{"guid": "1be33ef8-9dfd-47b4-8085-cb8c1316ec18:eb100fa4-c2dc-4ba6-8563-97801b3cdb0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6913204766.1", "spisova_znacka": "43Cob/148/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/148/2017 z 27. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2017, sp. zn. 43Cob/148/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6913204766.1", "identifikacne_cislo": "6913204766", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2017-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191", "nazov": "ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb100fa4-c2dc-4ba6-8563-97801b3cdb0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6913204766.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6913204766.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6913204766.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/148/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913204766
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913204766.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika,
IČO: 264 29 705 proti žalovanému 1/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX/XX, XXX XX U. O.
a žalovanému 2/ W. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX/X, XXX XX U. O. (právni nástupcovia po
zomrelom W. Q.) o zaplatenie zmenkovej sumy 526,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 9C/378/2013-55 zo dňa 12. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/378/2013-55 zo dňa 12. decembra 2016  v
napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety  potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím pripustil súd prvej inštancie zmenu na strane žalovaného, ktorý po podaní
návrhu na súd zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali žalovaný 1/ a žalovaný 2/, s ktorými súd
pokračoval v konaní. Žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 526,11 Eur, 0,25% zmenkového úroku
z omeškania denne zo súm špecifikovaných v návrhu vyčíslených pevnou sumou, ako aj nárok na
zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy vrátane zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným ich  náhradu nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca ako indosatár nadobudol všetky
práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 24.03.2010. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol
zahrnutý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu 1.056,87 Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 08.09.2010. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ nezaplatil na zmenke uvedenú sumu a keďže
bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“ žalobca nenechal uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou. Zmenku predložil na zaplatenie a keďže od žalovaného nezískal úhradu, podal na
súd návrh na uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil ako dôkaz len originál zmenky, pretože inými
listinami nedisponoval.

3. Okresný súd v konaní postupoval v súlade s Nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 3,
5 a 19 Nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,



v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

4. Poukázal na to, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. si uplatnila svoje nároky titulom uzavretej zmluvy
o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý jej v plnom rozsahu vyhovel a vydal rozsudok, v ktorom bola
uložená právnemu predchodcovi žalovaných povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu, ako aj zmenkový úrok
0,25 % denne z navýšenej sumy. Na základe toho bolo vedené na okresnom súde exekučné konanie
sp. zn. 1Er/798/2011, z ktorého si postupom podľa § 295 CSP zabezpečil kópie zmluvy o úvere a
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a ktoré bolo po rozhodnutí o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia exekučným súdom zastavené.

5. V odôvodnení uviedol, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má
charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), keďže na jednej
strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane
žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia
vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Za
spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a
právnym predchodcom žalovaných aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej právny predchodca žalovaných nemal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu
neprijať.

6. Okresný súd poukázal na ust. § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
zmysle ktorých musí zmluva o úvere obsahovať určité náležitosti a v prípade, že ich neobsahuje, má to
za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere
neobsahovala náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov,
písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky
a poplatky, a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy
o úvere vyplynula povinnosť pre žalovaného vrátiť iba čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov. Z
obsahu spisu  žaloby pritom vyplýva, že žalovaný 1/ sumu 526, 11 Eur už uhradil.

7. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže mal za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a ktorá
zároveň spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa z dôvodu, že umožnila vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, keďže zmluva
o úvere neobsahovala zákonné náležitosti a veriteľ úveru mal preto nárok iba na čistý úver bez úrokov a
bez poplatkov, pričom v rozpore s tým na základe dohody o vyplnení zmenky bolo umožnené veriteľovi
vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi aj plnenia na ktoré nemal nárok a ktoré boli v rozpore so zákonom.
Okresný súd poukázal na to, že v Dohode o vyplnení zmenky bod 17 VPPÚ bolo umožnené veriteľovi
dopísať zmenkovú sumu, ktorá mohla pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré mu vznikli ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto dojednanie možno chápať ako neurčité
a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ aj s poukazom na ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi,
keďže toto dojednanie umožnilo obchádzať zákonnú úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od
spotrebiteľa nároky, ktoré boli v rozpore so zákonom. Dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil okresný súd
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ, v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere.

8. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, okresný súd uviedol, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom,
ktorý je dostatočne určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať práva zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému
dlžníkovi. Ustanovenie čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania
zmenky na strane indosatára, a teda je mu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka, pričom dobromyseľnosť treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či
v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp.



zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že
takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť
žalobcu považoval okresný súd za vylúčenú z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré
je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, kde pri nadobúdaní takého veľkého počtu zmeniek s
uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že nadobúdateľ mal vedomosť o tom,
že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky. Dobromyseľnosť žalobcu
považoval za vylúčenú aj vzhľadom na kolíziu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých
v konaniach pred súdom, ako aj v iných veciach zastupuje stále tá istá advokátska kancelária, pričom
jeden z konateľov bol do roku 2012 konateľom žalobcu.

9. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere a v
čase vystavenia zmenky, kedy bola vyplnená zmenková suma na hodnotu 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, a preto je vyplnená zmenka na vyššiu sumu neprípustná. Ak bola zmenka
vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže na zmenku ako právny úkon sa
vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho  zákonníka o platnosti právnych úkonov. Uplatnený úrok
0,25 % denne predstavuje v ročnom plnení 91,25 %, preto je takéto zmluvné dojednanie pre rozpor s
dobrými mravmi neplatné a žalobca si nemôže uplatňovať v danom prípade žiadne nároky.

10. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, ako aj v časti
rozhodnutia o trovách konania žalobca a podal proti nemu odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu.
Žalobca namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Uviedol v ňom, že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva
Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len
Nariadenie), ktoré má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo
aplikovateľné v Slovenskej republike. Podľa názoru navrhovateľa  súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1
Nariadenia pojednávanie, pretože neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie
možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude
možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných
dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich
informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože
na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie
nie je možné podľa jeho názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne
posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy
č. III. Nariadenia (tlačivo „C“) na žalobnú odpoveď.

12. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania
formou uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil
ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie
je tak postihnuté vadou, pretože došlo k porušeniu ust. § 167 a nasl. O.s.p., čo  v konaní vyvolalo zásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

13. Poukázal na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie nenavrhol. Ako
dôkaz o svojich nárokoch predložil súdu len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky neboli zo strany
žalovaného vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala



vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania
počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a
dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal  námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak urobil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti
práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako
spotrebiteľa, pričom odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku
nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

14. Uviedol, že v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval za nesporné
skutočnosti, a to že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ a že zmenka, zaplatenie ktorej
je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, pričom tieto neboli tvrdením ani jedného
z účastníkov konania. Súd ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol, pričom žalobca a
ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto, údajne nesporných skutočnostiach
založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

15. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené, sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal
a ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, akoby šlo o bežný
zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na ktorom
je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však  možné, aby takúto iniciatívu proti vôli
žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

16. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) je po indosovaní
irelevantný. Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal
žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako aj
na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť.

17. K záveru súdu, že Dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov uviedol, že zákon o spotrebných úveroch
pripúšťal, aby na zabezpečenie spotrebného úveru bola vystavená zmenka a limitoval iba výšku
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek, preto nemohla byť Dohoda o jej vyplnení neplatná.

18. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a
na rozhodnutie sp.zn. 1Ob/602/87 zo dňa 10.06.1987. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať
tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom -
spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. limitoval
zabezpečenie zmenkou len do výšky 30% nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
toto percento presahuje. Jedná sa len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie
je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.



19. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  v odôvodnení jeho
stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore
s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č. 258/2001.
Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku,
že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými
mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa jeho  názoru nestačí preukázať
nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy
úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri
kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak
sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri
uplatnení zmenky.

20. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a je
zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu žalobca v celom rozsahu
vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne
potvrdiť, a to aj z toho dôvodu, že žalobcom uplatnenú sumu 526,11 Eur už žalobcovi žalovaný 1/ zaplatil.

22. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

23. Okresný súd postupoval pri prejednaní veci s prihliadnutím na Spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 8/2015 a na zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I., § 17 a §
3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia §
470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce,
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona,
vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a
povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §
385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani



dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

25. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vedie voči
dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá
Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Okresný súd vykonal
dokazovanie exekučným spisom sp. zn. 1Er/798/2011,  vrátane Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
24.03.2010, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na
rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky.

26. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok zo zmenky, na ktorej je
uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX. Zmenka bola vystavená v Rimavskej Sobote dňa 24.03.2010 s
tým, že sa v nej žalovaný zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď zmenka
bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje
zmenkovú sumu 1.056,87 Eur a dátum začiatku úročenia 08.09.2010. Ako vystaviteľ zmenky je uvedený
žalovaný s jeho trvalým bydliskom a rodným číslom. Na druhej strane je uvedené „Namiesto nás na rad
CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705,
POHOTOVOSŤ, s.r.o.“. Zmenka obsahuje v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s
číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a žalovanom.

