Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/44/2018 z 30. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2018, sp. zn. 5Co/44/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1313227536.2 Krajský súd Bratislava | 5Co/44/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1313227536.2 | 2018-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8c6cd77-5929-43c3-86e1-d7a34664cbbf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1313227536.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/44/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313227536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313227536.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: I. E., L.. XX.XX.XXXX, J.:
E. XX, C., v zast.: Advokátka kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom: Kadnárova 83, Bratislava, proti
žalovaným: X/Gustáv I., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XXX, X/ I. I., L.. XX.XX.XXXX, J.: E.S. Q. XXX, P., obaja
v zast.: Mgr. Matej Krajči, PhD, advokát so sídlom: Záhradnícka 51, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III,
č.k. 21C/245/2013-169 zo dňa 06.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely
č. XXXX/X B. G. M. E. XXXX C. X. na B. Č.. XXX T.. Ú.. X. E. G. X/XX-W.. Súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 126 ods. 1, § 132 ods.1, 2, § 133
ods. 2, § 486 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ C.s.p. a vecne tým, že žalobca sa žalobou došlou
súdu prvej inštancie dňa 06.12.2013 domáhal určenia seba za podielového spoluvlastníka v podiele
5/20-in k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B. G. M. E. XXXX C. X. na B. Č.. XXX T.. Ú.. X.. Žalobu
skutkovo odôvodnil tým, že spoločne so žalovanými 1,2 sú evidovaní na B. Č.. XXX T.. Ú.. X. ako vlastníci
totožných pozemkov s poznámkou, že hodnovernosť údajov je spochybnená a právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté zmenou podľa X-143/08 zo dňa 02.07.2010.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom
výpovede B. P. v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod č.k. 45C 132/2013, oboznámil sa ďalej
s listinnými dokladmi: Uznesením Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave č. 1D 195/95, Dnot
39/95 zo dňa 06.07.1995, Osvedčením o dedičstve tunajšieho súdu vydané JUDr. Soňou Böhmovou č.
V-2 18D 858/96, Dnot 318/96 zo dňa 29.10.1998, Doložkou k osvedčeniu o dedičstve vydanou JUDr.
Soňou Böhmovou č. V-2 18D 858/96, Dnot 318/96 zo dňa 30.09.1999, Kúpnou zmluvou uzavretou
medzi žalobcom a S. P. zo dňa 10.05.2004, B. Č.. XXX T.. Ú.. X. zo dňa 19.03.2004 a 10.09.2004,
28.11.2013, uznesením tunajšieho súdu č.k. 30D 1743/2014-29 zo dňa 04.02.2015, katastrálnymi spismi
Katastrálneho úradu J., Správa katastra D. č. V-1604/04, č. X-143/08, č. Z-449/95, ako i spismi býv.
Okresného súdu Bratislava- vidiek sp. zn. 1D 195/95, Dnot 39/95, sp. zn. V-2 18D 858/96, Dnot 318/96,
spismi tunajšieho súdu č.k. 30D 1743/2014, sp. zn. 45C132/2013, pričom zistil nasledovný skutkový
stav :



4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o možnosti kúpy G.. Č.. XXXX/X T.. Ú..
X. M. S. P. v roku 2004 sa dozvedel ako rybár od kamarátov s tým, že si chcel postaviť nejakú chatku
pri vode, kde chodí žalobca chytať ryby a v ktorom susedstve sa nachádza i predmetný pozemok.
Predávajúcu S.. P. spoznal žalobca až v rámci realizácie kúpnej zmluvy, nebol s ňou ani so žiadnym
príbuzným predávajúcej v žiadnom príbuzenskom ani inom vzťahu. V čase kúpy predmetného pozemku
nemal vedomosť o existencii žalovaných 1,2, ani nikto nespochybňoval vlastníctvo k pozemku. V čase
uzavretia Kúpnej zmluvy dňa 10.05.2004, ako i v čase povolenia vkladu vlastníctva do KN bola na LV
zapísaná výlučne S.. P.Á. ako vlastníčka pozemku, na ocenenie pozemku dali strany zmluvy vypracovať
i znalecký posudok. Žalobca kupoval spoluvlastnícky podiel na pozemku v dobrej viere, že ho kupuje od
pravého dediča. Do dnešného dňa pozemok užíva, keďže je pre neho ako pre rybára lukratívny. Žalobca
poukázal na to, že ak žalovaní 1,2 uvádzajú, že už v roku 1998 mali totožný spoluvlastnícky podiel na
uvedenej parcele prededený vo svoj prospech, je otázne, z akého dôvodu až v roku 2010 prvýkrát bola
v KN uvedená poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov v KN. Ak by bezodkladne po ukončení
dedičského konania preverovali žalovaní 1,2 stav zápisu Osvedčenia o dedičstve V-2 18D 858/96, Dnot
318/96 zo dňa 29.10.1998, mohli zistiť spornosť údajov a KN by už v tom čase zapísal túto skutočnosť
do KN a len vtedy by žalovaní 1,2 mohli spochybňovať dobromyseľnosť žalobcu.

5. Žalovaný 1 vo svojej výpovedi uviedol, že S. P. bola susedou jeho
starých rodičov S. S. C. I.. Za života S. P. on spolu so žalovaným 2 pravidelne na prázdniny chodili k
starým rodičom I. K. X., žalovaní 1,2 s rodičmi bývali v P., preto im suseda S. P. ponúkla pomoc so
zabezpečovaním stravy. Po smrti starých rodičov I. v roku 1992 sa S. P.Q. zmenila v správaní, bola
chladná a žalovaným 1,2 tvrdila, že dedičské konanie po starých rodičoch neprebieha, lebo role sú v
družstve. Pri návšteve X. v roku 2010 žalovanými 1,2 na mieste pôvodného domu už stáli nové domy.
Rodinný dom so záhradou zrejme starí rodičia I. previedli na S. P. ešte za života, s čím sa žalovaní
1,2 zmierili. Skutočnosť, že G..Č.. XXXX/X je napísaná na tretiu osobu, sa žalovaný 1 dozvedel pri
dedičskom konaní po jeho otcovi N. I., X.. XXXX, kde bolo spochybnené vlastníctvo k tejto parcele,
avšak napriek tomu notárka v dedičskom konaní prededila i G.. Č.. XXXX/X na žalovaných 1,2 v podiele
5/20-in. Žalobcu žalovaný 1 nepoznal.

