{"guid": "1be2df34-ae45-4478-a83c-f954ae9e444a:0a9f4814-bf46-4a46-a466-2d69d8f11a31", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1110214413.1", "spisova_znacka": "14Co/103/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/103/2013 z 24. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2013, sp. zn. 14Co/103/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1110214413.1", "identifikacne_cislo": "1110214413", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 270, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-270", "datum_vydania": "2013-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a9f4814-bf46-4a46-a466-2d69d8f11a31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110214413.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1110214413.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1110214413.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/103/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110214413
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110214413.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľov: 1. X.. U. O., K. XX.X.XXXX, O.
W. B. X,O., X. Q. O., K. X.XX.XXXX, O. W. B. X, O., X. V. S., K. XX.X.XXXX, O. W. B. XX, O., X. Q. S., K.
XX.X.XXXX, O. W. B. XX, O. , X. K. S., K. XX.X.XXXX, O. W. B. XX, O., X. Q. S., K. X.XX.XXXX, O. W.
B. XX, O. , X. Q.. Ž. K., K. XX.X.XXXX, O. W. B. X, O., X. Y. K., K. XX.X.XXXX, O. W. B. X, O., X. A. K.,
K. XX.XX.XXXX, O. W. B. X, O., XX. S. Š., K. X.X.XXXX, O. W. B. XX, O., XX. I. Q., K. XX.X.XXXX, O.
W. B. XX, Bratislava navrhovatelia v 1. až 11. rade zastúpení JUDr. Júliusom Fígerom, advokátom, so
sídlom Advokátskej kancelárie, Mickiewiczova 6, Bratislava proti odporcom: 1. Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, IČO: XXXXXXXX, so sídlom, Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2. Mestská časť
Bratislava - Staré mesto, so sídlom Vajanského nábr. 3, Bratislava o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu garáže a výzvy na vypratanie garáže, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave pod sp. zn. 22C/53/2010-178 z 23.5.2012 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 13.11.2012 č.k. 22C/53/2010-255, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 23.5.2012, č.k.
22C/53/2010-178 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.11.2012 č.k. 22C/53/2010-255  p o t v
r d z u j e .

Navrhovateľom v 1. až. 11. rade súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

II. Opravné uznesenie zo dňa 13.11.2012 č.k. 22C/53/2010-255 v spojení s opravným uznesením č.k.
22C 53/2010-262 zo dňa 10.12.2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod bodom I :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že výpovede z nájmu garáže dané odporcom v 2. rade:

dňa 16.12.2009 listom Č.. XXXX/XX/PRA/Dea X.. H.. U. O.,

dňa 16.12.2009 listom Č.. XXXX/XX/PRA/Dea V. S.,

dňa 16.12.2009 listom Č.. XXXX/XX/PRA/Dea K. S.,

dňa 10.12.2009 listom Č.. XXXXX/XX/PRA/Dea Ž. K.,



dňa 16.12.2009 listom Č.. XXXX/XX/PRA/Dea S. Š.

sú   n e p l a t n é.

Vo zvyšku súd návrh  zamietol. Odporcu v 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľom v 1. až 11. rade
náhradu trov konania vo výške 1 540,65 Eur.

Na návrh právneho zástupcu navrhovateľov súd vydal dňa 13.11.2012 opravné uznesenie k výrokovej
časti rozsudku, ktorým ho opravil v časti identifikácie sporných nehnuteľností takto:

1. určuje, že je neplatná výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici W. B. X B. O.,
W..Č.. H.. XXXX, o celkovej výmere 15 m2 postavenej na pozemku V..Č.. XXXX/XX G. na J. Č.. XX
S..Ú.. O. - W. Q., ktorú dal odporca v II. rade X.. H.. U. O., O. W. B. T.. Č.. X, XXX XX O., J. Č.. XXXX/
XX/PRA/Dea zo dňa 16.12.2009, doručeným JUDr. Ing. O. dňa 26.1.2010

2. určuje, že je neplatná výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici W. B. XX B.
O., W..Č.. H.. XXXX, o celkovej výmere 15 m2 postavenej na pozemku V..Č.. XXXX/X G. na J. Č.. XX
S..Ú.. O. - W. Q., ktorú dal odporca v II. rade V. S., bytom W. B. T.. Č.. XX, XXX XX O., J. Č.. XXXX/XX/
PRA/Dea zo dňa 16.12.2009, doručeným V. S. dňa 25.1.2010

