{"guid": "1be7b914-692e-43a2-bc86-c7037f5aaa35:f3d1eeeb-85fb-4c5a-a19d-89755e28e379", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6016200342.1", "spisova_znacka": "23S/41/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/41/2016 z 14. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. júna 2016, sp. zn. 23S/41/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200342.1", "identifikacne_cislo": "6016200342", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2016-06-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Sžk/6/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "fb6943e1-0b52-43cd-a85e-5235df8957b9:3a0b9ffe-4b34-42b9-a557-891938828cec", "datum": "2017-12-04", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3d1eeeb-85fb-4c5a-a19d-89755e28e379", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200342.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200342.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200342.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200342
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200342.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Silvii Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcov: 1/ U.. H. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ J.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. 3, XXX XX U. U., zastúpení JUDr. Danielom
Šintajom, advokátom, so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný
úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za
účasti: Správca bytov a nebytových priestorov na Ul. Chabenecká 1 - 3, Banská Bystrica - Stavebné
bytové družstvo Banská Bystrica, Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica, zastúpený predsedom SBD Banská
Bystrica Ing. Jurajom Chmelíkom, P. O. BOX 287, Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OVBP2-2016/005948/BX zo dňa 02.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcov z a m i e t a.
II. Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Mesta Banská Bystrica č.: OVZ-SÚ 108 107/2015/MA zo
dňa 10.09.2015 bola povolená stavba v Banskej Bystrici, BLOK 253, Chabenecká 1 - 3 (Ba-
Bc-36BJ), Komplexná obnova bytového domu - zateplenie obvodového plášťa, zateplenie strešného
plášťa, zateplenie stropov, pivníc, technického podlažia, sanácia lodžií, sanácia schodišťových šácht,
vyregulovanie vykurovacej sústavy, ostatné práce: presklenie lodžií, stojacej na pozemku parc. KN-C č.
XXX v kat. úz. Y., objektu, ku ktorému majú stavebníci - vlastníci bytov spoluvlastnícke práva a k bytom
v ňom vlastnícke práva podľa doloženej kópie LV č. XXXX zo dňa 06.05.2015.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podali odvolanie žalobcovia a na základe podaného odvolania
rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2016/005948/BX
zo dňa 02.02.2016 rozhodol o odvolaní žalobcov tak, že odvolanie zamieta ako neopodstatnené a
rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č.: OVZ-SÚ 108 107/2015/MA zo dňa 10.09.2015 potvrdil. Z dôvodov
rozhodnutia vyplýva, že dňa 29.05.2015 bola na stavebný úrad doručená žiadosť stavebníkov o vydanie
stavebného povolenia predmetnej stavby. Stavebný úrad v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, 2,
3, 4 a 6 Stavebného zákona písomným oznámením zo dňa 25.06.2015 oznámil začatie stavebného
konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania. Upozornil ich na možnosť podania
námietok v lehote, ktorú určil. Po preskúmaní stavebného povolenia odvolací orgán skonštatoval, že
obsah stavebného povolenia je v súlade s obsahovými a formálnymi náležitosťami ustanovenými v
§ 66 ods. 1 a 3 Stavebného zákona a  § 49 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku. Stavebný
úrad s obsahom odvolania oboznámil ostatných účastníkov konania a vyzval ich, aby sa v určenej
lehote k nemu vyjadrili. Túto možnosť využili v spoločnom vyjadrení 29 vlastníci bytov a zároveň
samostatným vyjadrením Z.. J. X., H. X. a Z. X.. V zásade všetci vyjadrili nesúhlas s odvolacími
dôvodmi. V priebehu doplnkového konania na niektoré vyjadrenia reagovala písomným stanoviskom