6. Žalovaný 2 uviedol, že o spornosti vlastníctva predmetnej parcely sa dozvedel
z konania č.k. 45C 132/2013. Poukázal na to, že S. P. zatajila pri prejednávaní dedičstva po S. I.
zákonných dedičov. Žalobcu nepozná, o konkrétnom umiestnení parcely Č.. XXXX/X nemal žalovaný
2 vedomosť.

7. Právny zástupca žalovaných 1,2 uviedol, že žalovaní 1,2 ako vnuci S.
I., po ktorom dedila S. P.Á. ako nepravý dedič, táto získala nehnuteľnosti vo výmere cca 9 ha v
X.B. dedením po poručiteľovi S.. I. ako osoba žijúca s poručiteľom v spoločnej domácnosti, avšak v
skutočnosti žila so svojim manželom B. P.. S.. I. žil so svojou manželkou C.. S. P. s manželom bez
vedomia zákonných dedičov zorganizovala dedičské konanie po S.. I.. Žalovaní 1,2 v čase úmrtia S. I.
boli maloletí, rodičia žalovaných 1,2 verili S. P., že dedičské konanie po S.. I. prebieha riadne. Prevodca
vlastníckych práv k predmetnému pozemku bol neoprávneným dedičom a pozemok získal na hranici
trestnosti, preto rovnako nadobúdateľ nebol dobromyseľný pri jeho nadobúdaní, nekonal v dobrej viere.

8. V konaní vedenom na tunajšom súde č.k. 45C 132/2013 svedok B. P.
- manžel S. P.- vo výpovedi uviedol, že jeho manželka S. P. sa starala asi desať rokov pred smrťou o S.
I.A. S. C. I., boli susedia. Vzhľadom na zdravotný stav manželov I. im pomáhali s upratovaním, praním,
kúrením lebo nemali vodu ani kúrenie v rodinnom dome, asi dva roky pred smrťou boli obaja manželia
ležiaci a potrebovali celodennú starostlivosť. Za rodinným domom rod. I. boli pozemky ktoré užívali, pán
I. mu osobne za života hovoril, že im predá rodinný dom spolu s pozemkami, neskôr sa aj dohodli na
uzavretí kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol ich rodinný dom, záhrada a pozemky nachádzajúce sa v
blízkosti rodinného domu. Svedok ďalej uviedol, že N. I.T. spolu s manželkou navštívil pána I. a jeho
manželku tak asi na dva dni, nestarali sa o nich. Pán I. mal svoju rodinu v X. - svojich bratov a sestru, a
p. I. mala rodinných príbuzných v P., pani I. mala dvoch synov N.P. S. C.. Brat pána S. I., C. I., ho často
navštevoval, ktorý však medzičasom zomrel, bol svedkom toho, že pán I. chcel darovať pozemky pani
S. P. za to, že ich opatrovala. Mal vedomosť o tom, že to bolo dané aj písomne, avšak list mal C. I..
Pán N. I.Á. s manželkou mali vedomosť o tom, že p. I. chcel darovať pozemky S. P., nakoľko videli ten
list. Svedok jednoznačne uviedol, že S. P. jeho manželka žila s ním v spoločnej domácnosti. Starala sa



len o poručiteľa S. I. S. C. I., ktorým prala, žehlila, varila. N. I. a jeho žena vedeli o tom, že dedičom má
byť S. P.Q. na základe toho, že S. I. o tom hovoril, aj v liste bolo uvedené, že pozemky má dostať S. P..

9. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp.zn. D 1657/91- 4 zo dňa 30.12.1991 súd zistil,
že sa viedlo dedičské konanie pred štátnou notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou, po poručiteľovi
S. I. zomrelom 23.6.1991, naposledy bytom v X.. Štátne notárstvo podľa § 32ods. 1 Not. por. konanie
zastavilo z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, na základe vyjadrenia Obecného úradu v Zálesí, poručiteľ
zomrel bez zanechania majetku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.1991.

10. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave sp.zn. 1D 195/95, Dnot 39/95 súd
zistil, že S. P. dňa 30.01.1995 podala žiadosť o prejednanie dedičstva po neb. S. I., X. K. XX.XX.XXXX s
uvedením, že žila s neb. S. I. v spoločnej domácnosti od roku 1986 o čom priložila potvrdenie Obecného
úradu v X.. Žiadala prejednať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území C. , E.. Č.. XXX G.. Č.. XXXX,
E.. Č.. XXX G.. Č.. XXXX, E.. Č.. XXX G.. Č.. XXXX, G.. Č.. XXXX, E.. Č.. XXX G.. Č.. XXXX, E.. Č..
XXX G.. Č.. XXXX/X, E.. Č.. XXX G.. Č.. XXXX/X.

11. a/ Z potvrdenia Obecného úradu X.B. Č. 494/94 zo dňa 21.11.1994 súd zistil, že Obecný úrad v X.
potvrdil, že S. P., L.. X.X.XXXX, J. X., C. XXX, žila v spoločnej domácnosti od roku 1986 s S. I.A., L..
XX.X.XXXX až do jeho smrti XX.XX.XXXX.

12. b/ Uznesením Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave č.k. 1D 195/95, D not 39/95 zo
dňa 06.07.1995 v dedičskej veci po poručiteľovi S. I.A., zomrelom XX.X.XXXX bez zanechania závetu,
naposledy bytom X., po prejednaní dedičstva notárom - súdnym komisárom JUDr. Máriou Malíkovou
na Notárskom úrade v Bratislave, Hurbanovo nám. č. 5, súd potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, že
nehnuteľnosti v kat. Ú. X.: E.. Č.. XXX G.. Č.. XXXX/X G. XXXX C. E. T. G.. Č.. X.XXX G. X.XXXmX E.
X/X-W., E..Č..XXX/X G.. Č..X.XXX O., XX.XXX C. E. X/XX S. E. X/XXX E. T. X. K. G.. Č.. X.XXX/X S.
X.XXX/X, E.. Č.. XXX G.. Č.. XXXX/X O. X.XXX C. E. X/X E. T. X.R. K. G.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X nadobudla osoba žijúca v spoločnej domácnosti poručiteľa S. P.Á., bytom X., C. XXX v zmysle § 475
OZ. Do dedičstva patrila poľnohospodárska pôda združená v PD. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.12.1995, ktoré bolo doručené Správe katastra Bratislava - vidiek dňa 07.02.1996.

13. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava - vidiek sp.zn. V-2 18D 858/96, Dnot 318/96 súd zistil, že
N. I. dňa 13.09.1996 podal žiadosť o prejednanie dedičstva po poručiteľovi S. I., X. XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel ako bezdetný, bez zanechania závetu s uvedením, že v čase smrti poručiteľ žil iba so svojou
manželkou C. I., krátko po smrti S. I. K. XX.XX.XXXX zomrela i jeho manželka C. I.Č. a ako zákonný dedič
po matke žiadal prejednať dedičstvo po zomrelom S. I.. V čase poručiteľovej smrti nežili jeho rodičia v
spoločnej domácnosti, žil iba so svojou manželkou ako zákonnou dedičkou majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a majetku vo vlastníctve poručiteľa.

14. a/ Osvedčením o dedičstve vydaným JUDr. Soňou Böhmovou, notárom ako súdnym komisárom dňa
29.10.1998 sp.zn. V-2 18D 858/96, Dnot 318/96, v dedičskej veci po poručiteľovi S. I., X. K. XX.XX.XXXX
ako dedičia zo zákona v II. dedičskej skupine prichádzali do úvahy dedičia po poručiteľke C. I., X..
XX.XX.XXXX a to N. I.L. a dedičia po neb. C. I.: C. I., Ľ. I.T. S. I. I.. Dedičia uzavreli o vyporiadaní
dedičstva dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území X.: E.. Č.. XXX, G.. Č..
XXXX,XX, XX.XXX C., /. E. A. G. C. X. X. B. Č.. XXX E. X/XXX - W., E.. Č.. XXX, G.. Č.. XXXX/X,XX,
X.XXX C. /. M. E. X.XXX C. E. E. X.É. na B. Č.. XXX, X. E. A. G. C. -X., E. G. X-W., E.B.. Č.. XXX,
G.. Č.. XXXX/X, XX, X.XXX C., /. M. E. XXX C. E. E. Č.. Š.P. G. K. J., X. E. A. X. B. J. E. X/X - W., E..
Č.. XXX, G.. Č.. XXXX/X,XX, XX.XXX C., /. T. Č. M. E. X.XXX C. X. E. A. G. C., X. E. E. B. Č.. XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/ E. XX/XX -W.Q., nadobudli N.E. I. E. X
S. I. I. E. X k vyššie uvedeným podielom, bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom. Uvedené
Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.1998, ktoré bolo doručené Katastrálnemu
úradu Bratislava, Správa katastra Senec dňa 22.03.1999. Z Doložky k osvedčeniu o dedičstve č.k. V-2
18D 858/96-32, Dnot 318/96 zo dňa 30.09.1999, súd zistil, že v Osvedčení o dedičstve V-2 18D 858/96,
Dnot 318/96 zo dňa 29.10.1998 vydanom JUDr. Soňou Böhmovou, notárom ako súdnym komisárom
mali byť správne uvedené nehnuteľnosti k. ú. X., E.. Č.. XXX, G..Č..XXXX, XX, XXXXX C., /. E. A. G. C.
X. X. B..Č..XXX E. XXX/XXXX- W., E.. Č..XXX, G.. Č.. XXXX/X, XX, XXXXX C., /. T. Č. M. E. XXX.XXX
C. E. E. na B.. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX /. X.
E. A. G. C.L.- X., G.. Č.. XXXX, XX, XXXX C. /. D. T. -X. E. A. G. C.- X.Á., X. B. Č.. XXX /. X/XX -



W.. Uvedená doložka k osvedčeniu o dedičstve nadobudla právoplatnosť dňa 16.10.1999, ktorá bola
doručená Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správa katastra Senec dňa 23.11.1999.

15. Z katastrálneho spisu Katastrálneho úradu v Bratislave , Správa katastra Senec č. V - 1604/04 súd
zistil, že predávajúca S. P.Q. a kupujúci I. E. uzatvorili dňa 10.05.2004 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bola nehnuteľnosť parcela č. XXXX/X B. G. M. E. XXXX C. X. na B. Č.. XXX T.. Ú.. X. E. G. X/XX-
W.. Hodnota nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 35/2004 súdneho znalca Ing. Róberta Takácsa
bola 6.000 Sk, za ktorú bola predaná. Kúpna cena bola zaplatená pri podaní návrhu na vklad v hotovosti.
Podľa čl. IV predávajúca prehlásila, že kupujúceho oboznámila so stavom prevádzanej nehnuteľnosti,
na ktorej neviaznu žiadne, dlhy, ťarchy, vecné bremená, ani iné právne povinnosti. Vklad Kúpnej zmluvy
do KN bol povolený pod č. V-1604/04 dňa 09.09.2004.

16. Z čiastočného B. Č.. XXX T.. Ú.. X. platného dňa 19.03.2004 súd zistil, že ako podielová
spoluvlastníčka v podiele 5/20-ín parcely č. XXXX/X B. G. M. E. XXXX bola na základe dedičských
rozhodnutí sp. z. 1D 195/95, Dnot 39/95, D 5581/93, Dnot 278/93 - 64/95 zapísaná S. P.Q., O.. I., L..
XX.XX.XXXX. Z B. Č.. XXX platnom 10.09.2004 bol na LV zapísaný ako podielový spoluvlastník tohto
spoluvlastníckeho podielu predmetnej parcely zapísaný žalobca na základe Kúpnej zmluvy č. V-1604/04
zo dňa 09.09.2004.

17. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 30D 1743/2014-29 zo dňa 04.02.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoD 4/2015-35 zo dňa 30.09.2015, právopl. 04.12.2015 bol návrh
žalovaných 1,2 na obnovu dedičského konania po poručiteľovi S. I., X.. XX.XX.XXXX pod č. 1D 195/1995
zamietnutý.

18. Súd v rámci prejednávanej veci v prvom rade skúmal splnenie predpokladu naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva, ktorá je základnou podmienkou úspešnosti
návrhu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení existuje vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým.
Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prejednávanej veci je daný, nakoľko na
predmetnú nehnuteľnosť parcelu registra „C“ evidovanú v katastrálnej mape, parc. Č.. XXXX/X lesné
pozemky o výmere 2866 m2 zapísaný na B. Č.. XXX T.. Ú.. X. je vyznačená v KN poznámka -
hodnovernosť údajov spochybnená a právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté zmenou podľa X-143/08 zo
dňa 02.07.2010. K predmetnej nehnuteľnosti má žalobca zapísaný spoluvlastnícky podiel 5/20-ín,
žalovaný 1 a žalovaný 2 majú každý zapísaný spoluvlastnícky podiel 1/10 ako duplicitní vlastníci.
Vychádzajúc z uvedených skutočností právne postavenie žalobcu sa stalo neistým a takéto rozhodnutie
súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
V súlade s konštantnou judikatúrou, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má
byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto
spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

19. Vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka veci, nadobúdateľ teda nadobúda
vlastnícke právo v takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný vlastník. Nadobudnutie vlastníctva od
nepravého dediča predstavuje jednu z výnimiek zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac
práv, než má on sám (nemo plus iuris transfere potest quam ipse habet). Účelom ustanovenia §
486 Občianskeho zákonníka, je ochrana tretej osoby, ktorá dobromyseľne niečo nadobudla od
nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené a je chránený tak, ako keby to bol nadobudol
od oprávneného dediča. Túto ochranu zákon podmieňuje tým, že dedičstvo od nepravého dediča
bolo právoplatne potvrdené súdom a súčasne ide o dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva.
O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol
mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva
zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od
neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich z
hľadiska kritéria priemernej obozretnosti k presvedčeniu, že vlastník disponoval platným nadobúdacím
titulom. Nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa,
hoci podľa dedičského práva ho nemala nadobudnúť buď vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho
nadobudla. Toto riešenie vyplýva z jasného znenia zákona, ktorý hovorí o dedičovi, ktorému bolo



dedičstvo potvrdené. Zmyslom tohto ustanovenia je chrániť dobrú vieru nadobúdateľa a rozhodnutie
súdu o vyporiadaní dedičstva.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že po poručiteľovi S. I., L.. XX.XX.XXXX, X.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom v X., C. XXX, sa viedlo dedičské konanie, (v čase smrti poručiteľa
žila jeho manželka C. I., O.. E.), ktorý nemal deti a pohreb vybavoval B. P., X., C. XXX. Rozhodnutím
Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č. k. D 1657/91 - 4 zo dňa 30.12.1991 bolo konanie
zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, podľa § 32 ods. 1 Not. por., ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.12.1991.Uznesením Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave č. k. 1D 195/95, D not
39/95 zo dňa 06.07.1995 v dedičskej veci po poručiteľovi S. I.A., X. XX.X.XXXX bez zanechania závetu,
súd potvrdil nadobudnutie dedičstva S. P., a to nehnuteľnosti v kat. území X., okrem iných, vl. č. XXX
G.. Č.. XXXX/X G. XXXX C., E. T. G..Č.. XXXX G. XXXX C. v 1/5-ine, ktoré S. P. nadobudla ako osoba
žijúca v spoločnej domácnosti poručiteľa, ktorá skutočnosť bola sporná.

21. V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že manželkou poručiteľa S. I. bola C. I.E.. S. P. nebola
osoba žijúca v spoločnej domácnosti poručiteľa S. I., čo mal súd preukázanú svedeckou výpoveďou X.
Č. v konaní pred tunajším súdom č.k. 45C 132/2013, referentky z Obecného úradu v X., ktorá uviedla,
že rodina I. bola bezdetná. S. P. a jej manžel B. P.Q. bývali v blízkosti pána S. I., boli len susedia.
Keď bol pán S. I. chorý, S. P.Q. sa o neho starala, napr. priniesla mu jedlo. Svedeckou výpoveďou B.
P. mal súd preukázané, že jeho manželka S. P. sa len starala asi desať rokov pred smrťou o S. I.A.
S. C. I., boli susedia, pomáhali im s upratovaním, praním, kúrením, asi dva roky boli obaja manželia
ležiaci, potrebovali celodennú starostlivosť. Pán I. im predal za života rodinný dom spolu so záhradou
a s pozemkami nachádzajúcimi sa v blízkosti rodinného domu, chcel S. P. za jej starostlivosť darovať
pozemky, dal to aj písomne, vyhotovil list, ktorý mal jeho brat C. I., o čom mal vedomosť aj N. I. spolu s
manželkou, C. I. však medzičasom zomrel. S. P. teda žila v spoločnej domácnosti so svojim manželom
B. P. a nežila v spoločnej domácnosti s poručiteľom S. I.. Súd potvrdenie Obecného úradu X. č. 494/94
zo dňa 21.11.1994 o tom, že S. P. J. X., C. XXX, žila v spoločnej domácnosti od roku 1986 s S. I., L..
XX.XX.XXXX S. K. I. D. XX.XX.XXXX považoval za nepravdivé.

22. Súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu dedičského spisu bývalého Okresného súdu Bratislava -
vidiek sp.zn. V-2 18D 858/96, z ktorého mal preukázané, že N. I. podal návrh na prejednanie dedičstva
po poručiteľovi S. I. na súd dňa 13.09.1996, ktorým sa domáhal prejednania novoobjaveného majetku,
okrem iného aj predmetnej nehnuteľnosti, dôvodiac tým, že poručiteľ S. I. zomrel ako bezdetný bez
zanechania závetu, v čase poručiteľovej smrti nežili už ani jeho rodičia, žil iba so svojou manželkou C.
I., ktorá bola zákonnou dedičkou po manželovi a majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
ako aj majetku vo vlastníctve poručiteľa, teda aj nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území X.
a ako zákonný dedič mal preto záujem na prejednaní dedičstva. C. I. X. K. XX.XX.XXXX, mala dve
deti N. I.L. S. C. I., ktorý zomrel v roku 1984 a dedičia po poručiteľovi boli C. I.L., Ľ. I. S. I. I.. Z
Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Soňou Böhmovou, notárom ako súdnym komisárom č.k. V-2
18D 858/96 zo dňa 29.10.1998 po poručiteľovi S. I., X.. K. XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že dedičia
uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva podľa ktorej nehnuteľnosti v T..Ú.. X., okrem iných aj parc.
Č.. XXX/X G. 1/5 nadobudli N. I. v 1/2 k vyššie uvedenému podielu a I. I. v 1/2 k vyššie uvedenému
podielu, bez výplaty voči ustupujúcim spoludedičom. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve , ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.1998, mal vykonať Okresný úrad Senec, odbor katastrálny, zápis
v katastri nehnuteľností formou záznamu tejto verejnej listiny. Osvedčenie o dedičstve bolo doručené
Okresnému úradu v Senci dňa 22.03.1999. V súčasnej dobe na LV. Č.. XXX je zapísaná parcela registra
„C“, evidovaná v katastrálnej mape, parcela číslo XXXX/X M. E. XXXX C. B. G. T.. Ú.. X. a vlastníkmi
nehnuteľností sú žalobca v podiele 5/20-in, žalovaný 1 v podiele 1/10-iny a žalovaný 2 v podiele 1/10-iny
ako duplicitní vlastníci, hodnovernosť údajov bola spochybnená a právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté
zmenou podľa X-143/08 zo dňa 02.07.2010.

23. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave č. k. 1D 195/95, D
not 39/95 zo dňa 06.07.1995, právoplatného dňa 20.12.1995, S. P. nadobudla k predmetnej
nehnuteľnosti vlastnícke právo podľa § 132 ods. 1 OZ, ktorým, dňom ako vlastník veci bola okrem
iného, oprávnená v medziach zákona s predmetom svojho vlastníctva nakladať (§ 123 OZ). Bola teda
oprávnená vykonať aj prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou zo dňa
10.05.2004 uzavretou s kupujúcim- žalobcom. V danom prípade z pohľadu uplatnenia princípu právnej
istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a uplatnenia princípu ochrany práv



nadobudnutých v dobrej viere, uvedená zásada vychádza z toho, či právo bolo skutočne nadobudnuté.
V čase nadobudnutia vlastníckeho práva S. P. nehnuteľnosť nadobudla od skutočného vlastníka a teda
nenadobudla nehnuteľnosť od nevlastníka. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od vlastníka,
ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z vkladového spisu Okresného úradu v Senci č. V-1604/04,
pričom Kúpnou zmluvou zo dňa 10.05.2004 uzavretou medzi predávajúcou S. P. a kupujúcim I. E. ,
predmetom ktorej bola parcela č. XXXX/X v podiele5/20-in, nachádzajúca sa v kat. území X.. Kúpna
cena vo výške 6.000Sk bola určená podľa znaleckého posudku č. 35/2004 zo dňa 29.03.2004 súdneho
znalca Ing. Róberta Takácsa. Katastrálny úrad v Bratislave, správa katastra Senec povolil vklad kúpnej
zmluvy pod č. V - 1604/20045 10.09.2004, kedy žalovaní 1,2 neboli na LV zapísaní ako vlastníci
predmetnej nehnuteľnosti hoci Osvedčenie o dedičstve sp. zn. V-2 18D 858/96 zo dňa 29.10.1998
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.1998, katastrálny úrad mal vykonať zápis v katastri nehnuteľností
formou záznamu tejto verejnej listiny, avšak Osvedčenie o dedičstve bolo doručené katastrálnemu úradu
dňa 22.03.1999, pričom Doložka k osvedčeniu o dedičstve sp.zn. V-2 18D 858/96 zo dňa 29.10.1998
nadobudla právoplatnosť dňa 16.10.1999 a bola doručená Okresnému úradu v Senci, katastrálnemu
odboru dňa 23.11.1999.

24. Žalobca ako nadobúdateľ predmetnej nehnuteľnosti teda nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od
vlastníka zapísaného na LV S. P.Q., ale od nepravého dediča, pričom ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne
nemohol mať, dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva
zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od
neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich z
hľadiska kritéria priemernej obozretnosti k presvedčeniu, že vlastník disponoval platným nadobúdacím
titulom. Žalobca pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti si preveril prostredníctvom katastra
nehnuteľností údaje o vlastníckom práve S. P., tieto údaje svedčili o jej vlastníckom práve k predmetnej
nehnuteľnosti, oboznámil sa s obsahom LV č. XXX T..Ú.. X., na ktorom bola zapísaná ako vlastníčka
nehnuteľností S. P., riadne bol následne povolený vklad Kúpnej zmluvy a žalobca bol zapísaný ako
vlastník nehnuteľnosti. V konaní súd nemal preukázanú skutočnosť, že žalobca ako nadobúdateľ od
nepravého dediča mal vedomosť alebo podľa okolností mal vedieť o tom, že majetok po poručiteľovi
mal pripadnúť inému dedičovi. V konaní bolo preukázané, že žalobca nebol v rodinnom ani priateľskom
vzťahu s predávajúcou S. P., predmetnú nehnuteľnosť kupoval ako rybár za účelom jej využitia na
rekreačné účely, na ktorý účel nehnuteľnosť využíva do dnešného dňa. Preto ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti teda žalobca nemohol mať vedomosť o tom, že S. P.Á. nie je vlastníčkou nehnuteľnosti.
Právo na ochranu kto získal majetok od nepravého dediča má len dobromyseľný nadobúdateľ /bona
fidei emptor/, nadobúdateľ ktorý nemohol vedieť, že dedičstvo bolo potvrdené niekomu, komu potvrdené
byť nemalo. Navrhovateľ je preto chránený tak, ako keby nadobudol nehnuteľnosť od pravého /
oprávneného/ dediča, dochádza tu k vylúčeniu nároku oprávneného dediča voči tretej osobe. Je však
zachovaný nárok oprávneného dediča voči nepravému dedičovi s tým, že môže byť uspokojený len vo
forme peňažnej náhrady. S prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti kupujúci bol v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva dobromyseľný.

25. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a
preto jej vyhovel.

26. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní, ktorí žiadajú odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu
trov konania. Svoje odvolanie žalovaní právne odôvodnili podľa § 165 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.
Odvolatelia uvádzajú, že v konaní 1D/195/95, D not 39/95 OS Bratislava - vidiek po nebohom S. I.A.
došlo zo strany S. P. k účelovému neuvedeniu existencie zákonných dedičov v I. dedičskej skupine
s cieľom prerokovať a nadobudnúť vlastníctvo k predmetu dedičstva ako celku na úkor zákonných
dedičov. Žalovaní majú za to, že ako zákonní dedičia boli zo strany žalobcu v rozpore s dobrými mravmi
pripravený o majetok a títo musia v danom prípade požívať ochranu oproti neoprávnenému dedičovi.
Odvolatelia sú toho názoru, že žalobca mohol pri vynaložení potrebnej opatrnosti vedieť, že nadobúda
nehnuteľnosti od nepravého dediča. Podľa žalovaných to, či v dobrej viere konal aj nepravý dedič nemá
z hľadiska aplikácie § 486 OZ žiaden právny význam a taktiež dodávajú, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno dobrej viery a pred súdom ju nijako nepreukázal. Odvolatelia taktiež uvádzajú, že žalobca
vyrastal spolu s oprávnenými dedičmi a vedel aj to, že S. P. nežila v spoločnej domácnosti s poručiteľom,
čiže nadobúdateľ bol nedobromyseľný.



27. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe neho
správne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Podľa názoru žalobcu z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie bola jasne preukázaná jeho dobromyseľnosť a dodáva, že
v čase realizácie prevodu vlastníckeho práva nikto vlastnícke právo p. Takácsovej nespochybňoval.
Žalobca taktiež poukazuje na to, že v spojitosti s ustanovením § 486 OZ sú irelevantné okolnosti za
akých nadobudla dedičstvo nebohá p. P..

28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí s týmto vyjadrením nesúhlasia, považujú ho za
tendenčné, účelové a s cieľom pretrvávať v nezákonnom stave. Opätovne žalovaní poukazujú na to, že
žalobca mohol pri vynaložení potrebnej starostlivosti vedieť, že nadobúda nehnuteľnosť od nepravého
dediča a to aj v súvislosti s tým, že žalobca vyrastal spolu s oprávnenými dedičmi a vedel, že S. P. nežila
v spoločnej domácnosti s poručiteľom. Zároveň žalovaní poukazujú na to, že žalobca v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy bol v partnerskom zväzku s dcérou p. P.. Zároveň žalovaní uvádzajú, že sa pridržiavajú
všetkých tvrdení a skutočností, prezentovaných pred súdom prvej inštancie.

29. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave č.k. 6Co/93/2017 vzhľadom na to, že ide o skutkovo obdobnú vec a žalobca má za to,
že závery daného rozhodnutia je možné aplikovať na prebiehajúce konanie. Žalobca opätovne žiada
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

30. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené.

32. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.).

33. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

34. K odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd uvádza, že účelom ustanovenia § 486
Občianskeho zákonníka, je ochrana tretej osoby, ktorá prostredníctvom nepravého dediča nadobudla
niečo z dedičstva. Túto ochranu zákon podmieňuje tým, že dedičstvo nepravého dediča bolo právoplatne
potvrdené súdom (súdnym komisárom) a súčasne ide o dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho
práva. Nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča predstavuje jednu z výnimiek zo zásady, že
nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou,
ktorou sa dedičské konanie končí, je z hľadiska ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka potvrdenie
dedičstva nepravému dedičovi. V prípade, že dedičstvo nebolo dedičovi potvrdené, nemožno citované
ustanovenie použiť. Inými slovami, ak by zmluva o prevode nehnuteľnosti bola predávajúcim dedičom
s treťou osobou (kupujúcim) uzavretá skôr, než bolo dedičstvo predávajúceho dediča k prevádzanej
nehnuteľnosti potvrdené, bola by táto zmluva absolútne neplatná. Právo na legalizáciu nadobudnutia
vlastníckeho práva má však len dobromyseľný nadobúdateľ, t. j. nadobúdateľ, ktorý nevedel ani nemohol
vedieť, že dedičstvo bolo potvrdené niekomu, komu potvrdené byť nemalo. Podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva je v tomto prípade skutočnosť, že nadobúdateľ konal v dobrej viere, že nadobúda
veci od vlastníka, hoci neskôr sa preukáže opak. Skutočnosť, že vec alebo iná majetková hodnota



bola nadobudnutá od nepravého dediča v dobrej viere, v konaní pred súdom preukazuje nadobúdateľ.
Ak tretie osoby, ktoré niečo nadobudli od nepravého dediča, boli v dobrej viere, že ide o skutočného
dediča, sú chránené tak, ako keby to nadobudli od pravého (oprávneného) dediča. Dochádza tu teda k
vylúčeniu nároku oprávneného dediča voči tretej osobe. Je však zachovaný jeho nárok voči nepravému
dedičovi s tým, že môže byť uspokojený len vo forme peňažnej náhrady. Dôležitým predpokladom, aby
žaloba oprávneného dediča na peňažnú náhradu bola úspešná, je jej uplatnenie v zákonom stanovenej
premlčacej dobe.

