Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/135/2011 z 18. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. októbra 2011, sp. zn. 17Co/135/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6011899966.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/135/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6011899966.1 | 2011-10-18 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d434d90a-499b-4d22-b95f-3e8748db07d1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6011899966.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/135/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899966
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011899966.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána
Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa
Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, so sídlom Záhradnícka č. 25, 811 07 Bratislava IČO: 00 176
834, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Doležalova č. 5, 821 04 Bratislava, IČO: 36 076 511, proti odporcovi Y. Alexandrovi J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. rad XX/B, XXX XX X., pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom Y. H. J. - N. S..,
s miestom podnikania Z. X. č. 29, IČO: 109 23 888, o zaplatenie sumy 93.025,24 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/104/03-403 zo dňa
06. 05. 2010, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/104/03-410 zo dňa
06. 05. 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
93.025,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 55.573,53 Eur od 06. 11.
2000 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 37.451,70 Eur od 19. 08.
2004 do zaplatenia,  p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 11.146,45 Eur, na účet jeho právneho zástupcu zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (spolu s dopĺňacím rozsudkom) okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi sumu 93.025,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo
sumy 55.573,53 Eur od 06. 11. 200 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 37.451,70 Eur od 19. 08. 2004 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcu zaviazal i k náhrade trov konania vo výške 11.146,45 Eur, ktoré je odporca podľa uvedeného
rozsudku povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci dospel k záveru, že odporca užíva nebytové priestory bez právneho dôvodu, je
preto povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie. Keďže nie je možné vydať to, čo bolo
nadobudnuté bezdôvodným obohatením, musí poskytnúť peňažnú náhradu, ktorú okresný súd ustálil v
zmysle podaného návrhu vo výške 33,19 Eur (1.000,-Sk v pôvodne platnej mene) za 1 m2 podlahovej
plochy, ktorú odporca užíva. Uvedená  suma bola takto dohodnutá v pôvodne uzavretej zmluve o nájme
nebytových priestorov medzi účastníkmi konania ako nájomné a súd z tejto sumy aj napriek neplatnosti
nájomnej zmluvy vychádzal pri výpočte bezdôvodného obohatenia. Považoval ju za primeranú aj
vzhľadom na tú skutočnosť, že uvedené priestory sa nachádzajú v centre V.. Navrhovateľ si uplatnil nárok