3. určuje, že je neplatná výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici W. B. XX B.
O., W..Č.. H.. XXXX, o celkovej výmere 15 m2 postavenej na pozemku V..Č.. XXXX/XX G. na J. Č..
XX S..Ú.. Bratislava - Staré Mesto, ktorú dal odporca v II. rade K. S. J. Č.. XXXX/XX/PRA/Dea zo dňa
16.12.2009, doručeným K. S. dňa 25.1.2010

4. určuje, že je neplatná výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici W. B. X B. O.,
W..Č.. H.. XXXX, o celkovej výmere 15 m2 postavenej na pozemku V..Č.. XXXX/XX G. na J. Č.. XX
S..Ú.. O. - W. Q., ktorú dal odporca v II. rade Q.. Ž. K., O. W. B. T.. Č.. X, XXX XX O., J. Č.. XXXXX/XX/
PRA/Dea zo dňa 10.12.2009, doručeným Q.. Ž. K. dňa 18.12.2009

5. určuje, že je neplatná výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na T. W. B. XX B. O.,
W..Č.. H.. XXXX, R. D. B. XX Q.2. postavenej na pozemku V..Č.. XXXX/XX G. na J. Č.. XX S..Ú.. O. -
W. Q., ktorú dal odporca v II. rade S. Š., bytom W. B. T.. Č.. X, XXX XX O., listom Č.. XXXX/XX/PRA/
Dea zo dňa 16.12.2009, doručeným S. Š. dňa 26.1.2010

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovatelia v 1. až 11. rade sa žalobou zo dňa 24.3.
2010 domáhali, aby súd určil, že sú neplatné výpovede z nájmu garáže dané odporcom v 2. rade
navrhovateľom v 1., 3.,5., 7. a 10. rade a tiež, že je neplatná písomná výzva na vypratanie garáže
zaslaná navrhovateľovi v 6. rade. Návrh odôvodnili tým, že odporca v 2. rade listami zo dňa 10.12.2009
doručeným navrhovateľke v 7. rade, a zo dňa 16.12.2009 doručeným navrhovateľom v 1., 3., 5. a 10.
rade vypovedal bez udania dôvodu podľa § 10 zákona č. 116/1990 Z.z. zmluvu o nájme nebytového
priestoru zo dňa 12.7.1995, uzavretú s tým ktorým navrhovateľom. Na základe zmlúv majú nájomcovia
(navrhovatelia v 1. až 11. rade) v nájme samostatne stojaci nebytový priestor - garáž o celkovej výmere
15 m2, nachádzajúci sa na ulici W. B.  B. O., identifikované vo výroku rozsudku v znení opravného
uznesenia. Navrhovateľ súčasne požiadal, aby nájomca predmetný nebytový priestor - garáž vypratal
a odovzdal prípadne i skôr, najneskôr však v posledný deň  výpovednej lehoty, ktorá je podľa § 12
citovaného zákona tri mesiace, keďže nebolo dohodnuté inak. Výpovedná lehota tak mala uplynúť:
dňa 30.4.2010 navrhovateľovi v 1. rade, dňa 30.4.2010 navrhovateľovi v 3. rade, dňa 30.4.2010
navrhovateľke v 5. rade, dňa 31.3.2010 navrhovateľke v 7. rade a dňa 30.4.2010 navrhovateľke v 10.
rade.



Odporca v 2. rade listom Č.. XXXX/XX/PRA/Dea zo dňa 22.1.2010, doručeným navrhovateľovi v 6. rade,
tohto taktiež  vyzval na vypratanie  a odovzdanie nebytového priestoru - garáže, postavenej na pozemku
Č.. XXXX/X, W. Č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici  W. B. XX, O. s odôvodnením, že garáž užíva bez
právneho dôvodu. Ak na výzvu nebude reagovať v lehote 30 dní do dňa jej doručenia, odporca v 2. rade
bude ďalej postupovať v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

