{"guid": "1bcab179-729b-4fe7-a002-753b20222a9c:ac5d6549-e5c5-441e-af26-33dec6c033c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8012200123.1", "spisova_znacka": "6Sd/10/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sd/10/2012 z 9. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. októbra 2012, sp. zn. 6Sd/10/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200123.1", "identifikacne_cislo": "8012200123", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2012-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac5d6549-e5c5-441e-af26-33dec6c033c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200123.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200123.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sd/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200123
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200123.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa Prof. Ing. D.
H., Dr.Sc., bytom C., B. I. XX , proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta
č. 8, o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutia odporkyne 1 - 3 č. 370 426 9560 0 zo dňa 09.11.2011 a rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 02.12.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q
ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím 1. zo dňa 09.11.2011 odporkyňa podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) odňala navrhovateľovi starobný dôchodok od
14.09.2011. Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa čl. 7 Dohody medzi Československou republikou a
Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, ak sa presídli dôchodca z územia
jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, zastaví orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý
vyplácal dôchodok výplatu dôchodku od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po presídlení.  Orgán
sociálneho zabezpečenia zmluvnej strany, na ktorej územie dôchodca presídli, poskytne dôchodcovi
po jeho presídlení dôchodok podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany. Pretože Ministerstvo
práce, sociálnej ochrany Bieloruskej republiky listom zo dňa 07.06.2011 oznámilo, že je navrhovateľ
poberateľom starobného dôchodku v Bieloruskej republike, odníma starobný dôchodok. Citovala ust.
§ 112 ods. 6 zákona, podľa ktorého sa dávka odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa
nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Rozhodnutím 2. zo dňa 09.11.2011 odporkyňa podľa § 236 os. 1 písm. c/ zákona rozhodla, že
navrhovateľ je povinný vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok v celkovej sume 9 977,84 €.
Neprávom vyplatenú sumu je povinný vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie
odôvodnila tým, že prijímaním starobného dôchodku vyplateného neprávom spôsobil, že starobný
dôchodok sa poskytol neprávom. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 01.07.2004 do 30.11.2004 v sume
2 688,- Sk mesačne, v dobe od 01.12.2004 do 13.07.2005 v sume 2 700,- Sk mesačne, v dobe od
14.07.2005 do 30.06.2006 v sume 3 064,- Sk mesačne, od 01.07.2006 do 30.06.2007 v sume 3 247,-
Sk mesačne, v dobe od 01.07.2007 do 30.06.2008 v sume 3 450,- Sk mesačne, v dobe od 01.07.2008
do 31.12.2008 v sume 3 623,- Sk mesačne, od 01.01.2009 do 31.12.2009 v sume 128,70 € mesačne,
od 01.01.2010 do 31.12.2010 v sume 132,70 € mesačne a v dobe od 01.01.2011 do 13.09.2011 v
sume 135,10 € mesačne, hoci mu nepatril. Úhrnná suma neprávom vyplatená pred 01.01.2009 je 171
770,- Sk po prepočte konverzným kurzom (1 EUR = 30,126 SKK) a zaokrúhlení na najbližší eurocent



nadol predstavuje sumu 5 701,71 € a suma vyplatená neprávom po 31.12.2008 je 4 276,138830 €.
Tým bola neprávom vyplatená celková suma 9 977,84 €. Dôvodila, že v žiadosti o dôchodkovú dávku
predložil navrhovateľ čestné prehlásenie o tom, že nepoberá dôchodkovú dávku v Bieloruskej federácii
a osvedčenie, že nie je registrovaný v evidencii oddelenia práce a sociálnej ochrany Bychovského
okresného výkonného výboru a doklad o povolení na pobyt na území Slovenskej republiky. Na základe
týchto dokladov a potvrdení o dobách dôchodkového poistenia, ktoré získal na území Ruskej federácie
rozhodla o jeho žiadosti a priznala starobný dôchodok od 01.07.2004. Na základe korešpondencie zo
dňa 07.06.2011 nositeľ poistenia v Bieloruskej republike oznámil, že od 26.04.1997 má navrhovateľ
priznaný a vyplácaný dôchodok a je naďalej evidovaný ako občan Bieloruskej republiky. Týmto vedomým
konaním spôsobil, že sa starobný dôchodok poskytol neprávom.