na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od januára 1997 do októbra 2000, za ktoré obdobie
vznikol navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu vo výške 55.573,53
Eur a v období od januára 2002 do júla 2004 vo výške 37.651,70 Eur. Súd preto zaviazal odporcu k
zaplateniu tohto bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 93.025,24 Eur a to spolu s príslušenstvom
špecifikovaným v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 veta prvá a odseku 2 Občianskeho zákonníka, v
spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to ustanovením   §-u 3.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.") z dôvodu, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu priznal plnú náhradu účelne
vynaložených a uplatnených trov konania pozostávajúcich tak zo zaplateného súdneho poplatku za
obidva návrhy, ako aj trov právneho zastúpenia. Okresný súd tak vyčíslil povinnosť odporcu nahradiť
navrhovateľovi náhradu trov konania spolu vo výške 11.146,45 Eur, a to na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v lehote do 3 dní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta, alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odporca v odvolaní poukázal najmä na
to, že v danom konaní nemal spôsobilosť byť účastníkom konania vzhľadom na jeho nesprávne
označenie okresným súdom. Poukázal na viaceré rozhodnutia, či už Okresného súdu Zvolen alebo
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom je ako účastník konania nesprávne označený.
Okrem toho namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil skutkový stav, nedostatočne
zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Označil ho za
zmätočné, zavádzajúce a neobjektívne. Najdôležitejšou skutočnosťou podľa odporcu, ktorá nebola
okresným súdom posudzovaná, bola okolnosť, že právny predchodca navrhovateľa Ľudové bytové
družstvo mal podľa ústnej dohody  kompenzovať jeho investície do nebytových priestorov takým
spôsobom, že mu budú pridelené nebytové priestory, ktoré sú predmetom tohto konania a to podkrovné
priestory - povala. Odporca naďalej tvrdil, že so zástupcami právneho predchodcu navrhovateľa
Ľudovým bytovým družstvom sa dohodol, ako pôvodne podnikajúci subjekt pod obchodným menom
INTRAERO Co., že financovanie prestavby nebytových priestorov na J. č. XX a to nad vchodmi
A a B sa bude započítavať ako ich „predplatba" za kúpu týchto pridelených priestorov - povaly a
po kolaudácii tejto stavby a nadstavby bude nehnuteľnosť (nebytové priestory) prevedené do jeho
vlastníctva. Po transformácii Ľudového bytového družstva na Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave,
t.j. na navrhovateľa, však i napriek žiadosti odporcu k prevodu predmetných nebytových priestorov
do jeho vlastníctva nedošlo. Navrhovateľ preto priestory, ktoré postavil z vlastných zdrojov, považuje
za vlastné a naďalej odmieta uhrádzať za užívanie predmetných nebytových priestorov nájomné.
Nájomnú zmluvu zo dňa 26. 03. 1991 v spojení s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve považuje za neplatnú.
Namietal i rozsah užívania sporných  nebytových priestorov, pretože plocha prideleného priestoru -
povaly ako mu bola pridelená rozhodnutím uznesenia Predstavenstva družstva č. U 17/9/2/90 zo dňa
22. 11. 1990 predstavovala 271,48 m2. Z  kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného
prostredia Bratislava 1 zo dňa 30. 06. 1993 podľa odporcu vyplýva, že vlastníkom uvedených nebytových
priestorov je on (odporca). Návrh navrhovateľa považoval za neodôvodnený aj z toho hľadiska, že
navrhovateľ neuskutočnil stavbu a nadstavbu (nebytové priestory) a nebol „staviteľom" na J. rade
č. XX. V závere odvolania opätovne zdôraznil, že „užíva svoje" a navrhovateľovi nemohol vzniknúť
nárok na nájomné, keďže nájomná zmluva uzavretá ešte v roku 1991 je neplatná. Vlastnícke vzťahy
k nebytových priestorom, ktoré sú predmetom sporu, podľa neho nie sú jasné a na liste vlastníctva
sú zapísaní podieloví spoluvlastníci, ktorí sú tam vedení len následkom porušenia zákona. Uvedené
nebytové priestory užíva v presvedčení, že mu patria, pretože ich zriadil, financoval a postavil uvedenú
nehnuteľnosť pre seba.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie i navrhovateľ a to v časti rozhodnutia
o trovách konania. Navrhovateľ poukázal na to, že okresný súd síce v odôvodnení rozsudku na strane
č. 5 uviedol, že navrhovateľovi priznal a to okrem trov právneho zastúpenia aj náhradu zaplatených
súdnych poplatkov za oba návrhy spolu vo výške 4.095,40 Eur, avšak podľa navrhovateľa toto opomenul
uviesť vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň namietal, že konajúci súd neuznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia za ďalšiu poradu s klientom dňa 13. 04. 2009 a 03. 05. 2010. Navrhol preto, aby boli
navrhovateľovi okrem okresným súdom priznaných trov konania priznané aj trovy konania spočívajúce



vo výške 4.095,40 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za oba návrhy, ako aj trovy právneho
zastúpenia za ďalšiu poradu s klientom dňa 13. 04. 2009 a 03. 05. 2010, spolu vo výške 3.716,68 Eur.

Na základe podaného odvolania odporcu ako aj navrhovateľa, krajský súd ako súd odvolací, vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu spolu s dopĺňacím
rozsudkom vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 93.025,24 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 55.573,53 Eur od 06. 11. 2000 až do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 37.451,70 Eur od 19. 08. 2004 do
zaplatenia, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 11.146,45 Eur
na účet jeho právneho zástupcu, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p..