Vo všetkých listoch odporcu v 2. rade je označenie miesta, na ktorom sa garáž nachádza  (ulica a
orientačné číslo) totožné s údajmi o mieste, na ktorom sa nachádza byt adresáta. O tejto nehnuteľnosti
právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava I  rozsudkom č. k. 19C 12/2004/441 zo dňa 23.4.2008
tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a
nebytových priestorov  previesť do vlastníctva navrhovateľov ich byt a s užívaním bytu spojenú garáž,
pričom, v prípade listu č. 3 (S. Š.) nie je správne uvedené číslo bytu; v prípade listov č. 2,4,5 a 6 nie
je správne označené číslo parcely, na ktorej je garáž postavená.  Navrhovatelia uviedli, že označené
výpovede nájmu garáže bez udania dôvodu a výzva na vypratanie garáže sú s poukazom na ust. § 39
Občianskeho zákonníka právnymi úkonmi  odporujúcimi svojim obsahom a účelom zákonu a priečiacimi
sa dobrým mravom. Odporcom podľa citovaného rozsudku vznikla a zákona vznikla povinnosť uzatvoriť
s navrhovateľmi v 1. až 11. rade zmluvy o prevode vlastníctva nimi užívaného bytu s príslušenstvom.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2008. Odporcovia  v 1. a 2. rade zámerne nerešpektujú
ustanovenia § 159 až 161 ods. 1 O.s.p., konajú v rozpore s nimi, aby vytvorili stav, ktorý celkom znemožní
uspokojenie práva, ktoré bolo navrhovateľom priznané právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Na návrh navrhovateľov vydal prvostupňový súd dňa 5.8.2010 vo veci pod č. k 22C/53/2010- 84
predbežné opatrenie, vykonateľné dňom 2.12.2010 a právoplatné v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave, zo dňa 29.10.2010, č. k 8Co/405/2010-103; ktorým zakázal odporcom v 1. a 2. rade vykonať
voči navrhovateľom v 1. až 11. rade akékoľvek úkony na znemožnenie, zabránenie alebo obmedzenie
užívania vyššie označených garáží.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.10.2011 uznal uplatnený
nárok navrhovateľov a  výpovede z nájmu garáží patriacich k bytom na ul. W. B. X-XX, doručené
navrhovateľom odporcom v 2. rade považuje za neplatné. Uviedol, že rešpektuje právoplatný rozsudok
Okresného súdu Bratislava I, č.k. 19C/12/2004-441 zo dňa 23.4.2008, ktorým bol spolu s odporcom v
2. rade zaviazaný previesť byty a garáže do vlastníctva navrhovateľov, v tejto súvislosti poukázal na čl.
81 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, v zmysle ktorého odporca v 2. rade vykonáva právne úkony
pri správe majetku obce v mene obce a preto mu bol do správy zverený objekt, v ktorom sa predmetné
garáže nachádzajú. Konanie odporcu v 2. rade spočívajúce vo vypovedaní nájomných zmlúv, týkajúcich
sa označených garáží  považuje za nezákonné, nesúhlasí s ním a preto odporcu v 2. rade vyzval listom
primátora hlavného mesta zo dňa 13.10.2011, aby rešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu a prevod
garáží zrealizoval tak, aby toto súdne konanie mohlo byť ukončené mimosúdne. Zároveň navrhol súdu,
aby ho nezaviazal na náhradu trov konania, nakoľko on sám svojim konaním nedal príčinu na podanie
žaloby.

Odporca v 2 rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.4.2011 uviedol, že má za to,
že predmetné výpovede zmlúv o nájme nebytových priestorov (garáží) sú platné, majú všetky náležitosti
jednostranného právneho úkonu  a nie sú zaťažené žiadnou právnou vadou, ktorú právne predpisy
sankcionujú neplatnosťou. Súdu navrhol, aby preto žalobu navrhovateľov zamietol a konanie zastavil.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa ustálil tento skutkový stav veci:

Navrhovatelia v 1. až 11. rade, resp. ich právni predchodcovia sa stali užívateľmi garáží nachádzajúcich
sa na ul.  W. B. X-XX, B. O., S.. Ú.. W. Q., ktoré im, resp. ich právnym predchodcom boli pridelené v
súvislosti s pridelením bytu. Ako vyplýva z nájomných zmlúv, resp. ich dodatkov založených v súdnom
spise na č. l. 35 až 54, odporca v 2. rade, resp. právnické osoby poverené správou obytného domu na



T.. W. B. X-XX uzavreli s navrhovateľmi, resp. ich právnymi predchodcami  nájomné zmluvy, ktorých
predmetom boli aj sporne garáže.