odvolateľka. V prílohe č. 2 zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov je pre konštrukčný systém BAURING BA-BC, v ktorom je vystavaný predmetný bytový
dom pod písmenom f) zadefinované, že systémovou poruchou trpí riešenie balkónov a lodžií. Na jej
odstránenie sa určuje nasledovný rozsah prác: „odstránenie všetkých podlahových vrstiev vrátane
hydroizolácie a zábradlia, odstránenie zdegradovaného betónu tlakovou vodou a jeho vyspravenie
a ošetrenie skorodovanej výstuže, odstránenie alebo náhrada balkónovej, resp. lodžiovej dosky (v
prípade potreby), vytvorenie nových podlahových vrstiev vrátane hydroizolácie, tepelnoizolačnej vrstvy
a oplechovania, montáž zábradlia vrátane jeho kotvenia, zateplenie balkónovej dosky alebo lodžiovej
dosky a dosky and vrchnou lodžiou v prípade vytvárania tepelného mosta.“ Z projektovej dokumentácie
stavby je zrejmé, že navrhovanými stavebnými prácami na lodžiách sa odstraňuje systémová porucha
zadefinovaná pod písm. f) prílohy č. 2 zákona č. 150/2013 Z.z. Týmito prácami sa zároveň zabezpečuje
plnenie všeobecnej technickej požiadavky v súvislosti s predpísanou výškou zábradlia 1100 mm (§ 28
ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.) a plnenie všeobecnej technickej požiadavky eliminácie tepelného
mostu cez lodžiovú dosku (§ 29 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Zateplením lodžiových stien,
ktoré sú súčasťou zateplenia celého bytového domu, sa sleduje splnenie minimálnych požiadaviek na
energetickú hospodárnosť bytového domu (§ 4 ods. 1 zákona č. 555/2005 Z.z.). Projektant stavby je
na jej zabezpečenie povinný konať postupom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 555/2005 Z.z. Projektant
v priebehu konania podal vyjadrenia, podľa ktorých existujúca výplň zábradlia neumožňuje bezpečné
a funkčné riešenie vyhovujúce požiadavke na zabezpečenie minimálnych požiadaviek na energetickú
hospodárnosť bytového domu. Existujúca výplň zábradlia nevyhovuje všeobecnej technickej požiadavke
podľa § 28 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a bude potrebné výšku zábradlia navýšiť. Na zabezpečenie
všeobecnej technickej požiadavky eliminácie tepelného mosta podľa § 29 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002
Z.z. bude potrebné zatepliť lodžiovú dosku v čele, ale i od spodu a zároveň vložením tepelnej izolácie
do nových podlahových vrstiev. Na zabezpečenie minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti
sa tepelnou izoláciou zateplia všetky obvodové steny lodžie. Všetky tieto stavebné úpravy zmenšujú
montážny otvor pre znovuosadenie existujúcej presklenej steny odvolateľov a jej znovuosadenie by
si vyžadovalo konštrukčné zmeny v jej vyhotovení. Podľa projektovej dokumentácie nové výplne
zábradlí budú montované s konštrukčnou úpravou v madle, ktorá zaručí spoľahlivé osadenie nových
presklených stien. Nové výplne zábradlí, ako aj nové presklené steny, budú kotvené s dilatačnou
úpravou, ktorá zeliminuje rozťažnosti materiálov v cykle teplo-zima. Nové presklené steny budú v
bezrámovom vyhotovení, čo eliminuje nedostatky rámových prevedení v súvislosti s elimináciou tohto
cyklu. Opodstatnenosť stavebných úprav lodžií je možné podložiť konkrétnymi predpismi. Tieto vo
svojej podstate predstavujú ochranu verejného záujmu v súvislosti so zabezpečením plnenia základných
požiadaviek na stavby „Bezpečnosť a prístupnosť pri používaní“ a „Energetická hospodárnosť a
udržiavanie tepla“ (§ 43d Stavebného zákona - príloha č. 1 RE RE č. 305/2011).  Odvolacími
námietkami odvolateľ sleduje súkromný záujem na ochrane svojich vlastníckych práv vo vzťahu k
stavebným úpravám lodžie z roku 2005. Snahou právneho systému je zabezpečenie rovnováhy medzi
súkromným a verejným záujmom, no súkromný záujem nemôže prevyšovať nad verejným záujmom,
čo by bolo popretím základných princípov demokratickej spoločnosti deklarovaných ústavov. Odvolací
orgán konštatuje, že súkromnému záujmu odvolateľa v tomto prípade nie je možné priznať úspech,
lebo neumožňuje naplnenie verejného záujmu. Žalovaný ďalej poukazoval na § 14 ods. 8 zákona č.
182/1993 Z.z., z ktorého vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci
rozhodol, inak jeho právo zaniká. Vlastníci bytov o veciach týkajúcich sa spoločných častí a spoločných
zariadení domu hlasujú väčšinou ustanovenou zákonom č. 182/1993 Z.z. v konkrétnom prípade vlastníci
bytov, tak svoju väčšinovú vôľu na rozsah rekonštrukcie lodžií, vyjadrili pri hlasovaní dňa 25.01.2015
na schôdzi (§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.) a ako stavebníci pri podaní podania - žiadosti o
stavebné povolenie (§ 19 Správneho poriadku). Odvolacie dôvody odvolateľov „en bloc“ smerovali voči
rozsahu rekonštrukcie lodžií, a teda voči väčšinovej vôli. Odvolacie dôvody uplatnené odvolateľmi v
súvislosti s porušeniami zákona č. 182/1993 Z.z. a zákona č. 150/2013 Z.z. nie je možné preskúmať. Ide
o námietky, ktoré si odvolatelia neuplatnili v určenej lehote pred vydaním stavebného povolenia, aj keď
si ich uplatniť mohli. Na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Uvedená skutočnosť je vyjadrením
koncentračnej zásady správneho konania, ktorá je ustanovená v § 61 ods. 1 a 3 Stavebného zákona.
Z dôvodu zachovania koncentračnej zásady správneho konania odvolací orgán nebol oprávnený
preskúmať nové námietky v súvislosti s niektorými porušeniami zákona č. 182/1993 Z.z. a zákona č.
150/2013 Z.z. K námietke odvolateľov, že vlastníci bytov o podaní žiadosti na vydanie stavebného
povolenia hlasovali len podpisom menného zoznamu, odvolací orgán uviedol, že sa nejednalo o
hlasovanie upravené zákonom č. 182/1993 Z.z., ale o splnomocnenie vlastníkov bytov, ktoré je