27. Z jej obsahu odvolací súd rovnako, ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 450,- Eur. Žalovaný ako dlžník sa v zmluve o
úvere zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 500,- Eur zvýšenú o poplatok 438,- Eur
v celkovej sume 888,- Eur v 12 mesačných splátkach po 74,- Eur mesačne počnúc dňom 25.04.2010.
Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 24.03.2010, kedy bola podpísaná
právnym predchodcom žalovaných ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník
podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne
úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

28. Z čl. 14 VPPÚ, ktorými tiež okresný súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok
prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

29. Z výsluchu žalovaného 1/ súd prvej inštancie zistil, že zmenkovú sumu vo výške 526,11 Eur zaplatil
dňa 30.11.2016, pričom ani on a ani žalovaný 2/ o tom, že ich otec podpísal zmluvu o úvere a aj zmenku,
nevedeli. Žalovaný 2/ uviedol, že nie je ochotný zaplatiť žalobcovi žiadnu sumu.

30. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.



32. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

33. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

34. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

35. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. <aspi://module='ASPI'&link='191/1950 Sb.'&ucin-
k-dni='11. 1.2016'> zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

36. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad § 52 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964
Zb.%252352'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> zákona č. 40/1964 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964
Zb.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> Občiansky zákonník, § 5a <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.
%25235a'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> zákona č. 250/2007 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='250/2007
Z.z.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> o priestupkoch v
znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='102/2014
Z.z.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:
zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

38. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

39. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

41. Odvolací súd zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári
A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie
zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca
na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“,
vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi
nedisponoval.

42. Pôvodne žalovaný sa podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia k návrhu na tlačive „C“ ktoré mu súd doručil
písomne nevyjadril. Na pojednávaní však žalovaný 1/ ako jeden z jeho právnych nástupcov uviedol, že
už na úver, ktorý zmenka zabezpečovala, sumu 526,11 Eur dňa 30.11.2016 zaplatil.



43. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

44. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

45. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016  zákonom č.
99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

46. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1
písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj keď
si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym
predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej
pôsobnosti spotrebiteľské spory tak, ako to správne uviedol aj okresný súd v odvolaním napadnutom
rozhodnutí. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy
rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

47. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016, vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a
2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č.
438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté
pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach
o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie
listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

48. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, avšak na
zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti, a to aj v nadväznosti na tvrdenia uvedené
žalobcom v jeho odvolaní, pretože v časti posúdenia zmenky ako neplatnej z dôvodu, že neplatnou je
Dohoda o vyplnení zmenky, nie sú závery okresného súdu správne. Takýto nesprávny záver však nemá
za následok nesprávne rozhodnutie, pretože je vo výroku vecne správne.

49. V čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku,
vystaveniu ktorej predchádza Dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia
zmenkou neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej
vystaviteľ, ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex
tunc tak, ako keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím
vyhlásením sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť
toto právo formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie
vyhlásenie smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

50. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú.
Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože



sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového
a šekového, uvidí.

51. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s Dohodou o
vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkách poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená
na predtlači pripravenej vopred veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu
„zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred
uvedený aj zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to
až po podpísaní zmenky žalovaným ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava prevedená nedatovaným indosamentom na žalobcu.

52. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, kedy došlo aj k
vystaveniu blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky právnym predchodcom žalovaných, ktorú
osobitne nepodpísal, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa
§ 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy
o úvere dňa 24.03.2010 sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako
spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo
zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

53. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil
nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom
činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa,
ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie
finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je
dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa
bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ
na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto
prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru,
pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu
poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným
dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani
podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná
percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

54. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 14 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. bol povinný pri vystavení
blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až
doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to
vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému
nadobúdateľovi zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi a zároveň remitentovi zmenky, t.j. voči
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent
s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech
zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto
je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv.
rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal



vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu
bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým
aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj
bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva
dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne  námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení
účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola
táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky
uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom
okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú
sumu nezaplatil.

55. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel okresný súd podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol
žalovaný v konaní uplatniť, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola
zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaný relevantné
námietky nevzniesol.

56. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do
VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto
spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento
dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla.
Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol
žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy
v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej
obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške
zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na
podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

57. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré
umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol
zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi
zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa.

58. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu
postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok
týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

59. Odvolací súd preto rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode
obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto
dohoda - zmluva obsahujúca dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej
podmienky úverovej zmluvy, a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.

60. Okresný súd preto správne posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2, v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, ale aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa  v zmysle § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinným ku dňu vyplnenia zmenky, vzťahoval na zabezpečenie nárokov
veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom, pričom použitie zmenky bolo podľa zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase jej vystavenia prípustné.



61. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že
zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky,
poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku
čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

62. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. nepostupovala zákonným spôsobom, keď uzavrela so žalovaným
zmenkovú dohodu - zmluvu o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaný vystavil v prospech
spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rektazmenku).

63. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k inému právnemu záveru ako okresný súd, a to, že
zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák.
č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou platnou.

64. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového tak, ako to nesprávne uviedol
okresný súd v jeho rozhodnutí, avšak zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka
proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa
ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri
indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne
fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie
návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom
dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel
preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých
návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto
údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r.
o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez
ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo
zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s jeho tvrdením, že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

65. Vzhľadom k tomu, že žlaovaný 1/ zmenkovú sumu žalobcovi zaplatil a žalobca nevzal žalobu v tejto
časti späť, súd prvej inštancie túto v časti zmenkovej istiny zamietol, keďže v čase jeho rozhodovania už
takáto pohľadávka žalobcu neexistovala. V časti žalobcom uplatnených zmenkových úrokov vo výške
0,25% denne a v časti 6% úroku zo zmenkovej sumy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru,
že na ich úhradu žalobcovi nárok nevznikol, v dôsledku čoho žalobu aj v tejto časti zamietol správne.

66. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na
nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaný, resp. jeho právni
nástupcovia kauzálne námietky, t. j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré by bol
mohol žalovaný namietať nepodal, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo
vykonaným dokazovaním, a to v intenciách platného a účinného ust. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu
uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde
po 23.12.2016, ale aj pred týmto dátumom. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka
nemala zabezpečovací charakter a že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto
platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči pôvodnému žalovanému, ktorý bol fyzickou osobou
zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver, vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy. Zo
všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd z Dohody o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že
pre jej rozpor so zákonom nie je žalovaný 1/ a 2/ povinný ako dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť.

67. K zmenkovému úroku, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 0,25% denne odvolací súd uvádza, že
súlad takejto dohody ohľadom jeho výšky zo sumy dopísanej neskôr majiteľom zmenky s dobrými
mravmi musel ex offo posúdiť vzhľadom k tomu, že sa jednalo o úrok dohodnutý písomne priamo na
zmenke, a to k tomu dátumu, ku ktorému bol tento úkon urobený. Zmenku je v zásade možné úročiť
zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne, pretože úročenie presahujúce túto hranicu bolo v čase vzniku



zmenkového práva považované za úžeru. Výnimku z tejto zásady tvoria prípady, kedy je zmenka splatná
na videnie (resp. konkrétny časový údaj po videní), takže nie je možné odhadnúť, kedy bude predložená
na zaplatenie, a preto je v zmysle zmenkového práva možné dohodnúť aj osobitný zmenkový úrok
tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Toto oprávnenie malo zo svojej podstaty chrániť zmenkového
veriteľa, ktorý si vzhľadom k neznámemu času predloženia zmenky nemohol vypočítať presnú výšku
úroku, ktorá za bežných okolností, pri zmenke s určeným dátumom splatnosti tvorí súčasť zmenkovej
sumy. Zmenková suma je vytvorená ako súčet istiny poskytnutých peňažných prostriedkov a úroku z
týchto peňazí podľa dohodnutej výšky úroku, vypočítaného ku dňu predpokladaného vrátenia peňazí,
teda doby splatnosti zmenky. Uvedené ustanovenie preto nemalo slúžiť na osobitné obohatenie veriteľa
prostredníctvom úžernícky navýšeného úroku z poskytnutých peňazí a výška dohodnutého úroku by
v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, keďže ide o zmenku vystavenú žalovaným ako
spotrebiteľom, nemala prekročiť úrok bežne aplikovaný v porovnateľných úverových vzťahoch.

68. Úrok vo výške 0,25% denne zodpovedá ročnej sadzbe až 91,25%, čo je nesporne výška dohodnutá
v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka takáto dohoda absolútne
neplatná. Okresný súd bol aj v zmysle zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.10.2015 povinný ex offo prihliadnuť na neprimerane vysoký úrok, a to aj preto, že zmenka bola
vystavená v spotrebiteľskom vzťahu.

69. Pokiaľ bola dohoda o zmenkových úrokoch 0,25% denne vzhľadom na ich výšku absolútne neplatná
od počiatku, nie je daný nárok žalobcu na ich uplatnenie, pretože nemôže vyvolať účinky zamýšľané
žalobcom a mať za následok ich priznanie.

70. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v
napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vete vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

71. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu by bol priznal žalovanému 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne
úspešní voči žalobcovi, ktorý úspešný nebol. Vzhľadom k tomu, že žalovanému 1/ a 2/ v súvislosti s
odvolaním žalobcu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im ich náhradu nepriznal.

72. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/378/2013", "guid": "de233e41-eeb1-4834-942d-ceee289e44ea:1def27fe-6e96-4239-8068-fc224f219a48", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}