Z listu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 19.11.2008 adresovaného
spoločnosti Z. - V. W.. W. Y..R.. vo veci prevodu vlastníctva bytov W. B. vyplýva, že Miestny úrad
Bratislava - Staré Mesto rozhodol o predmete veci napriek rozhodnutiu súdu tak, že predmetom
vlastníctva budú z nehnuteľností na ul. W. B. len byty a spoluvlastnícke podiely na pozemkoch k nim
patriacim. W. Z. - V. W.. W..Y..R.., u ktorej si realizáciu prevodu vlastníctva bytov, nebytových priestorov a
spoluvlastníckych podielov objednal, zároveň oznámil, že z výpočtu  podielového spoluvlastníctva majú
byť vyňaté plochy garáží a pozemkov k nim patriacim V.. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/XX, XXXX/XX.

Z výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici W. B.Y. X, Bratislava zo dňa
16.12.2009 adresovaného navrhovateľovi v 1. rade súd zistil, že odporca v 2. rade vypovedal s
odvolaním sa na ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluvu
č. 287/1999/322 zo dňa 6.3.2000 o nájme nebytového priestoru - garáže o celkovej výmere 15 m2
nachádzajúceho sa na ul. W. B. X, a to s trojmesačnou výpovednou lehotou podľa čl. 2 bod 2 uvedenej
zmluvy, bez udania dôvodu. Zároveň ho vyzval na vypratanie a odovzdanie garáže najneskôr v posledný
deň výpovednej lehoty.

Z výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici W. B.Y. XX, O. zo dňa 16.12.2009
adresovaného navrhovateľovi v 3. rade súd zistil, že odporca v 2. rade vypovedal s odvolaním sa na ust.
§ 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluvu zo dňa 20.8.1994, na
základe ktorej mal navrhovateľ v 3. rade  v nájme nebytový priestor - garáže o celkovej výmere 15 m2
nachádzajúceho sa na T.. W. B. XX, a to s trojmesačnou výpovednou lehotou podľa čl. 2 bod 2 zmluvy,
bez udania dôvodu. Zároveň ho vyzval na vypratanie a odovzdanie garáže najneskôr v posledný deň
výpovednej lehoty.

Z výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici W. B.Y. XX, Bratislava zo dňa
16.12.2009 adresovaného navrhovateľke v 5. rade súd zistil, že odporca v 2. rade vypovedal s
odvolaním sa na ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluvu
č. 166/1998/322 zo dňa 10.12.1998 o nájme nebytového priestoru - garáže o celkovej výmere 15 m2
nachádzajúceho sa na ul. W. B. XX, a to s trojmesačnou výpovednou lehotou podľa čl. 2 bod 2 zmluvy,
bez udania dôvodu. Zároveň ju vyzval na vypratanie a odovzdanie garáže najneskôr v posledný deň
výpovednej lehoty.

Z výzvy odporcu v 2. rade zo dňa 22.1.2010 adresovanej navrhovateľovi v 6. rade súd vyplýva, že ho
tento vyzval na vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru - garáže, postavenej na V.. Č.. XXXX/X,
W.. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa na T.. W. B. XX, O., v lehote 30 dní od doručenia výzvy z dôvodu, že
ju užíva bez právneho titulu.

Z výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na T. W. B. X, O. zo dňa 10.12.2009
adresovaného navrhovateľke  v 7. rade súd zistil, že odporca v 2. rade vypovedal s odvolaním sa na
ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluvu č. 283/1999/322 zo
dňa 19.7.1999 o nájme nebytového priestoru - garáže o celkovej výmere 15 m2 nachádzajúceho sa na
T.. W. B. X, a to s trojmesačnou výpovednou lehotou podľa čl. 2 bod 2 zmluvy, a to bez udania dôvodu.
Zároveň ju vyzval na vypratanie a odovzdanie garáže najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty.