upravené v §§ 31 - 35b Občianskeho zákonníka. Splnomocnením vlastníci bytov splnomocnili Stavebné
bytové družstvo Banská Bystrica na zastupovanie pred stavebným úradom v povoľovacích konaniach
predmetnej stavby. Väčšinovú vôľu s prípravou, povolením a realizáciou stavby vlastníci bytov vyjadrili
hlasovaním podľa zákona č. 182/1993 Z.z. na schôdzach vlastníkov bytov uskutočnených v dňoch
24.09.2014, 21.01.2015 a 18.06.2015. Odvolací orgán konštatoval, že namietanými skutočnosťami
nebola narušená zákonnosť stavebného povolenia. Pokiaľ I. st. správny orgán - stavebný úrad na
námietky odvolateľky reagoval stanoviskom projektanta, čo zjavne nemožno považovať za očakávanú
správnu úvahu stavebného úradu, odvolací orgán napriek porušeniam zákonnosti stavebným úradom
pri vysporadúvaní sa s námietkami konštatoval, že rozsah tohto porušenia v konečnom dôsledku
nepovažuje za takú mieru porušenia zákona, ktorá by bola dôvodná na zrušenie stavebného povolenia.
Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia na záver konštatoval, že naliehavým verejným záujmom je v
dnešnej dobe znižovanie energetickej náročnosti z dôvodov, že zabezpečovanie energetických potrieb
spôsobuje vážne zásahy do ekosystémov a klimatických pomerov. V tejto súvislosti uviedol, že obvodové
plášte bytových domov postavených pred rokom 1997 nespĺňajú kritériá minimálnych tepelnoizolačných
vlastností, a teda kritéria na znižovanie energetickej náročnosti. Preto pre dosiahnutie verejného
záujmu na znižovaní energetickej náročnosti boli aj v oblasti stavebníctva prijaté príslušné zákonné
predpoklady. Zákon č. 555/2005 Z.z. účinný od 01.01.2006 zavádza postupy a opatrenia na zlepšenie
energetickej hospodárnosti budov. Ďalšie predpoklady pre naplnenie tohto verejného záujmu vytvorilo
Nariadenie EPaR (EÚ) č. 305/2011, ktoré zjednocuje postupy posudzovania stavebných výrobkov a
upresňuje požiadavky na tepelnoizolačnú ochranu stavieb. V súlade s citovanými predpismi, ako aj pre
zabezpečenie základných a všeobecných podmienok kladených stavebným zákonom a vyhláškou č.
532/2002 Z.z., na stavby bola prijatá norma STN 73 0540-2: 2012. Táto implementovaním európskych
noriem „sprísňuje“ výpočet potreby tepla a energie na vykurovanie, tým sa priamo sprísnili kritériá na
tepelnoizolačnú ochranu stavieb. V súvislosti s existenciou verejného záujmu deklarovaného citovanými
predpismi nebolo možné vyhovieť súkromnému záujmu odvolateľov prezentovaného námietkami a
odvolacími dôvodmi, a preto odvolací orgán ich odvolanie zamietol a stavebné povolenie potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobu žalobcovia, v ktorej navrhovali napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2016/005948/BX  zo dňa 02.02.2016 a zároveň aj rozhodnutie Mesta
Banská Bystrica č. OVZ-SÚ 108 107/2015/MA zo dňa 10.09.2015 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že základnou povinnosťou odvolacieho orgánu je vysporiadať
sa so všetkými odvolacími dôvodmi, preskúmať celé konanie a napádané rozhodnutie a v zmysle
zistení o odvolaní rozhodnúť. V tomto odvolacom konaní sám odvolací orgán konštatoval, že stavebný
úrad svojím postupom, keď riadne neprejednal a riadne sa nevysporiadal s podanými námietkami
žalobcov, porušil zákon. Je zrejmé, že ak sám odvolací orgán konštatoval porušenie zákonnosti postupu
stavebného úradu, potom rozhodnutie stavebného úradu je nezákonným rozhodnutím. Odvolací orgán v
rámci odvolacieho konania doterajšie konanie ničím nedoplnil a ani zistené vady neodstránil, podanými
námietkami sa rovnako riadne nezaoberal a s nimi sa riadne nevysporiadal. Napriek týmto skutočnostiam
žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Jediným pre žalobcov nepochopiteľným dôvodom, o ktorý žalovaný opiera svoje rozhodnutie, je údajná
prednosť verejného záujmu nad záujmom súkromným a taký záujem údajne prevažuje aj v tomto
prípade, vzhľadom na všeobecný záujem na zníženie energetickej náročnosti domov. Bez bližšieho
skúmania a dokazovania si odvolací orgán zároveň dovolil konštatovať, že doterajšie stavebnotechnické
riešenie úpravy lodžie žalobcov nezodpovedá požadovaným stavebným kritériám (napriek tomu, že
sa jedná o riadne povolenú stavebnú úpravu s certifikovaným výrobkom). Nezákonnosť rozhodnutia
odvolacieho orgánu spočíva v tom, že napriek zisteniu nezákonnosti postupu stavebného úradu,
toto podstatné zistenie ignoroval a bez bližšieho skúmania, doplnenia konania, riadneho prejednania
námietok a bližšieho zistenia skutočností, rozhodol o zamietnutí odvolania s poukazom na tzv.
verejný záujem. Z rozhodnutia nie je zrejmé, že na základe akého právneho predpisu pri konštatácii
údajnej prednosti verejného záujmu pred záujmom súkromným žalovaný postupoval. Odvolací orgán
nemá právo svojím rozhodnutím, bez odstránenia dôvodov nezákonnosti, zistený nezákonný postup
konvalidovať. Nezákonný postup znamená nezákonné rozhodnutie a v prípade jeho zistenia musí
odvolací orgán buď napadnuté rozhodnutie zrušiť, alebo nezákonnosť odstrániť v odvolacom konania,
čo sa však nestalo. Stavebný zákon, Správny poriadok a ani iné príslušné predpisy neupravujú tzv.
uprednostnenie verejného záujmu nad záujmom súkromným, na základe ktorého by mohol odvolací
orgán takto rozhodnúť. Okrem toho v tomto prípade nejde ani o žiadne uprednostňovanie súkromného
záujmu nad záujem verejný, a to z toho dôvodu, že žalobcovia nenamietajú realizáciu zateplenia
obvodového plášťa domu (spoločných častí domu), ale nesúhlasia so stavebnou úpravou svojej lodžie