35. V danej veci nebolo sporným, že p. S. P.Q. (ako predávajúcej) bolo potvrdené dedičstvo (vrátane
žalovanej nehnuteľnosti) po poručiteľovi p. S. I. rozhodnutím Okresného súdu Bratislava - vidiek
v Bratislave č. k. 1D 195/95, D not 39/95, zo dňa 06.07.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.12.1995. Toto rozhodnutie bolo predložené Správe katastra, Bratislava - vidiek na vykonanie
záznamu dňa 07.02.1996. Z výpisu LV č. XXX zo dňa 29.01.1999 (príloha znaleckého posudku č.
09/1999 Ing. Róberta Takácsa) vyplýva, že p. S. P.Á. bola v danom čase vedená ako vlastníčka
žalovaného pozemku (predmetu kúpy), titulom dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
- vidiek v Bratislave č. k. 1D 195/95, D not 39/95, zo dňa 06.07.1995. Žalovaným 1/, 2/ bola
žalovaná nehnuteľnosť rovnako priznaná v dedičskom konaní po poručiteľovi p. S. I., a to rozhodnutím -
osvedčením o dedičstve vydaným JUDr. Soňou Böhmovou, sp. zn. V-2 18D 858/96, zo dňa 29.10.1998,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.1998. Toto osvedčenie o dedičstve (V-2 18D 858/96, zo dňa
29.10.1998).

36. Dňa 10.05.2004 uzavrela p. S. P. (ako predávajúca) so žalobcom (ako kupujúcim) kúpnu zmluvu
o prevode vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený okresným úradom
v Senci.

37. Z uvedeného potom vyplýva, že v danej veci ide o prípad nadobudnutia vlastníctva žalovanej
nehnuteľnosti žalobcom od nepravého dediča (§ 486 Občianskeho zákonníka), ktorá predstavuje jednu
z výnimiek zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám. Predovšetkým sa
možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že osobu p. S. P. možno považovať za nepravého
dediča (z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými napokon vyjadrili súhlas i žalovaní
1/, 2/), keďže jej bolo v roku 1995 právoplatným rozhodnutím súdu vydanom v dedičskom konaní
po poručiteľovi p. S. I. potvrdené dedičstvo (žalovaná nehnuteľnosť), hoci sa neskôr ukázalo, že jej
potvrdené byť nemalo, nakoľko ako zákonní dedičia v II. skupine prichádzali do úvahy žalovaní 1/, 2/,
ktorým bolo rovnako (s odstupom času cca 3 rokov) predmetné dedičstvo potvrdené. Bola splnená i
ďalšia podmienka pre aplikáciu ust. § 486 Občianskeho zákonníka, a to tá, že p. S. P., ako nepravý dedič,
žalovanú nehnuteľnosť previedla na tretiu osobu (žalobcu) až potom, čo jej bolo dedičstvo právoplatne
potvrdené. Preto v ďalšom bolo potrebné posúdiť iba to, či bol žalobca pri nadobúdaní žalovanej
nehnuteľnosti dobromyseľný, t.j. že nevedel ani nemohol vedieť, že dedičstvo bolo potvrdené niekomu,
komu potvrdené byť nemalo a teda, že konal v dobrej viere, že nadobúda žalovanú nehnuteľnosť od
vlastníka, hoci neskôr sa preukázal opak.

38. K otázke deklaratórneho charakteru dedičských rozhodnutí odvolací súd dodáva, že rozhodnutie
deklaratórne je individuálnou procesnou normou i procesnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami
pre vznik nového konkrétneho procesného materiálnoprávneho vzťahu, ktorým je nahradený pôvodný
predprocesný vzťah hmotného práva, bez toho, aby bola dotknutá samotná platnosť abstraktných noriem
hmotnoprávnych. Výrok deklaratórneho rozhodnutia je svojou právoplatnosťou záväzný pre účastníkov
konania a pre súd, ktorý ho vydal, ako aj pre všetky ostatné štátne orgány. Z toho vyplýva, že rozhodnutie
deklaratórne ako norma a vzťah rýdzo procesný je normou účinnou a záväznou, len pokiaľ je právoplatné
(k tomu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2009). Obe rozhodnutia o dedičstve po nebohom
S. I.A. neboli zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom, sú právoplatné a teda záväzné. Preto sa
odvolací súd ďalej nezaoberal námietkami žalovaných 1/, 2/ proti rozhodnutiu o prejednaní dedičstva
vydanom Okresným súdom Bratislava - vidiek v Bratislave č. k. 1D 195/95, D not 39/95, zo dňa
06.07.1995, právoplatným dňa 20.12.1995, ktorým bolo p. S. P. potvrdené dedičstvo po poručiteľovi p.
S. I.. Odvolací súd tak nemohol ani len prejudiciálne riešiť otázku platnosti (nulitnosti) tohto rozhodnutia.

39. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa nehnuteľnosti,
ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa
nehnuteľnosti, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho



konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je
držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal
alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí, resp. že ju nadobúda od
vlastníka. Dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti sa v danej veci musela vzťahovať k okolnostiam,
za ktorých žalobca žalovanú nehnuteľnosť nadobudol, teda k právnemu dôvodu (titulu) nadobudnutia
jeho vlastníctva (t.j. k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy). Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy
sa nadobúdateľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že
prevádzaná nehnuteľnosť vlastnícky nepatrila p. S. P.. V tomto smere súčasne platí, že vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník (v danom prípade nedbalý dedič) než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento
nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako sa dostala vec na list vlastníctva prevodcu po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní. Inými slovami, ak nie je stav zapísaný vo verejnom zozname
(katastri nehnuteľnosti) v súlade so skutočným právnym stavom, svedčí zapísaný stav v prospech osoby,
ktorá nadobudla vecné právo za odplatu v dobrej viere od osoby k tomu oprávnenej podľa zapísaného
stavu. Ak potom žalobca pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v
dobrej viere v akt štátu (v tomto prípade rozhodnutia správy katastra o vykonaní záznamu vlastníckeho
práva p. S. P. na podklade dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave
č. k. 1D 195/95, D not 39/95), mal by požívať ústavnú ochranu. K rovnakým záverom došla aj naša
predvojnová judikatúra, či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 - „poctivé nadobudnutie
nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy..“, či
rozhodnutie č. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela a myšlienok.
Bratislava: Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. 1153 talianskeho Codice
civile, maďarský občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul V, kapitola IX, čl. 5:39, alebo komentár k
čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho
práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tégl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania
od neoprávneného, Právní rozhledy č. 10/2009, s. 344, či „Spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu
vlastníka, ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právní
rozhledy č. 4/2016, s. 120n. a pod), preto odvolací súd nevidí dôvod sa k nim opäť neprihlásiť. Obdobnou
problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom
náleze sp. zn. III. ÚS 247/14, z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o
originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným
v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej
vlastníckemu právu.