Z výpovede zmluvy o nájme nebytového priestoru - garáže na ulici Stará vinárska 13, O. zo dňa
16.12.2009 adresovaného navrhovateľke v 10. rade súd zistil, že odporca v 2. rade vypovedal s
odvolaním sa na ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluvu
zo dňa 12.7.1995 o nájme nebytového priestoru - garáže o celkovej výmere 15 m2 nachádzajúceho
sa na T.. W. B. XX, a to s trojmesačnou výpovednou lehotou podľa čl. 2 bod 2 uvedenej zmluvy, a to



bez udania dôvodu. Zároveň ju vyzval na vypratanie a odovzdanie garáže najneskôr v posledný deň
výpovednej lehoty.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 19C 12/2004-441 zo dňa 23.4.2008, právoplatného
dňa  10.6.2008, vykonateľného vo veci samej dňa 11.9.2008, súd zistil, že ním bola odporcovi v 1.
a 2. rade uložená povinnosť:  „do troch mesiacov od jeho právoplatnosti previesť podľa zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov byty a nebytové
priestory v bytovom dome zapísanom na liste vlastníctva Č.. XX S.. Ú.. Bratislava- Staré Mesto na
V. Č.. XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX do
vlastníctva nájomcov bytov v tomto bytovom dome a uzatvoriť podľa tohto zákona s navrhovateľmi v
1. až 11. rade zmluvy o prevode vlastníctva nimi užívaného bytu s príslušenstvom a garáže, ktorej
užívanie je spojené s užívaním označeného bytu, spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a zariadeniach domu, na zastavanom pozemku a na priľahlom pozemku za cenu
zodpovedajúcu ustanoveniam citovaného zákona“.

Z listu primátora Hlavného mesta SR Bratislavy adresovaného dňa 13.10.2011 starostke mestskej časti
Staré Mesto súd zistil, že hlavné mesto ( odporca v 1. rade) ako vlastník predmetných nehnuteľností
nesúhlasí s postupom mestskej časti (odporca v 2. rade)  spočívajúcom vo vypovedaní zmlúv o nájme
garáží a skutočnosťou, že mestská časť (odporca v 2. rade ) odmietla  uskutočniť prevod garáží spolu
s bytmi.

Skôr ako súd pristúpil k prejednaniu veci samej, sa zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho
záujmu na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorý musí existovať v čase rozhodovania súdu.
Konštatoval, že odporca v 2. rade v rozpore s právoplatným rozsudkom ukladajúcim mu povinnosť
uzatvoriť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku zmluvu o prevode vlastníctva  podľa zákona
č. 182/1993 Z. z. tak bytu ako aj garáže, ukončil výpoveďou nájom predmetných  garáží, čím nastolil
stav právnej neistoty navrhovateľov v 1. až 11. rade. Stratou postavenia nájomcu  došlo k ohrozeniu
postavenia navrhovateľov, spočívajúcom v prípadnom znemožnení výkonu súdneho rozhodnutia. Súd
tak dospel k záveru, že vo veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd sa
zaoberal aj otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, a dospel k záveru, že aktívna legitimácia
navrhovateľov v konaní bola preukázaná vznikom ich nájomného vzťahu s odporcom v 2. rade, čo nebolo
sporné. Nadobudnutie užívacieho práva, resp. spoločného užívacieho práva, transformovaného právnou
úpravou Občianskeho zákonníka na právo nájomné, a súčasne aj nadobudnutie práva od právneho
predchodcu v prípade navrhovateľa v 6. rade, nebolo odporcom v 1. ako aj v 2. rade spochybnené.

Súd poukázal na ustanovenie § 196 ods. 1, 2; 197 ods.1 OZ, v znení účinnom do 31.12.1991, a § 871 ods.
1,3 OZ znení zákona č. 509/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1992. Pasívna legitimácia odporcu
v 2. rade vyplýva z jeho povinnosti správcu zvereného majetku. Skutočnosť, že odporca vykonáva
správu majetku, ktorého sa spor vzniknutý medzi účastníkmi týka v konaní sporná nebola. V konaní bolo
preukázané, že právny úkon, teda výpoveď, ktorej určenie neplatnosti je predmetom konania vykonal v
rozsahu svojich povinností, vyplývajúcich mu jednak zo štatútu, ako aj § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Z. z.
odporca v 2. rade. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade súd sa v tomto smere nestotožnil s
tvrdením odporcu v 2. rade, že výlučne legitimovaným v spore je len odporca v 2. rade. Vlastnícke právo
odporcu v 1. rade k predmetnému majetku (garážam), napriek zvereniu do správy odporcu v 2. rade
trvá. Odporca v 2. rade síce je síce oprávnený s majetkom nakladať, avšak tento výkon práv nemožno
považovať za obmedzenie práv vlastníka, nakoľko rozsah jeho vlastníckeho práva  zverením do správy
dotknutý nie je. Aj odporca v 1. rade je preto v spore pasívne legitimovaný.