Ďalším rozhodnutím 3. zo dňa 09.11.2011 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 82 zákona a čl. 6 Dohody medzi
Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení
priznala navrhovateľovi od 01.10.2011 starobný dôchodok v sume 87,50 € mesačne. Rozhodnutie
odôvodnila tým, že starobný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie. Celková započítaná doba
zamestnania je 28 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodujúcich 28 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii
28 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej kategórii 0 rokov a vo zvlášť zvýhodnenej
kategórii 0 rokov. Dôchodok  je celkom minimálne 18,30 € mesačne.  K tejto sume patrí úprava podľa
zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 112,1 %, t.j. o 20,50 € mesačne a zvýšenie
o pevnú sumu 42,20 €, spolu 81,00 € mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 %, t.j. o
4,90 € na sumu 85,90 € mesačne a podľa § 82 zákona o 1,8 %, t.j. o 1,60 € na 87,50 € mesačne. V
závere odôvodnenia uviedla, že podľa § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaní
o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01.01.2004 sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003.

Rozhodnutím zo dňa 02.12.2011 odporkyňa podľa § 82 zákona zvýšila navrhovateľovi od 01.01.2012
starobný dôchodok na 90,40  mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že dôchodok bol zvýšený o 3,3 %
mesačnej sumy dôchodku, čo je o 2,90 € mesačne. Percento zvýšenia dôchodku sa stanovilo  opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje
percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012.

Včas podaným opravným prostriedkom žiadal navrhovateľ preskúmať napadnuté rozhodnutia
odporkyne zo dňa 09.11.2011 pod č. 1 - 3 a rozhodnutie zo dňa 02.12.2011. Žiadal opätovne posúdiť jeho
nárok na starobný dôchodok podľa Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík č. 116/1960 Z.z., článku 3- 7 a zákona č. 461/2003 Z.z. Uviedol, že po presídlení
na územie Slovenskej republiky z Bieloruska a zastavení výplaty dôchodku v Bielorusku od 01.10.2011
mu mal byť priznaný starobný dôchodok za celú dobu poistenia, t.j. ako pracoval celý čas na Slovensku a
pre určenie výšky dôchodku sa mal použiť priemerný mesačný zárobok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v
profesii - pracovnom zaradení vysokoškolský profesor. Na základe jeho žiadosti a dokladov, ktoré zaslal
Fakultou výrobných technológií Technickej univerzity Košice, so sídlom v Prešove mu bol vymeraný
dôchodok mesačne 2 780,- Sk od 01.07.2004. Analýza rozhodnutia zo dňa 23.05.2005 ukazuje na
množstvo chýb a porušení zákonov. V tabuľkách rozhodnutia z 23.05.2005 a 09.11.2011 neboli uvedené
všetky odpracované roky, ktoré pracoval v Bielorusku. Suma rokov zamestnania nie je 28, ale 44 rokov.
Tabuľka II je nedokončená a tabuľka III z rozhodnutia zo dňa 23.05.2005 je prázdna. Preto vymeraný
priemerný mzdový bod bol 0 čo naznačuje, že celý život pracoval bezplatne. Hoci údaje o osobnom
mzdovom bode v Bielorusku aj na Fakulte výrobných technológií bol odporkyni zaslaný. Na požiadavku
odporkyne bola zaslaná Fakultou výrobných technológií aj správa o priemernom mesačnom osobnom
mzdovom bode Prof. Ing. Y. D., DrSc. pracujúceho na fakulte v rovnakej funkcii. Odporkyňa taktiež
porušila zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v ktorom suma mesačného starobného dôchodku
sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ale tieto výpočty neboli
urobené. Zamestnanie na Slovensku vyznačené v osobitnej tabuľke nie je správne, pretože v priebehu
niekoľkých dní po ukončení práce v Bielorusku bol zamestnaný na Fakulte výrobných technológií.
Nesúhlasil s vrátením vyplateného dôchodku a uviedol, že porušením zákona pri výmere jeho dôchodku
mu odporkyňa spôsobila morálnu a majetkovú ujmu, ktorú žiada nahradiť a doplatiť. Suma dôchodku mu



bola stanovená na 87,60 €, čo je menej než dostával v roku 2005. Žiadal opätovne preveriť jeho údaje
a znovu vymeranie správneho dôchodku podľa príslušných zákonných ustanovení, ako aj doplatenie
ušlého dôchodku.