tak, ako je navrhnutá. Odvolací orgán sa snaží svojím rozhodnutím tvrdiť, ako keby iné technické
riešenie, ako to, ktoré bolo navrhnuté v stavebnom konaní, neexistovalo. To však nezodpovedá pravde,
nakoľko technicky prijateľným riešením je aj možnosť, že spôsob zasklenia lodžií nebude na všetkých
lodžiách jednotný a je možné realizovať stavebnú úpravu lodžie žalobcov aj tak, ako si to oni predstavujú,
teda rovnakým technickým riešením, ako majú doteraz (použitie rovnakého spôsobu zasklenia, ako majú
doteraz), prípadne, že sa vykoná len zateplenie obvodového plášťa domu bez stavebnej úpravy lodžií.
Možnosť iného technického riešenia zasklenia lodžie žalobcov uznal aj samotný projektant. Žalobcovia
ďalej poukazovali na to, že predmetom napadnutého stavebného konania je okrem stavebných zásahov
do spoločných častí domu (zateplenie plášťa domu), ktoré sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov
bytov, aj zásah do výlučného vlastníctva jednotlivých vlastníkov bytov, a to v rozsahu zásahu do lodžie,
ktorá tvorí príslušenstvo bytu žalobcov. Iba vlastník rozhoduje o tom, ako sa bude s jeho vlastníctvom
nakladať a ako ho bude užívať. Zásah do vlastníckeho práva je možný len na základe právnych
predpisov. Žiadny štátny alebo iný správny orgán nemôže bez opory v právnych predpisoch zasahovať
do vlastníckeho práva. Žalobcovia mali za to, že v danom prípade stavebný úrad, ako aj odvolací
orgán, do vlastníckeho práva žalobcov nezákonne zasiahol. V zmysle Stavebného zákona pre vydanie
stavebného povolenia sa vyžaduje, aby vlastník preukázal, že k dotknutej nehnuteľnosti má vlastnícke
právo (§ 58 ods. 2, 3). V tomto prípade sa stavebné konanie začalo na návrh SBD Banská Bystrica, ako
splnomocneného zástupcu niektorých vlastníkov bytového domu, ktorí SBD Banská Bystrica poskytli
splnomocnenie na ich zastupovanie v stavebnom konaní. Uvedené splnomocnenie však nebolo nikdy
udelené SBD Banská Bystrica zo strany žalobcov. Žalobcovia teda v konaní nie sú žiadateľmi o
vydanie stavebného povolenia, ale len účastníkmi konania z dôvodu, že sa konanie dotýka ich práv.
Nakoľko predmetom stavebného konania a rozhodovania o povolení stavby nie je len stavebná úprava
spoločných častí a zariadení domu, ale aj rozhodovanie o stavebných úpravách lodžií, ktoré prináleží ako
príslušenstvo k jednotlivým bytom, sú teda vo výlučnom vlastníctve jednotlivých vlastníkov, žalobcovia
majú za to, že len na návrh všetkých vlastníkov sa môže v stavebnom konaní rozhodovať o úpravách
lodžií, prípadne len s ich súhlasom. Žalobcovia návrh na stavebnú úpravu svojej lodžie nepodali, nikoho
k podaniu návrhu nesplnomocnili a ani súhlas so stavebnou úpravou svojej lodžie tak, ako bola v konaní
povolená. V tomto prípade nie je možné argumentovať ani verejným záujmom a ani prehlasovaním
na schôdzi vlastníkov. Treba poukázať na to, že rozhodnutie vlastníkov bytov sa môže dotýkať len
spoločných častí a zariadení domu a v žiadnom prípade sa nemôže dotýkať výlučného vlastníctva bytov.
Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a nesprávny postup pri ich vydaní vidia žalobcovia v tom, že:
- rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keď žalovaný v prípade zistenia
porušenia zákonnosti a neúplného objasnenia skutkových okolností nedoplnil dokazovanie, pričom
zákon takúto možnosť pripustil a priamo aj prikazuje,
- postupom správnych orgánov boli porušené základné zásady správneho konania, keď sa riadne
nevysporiadali so vznesenými námietkami žalobcov a nezabezpečili objektívne a úplné zistenie
skutkového stavu,
- správne orgány nesprávne právne vyhodnotili zistené skutočnosti, najmä nezákonný zásah do
výlučných vlastníckych práv žalobcov.

