Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/118/2012 z 19. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2012, sp. zn. 11CoP/118/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1409204339.2 Krajský súd Bratislava | 11CoP/118/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1409204339.2 | 2012-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/759e19cf-6ac2-408e-9c46-ed4b4485dd94 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1409204339.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/118/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409204339
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1409204339.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti X.:
X., nar. XX.XX.XXXX, N. a X., obe nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, deti rodičov: L. X., bytom G.,
S.. N.. Y. XXXX/X, t.č. bytom N., S. XX/A, zast. JUDr. Blankou Hlavenkovou, advokátkou, AK Bratislava,
Prídavková 53, a S. X., bytom H., H., zast. JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, AK Bratislava,
Björnssonova 8, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Malacky, zo dňa 08.11.2011, č.k. 8P 533/2009-294, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súdu Malacky rozsudkom zo dňa 08.11.2011, č.k. 8P 533/2009-294 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého X. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XX € mesačne od
01.09.2009 a na sumu XXX € mesačne od 01.09.2011. Zročné výživné na maloletého X. za obdobie od
01.09.2009 do 31.10.2011 vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu

s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.01.2012. Súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletú N. a X. X., obe narodené XX.XX.XXXX na každé z detí zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XX €
mesačne od 01.09.2009. Zročné výživné na maloletú N. a X. za obdobie od 01.09.2009 do 31.10.2011
na každé dieťa vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach na každé dieťa
spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc 01.01.2012. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto
rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 25.10.2007, č.k. 4C 1/06-38 vo výroku
o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta
prvá Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených
potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel
k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2007 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletých detí, u ktorých
konštatoval nárast ich potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, ako aj štúdiom. Zmenu pomerov na strane
detí ustálil od 01.09.2009, u maloletého X. od nástupu do 8. triedy základnej školy v súvislosti so
zvýšenými výdavkami na školské potreby, doučovanie, príprava na testovanie „ monitor “v 9. ročníku



základnej školy. Za ďalšiu zmenu pomerov na strane maloletého považoval nástup na stredoškolské
štúdium od 01.09.2011, ktorú skutočnosť opätovne premietol do výšky výživného. Markantnú zmenu
pomerov súd prvého stupňa zistil aj na strane maloletej N. a X., keďže v čase pôvodného určovania
výživného navštevovali 1. stupeň základnej školy, od septembra 2009 navštevujú 6. triedu základnej
školy. U oboch maloletých dievčat zohľadnil aj ich fyzický vek, keďže sa blížia veku puberty, ich nároky
sú samozrejme vyššie ako u detí vo veku XX rokov, navštevujú aj platené záujmové krúžky. Výšku
výživného určil aj s ohľadom na zárobkové a majetkové pomery rodičov, na strane otca zohľadnil, že mu
odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému S. X., na druhej strane na strane otca nezohľadnil otcom
tvrdenú vyživovaciu povinnosť k plnoletému S., keďže tento neštuduje, nepracuje, ktorá skutočnosť, t.j.
morálna povinnosť otca zabezpečovať jeho potreby nemôže ísť na úkor maloletých detí, ktoré nie sú
schopné sami sa živiť. Matke, pokiaľ v konaní

preukazovala svoje zárobkové a majetkové pomery vyčítal jej nehospodárne investovanie do
spoločností, ktoré v podstate nevykazujú zisk. Zároveň však konštatoval, že doposiaľ väčšiu časť potrieb
detí zabezpečovala matka, keďže doposiaľ určené výživné nepokrýva ani základné potreby detí, nieto
potreby na ich všestranný rozvoj, kultúrne, športové vyžitie, adekvátnu a kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Zročné výživné, ktoré otcovi od 01.09.2009 vzniklo, vyčíslil, a toto mu povolil splácať v pravidelných
mesačných splátkach osobitne na každé dieťa, spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom zrušiť, vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
tak, že sa zvýši výživné na maloletého X. zo sumy XX € na sumu XX € a na maloletú N. a X. zo sumy
XX € na sumu XX € na každú z nich, počnúc 01.01.2011 s tým, že zročné výživné bude otec splácať po
XX € na každé dieťa spolu s bežným výživným. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. V prvom rade namietal nesprávne ustálenie počiatku zmeny pomerov na
strane maloletých detí, keď podľa jeho názoru od 01.09.2009 nedošlo k žiadnej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj jeho
možnosti na platenie výživného vo výške ktorú stanovil. Poukázal na výšku príjmu, ktorý dosahuje, so
zvýraznením, že tento zahŕňa aj mimoriadne odmeny, ktoré však nie sú pracovnou zmluvou garantované,
ani nárokovateľné. Súd prvého stupňa rovnako nezohľadnil jeho výdavky, a to predovšetkým náklady na
bývanie v G. v podnájme, mobil, drogéria, strava, spoločenské vyžitie, ošatenie, obuv, poistenie za byt
v H., cestovné H. - G., náklady na zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery
matky, súdu vytkol, že tieto nezisťoval. Matka v rozhodnom období bola a aj je podnikateľkou, vlastní
tri spoločnosti, tvrdí, že sú dlhodobo v strate, napriek tomu do nich vkladá značné množstvo finančných
prostriedkov, o ktorých tvrdí, že ich získala darom od svojich rodičov, na preukázanie tejto skutočnosti
súd nevykonal žiadne dokazovanie. Aj skutočnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď
sa jej narodil maloletý S.