Poverený zástupca odporkyne uviedol, že odporkyňa doteraz neobdŕžala potrebné podklady z
Bieloruskej republiky a z Ruskej federácie, aby mohla o dôchodku navrhovateľa rozhodnúť a termín,
kedy ba sa tak malo stať nie je známy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré
im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne je zrejmé, že navrhovateľovi bol vyplácaný starobný dôchodok.
Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia odporkyne zo dňa 23.05.2005 č. XX  XX XX XXXX, ktorým
navrhovateľovi zvýšila sumu starobného dôchodku z 2 688,- Sk mesačne na 2 780,- Sk mesačne.
Rozhodnutie odporkyne, ktorým bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok sa v dávkovom spise
nenachádza, preto nie je zrejmé na základe akých právnych skutočností a podkladov odporkyňa vo veci
priznania dôchodku rozhodovala. Nie je zrejmé aká doba zamestnania a poistenia mu bola pre priznanie
dávky zhodnotená a z akých vymeriavacích základov vychádzala. Žiadosť o starobný dôchodok podal
navrhovateľ dňa 14.07.2004 a dávku žiadal priznať od 01.07.2004. Navrhovateľ od 02.09.1999 do
31.03.2002 pracoval na Technickej univerzite Košice a od 01.04.2002 doteraz na Fakulte výrobných
technológií v Prešove, Technická univerzita Košice. Ďalej z listu Ministerstva práce, sociálnej ochrany
Bieloruskej republiky zo dňa 15.03.2011 a 21.03.2012 vyplýva, že navrhovateľovi je potvrdená pri
priznaní dôchodku doba zamestnania 41 rokov, 6 mesiacov a 8 dní, z toho doba poistenia 33 rokov,
8 mesiacov a 18 dní. Od 26.04.1997 do 30.09.2011 bol navrhovateľovi priznaný a vyplácaný starobný
dôchodok v súlade so zákonmi Bieloruskej republiky. Navrhovateľ je občanom Bieloruskej republiky.
Vyplácanie dôchodku bolo zastavené od 01.10.2011.

Podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa
dávka priznala neprávom. Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho
po dni, ktorým uplynulo obdobie, na ktoré sa dávka už vyplatila.

Rozhodnutím č. 1 zo dňa 09.11.2011 odporkyňa rozhodla podľa vyššie citovaných ustanovení § 112 ods.
2 a 6 zákona o odňatí starobného dôchodku navrhovateľovi od 14.09.2011. Toto rozhodnutie odôvodnila
citovaním čl. 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík o sociálnom zabezpečení zverejnenou v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 116/1960 Zb. (ďalej
len „Dohoda“) a poukázaním na list Ministerstva práce, sociálnej ochrany Bieloruskej republiky zo dňa
07.06.2011, z ktorého vyplynulo, že je navrhovateľ poberateľom starobného dôchodku v Bieloruskej
republike. Následne na základe tých istých skutočností rozhodnutím č. 2 zo dňa 09.11.2011 uložila
navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok celkom v sume 9 977,84 € podľa
§ 236 ods. 1 písm. c/ zákona z dôvodu, že vedome spôsobil, že dávka sa vyplatila neprávom.

Z článku 1 a 2 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
uverejnenej v Zbierke zákonov vyhláškou č. 116/1960 Zb. (ďalej len „Dohoda“) vyplýva, že táto dohoda
sa vzťahuje na všetky druhy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zavedené podľa právnych predpisov
zmluvných strán. Občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalo bývajú na území druhej zmluvnej strany
sú vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahov postavené úplne na roveň
občanom tejto zmluvnej strany, pokiaľ táto Dohoda neustanovuje inak.



Podľa článku 4.1 Dohody pri priznaní dôchodkov a iných dávok sa plne započítava doba zamestnania na
územie obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie dôchodkov za
výhodných podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia započítavajú dobu
zamestnania ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom tak aj v druhom štáte
bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto štátov.