Na pojednávaní dňa 15.06.2016 zástupca žalobcov k veci uviedol, že majú za to, že  rozhodnutia
správneho orgánu či v prvom, alebo v druhom stupni sú nepreskúmateľné, a to z tých dôvodov, ktoré
uviedli v žalobe. Zásadný nedostatok vidia v tom, že správne orgány si nejakým spôsobom neuvedomili
alebo ignorovali fakt, že dochádza k zásahu do výlučného vlastníctva žalobcov stavebným konaním,
pričom žalobcovia v konaní nikde nepodali návrh na stavebné povolenie, nikde nedali súhlas k takémuto
stavebného konaniu ani k úprave ich loggie. Podlahovou plochou bytov sa na účely tohto zákona
rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez
plochy loggii a balkónov. Zákon vylučuje z príslušenstva bytu plochu loggií a balkónov, okrem toho
podlahová plocha sa prejavuje najmä k platbám za byt. V zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka
jednoznačne vyplýva, že príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s
bytom užívali spolu. Loggia alebo balkón, ktorá patrí k bytu, sa užíva len výlučne s týmto bytom, a preto
je príslušenstvom tohto bytu. Iný právny názor nemôžu akceptovať. V takomto prípade jedine vlastník
môže dať súhlas k tomu, aby do jeho vlastníctva došlo k takémuto zásahu, aký bol spôsobený týmito
dvoma rozhodnutiami správneho orgánu. Zástupca žalobcov poukázal na  § 121 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, zdôraznil, že aj keď niekto kupuje byt, nesúhlasí s tým, že by súčasťou tohto bytu nebola aj
loggia. Okrem samotnej úpravy loggie zdôraznil, že sa jedná aj o zásah do presklenia, ktoré je zrejme
vo vlastníctve žalobcov. Žalobkyňa na 1. mieste, ako aj jej právny zástupca zdôraznili, že pokiaľ ide o



schvaľovanie projektu, v konečnom dôsledku projekt ako taký nebol na schôdzi schvaľovaný, bolo len
prijaté všeobecné uznesenie o zatepľovaní a dokonca bol im daný v marci 2015 aj prísľub, že v konečnom
dôsledku stavebné bytové družstvo bude súhlasiť s tým, aby bol zachovaný terajší stav loggie. Ale v
konečnom dôsledku k tomu nedošlo a v tejto súvislosti aj zdôvodnil, prečo nepodali žalobu v zmysle §
14 ods. 8  Zákona o bytových a nebytových priestorov. Proti uzneseniu hlasovali žalobcovia a plus ešte
jedna obyvateľka bytu. V konečnom dôsledku boli traja proti prijatiu uznesenia.

Na pojednávaní dňa 15.06.2016 žalobkyňa na 1. mieste k veci uviedla, že si nevie vysvetliť, prečo
nedošlo dňa 02.06.2016 k dohode v súvislosti so zmenami, ktoré navrhli ohľadom loggie, konkrétne
presklenia. Podľa nich, oni majú záujem predovšetkým na tom, aby bolo možné využiť doterajšie
presklenie a aby si mohli dať kvalitnejšiu dlažbu na loggiu. Mali záujem na tom, aby sklo, ktoré bolo
pôvodne zabudované v loggii, aby sa mohlo vrátiť na pôvodné miesto. Bola dohodnutá aj na stretnutí
s p. T.  02.06.2016, ale k tomuto stretnutiu v konečnom dôsledku nedošlo a práve v súvislosti s týmto
stretnutím sa malo jednať o zmenách, ktoré navrhovali žalobcovia. Pokiaľ ide o zmenu v projekte,
v súvislosti so spomínaným stretnutím zo dňa 02.06.2016, túto zmenu navrhovali len žalobcovia. Je
pravdou, že nebolo to regulérne stretnutie, že malo ísť len o informatívne stretnutie. Žalobkyňa ešte
uviedla, že pokiaľ ide o bytový dom, tento má dva vchody, aj v jednom, aj v druhom vchode sú všetko
štvorizbové byty, teda aj na jednej strane, aj na druhej strane bytového domu sú obvodové múry.

K žalobe žalobcov podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcov podľa § 250j ods.
1 O.s.p. zamietnuť. K žalobnému dôvodu - nedostatočného vysporiadania sa s námietkami, žalovaný
uviedol, že žalobný dôvod je totožný s odvolacím dôvodom, podľa ktorého sa stavebný úrad a žalovaný
nedostatočne vysporiadali s námietkami. Konkrétne s námietkami č. 2 - 7, ktoré si žalobcovia uplatnili v
podaní dňa 23.07.2015 v priebehu stavebného konania. Námietkami sa domáhal zachovania presklenia
lodžie, ktoré si na základe povolenia stavebného úradu vyhotovil v roku 2005, ako aj nevykonaním
zateplenia lodžie. Námietky smerovali proti riešeniu projektovej dokumentácie. Stavebný úrad si pred
vydaním stavebného povolenia zabezpečil stanovisko projektanta, na podklade ktorého sa s námietkami
vysporiadal. Žalovaný tento postup označil za nezákonný z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia sa
očakáva zákonom prípustná voľná úvaha (správne uváženie). V rámci voľnej úvahy mal stavebný úrad
zdôvodiť, prečo nebolo možné námietkam žalobcu vyhovieť. Podľa ustálenej judikatúry I. st. a II. st.
správne konanie tvoria jeden celok. Preto žalovaný vo svojom rozhodnutí toto pochybenie stavebného
úradu konvalidoval. V odôvodnení rozhodnutia v rámci správneho uváženia na podklade uvedených
podpisov zdôvodnil, prečo nebolo možné námietkam žalobcov vyhovieť. Rovnováha medzi verejným a
súkromným záujmom bola uvádzaná v rámci tohto uváženia. Nebola uplatnená pri úvahe žalovaného,
či nedostatočné vysporiadanie sa  s námietkami žalobcov, malo taký vplyv na práva žalobcov, pre
ktoré by bolo potrebné stavebné povolenie zrušiť. Žalobcovia pochybenie stavebného úradu napravili,
a preto  právo žalobcov na „spravodlivý proces“, na podklade riadneho odôvodnenia rozhodnutia,
bolo zachované a stavebné povolenie „pre nedostatok dôvodov“ nebolo potrebné zrušiť. Žalovaný
zotrvával na argumentácii dôvodov, pre ktoré nebolo možné vyhovieť súkromnému záujmu žalobcov na
zachovanie pôvodného presklenia lodžie a nezateplenie lodžie. V súvislosti s námietkou k pôsobeniu
projektanta v konaní, žalovaný doplnil, že v zmysle § 45 a § 46 Stavebného zákona je projektant
vykonávateľom vybranej činnosti vo výstavbe. Zodpovedá za to, že jeho „autorské“ názory vyjadrené v
projektovej dokumentácii sú v súlade s príslušnými zákonmi, normami, predpismi, v ktorých je vlastne
vyjadrený verejný záujem. Preto stanovisko projektanta k námietkam žalobcov nemožno pokladať za
subjektívny názor.