40. Princíp právnej istoty neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty
demokratického právneho štátu, pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je i dôvera jednotlivca v
rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej či
súdnej. Je zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti konajúci v dobrej
viere v obsah tejto evidencie, je hodný ústavnej ochrany, to práve s ohľadom na existenciu tejto
verejnoprávnej evidencie. Inak povedané, z kontextu prejednávaného prípadu je ústavnej ochrany
hodný nadobúdateľ (žalobca) v katastri evidovanej nehnuteľností, ktorý konal v dobrej viere v akty
štátu, ktorým bola do katastra ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaná osoba, ktorá potom
mala na nadobúdateľa vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti previesť, pričom by tak táto osoba v
skutočnosti tak učiniť nemohla, pretože oprávneným vlastníkom veci nebola. Oprávnený dedič znáša
istú mieru zodpovednosti za včasné podanie návrhu na prejednanie novoobjaveného dedičstva (resp.
uplatňovanie si svojich dedičských oprávnení) po svojom poručiteľovi, pričom istá miera „nebdelosti“
pri uplatňovaní svojich dedičských práv nemôže negatívne ovplyvniť postavenie žalobcu, ktorý si pri
uzatváraní kúpnej zmluvy s nepravým dedičom splnil svoje povinnosti, preveril si, či sú splnené zákonné
podmienky pre prevod vlastníckeho práva (o.i. či p. S. P. bola ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná v
katastri nehnuteľností). Ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez
jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť
za túto zmenu (v prejednávanej veci p. S. P., pretože vedela, že nie je oprávneným dedičom, p. C. I.,
manželka poručiteľa, ktorá nežiadala prejednať predmetné nehnuteľnosti v pôvodnom dedičskom konaní



D 1657/91 po poručiteľovi, i samotní žalovaní, ktorí podali návrh na prejednanie predmetného dedičstva
až s odstupom času cca rokov po smrti poručiteľa, resp. po nadobudnutí právoplatnosti dedičského
rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené dedičstvo p. S. P.).

Súd prvej inštancie správne skúmal dobromyseľnosť žalobcu pri nadobudnutí žalovaných nehnuteľností
(dobromyseľnosť nadobudnutia), čo je základný predpoklad pre aplikáciu § 486 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nemal vedomosť o žalovaných 1/, 2/ ako
dedičoch v II. skupine po poručiteľovi S. I.A., ani o tom, že nehnuteľnosť, ktorú získal od p. S. P., ktorej
bolo dedičstvo potvrdené právoplatným rozhodnutím, mala pripadnúť inému, v tomto prípade žalovaným
1/, 2/. Nebolo v konaní preukázané, že by žalobca mal do prevodu sporných nehnuteľností na neho
nejakým spôsobom získať vedomosť, že okruh účastníkov dedičského konania po neb. poručiteľovi
S. I. nebol úplný, resp. nezodpovedal skutočnému stavu. V prípade existencie dobromyseľnosti
nadobúdateľa od nepravého dediča (to, že by nadobúdateľ nebol býval dobromyseľný, musí byť
bezpečne preukázané) má oprávnený dedič, nárok len voči nepravému dedičovi na peňažnú náhradu
jeho dedičského podielu. To, že nadobúdateľ dedičstva nie je dobromyseľný, musí byť bezpečne
preukázané. Keďže nebolo preukázané, že by žalobca (aj pri zachovaní obvyklej starostlivosti) vedel v
čase uzatvárania kúpnej zmluvy, že sporné nehnuteľnosti mali v dedičskom konaní pripadnúť niekomu
inému, správne súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

41. Predovšetkým p. S. P. bolo dedičstvo po poručiteľovi p. S. I. právoplatne potvrdené dňa dňa
20.12.1995, t.j. v čase, kedy žalovaní 1/, 2/ nepodali na súd návrh na prejednanie dedičstva v ich
prospech. V čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalobcom dňa 10.05.2004 bola na LV vedená ako vlastník
žalovaných nehnuteľností výlučne p. S. P.. Žiadna zmienka o prebiehajúcom dedičskom konaní sp. zn.
V-2 18D 858/96 nebola na predmetnom LV evidovaná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní 1/,
2/ upovedomili p. S. P. príp. žalobcu o začatí tohto dedičského konania, hoci práve oni si mohli overiť, že
nehnuteľnosti sú v katastri písané na ňu. Napriek tomu ju v tomto ohľade nekontaktovali. Právoplatné
rozhodnutie o dedičstve sp. zn. V-2 18D 858/96 bolo doručené na vykonanie záznamu Okresnému
úradu v Senci, až po uzavretí kúpnej zmluvy a teda potom, čo žalobca prejavil svoju vôľu nadobudnúť
nehnuteľnosť, ku ktorému okamihu bolo potrebné skúmať jeho dobromyseľnosť. Žalobca bol preto v
čase uzavretia kúpnej zmluvy dobromyseľný, že vec nadobúda od pravého dediča, keďže v konaní nebol
opak preukázaný. Ani v čase zavkladovania kúpnej zmluvy (hoci ide o úkon orgánu štátu a nie prejav
vôle zmluvnej strany kúpnej zmluvy) nebola na príslušnom LV vedená poznámka o záznamovom konaní
na podklade dedičského rozhodnutia sp. zn. V-2 18D 858/96. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na závery prijaté v uznesení Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn. 3Cdo 17/2016, z ktorých
vyplýva, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľnosti sa môže opierať aj o putatívny (domnelý) titul,
ktorým je okrem iného i dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa
objektívne nepatrila do jeho majetku. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovi prislúcha ochrana jeho
vlastníckeho práva podľa § 486 Občianskeho zákonníka, čo už konštatoval Krajský súd v Bratislave
aj v rozhodnutí 6Co 93/2017-238 zo dňa 06.09.2017 pri rovnakom predmete konania.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).