Podľa článku 6 Dohody dôchodky priznávajú a vyplácajú orgány sociálneho zabezpečenia tej zmluvnej
strany, na ktorej území občania, ktorí majú nárok na dôchodok, trvalo bývajú ku dňu podania žiadosti o
dôchodok; dôchodky sa priznávajú za podmienok a vo výške určenej právnymi predpismi tejto zmluvnej
strany.

Podľa článku 7.1 Dohody ak presídli dôchodca z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej
zmluvnej strany, zastaví orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok, výplatu dôchodku od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po presídlení.

Z citovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé (javí sa ako zmätočné), prečo
odporkyňa aplikovala článok 7 Dohody, ktorý upravuje, že ak presídli dôchodca z územia jednej
zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, zastaví orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý
vypláca dôchodok, výplatu dôchodku od prvého dňa nasledujúceho po presídlení. Zo spisu je zrejmé, že
navrhovateľ presídlil z územia Bieloruskej republiky na územie Slovenskej republiky už v roku 1999 (kedy
začal vykonávať zamestnanie na Technickej univerzite v Košiciach). Pokiaľ v tomto čase bol poberateľom
starobného dôchodku priznaného v Bieloruskej republike, mala táto zmluvná strana podľa čl. 7 Dohody
výplatu dôchodku zastaviť.

Navrhovateľ v čase posudzovania priznania nároku na dávku (starobný dôchodok) v roku 2004 bol
občanom Bieloruskej republiky. Pre účely posúdenia tejto dávky bolo potrebné aplikovať články Dohody.
Úlohou odporkyne v tomto prípade bolo okrem iného skúmať aj dobu zamestnania a výšku zárobku pri
priznávaní starobného dôchodku podľa čl. 4 a 5 Dohody. Z dávkového spisu odporkyne táto skutočnosť
nevyplýva. Odporkyňa sa zaoberala týmito skutočnosťami až od roku 2009, čo vyplýva zo spisu. Pretože
rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v roku 2004 sa v spise odporkyne
nenachádza, nie je súdu známe či bolo obdobie zamestnania a poistenia pre účely posúdenia nároku
na dávku starobného dôchodku podľa čl. 4 a 5 Dohody zhodnotené alebo nie.

Ďalším rozhodnutím č. 3 zo dňa 09.11.2011 priznala odporkyňa navrhovateľovi starobný dôchodok
od 01.10.2011 v sume 87,50 € mesačne a následne rozhodnutím zo dňa 02.12.2011 túto sumu
dôchodku podľa§ 82 zákona zvýšila na sumu 90,40 € mesačne. Pri rozhodovaní o priznaní starobného
dôchodku poukázala na § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1 a § 82
zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé na základe akých skutočností
priznala dôchodok od 01.10.2011, na základe akých ustanovení zákona postupovala pri určení sumy
starobného dôchodku, akú dobu zamestnania a poistenia započítala navrhovateľovi pre priznanie nároku
na dávku, ani z akých vymeriavacích základov (základnej výmery) vychádzala. Ako bolo uvedené
vyššie navrhovateľ bol občanom Bieloruskej republiky a na územie Slovenskej republiky presídlil v
roku 1999. Pred rokom 1999 študoval a pracoval v Bieloruskej republike a preto pre rozhodovanie
o nároku navrhovateľa je potrebné aplikovať Dohodu medzi Československou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa na citovanú Dohodu vo výroku
rozhodnutia iba poukazuje, ale z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako túto Dohodu
aplikuje na daný prípad. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie č. 3 v celom rozsahu nepreskúmateľné
a tým aj rozhodnutie zo dňa 02.12.2011, ktorým odporkyňa zvýšila starobný dôchodok navrhovateľovi
podľa § 82 zákona.

Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi



predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Odporkyňa sa v danom prípade neriadila dôsledne ustanoveniami § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona.
Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé na základe akých skutočností odporkyňa vychádzala pri
rozhodovaní, čo bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci a akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov, z ktorých vychádzala. Nie je ani zrejmé na základe akých ustanovení právnych predpisov
rozhodovala, v dôsledku čoho sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods.
2 O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť skutočný stav veci, prípadne doplniť
dokazovanie a vo veci opätovne vydať rozhodnutie, ktoré bude aj dostatočne odôvodené a bude
obsahovať všetky potrebné náležitosti uvedené v § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona. Pri novom prejednaní je
odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu
trov konania si nežiadal a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}