Súd ďalej poukázal na § 3 ods. 1; 39; OZ, a na § 159 a 159a O.s.p.. Konštatoval, že odporca v 2. rade
vypovedal zmluvy s nájomcami garáží, čím prejavil vôľu skončiť nájomný vzťah aj napriek skutočnosti,
že nájomcom - navrhovateľom v 1. až 11. rade, tak zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, ako aj  z vykonateľného súdneho rozhodnutia svedčilo právo na nadobudnutie
spornej garáže do vlastníctva. Odporca v 2. rade svojim konaním toto právo nerešpektoval a konal v
rozpore s ním. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľov v 1. až 11. rade, prezentovaným v konaní



aj samotným odporcom v 1. rade, že výpovede doručené navrhovateľom sú s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka neplatné. Preto žalobnému návrhu vyhovel v tejto časti vyhovel v celom
rozsahu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa v 6. rade súd poukázal na  ustanovenie § 34 OZ a nárok
zamietol z dôvodu, že výzva na vypratanie nie je právnym úkon, pretože s ním právne predpisy nespájajú
vznik, zmenu ani zánik práv a povinností. Nemožno tento úkon ani posudzovať podľa príslušných
ustanovení o neplatnosti právnych úkonov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcu v 2. rade zaviazal zaplatiť
navrhovateľom, ktorí mali v konaní až na nepatrnú časť úspech, náhradu trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 264,50 Eur  a trovách právneho
zastúpenia v sume 1 276,15 Eur. Súd vyhodnotil, že odporca v 1. rade svojim konaním spor nezapríčinil
a počas celého konania prejavil aktívnu snahu o mimosúdnu dohodu, k uzavretiu ktorej bránili dôvody
výlučne na strane odporcu v 2. rade. Preto odporcu v 1. rade na náhradu trov konania navrhovateľovi
nezaviazal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade podaním doručeným súdu 17.8.2012.
Poukázal na ustanovenie § 10 zák. č. 116/1990 Z.z., podľa ktorého pri nájme uzavretom na neurčitý
čas sú prenajímateľ aj nájomca oprávnení vypovedať zmluvu o nájme bez udania dôvodu.  Odporca
túto zákonnú možnosť využil, daná výpoveď spĺňa všetky náležitosti jednostranného právneho úkonu
a bola platne doručená všetkým odporcom. Namietol, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny
záujem na požadovanom určení a súd dospel k nesprávnemu názoru, že doručením výpovede sa
stalo právne postavenie navrhovateľov neisté. Poukázal na § 41 Exekučného poriadku vo vzťahu k
súdnemu rozhodnutiu č.k. 19C 12/2004-441, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú, a ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.9.2008, pričom navrhovatelia nevyužili svoju zákonnú možnosť domáhať sa
splnenia svojich záujmov v exekučnom konaní. Nie sú pravdivé ani tvrdenia súdu, že odporca v
2. rade nechce splniť vykonateľné rozhodnutie súdu a je nečinný. Odporca robil kroky k naplneniu
vykonateľného rozhodnutia, hoci trpí takými vadami, že je nejasné a neurčité. Neobsahuje presnú a
nezameniteľnú identifikáciu čo je predmetom uloženia povinnosti. Aj napriek tomu odporca doručil cestou
súdu 6 návrhov kúpnych zmlúv na vyjadrenie navrhovateľom, avšak na to nereagovali. Odporca dal
vypracovať na výšku kúpnej ceny garáží aj znalecký posudok a požiadal MF SR o určenie postupu
výpočtu cien. Následne odporca len využil zákonnú možnosť podľa právneho poriadku SR. Žiada preto
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ v 6. rade podaním zo dňa 23.8.2012, do zamietajúcej
časti návrhu o určenie neplatnosti výzvy odporcu v 2. rade navrhovateľovi v 6. rade zo dňa 22.1.2010 na
vypratanie garáže  W.. Č.. XXXX na W. B. Č.. XX B. O.. Namietol, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 34 OZ s odôvodnením, že sporná výzva nie je právny úkon, pretože s ňou právne predpisy nespájajú
vznik, zmenu ani zánik práv a povinností. Poukázal na právnu teóriu k Občianskemu zákonníku, podľa
ktorej v súčasnej právnej úprave niet prejavu vôle, ktorý by smeroval k inému než vzniku, zmene alebo
zániku práv a povinností. Odporca v 2. rade nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu; úmyselne
sa vyhýba splneniu uloženej povinnosti; prijíma nájomné, ktoré navrhovateľ riadne platí, ale chce mu
zabrániť v užívaní garáže. Neposkytnutie právnej ochrany k spornej výzve má za následok, že treba
čakať na ďalší, iný právny úkon odporcu v 2. rade, ktorým uskutoční svoj protiprávny zámer zbaviť
navrhovateľa jeho práva na prevod garáže do jeho vlastníctva, a odkladať tak na neskorší čas uplatnenie
jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Preto sa domáha, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil
rozsudok, jeho žalobe vyhovel a odporcu v 2. rade zaviazal na náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu v 2. rade sa vyjadrili navrhovatelia písomne prostredníctvom právneho zástupcu
podaním zo dňa 7.11.2012. Vo vyjadrení právny zástupca zopakoval svoje tvrdenia v prvostupňovom
konaní. Zdôraznil, že sporné garáže boli postavené výlučne pre užívateľov bytov v dome, v ktorom
bývajú, a tvoria s ním jeden uzavretý komplex. Z právoplatného rozsudku vyplýva povinnosť odporcu



