Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/475/2015 z 6. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 6. septembra 2016, sp. zn. 10Co/475/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2313208773.3 Krajský súd Trnava | 10Co/475/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2313208773.3 | 2016-09-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: predpis č. 861/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/57b8b26d-52c2-45ed-bfad-c1703b9a9e38 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2313208773.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/475/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208773
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313208773.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CD Consulting
s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Y. L., nar. X. E. XXXX, bytom U. - U., W. XXXX/X, o 164 eur s príslušenstvom a iné, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28. apríla 2015 č. k. 8C/289/2013-78 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 164
eur od 21.1.2010 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a
s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanému nepriznáva
náhradu trov konania.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zaplatenie zmenkovej
sumy 164 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 164 eur od 21. januára 2010
do zaplatenia, 6%-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 164 eur od 6. apríla 2010 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy (0,55 eur). O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil článkom 2 ods.
1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 až 4, čl. 7 ods. 1 až 3, čl. 14 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie“), § 3, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 4 O. z.
(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 3, 4 ZoSÚ (zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon
zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Na podporu svojej argumentácie označil rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie (C-419/2011 Česká sporiteľňa, a.s. proti Gerald Feichter), ako i nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2221/07 a poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj Smernicu Rady 87/102/
EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa nadobudla
zmenku od pôvodnej veriteľky (POHOTOVOSŤ, s.r.o.), ktorá slúžila ako zabezpečovací prostriedok



spotrebiteľského vzťahu, vzniknutého na základe písomnej úverovej zmluvy č. 204700040 z 20. augusta
2009, podľa ktorej bol žalovanému ako fyzickej osobe poskytnutý úver vo výške 100 eur (ktorý sa
zaviazal zaplatiť v celkovej výške 168 eur, šiestimi mesačnými splátkami vo výške 28 eur). Zmluva o
úvere medzi pôvodnou veriteľkou žalobkyne a žalovaným spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy
(podľa § 52 a nasl. O. z.). Nebola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného (neobsahovala
obchodné meno alebo IČO). Rovnakého dňa 20. augusta 2009 žalovaný vystavil zmenku, obsahom
ktorej bol záväzok zaplatiť za zmenku pri predĺžení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu
164 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 21. januára 2010. Hoci ide o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, súd prvej inštancie konštatoval obligatórnu povinnosť súdu
skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky kvalifikoval
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, neobsahovala ani obligatórne náležitosti podľa § 4
ods. 2 ZoSÚ (ktorý požadoval uvedenie doby trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti, RPMN, výšku,
počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu RPMN), v dôsledku čoho
súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok označil za rozporný
s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 3 a § 39 O. z.). Dohoda o vyplňovacom práve
zmenky bola obsiahnutá vo Všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, spracovanom
pôvodnou veriteľkou, obsah ktorých žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Uvedená podmienka preto
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje jeho práva a umožňuje vymáhať plnenia v rozpore so
zákonom. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka (podľa
záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v konaní sp. zn. 4Obo 161/2007, z neplatnej
úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku
čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku,
nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky). Súd prvej inštancie poukázal aj na list
Európskej komisie z 25. apríla 2013 č. 2012/4165, adresovaný Slovenskej republike, s upozornením
na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie a s uvedením praktík obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., vymáhajúcej nezákonné pohľadávky, založené na nekalých podmienkach, s
konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa
záverov uvedeného listu obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne
predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a pohľadávky sú založené na nekalých podmienkach.
Uvedenému záveru zodpovedá aj zákonná úprava spotrebiteľských úverov (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy), podľa ktorej sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom v prípade
poskytovania úveru spotrebiteľovi. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku (šek) na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru). Uvedené platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Keďže predložená zmenka bola v rozpore s § 4 ods. 6 ZoSÚ,
pretože presahuje najvyššiu prípustnú výšku, bola súdom prvej inštancie kvalifikovaná ako absolútne
neplatný právny úkon. Z pripomienok Európskej komisie vyplynulo, že členské štáty môžu povoliť
používanie zmeniek len vtedy, ak súčasne zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je treba
chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Podľa bodu 19 pripomienok, rešpektovanie abstraktného
charakteru zmenky by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vyslovil
všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho
práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú
ovplyvniť právnu ochranu, vyplývajúcu podľa smerníc na ochranu spotrebiteľa. Európska komisia v
kontexte uvedeného navrhla odpoveď na predbežnú otázku, že dotknuté články smerníc na ochranu
spotrebiteľa sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou
je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie poukázal aj na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2221/07, podľa záverov ktorého výklad a aplikácia
právnych predpisov musí smerovať k spravodlivému výsledku (právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez
ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu, chráneného príslušnou normou). Rozhodnutie o náhrade
trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky



súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), z dôvodu
neúspechu žalobcu v konaní a nevzniknutím trov konania úspešnému žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu, vyhovením návrhu
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne
má konanie aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a pretože žalovaný nedoručil súdu žiadnu
žalobnú odpoveď (podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vydať
rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým a
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
neboli námietky, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje v sporovom konaní
vykonať aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup je možné aplikovať len
výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť, čo nebol daný prípad). Svoj postup v
dokazovaní súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v danej veci
bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala údajne nesporné
skutočnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy o úvere a označenia zmenky ako zabezpečovacej zmenky,
ktoré abstrahoval súd prvej inštancie z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci konania sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, nie je
možné ju spájať, podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobkyňa zdôraznila,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Žalovaný vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Nemôže tak činiť ani súd (žalobkyňa
poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“). Len za určitých
okolností je prípustné uplatňovanie tzv. kauzálnych námietok, musia byť však vznesené zo strany
žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporom konaní,
vedenom podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné. Žalobkyni nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Zmenkový záväzok je pritom
celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie založil odôvodnenie svojho rozhodnutia na
argumentácii, získanej z neznámeho neverejného zdroja (pripomienka Európskej komisie nie je verejne
dostupná). Ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania. Uvedený postup
preto predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje pripomienky
aj ostatní účastníci konania, ktorých vyjadrenia boli opačné. V konaní nikto netvrdil, že žalovanému
bol poskytnutý spotrebiteľský úver. ZoSÚ pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia, vo vzťahu k aktuálnej výške
dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto mohla byť používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov.
Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Rozsudok C-419/11
sa týka odlišných právnych predpisov komunitárneho práva. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa
poukázala na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Košiciach.

3. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania podaním z 21. decembra 2015 (doručeným súdu prvej
inštancie 22. decembra 2015) vzala návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo
sumy 164 eur od 21. januára 2010 do zaplatenia a v tejto časti navrhla konanie zastaviť.

4. Podľa § 382 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) odvolací súd vyzval účastníkov
konania na písomné vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia čl. 4 ods. 4 Nariadenia (podľa ktorého
ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne), ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie nebolo použité a je
pre rozhodnutie veci rozhodujúce.



5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že zmenka nie je právnym
úkonom, ale cenným papierom a preto nemôže byť v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z.. CSP
v prípade žalobou uplatňovaného nároku zo zmenky neukladá povinnosť predložiť zmluvu medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobkyňa ani nedisponuje. Predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 je
zmenka obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým vzniká, za splnenia formálnych
náležitostí, priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby, zaplatiť majiteľovi
zmenky stanovenú peňažnú čiastku. Zmenkový záväzok je samostatný a oddelený od prípadného
záväzku, ktorý bol pôvodcom jeho vzniku. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. Konštatovala, že NS SR vo
svojom stanovisku 93/2015 vychádzal vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís. Žalobkyňa
uviedla aj niekoľko prípadov rozhodnutí najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, poukazujúc
i na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa. Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa všetky
náležitosti a nemôže byť neplatnou. Slovenská úprava zákazu zabezpečovať zmenkami spotrebiteľské
úvery nad určitú sumu je prevzatím nemeckej úpravy. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k
narušeniu pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo
7. júna 1930. Buduje sa tak nedôvera voči zmenke ako cennému papieru. Dohoda o vyplňovacom
práve môže byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, čo však na platnosť
zmenky nemá žiaden vplyv. Ak sa zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo Všeobecných
obchodných podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nijako nebude
spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a nebude sa týkať
ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená. Stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky požaduje posúdiť mieru primeranosti úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec
primeranosti. Úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky, v prípade zmenky vystavenej
na videnie, čo je moment predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od tohto momentu sa počíta zákonný
úrok z omeškania vo výške 6% ročne.

6. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, hoci pri zachovaní postupu stanoveného v § 382 CSP, z iných
dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, možno tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto
orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote
určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v
prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

10. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc



tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

11. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

12. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia umožnil žalobkyni tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť o informácie a dokumenty týkajúce sa kauzálneho vzťahu,
vzhľadom na obligatórnu povinnosť súdu (z úradnej povinnosti) skúmať v každom konaní, či sa nejedná
o spotrebiteľský vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa), pričom na tento účel
použil v súlade s Nariadením vzorové tlačivo B (č. l. 22).

14. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že
pôvodný veriteľ Pohotovosť, s. r. o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,
ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné
nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky
majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej
zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s. r. o.
zastupovala žalobkyňu a Pohotovosť, s. r. o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie,
aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to aby zmluvu
predložila.

15. Žalobkyňa, ktorá formálne preniesla do tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky výlučne zmenkové
informácie, na výzvu súdu odmietla návrh doplniť s odôvodnením, že poskytla súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch,
vyplývajúcich zo zmenky (žalobkyňa zdôraznila, že si uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky
a nie z pohľadávky).

16. Vzhľadom na primárnu výhradu žalobkyne proti posudzovaniu kauzálneho vzťahu v predmetnej
zmenkovej veci, ako i zásadu rovnosti účastníkov konania, nebol daný dôvod pokračovať ďalej podľa čl. 5
Nariadenia (upravujúceho priebeh konania), teda ani podľa čl. 7 ods. Nariadenia, ale vyvodiť Nariadením
stanovené sankčné dôsledky nedoplnenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to zamietnutím
návrhu (čl. 4 veta tretia Nariadenia).



17. Ak by súd za opísaných procesných okolností pokračoval v konaní podľa čl. 5, Nariadenia (v ktorom
žalobkyňa odmietla súvislosť s kauzou úveru), rozhodujúc o plnení zo zmluvy alebo z iného právneho
dôvodu, konal by o nenavrhnutom predmete konania neprípustne nad návrh (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015), v prospech žalobkyne (ako silnejšej procesnej strany).

18. Žalobkyňa musela vedieť (bod 14), že určité kauzálne vzťahy existujú, ale sa spoliehala na to, že
nebudú mať na jej zmenkové práva vplyv, očakávajúc, že v predmetnej veci budú bez ďalšieho uznané
jej nároky, ktoré boli v skoršom období odmietnuté (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/61/2015).

19. Vzhľadom na právne zastúpenie, žalobkyňa mala a mohla zvážiť, akým spôsobom sa bude domáhať
svojho práva v súdnom konaní. Keďže sa rozhodla pre alternatívny nástroj komunitárneho práva, ktorý
preferuje zásadu písomnosti (európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu) a súčasne
odmieta skúmanie kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému môže predstavovať predmetná
zmenka zabezpečenie, znáša právne dôsledky s tým spojené podľa Nariadenia, v podobe zamietnutia
jej návrhu.

20. Odvolací súd poukazuje aj na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
8/2015 Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého
ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ.

21. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkové nástupcu, ktorý
vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

22. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva možné
použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.

23. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistického prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

24. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

25. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

26. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto



skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.

27. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

28. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo
strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia
zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu (čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc
vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení
Nariadenia).

29. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 222/07).

30. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné aj z
dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

31. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať
celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.

32. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe
predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovaným, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

33. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016), je
potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach
s ochranou slabšej strany (vrátene spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia a
predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej kontroly



v spotrebiteľských veciach, však bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie
dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a
preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať
jej možné peňažné nároky v konaní.

34. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími
námietkami uvedenými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal.

35. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z vyššie uvedeného iného právneho dôvodu,
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

37. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia
rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie
už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred
právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa
privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby.
Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas
žalovaného z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené
podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení
uznesenia súdu prvej inštancie v časti (zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 164 eur
od 21. januára 2010 do zaplatenia) a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo
právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila
rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.

38. Podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., na základe ktorého konštatoval vznik nároku žalovaného na náhradu
trov konania, z dôvodu plného úspechu v konaní. Ak si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu mu vznik trov konania nevyplýval, žalovanému nemala byť náhrada trov konania priznaná. Z
dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, nevznikol jej ani nárok na náhradu trov konania a preto
nebol zákonný dôvod rozhodovať o nepriznaní jej práva na náhradu trov konania.

39. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods. 1
CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný má preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

40. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.