Keďže žalobca nepreukázal,



že by v exekučnej veci, na základe ktorej podal žalobu, došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona a tým
ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Keďže žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, si trovy konania
neuplatnila, súd jej právo na náhradu trov nepriznal.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na opätovné prejednanie. V
odvolaní žalobca uviedol, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, pričom ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ustanovenie §101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom
za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, ale na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a
na nestrannom súde. Ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých
vychádzal súd pri svojom rozhodovaní a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť
sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Podľa žalobcovho
názoru došlo v dôsledku uvedenej procesnej situácie k degradácií zásady kontradiktórnosti, k porušeniu
práva žalobcu na súdnu ochranu a taktiež aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Namietal
aj skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé ani to, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.  Žalobca v odvolaní
uvádza, že ako dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom
k tomu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Súd podľa jeho názoru úplne
ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdavkov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdavky
spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrolu stavu
konania na exekučnom súde). V tejto časti je preto rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku
nie je vôbec zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že
majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca
mal v úmysle v konaní pred súdom počas pojednávania predložiť dôkazy vo výške majetkovej škody,
a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, a tak nemal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní uviedol, že predložil ako dôkaz znalecký posudok č. 1/2014,
ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tento znalecký posudok podľa
jeho tvrdení jednoznačne preukázal, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad
a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Súd ďalej vo svojom
rozhodnutí nevysvetlil ani to, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Sám súd
pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto skutočnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je
preto vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto
chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Rozhodnutie založené na
skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Žalobca uviedol, že ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania
z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný
súd Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.



Podľa §3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným  pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.

Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a
presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zapletanie
náhrady majetkovej škody 1 141,25 Eur a nemajetkovej ujmy 228,25 Eur, ktorá mu bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci.
Žalobca už v žalobe žiadal, aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku
rozhodol pred prvým prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne
príslušného Okresného súdu Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer k veci a účastníkom konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil
svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň
orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi
žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu
námietky zaujatosti vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek
zo sudcov konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom bolo prerušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo
veci zaujatý, predložil okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú
žalobcom. Nadriadený súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho
sudcu, ktorý konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z
prejednávania a rozhodovacia v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je
podkladom práva žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup
súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto
neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania
tejto veci vylúčený. Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom
súde, nemožno vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej
veci, mala byť žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné
zdôrazniť, že tak ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol
z prejednania a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení
ani fakt, že žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú
sťažnosť z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý
súdny proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo
dňa 6.2.2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13.2.2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu
proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť
zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím
súdom zistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a nezaujatý sudca
nedôvodná. Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca,
vyhodnotil ako nedôvodnú.



Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodoval v lehote podľa § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), t.j. v lehote 15 dní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že konanie začalo dňa 3.2.2011 a exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia až 2.8.2011. Výšku škody žalobca vyčíslil ako náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá už viac nemôže byť priznaná rozhodnutím súdu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu,
že zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Dôvodnil, že mohol pri včas vydanom
rozhodnutí exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov, ktoré by zvýšili jeho úspech pri vymáhaní
pohľadávky a jeho príslušenstva. Náhrada nemajetkovej ujmy ma podľa žalobcu základ v požiadavke na
spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej sankcie za porušenie
základných práv a princípov právneho štátu.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd z exekučného spisu 2Er/368/2011
zistil, že žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 21.2.2011.
Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
8.6.2011. Exekučný súd zastavil exekúciu uznesením 2Er/368/2011-14 zo dňa 10.10.2011. Z obsahu
súdneho spisu súd zistil, že prvostupňový súd predložil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti
nadriadenému súdu, ktorý rozhodol tak, že konajúci sudca JUDr. Adriana Dulovičová nie je vylúčený z
prejednania a rozhodnutia veci 6C/254/2012 (uznesenie 41NcC/573/2012 zo dňa 12.10.2012).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie
riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd
neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 15.10.2014.
Pojednávanie bolo nariadené na deň 11.11.2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 6.11.2014 elektronicky návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci
na prejednanie a rozhodnutie nestranného súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až
do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal
na ústavný súd. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené. Okresný súd návrhu na prerušenie
konania ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec
prejedná v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
pre nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatoval,
že o námietke zaujatosti rozhodol nadriadený súd a zákonný sudca nebol vylúčený z prejednania a
rozhodnutia prejednávanej veci a tiež, že žalobca neosvedčil, že sťažnosť na Ústavný súd v skutočnosti
podal, keďže nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci to, že takáto sťažnosť bola podaná. Súd rozhodol
aj vo veci samej napadnutým uznesením.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že
konajúci sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne nadriadený súd.
prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.
Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keď
tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmenil možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.
Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, a to z exekučného spisu 2Er/368/2011. V súlade s obsahom tohto spisu



zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Lucii Pustajovej pre vymoženie 296,- Eur a prísl. doručená
21.2.2011. Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia dňa 8.6.2011.
Exekučný súd zastavil exekúciu uznesením 2Er/368/2011-14 zo dňa 10.10.2011.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné sú 3 kritéria, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní
od doručenia žiadosti exekútora exekučnému úradu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku súd po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu v prípade, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z predmetného ustanovenia
je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je návrh na začatie exekúcie, žiadosť o
vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade so zákonom. Ak však exekučný súd zistil rozpor žiadosti
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom nemá stanovenú lehotu
na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie (pozri aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV. ÚS 605/2012). V predmetnom prípade exekučný súd rozhodol o
žiadosti na udelenie poverenia uznesením zo dňa 8.6.2011, ktorým žiadosť zamietol. Takýto postup
je odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného
titulu. Bolo úlohou exekučného súdu skúmať, či mu bol alebo nebol predložený exekučný titul. Neobstojí
ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, keď súd zistil, že poverenie pre
exekútora nebolo vydané v 15-dňovej lehote a napriek tomu žalobu o náhradu škody zamietol. Podstatné
v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný titul. Preto nebolo možné rozhodnúť o
vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil, keď žiadal vykonanie exekúcie bez toho, aby
disponoval exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní
č. 244/2002 Z.z. má pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa predmetného zákona to
platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu - rozhodcovskej zmluvy.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Nie nepodstatnou je aj
skutočnosť, že žalobca sám iniciuje v exekučných veciach veľké množstvo aj hromadných podaní pred
okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná predmetná lehota v ktorej bolo rozhodnuté. Z
uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného
postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku
ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.

K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil
o možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho
spisu. Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na
toto pojednávanie nedostavil. Navyše táto námietka ani nesmeruje alebo nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku
škody, ale z dôvodu, že nebola splnená podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pretože nebol zistený nesprávny úradný postup, o ktorom tvrdil žalobca, že takýmto
postupom je.
Žalobca namietal predčasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané skôr, ako bolo rozhodnuté
o návrhu na prerušenie konania. Keďže žalobca podal návrh na prerušenie konania, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, pričom poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd
rozhodol o žalobcových návrhoch na prerušenie konania. Žalobca v odvolaní ani netvrdí, že by ním
tvrdené porušenie povinnosti prvostupňovým súdom malo mať za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože nie je v súlade ani s § 109 Občianskeho súdneho



poriadku ani s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Naopak, ak nie sú žiadne dôvody na
prerušenie konania bez ohľadu na to, či sa žalobca domnieva, že takéto dôvody sú, súd je povinný
postupovať v konaní tak, aby bolo rozhodnuté plynulo a bez prieťahov. V danej veci nebol dôvod na
prerušenie konania, pretože prvostupňový súd bol viazaný právoplatným rozhodnutím nadriadeného
súdu o tom, že konajúci sudca nebol vo veci vylúčený. Žalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu netvrdil, že o jeho ústavnej sťažnosti prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, teda že bola jeho sťažnosť Ústavným súdom prijatá na ďalšie konanie
v zmysle § 23 ods. 3 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z.
Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Bez splnenia ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez
toho, aby bol v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, nie je dôvod zaoberať sa výškou škody a ani príčinnou súvislosťou
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny
úradný postup v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu
za škodu, a preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania
ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.
Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).
Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/254/2012", "guid": "cc64a1e7-ef17-41fe-b71f-48553fe3361e:f245888b-a2e3-4c87-933e-630572f72e08", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bdc1283d-1f3e-4e5b-a5cd-49be9bf42b67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 243/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2013 z 25. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-25", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdc1283d-1f3e-4e5b-a5cd-49be9bf42b67"}, {"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "ussr:ef11f635-aa2c-4681-a2bf-ed46b661739f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 605/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 605/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 230, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef11f635-aa2c-4681-a2bf-ed46b661739f"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "2cd3d98c-ad2f-4411-9560-bd0eaef232c1:168548d3-a8e7-4385-9f1f-a4b330264eb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/368/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er/368/2011 z 8. 6. 2012", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-06-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2cd3d98c-ad2f-4411-9560-bd0eaef232c1:168548d3-a8e7-4385-9f1f-a4b330264eb0"}], "citovane_v": []}