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu
a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací
súd dodáva:

Odporca mal a má spôsobilosť byť účastníkom konania. V čase podania návrhu dňa 06. 11. 2000
vystupoval odporca pod obchodným menom Y.n H. J. - N. Co., s miestom podnikania Železná Breznica
č. 29. Až po podaní žaloby ku dňu 14. 12. 2000 bolo živnostenské oprávnenie odporcu s obchodným
menom Y. H. J. - N. S.., Z. X. 29, zrušené. V čase podania návrhu  teda navrhovateľ podnikal pod
vyššie uvedeným obchodným menom a ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť až 14.12.2000.
Po ukončení podnikateľskej činnosti vystupuje odporca v  konaní ako fyzická osoba Y. H. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. rad XX/B, XXX XX X. X. Z uvedeného je zrejmé, že zánikom živnostenského
oprávnenia fyzickej osoby nedochádza k strate spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a
ani k spôsobilosti byť účastníkom konania (R 122/1999). Pokiaľ aj v pôvodne podanom návrhu bol
označený ako odporca Y. H. J. - INTRAERO, išlo o nesprávne označenie, ktoré nespôsobuje stratu
spôsobilosti  byť účastníkom konania odporcu, nakoľko ďalšie údaje týkajúce sa sídla, miesta podnikania
a identifikačné číslo boli uvedené správne (ZSP č. 71/2004). Samotný zánik živnostenského oprávnenia
fyzickej osoby - podnikateľa rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť dokonca ani pred alebo
po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho
podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto odvolací súd jednoznačne označil v záhlaví svojho rozhodnutia
odporcu v súčasnej dobe ako fyzickú osobu Y. H. Domana, nar. XX. XX. XXXX, bytom J. rad XX/B, X. s
tým, že v čase podania žaloby podnikal pod obchodným menom Y. H. J. - N. S.., s miestom podnikania
XXX XX Z. X. XX.

K námietke odporcu ohľadne postavenia navrhovateľa v konaní, odvolací súd uvádza, že Ľudové bytové
družstvo vzniklo (§ 4 zákona č. 53/54 Zb.) dňa 22. 12. 1960 po predchádzajúcom ustanovujúcom Valnom
zhromaždení 26. 11. 1960, kedy boli schválené Stanovy družstva a zvolené jeho orgány. Ústredná rada
družstiev dala súhlas na založenie družstva uznesením zo dňa 22. 12. 1960, čím družstvo v tento čas
vzniklo. Na zhromaždení delegátov družstva konanom 11. 12. 1992 boli prijaté nové Stanovy družstva,
ktoré sú v súlade s Obchodným zákonníkom č. 513/91 Zb. Od 08. 03. 1993 je obchodné meno družstva
Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave. Uvedené družstvo v rámci predmetu svojej činnosti zabezpečuje
správu bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve družstva a jeho členov, ako aj správu domov, v