K žalobnému dôvodu - zásahu do vlastníctva žalobcov, žalovaný uviedol, že žalobcovia označujú lodžiu
za svoju výlučné vlastníctvo a že sa nejedná o spoločné časti bytového domu. Čo tvorí spoločné časti
bytového domu upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov a ustanovenie § 2 ods. 4 nasledovne: „Spoločnými časťami domu sa na účely tohto
zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy,
chodby, obvodové múry, priečelie, schody schodišťa, spoločné terasy, podkrovie, povaly,  vodorovné
nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.“ Lodžia je pôdorysne vymedzená obvodovým
múrom, kde je zároveň zvislou nosnou konštrukciou bytového domu. Lodžiová doska je vodorovnou
nosnou konštrukciou. Stavebným povolením boli teda povolené práce na spoločných častiach bytového
domu. Podľa § 2 ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov, podlahovú plochu bytu netvorí plocha lodžie.
Nemožno teda obvodové murivo tvoriace lodžiu a lodžiovú dosku pokladať za výlučné vlastníctvo
žalobcov. Vlastníctvo je zaručené ústavou. Každý však so svojím vlastníctvom môže nakladať len v



medziach zákona. Pokiaľ pôvodné riešenie presklenia lodžie nevyhovuje zákonu, ktorého rozsah je
uvedený v odôvodnení, tak je povinnosťou vlastníka naložiť so svojím vlastníctvom tak, aby zákonu
neodporovalo. V súkromnom práve je dovolené len to, čo nie je zákonom zakázané. Presklenie lodžie
bolo stavebným úradom riadne povolené v roku 2005. V roku 2006 však vstúpil do platnosti zákon č.
555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov. V roku 2014 vstúpil do platnosti zákon č. 150/2013
Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania. V júli 2013 vstúpilo do platnosti Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 305/2011. V roku 2012 bola harmonizovaná norma STN 73 0540-2. Uvedené predpisy
začali platiť po povolení presklenia lodžie v roku 2005. Stavby ako celok, alebo vo svojich častiach počas
celej svojej ekonomicky primeranej životnosti, musia spĺňať základné požiadavky na stavby (príloha č.
I Nariadenia EP a R č. 305/2011). Týmto základným požiadavkám presklenie lodžie, ale i obvodové
murivo zjavne nevyhovuje. Zdôvodnenie, prečo tomu tak je, žalovaný i projektant v konaní zdôvodnili.
Do vlastníckych práv je možné zasiahnuť len na základe zákona (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Súkromnému
záujmu na zachovaní pôvodného presklenia lodžie z roku 2005 a nezateplenia lodžie nebolo možné
vyhovieť, pokiaľ je tento v rozpore so zákonom. V súvislosti s námietkou, že žalobca nebol v konaní
stavebníkom, žalovaný uviedol, že stavebníkmi sú všetci vlastníci bytov pri prácach, ktoré sa vykonávajú
na spoločných častiach bytového domu. Stavebník v žiadosti o stavebné povolenie vyjadruje vôľu na
získanie práv k uskutočneniu stavby. Vlastníci bytov o tejto vôli rozhodli kolektívne postupom podľa §
14 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V stavebnom povolení sú preto
ako stavebníci uvedení vlastníci bytov a nebytových priestorov.

Žalovaný aj naďalej zotrvával na svojej argumentácii v súvislosti s ochranou záujmov žalobcov postupom
podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri rozhodovaní o
spoločných častiach bytového domu. Podľa názoru žalovaného si teda žalobcovia mali ochranu svojho
záujmu na nezateplení lodžie, ktorý je v rozpore s kolektívnym záujmom ostatných vlastníkov bytov,
uplatniť na súde.

Na pojednávaní dňa 15.06.2016 zástupca žalovaného k veci uviedol, že trvajú v celom rozsahu na
vyjadrení k žalobe. Rozhodnutia prvého stupňa a druhého stupňa aj podľa súdnej judikatúry tvoria jeden
celok a naďalej trvali na tom a  že loggia netvorí podlahovú súčasť plochy bytu. Steny vymedzujúce
pôdorys loggie sú súčasťou obvodového plášťa bytového domu, ktorý je súčasťou spoločných častí.
O týchto rekonštrukciách, resp. zateplení  spoločných častí rozhodlo spoločenstvo vlastníkov bytov
kolektívne. Podľa § 14 ods. 8 Zákona o vlastníctve bytu, žalobcovia mali 30-dňová lehotu na to, aby
prehlasovaní účastníci, resp. dnes žalobcovia, sa mohli domáhať zvrátenia súhlasu na súde. Túto
možnosť nevyužili.