D. XX.XX.XXXX, nezakladá vo vzťahu k maloletému X., N. a X. takú zmenu pomerov, od ktorej by sa malo
odvíjať zvýšenie výživného z jeho strany. Treba prihliadnuť na to, že k tomuto dieťaťu má vyživovaciu
povinnosť jeho otec, táto nie je doposiaľ určená. Výživné určené súdom prvého stupňa spolu s dlžným
výživným predstavujúce mesačnú splátku XXX € je pre neho likvidačné, znamenalo by to aj ohrozenie
výkonu jeho povolania a celkovej existencie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletých detí, ktorí zhodne navrhli
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné.



Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé
vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1,
2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnym záverom, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne
stotožnil aj odvolací súd. V danej veci predmetom ktorej je návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom na
maloleté deti, súd prvého stupňa správne postupoval v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba pritom považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na
strane rodičov, alebo maloletých detí. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či
a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní
práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V zmysle uvedených kritérií v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom v rámci zisťovania
skutkového stavu svoje dokazovanie zameral na

zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti
zmeny pomerov na strane maloletých detí, ako aj rodičov za obdobie od poslednej úpravy výživného v
roku 2007, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, táto je nesporná, je spojená jednak fyzickým
dospievaním detí, keď náklady na ich stravu, ošatenie, hygienu rastú, rovnako primerane sa zvyšujú aj
náklady na ich vzdelávanie, aktivity prospešné pre celkový rozvoj ich osobností, či náklady súvisiace
so zdravotným stavom. Pokiaľ ide o počiatok zmeny pomerov na strane detí, tento súd prvého stupňa
správne ustálil od septembra XXXX, u maloletého X. v súvislosti s prípravou na stredoškolské štúdium
( doučovanie ), u maloletej N. a X. v súvislosti s prechodom na 2. stupeň vzdelávania. Rovnako správne
u maloletého X. zohľadnil ďalšiu zmenu pomerov v súvislosti s nástupom na gymnázium, keď túto
premietol do výšky výživného od 01.09.2011. Určená výška výživného je zároveň primeraná aj zisteným
zárobkovým a majetkovým pomerom na strane rodičov. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že výška jeho
príjmu bola ovplyvnená aj mimoriadnymi odmenami, ktoré nie sú nárokovateľnou zložkou mzdy, treba
uviesť, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal len z príjmu otca, ktorý mu bol vyplatený, a pokiaľ
jeho súčasťou bola aj odmena, na túto správne prihliadal. V prípade, že v budúcnosti dôjde k podstatnej
zmene výšky príjmu otca, môže byť táto skutočnosť dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom v
zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ otec namietal, že súd nezohľadnil jeho výdavky, treba uviesť, že
rovnaké výdavky sú aj na strane matky a maloletých detí, pričom treba zdôrazniť vzhľadom na doposiaľ
určené výživné na maloleté deti na X. vo výške XX,XX €, u maloletej N. a X. u každej XX,XX €, že
podstatnú časť potrieb detí okrem osobnej starostlivosti zabezpečovala a aj zabezpečuje matka. Z tohto
pohľadu výhrada otca o nedostatočnom zisťovaní zárobkových a majetkových pomerov matky súdom
prvého stupňa sa javí ako nedôvodná. Je pravdou, že podnikateľské aktivity matky sú neprehľadné,
keď matka investuje finančné prostriedky do spoločností, ktoré nie sú ziskové, táto skutočnosť však nič
nemení na tom, že matka na rozdiel od otca vytvára deťom podmienky pre rozvoj ich osobností, prípravy
na budúce povolanie tak, aby sa mohli úspešne uplatniť a prosperovať. Pokiaľ ide o náklady detí, naviac
treba zdôrazniť, že deti sú t.č. vo veku, kedy ich náklady sú

finančne mimoriadne náročné. Tieto zvýšené náklady detí matka aj pokrýva, a to aj napriek tomu,
že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Podľa obsahu spisu dôvodom podania návrhu matky na
zvýšenie výživného boli práve uvedené zvýšené potreby detí, nie skutočnosť, že jej pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletému S. D., preto námietka otca v tomto smere nie je dôvodná. Pokiaľ ide o
vyživovacie povinnosti otca, za situácie, keď má otec päť detí ( S. a S. už plnoletý ) nie je možné
prijať jeho obranu uvedenú v písomnom vyjadrení z 29.12.2010, že je ochotný platiť viac len v prípade
budúceho zvýšenia príjmu. Pokiaľ má totiž rodič vyživovaciu povinnosť, či už k maloletým deťom, ktoré
sú výživou plne odkázané na svojich rodičov, alebo k plnoletým deťom, pokiaľ nie sú zárobkovo činné,
je povinný zabezpečiť si príjem, z ktorého si bude môcť plniť vyživovaciu povinnosť k deťom podľa ich
odôvodnených potrieb, ako jedného z rozhodujúcich kritérií pre určovanie výživného na detí.



S poukazom na uvedené zistenia podľa názoru odvolacieho súdu výška určeného výživného súdom
prvého stupňa zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného, správne je rozhodnutie súdu
prvého stupňa aj pokiaľ ide o ustálenie počiatku zmeny pomerov, výšky zročného výživného, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom
podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými
sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.