ktorých sa nachádzajú byty a nebytové priestory vo vlastníctve aj iných osôb. Podľa Listu vlastníctva
č. XXXX pre kat. úz. U. mesto pozemok parcela č. XXXX a na ňom postavená stavba so súpisným
č. XXXX (po oprave č. XXXX) boli na základe titulu nadobudnutia: druhá etapa, PK vložka č. XXXX,
evidované pre vlastníka: Ľudové bytové družstvo - Bratislava, po zmene obchodného mena na Bytové
družstvo „Centrum" v Bratislave v celosti. Z listinných dôkazov, tak ako boli predložené i okresnému
súdu má i odvolací súd za preukázané, že až do postupného odpredaja jednotlivých bytov v bytovom
dome na J. rad XX, ako aj podielu na nebytovom priestore N XX/X-X/n.p. vlastníkom  bytového domu
bolo Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave. Navrhovateľ previedol postupne vlastníctvo ku všetkým
bytom v bytovom dome . Podiel na nebytovom priestore B.. bol prevedený v časti XXX/XXX-in k celku
a zvyšný podiel X/XXX je podľa aktuálneho stavu evidovaný na navrhovateľa. Odvolací súd totožne
konštatuje s prvostupňovým súdom, že navrhovateľ, a predtým i jeho právny predchodca, boli vlastníkmi
domu nachádzajúceho sa na J. rade XX/ A, B. Navrhovateľ postupne odpredal jednotlivým nájomcom
byty v dome sa nachádzajúce, na základe zmlúv o prevode vlastníctva k bytu a súčasne uzatváral
s jednotlivými vlastníkmi bytu i Zmluvu o výkone správy, na základe ktorej tieto byty spravuje. Podľa
pôvodnej Zmluvy o výkone správy zo dňa 08. 04. 1998 (ktoré boli s jednotlivými vlastníkmi uzavreté
samostatne), vlastník poveruje správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí,
spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku obytného domu nachádzajúceho sa na J. rade XX v X.
a poveruje správcu zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytu a ďalších služieb za podmienok
dohodnutých touto zmluvou. Podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o výkone správy fond prevádzky, údržby a
opráv slúži na úhradu plnení spojených s prevádzkou domu a nebytových priestorov a na zabezpečenie
údržby, opráv, prípadne zlepšenie spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a
pozemku. O použití fondu rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov v dome (článok 6 ods. 3 tejto zmluvy).

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinnom v čase
uzavretia prvotnej zmluvy o výkone správy) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o Spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy, prispievať na náklady spojené s
prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva,
prípadne pozemku. Ak zmluva neustanovuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Aj podľa platnej  právnej úpravy je príjmom
fondu prevádzky, údržby a opráv domu príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku. Spoločenstvo a správca
vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel
použitia týchto prostriedkov.

V zmysle § 8b vyššie uvedeného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca
(navrhovateľ) povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom. Navrhovateľov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzhľadom
na skutočnosť, že nájomná zmluva, ktorú mal odporca pôvodne uzavretú v roku 1991 s právnym
predchodcom navrhovateľa, je neplatná (a ktorá skutočnosť ani nie je medzi účastníkmi konania
sporná) je dôvodný vzhľadom na to, že odporca sporné nebytové priestory užíva bez právneho
dôvodu. Námietka odporcu uvádzaná tak pred prvostupňovým súdom ako i v odvolaní, že „užíva
svoje" nie je dôvodná, nakoľko odporca nie je vlastníkom sporného nebytového priestoru a túto
skutočnosť ani ničím nepreukázal. Kolaudačné  rozhodnutie, na ktoré odporca poukazuje, nie je titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu, nebytovému priestoru), ale len konštatuje, že
odporca vystupoval v minulosti ako investor pri prestavbe bytového domu, ktorá skutočnosť taktiež
nezakladá jeho vlastnícke právo k predmetu prestavby. Sám odporca v odvolaní poukazoval na to, že
mal záujem o prevod predmetných nebytových priestorov, ku ktorému nedošlo. Dohodu o započítaní
resp. o „predplatbe" investícií odporcu, ktoré do prestavby vložil a na základe ktorých by sa mal stať
vlastníkom týchto priestorov, však nepredložil a ani iným spôsobom nepreukázal. Uvedené nevyplýva
ani zo skutočností uvedených samotným odporcom, pretože k určitému započítaniu alebo zohľadneniu
došlo pri uzavretí pôvodnej, už neplatnej nájomnej zmluvy. Iné kompenzácie a ani ich vyčíslenie z
výpovedí odporcu nevyplývajú. Odporca teda ničím nepreukázal, že by mu vzniklo vlastnícke právo k
priestorom, ktoré v bytovom dome na podkroví na J. rade č. XX v X. užíva.



Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v
danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliada sa pritom na účel a spôsob
užívania, ako aj na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho
rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa
obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe
platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich
predpokladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch. (rozhodnutie NS SR č.k. 5 Cdo
8/2009 ).