v 2. rade previesť garáže do vlastníctva navrhovateľov za cenu zodpovedajúcu ustanoveniam zákona
č. 182/1993 Z.z. Na požiadanie odporcu v 2. rade spoločnosť Z.-V. v roku 2008 vypracovala podklady
pre vypracovanie zmluvy o prevode vlastníctva garáže, a navrhovatelia spoločnosti oznámili svoje
súhlasné stanovisko. K prevodu garáže nedošlo v dôsledku rozhodnutia odporcu v 2. rade, ktorý
listom z 19.11.2008 oznámil spoločnosti Z.-V., že rozhodol, že predmetom prevodu budú len byty a
spoluvlastnícke podiely na pozemkoch k nim patriacim, pričom z prevodu budú vyňaté garáže a výmery
pozemkov k nim patriace. Sám odporca v 1. rade predložil prvostupňovému súdu list z 24.10.2011
adresovaný odporcovi v 2. rade s jeho stanoviskom, že sporné výpovede nájmu garáží považuje
za neplatné a konanie odporcu v 2. rade za svojvoľné a nezákonné. Požiadal ho o rešpektovanie
právoplatného rozhodnutia súdu. Odpoveď na tento list nie je navrhovateľom známa. Výpovede z nájmu
garáží, a u navrhovateľa v 6. rade aj výzva na vypratanie garáže, vytvárajú sústavný stav právnej neistoty
navrhovateľov. K tvrdeniu odporcu v 2. rade, že urobil kroky k naplneniu vykonateľného rozhodnutia
súdu, zástupca navrhovateľov uviedol, že ponúknutý návrh zmlúv o prevode garáží je v rozpore so
zákonom č. 182/1993 Z.z., pretože v ňom uvedená kúpna cena zámerne nerešpektuje cenu vyplývajúcu
z citovaného zákona. Navrhovatelia majú právo podať návrh na vykonanie exekúcie v záujme splnenia
právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 12/2004-441 zo dňa 23.4.2008. Pokiaľ
sa odporca v 2. rade vyjadruje k určitosti exekučného titulu, nejde o otázku, o ktorej by mal rozhodovať
súd v tomto konaní. Navrhovatelia si uplatnia svoje práva v exekučnom konaní so všetkými dôsledkami.
Navrhovatelia preto žiadajú napadnutý rozsudok potvrdiť a odporcu v 2. rade zaviazať na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré bližšie nevyčíslili.

K odvolaniu navrhovateľa v 6. rade sa písomne vyjadril odporca v 2. rade prostredníctvom právneho
zástupcu podaním z 1.10.2012. Stotožnil sa s právnym názorom súdu v napadnutom rozsudku, pretože
zákon s výzvou nespája právne následky v podobe vzniku, zmeny alebo zániku určitého práva alebo
povinnosti. Ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť právny úkon, potom nemožno uvažovať o jeho
dôsledkoch. Nemožno ho ani posudzovať podľa ustanovení a neplatnosti právnych úkonov. K odvolacej
námietke navrhovateľa o neposkytnutí súdnej ochrany odporca v 2. rade poukázal na čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiada v tejto časti rozsudok potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci vo výške 159,16 Eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa v 6. rade a odporcu v 2. rade  sú nedôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie (§ 120 O.s.p.), vec
posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.).
S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje naň
podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie prvostupňového súdu dáva odpovede na všetky otázky dôležité
pre rozhodnutie v merite veci.