Na pojednávaní dňa 15.06.2016 zástupkyňa pribratého účastníka k veci uviedla, že žalobcovia 1 a
2 sa počas stavebného konania, ako aj prostredníctvom podanej žaloby, snažia dosiahnuť zmenu
rozhodnutia vlastníkov bytov na ul. Chabenecká X-X v U. U., v časti týkajúcej sa ich loggie, ktorá má
byť vykonaná v rámci komplexnej obnovy bytového domu. Vo svojej žalobe poukazujú na skutočnosť,
že loggia je ich výlučným vlastníctvom a rozhodnutím Mesta Banská Bystrica, ako aj Okresného úradu
v Banskej Bystrici došlo k nezákonnému zásahu do ich vlastníckych práv. Citovaný § 2 ods. 4 Zákona
o vlastníctve bytu hovorí o tom, že spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú
časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby. V
súlade s § 10 ods. 3 citovaného zákona, z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky
spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov
a loggií. Takouto formuláciou zákona, podľa ich názoru, i sám zákonodarca nepriamo zaradil loggie
medzi spoločné časti domu, čím potvrdil záujem celého domu na ich funkčnosti, stabilite a vzhľade.
Uvedené znenie zákona, podľa ich názoru, opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že loggiu nie je
možné jednoznačne považovať za výlučné vlastníctvo žalobcov 1 a 2 tak, ako to uvádzajú vo svojej
žalobe. Taktiež nie je možné jednoznačne tvrdiť, že loggia je ich výlučným vlastníctvom, do ktorého im
nemôžu zasiahnuť ani ostatní vlastníci bytov v dome svojim rozhodnutím, pokiaľ má byť rekonštrukcia,
resp. oprava loggie financovaná z fondu prevádzky, údržby a opráv. Taktiež ďalší paragraf citovaného
zákona, a to § 11 ods. 4, hovorí o tom, že vlastník bytu aj nebytového priestoru v dome nemôže
vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných
v neprimeranom rozsahu, alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva a ak sa spoločenstvo
nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.



Vlastníci bytov majú právo rozhodovať o vzhľade svojho domu a v prípade, že príjmu rozhodnutia a
predpísanou väčšinou sa dohodnú na jednotnom vzhľade domu, napr. aj loggie vrátane systému jej
presklenia, sú všetci vlastníci bytov povinní uvedené rozhodnutia rešpektovať. Opätovne poukázala
na to, že rozsah rekonštrukcie loggií, ako aj spôsob jej financovania, bol riadne schválený na schôdzi
vlastníkov dňa 21.01.2015 a taktiež v dňoch              09.03.2016 a 13.03.2016 sa v bytovom
dome konalo písomné hlasovanie, predmetom ktorého bolo vyjadrenie vlastníkov bytov v dome k
otázkam súvisiacim s rozsahom a financovaním komplexnej obnovy bytového domu pre účely podania
žiadosti o úver zo ŠFRB. Vlastníci bytov zákonným spôsobom schválili vykonanie komplexnej obnovy
bytového domu vrátane sanácie loggií a aj presklenia loggií. Bytový dom má pripravené všetky podklady
k žiadosti o úver zo ŠFRV za zvýhodnených podmienok, dokonca by mohli dostať 0 %- ný úrok,
momentálne to stojí na tom, že nie je ukončené. Rekonštrukcia loggií vo vlastníkmi schválenom rozsahu
sa má zabezpečiť odstránenie systémových porúch loggií v bytovom dome. Poukázala na znenie čl.
3 ods. 1 Zmluvy o výkone správy platnej pre bytový dom na ul. Chabeneckej 1-3, v zmysle ktorého je
správca oprávnený zastupovať vlastníkov bytov v stavebnom konaní, ktoré sa týka obnovy, rekonštrukcie
alebo modernizácie spoločných častí a spoločných zariadení domu, ak ich realizácia bola schválená
zákonom predpísanou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Uvedená zmluva bola
schválená v súlade so zákonom aj podpísaná nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v dome
a správcom, a preto je platná a záväzná pre všetkých vlastníkov bytov v dome. Záverom ešte poukázala
na vyjadrenie 29 vlastníkov bytov v dome zo dňa 16.11.2015, ktoré bolo predložené stavebnému úradu
ako stanovisko vlastníkov bytov k odvolaniu žalobcov 1 a 2 proti rozhodnutiu Mesta Banská Bystrica,
ako stavebného úradu, o povolení stavby zo dňa 10.09.2015. V ich stanovisku sa okrem iného uvádza,
že na informačných stretnutiach, ktoré organizovala zástupkyňa vlastníkov v dome, boli informovaní aj
o type presklenia a na stretnutí 30.03.2015 im bolo predvedené aj na jednoduchej animácii, ako bude
vyzerať to presklenie a aká bude jeho funkčnosť a žiadny z vlastníkov nenamietal voči uvedenému typu
presklenia. Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne v prvom rade, že im bolo navrhnuté, že by mohlo dôjsť
k nejakým zmenám v projekte, zo strany žalobcov nebola snaha nájsť nejaký kompromis. Iní vlastníci
žiadnym spôsobom nenamietali ani nepožadovali zmenu projektu.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu v rámci podanej žaloby žalobu žalobcov podľa §
250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že zo strany správneho orgánu nedošlo k takému
porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp.
rozhodnutia I. st. správneho orgánu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení,
spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu
a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia,
spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné                a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie.

Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia zákona, podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona
rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez
plochy lodžií a balkónov.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že lodžia nie je príslušenstvom bytu. Lodžia v bauringovom
type obytného domu je pôdorysne vymedzená obvodovým murivom, ktoré je zároveň zvislou nosnou
konštrukciou bytového domu a lodžiová doska je vodorovnou nosnou konštrukciou. Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam a v súvislosti s § 2 ods. 4 citovaného zákona č. 182/1993 Z.z. nemôže byť
preto lodžia vo výlučnom vlastníctve žalobcov, ale tvorí spoločnú časť obytného domu.



Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru                v dome má
právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako
spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku.

Z § 14 ods. 4 citovaného zákona vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov              v dome
prijímajú rozhodnutia na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome.

Z § 14 ods. 8 citovaného zákona ďalej vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia                   o výsledku hlasovania
na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

Vlastníci bytového domu hlasovaním na schôdzach vlastníkov bytu uskutočnili v dňoch 24.09.2014,
21.01.2015 a 18.06.2015 schôdze a väčšinou hlasov prejavili vôľu na realizácii stavby a splnomocnili
SBD v Banskej Bystrici na zastupovanie pred stavebným úradom v povoľovacom konaní predmetnej
stavby.

Obmedzenie vlastníckeho práva pozná aj § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), podľa
ktorého pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom
záujme uvedených v ods. 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemkom a k stavbám možno
obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

Obmedzenie vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme je upravené aj v čl. 20
ods. 3, 4 Ústavy SR. Podľa § 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Podľa ods. 4 čl. 20 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútenie obmedzenia vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Je nesporné, že je naliehavým verejným záujmom znižovanie energetickej náročnosti aj pri nových
stavbách, resp. pri rekonštrukcii stavieb, ktoré boli postavené pred rokom 1997. Stavby postavené
pred rokom 1997 nespĺňali kritériá tepelnoizolačných vlastností, preto boli prijaté viaceré zákony,
ktoré upravovali tepelnoizolačné vlastnosti stavieb. Bol prijatý zákon č. 555/2005 Z.z. účinný od
01.01.2006, ktorý zavádza postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Ďalej
bolo prijaté Nariadenie EP a R (EÚ) č. 305/2011, ktoré zjednocuje postupy posudzovania stavebných
výrobkov a upresňuje požiadavky na tepelnoizolačnú ochranu stavieb. Ďalej bola prijatá vyhláška č.
532/2002 Z.z. a v súvislosti s ňou bola prijatá norma STN 73 0540-2:2012. Znižovanie energetickej
náročnosti je nesporne verejným záujmom a sleduje sa ním aj vytvorenie vhodných ekosystémov a
vhodných klimatických pomerov. Pri riešení zložitých vecí alebo pri riešení situácií, ku ktorým dôjde
ku konfliktu medzi dvoma alebo niekoľkými, objektívnym právom chránenými subjektívnymi právami, je
potrebné riešiť situáciu aplikáciou právnych princípov a základných zásad, medzi ktoré patrí aj zásada
proporcionality. V predmetnom prípade pri strete dvoch chránených subjektívnych práv (súkromný
záujem proti verejnému záujmu) je potrebné dať prednosť právu, ktoré chráni najdôležitejšiu hodnotu,
avšak s minimálnym nutným obmedzením ostatných konkurujúcich práv tak, aby bola zachovaná
proporcionalita - úmernosť medzi jednotlivými právami, ktoré sú v konflikte. V danom prípade je
nesporne dôležitejšou hodnotou znižovanie energetickej náročnosti - verejný záujem pred súkromným
záujmom (zachovanie pôvodnej presklenej lodžie, ktoré nevyhovuje požiadavkám zníženia energetickej
náročnosti).

Konanie pred I. st. správnym orgánom a na základe podaného odvolania konanie pred II. st. správnym
orgánom tvorí jeden celok. V predmetnom prípade na základe podaného odvolania nedospel II. st.
správny orgán - žalovaný k záveru, že by v rozhodnutí I. st. správneho orgánu boli zistené také vady
konania, ktoré by mali mať za následok zrušenie napadnutého I. st. rozhodnutia. Pokiaľ si I. st. správny
orgán osvojil pri riešení námietok žalobcov stanovisko projektanta, nemožno to vytýkať I. st. správnemu
orgánu ako „závažné porušenie zákonnosti“, ktoré by malo mať za následok zrušenie rozhodnutia I. st.



správneho orgánu, aj keď v konečnom dôsledku nedostatok dôvodov II. st. správny orgán - žalovaný
vysvetlil podrobne verejným záujmom.

Pokiaľ si žalobcovia uplatňovali v priebehu odvolacieho konania námietky, ktoré mohli v súvislosti s § 61
ods. 1, 3 Stavebného zákona uplatniť na začiatku stavebného konania, súd zdôrazňuje, že v stavebnom
konaní platí koncentračná zásada a v prípade, že v stanovenej lehote námietky neboli podané, nemôže
sa v ďalšom konaní na ne prihliadať.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov v rozsahu stanovených žalobou dospel
v konečnom dôsledku k záveru, že zo strany správnych orgánov nedošlo k takému porušeniu zákona,
ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcov zamietol.

Súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobcovia boli
v konaní neúspešní.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0                 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od  1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0                 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od  1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní  od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205     ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Sžk/6/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "fb6943e1-0b52-43cd-a85e-5235df8957b9:3a0b9ffe-4b34-42b9-a557-891938828cec", "datum": "2017-12-04", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}