Okresný súd pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia síce vychádzal z neplatnej nájomnej zmluvy,
avšak túto výšku považoval za primeranú vzhľadom na tú skutočnosť, že uvedené priestory sa
nachádzajú v centre hlavného mesta Bratislavy. Okresný súd viazaný samotným návrhom navrhovateľa,
ktorý z takto ustálenej výšky vychádzal, považoval takto navrhovateľom požadovanú sumu za primeranú
aj vzhľadom k tomu, že pokiaľ by vychádzal z vyššie uvedeného právneho záveru o obvyklej hladine
nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej
zmluvy, je zrejmé, že by išlo o podstatne vyššiu sumu, než ktorej sa navrhovateľ domáha. Sporným nebol
ani rozsah a spôsob užívania predmetného nebytového priestoru na 7. a 8. nadpodlaží, ktoré odporca
užíva. Okresný súd správne vychádzal z údajov Správy katastra X. X, pre k. ú, U. mesto.

Prvostupňový súd preto správne odôvodnil, prečo návrhu vyhovel, vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný
záver o odôvodnenosti nároku navrhovateľa. Obsah  odvolania odporcu je takmer zhodný s písomnými
podaniami a jeho výpoveďou, a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom vo vzťahu k
námietkam odporcu je úplné, aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne
nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené
prvostupňovým súdom.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa,
odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tak, že podľa §
219 ods. 1, 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým  zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 93.025,24 Eur spolu s príslušenstvom, potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd sa však nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ ide o výrok týkajúci
sa náhrady trov konania. Navrhovateľ bol pred prvostupňovým súdom úspešný, preto okresný súd
postupoval správne, ak o náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. K nesprávnemu postupu
okresného súdu však došlo pri ustálení výšky účelne vynaložených a uplatnených trov konania, ktoré
(ako na to správne poukázal navrhovateľ) pozostávajú nielen z trov právneho zastúpenia, ale i trov
konania spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku za dva návrhy, spolu vo výške 4.095,40 Eur. Pokiaľ
i navrhovateľ poukazoval v odvolaní na to, že okresný súd k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške
11.146,45 Eur nepripočítal trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za oba návrhy, odvolací
súd konštatuje, že uvedená nesprávnosť nespočíva v opomenutí pripočítať k náhrade trov právneho
zastúpenia trovy vyplývajúce zo zaplateného súdneho poplatku, ale z nesprávne ustálených účelne
vynaložených a uplatnených trov konania (i v rámci trov právneho zastúpenia). Vyčíslenie trov konania,
a to i vrátane trov právneho zastúpenia, je nepreskúmateľné, nakoľko suma, ktorú okresný súd priznal z
titulu  trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 8.765,21 Eur (a nie sumu 11.146,45 Eur), a to ani po
započítaní súdneho poplatku za dva návrhy vo výške 4.095,40 Eur. Odôvodnenie je nepreskúmateľné
aj vzhľadom na rôznu sumu priznaných a nepriznaných trov právneho zastúpenia okresným súdom, ak
súčet týchto trov nie je totožný s uplatnenou výškou trov právneho zastúpenia advokátom v jeho návrhu.
Úlohou okresného súdu preto bude riadne ustáliť všetky účelne vynaložené trovy konania (včítane trov
právneho zastúpenia) a až potom o trovách konania rozhodnúť, pričom bude potrebné zdôvodniť každý
úkon právnej služby, jeho účelnosť ako aj výšku a odôvodniť z čoho tieto trovy pozostávajú, ako aj
to ktoré, v akej výške a z akého dôvodu  priznané neboli (vrátane posúdenia trov konania zvlášť za
zaplatený súdny poplatok za dva návrhy a za trovy právneho zastúpenia).



Okresný súd súčasne rozhodne i o trovách odvolacieho konania (ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.