Navrhovateľ v 6. rade v odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia z prvostupňového konania k spornej
výzve, s ktorými sa už vyporiadal súd v napadnutom rozsudku. Samotná výzva na určité konanie,
alebo zdržanie sa určitého konania, nemá žiadne právne dôsledky. Až od následného konania, resp.
nekonania, vyzvaného subjektu závisí, či dôjde ku konkrétnemu právnemu úkonu - v danom prípade
napríklad k vyprataniu garáže zo strany navrhovateľa v 6. rade , resp. podania žaloby o vypratanie
garáže zo strany odporcu v 2. rade. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď žalovaný nárok v
tejto časti zamietol ako zjavne nedôvodný.

Odporca v 2. rade v podanom odvolaní rovnako zotrval na svojej obrane z prvostupňového konania.
V odvolaní len zdôraznil, že  namieta nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu najmä pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože navrhovatelia mali
možnosť domôcť sa svojich práv v exekučnom konaní na základe právoplatného rozsudku súdu
o ich práve na prevedenie sporných garáží do ich vlastníctva. Prvostupňový súd sa vyporiadal v



rozsudku aj s otázkou naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľov a konštatoval, že odporca
výpoveďou nájomného vzťahu ku garážam nastolil stav právnej neistoty navrhovateľov, pretože zánikom
ich postavenia ako nájomníkov garáži by bol ohrozený prípadný výkon súdneho rozhodnutia. S týmto
názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. sa zákonné právo
na prevod vlastníctva garáže vzťahuje len na nájomcu garáže. Ak by sa navrhovatelia v tomto konaní
nedomohli neplatnosti daných výpovedí z nájomného vzťahu, a nastali by ich účinky, navrhovatelia by
stratili status osôb, na ktorých by odporca v 2. rade na základe právoplatného rozsudku mohol previesť
vlastníctvo k sporným garážam. Tým by bol znemožnený aj exekučný výkon súdneho rozhodnutia.

Nie je správne ani tvrdenie odporcu v 2. rade, že dané výpovede nemajú žiadne formálne a ani iné
vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť a boli urobené v súlade so zákonom. Zo skutkových okolností je
nepochybné, že daním výpovedí by bol znemožnený výkon súdneho rozhodnutia a ide o úkony, ktorými
sa obchádza zákon  (v danom prípade zákon č. 182/1993 Z.z.). Zakladá to absolútnu neplatnosť týchto
úkonov v zmysle § 39 OZ, na ktorú súd prihliada ex offo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý  rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2
O.s.p.. Právny zástupca navrhovateľov si v podanom odvolaní za navrhovateľa v 6. rade a vo vyjadrení
k odvolaniu odporcu v 2. rade síce uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za úkony právnej služby,
avšak trovy nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Iné trovy navrhovateľom v odvolacom konaní
nevznikli. Súd preto navrhovateľom podľa § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

K výroku pod bodom II. :

Opravným uznesením zo dňa 13.11.2012 súd na návrh navrhovateľa opravil výrokovú časť napadnutého
rozsudku, a špecifikoval nehnuteľnosti a účastníkov, ktorých sa výpovede zmlúv o nájme garáži týkali.
Toto uznesenie bolo následne opravené ďalším opravným uznesením z 10.12.2012, ktorým sa opravila
spisová značka opravovaného rozsudku tak, že má správne znieť č.k. 22C 53/2010-178. Opravné
uznesenie z 13.11.2012 napadol odvolaním navrhovateľ v 6. rade z rovnakých dôvodov ako zamietajúcu
časť rozsudku.

Keďže odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie navrhovateľa v 6. rade proti zamietajúcej časti
rozsudku ako nedôvodné, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj napadnuté opravné uznesenie k tomuto
rozsudku ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/53/2010", "guid": "fa2e806c-9a17-4f44-a5cb-5fb50fb89725:0130be56-19eb-47a0-b8db-03846e1dd774", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}