Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/139/2015 z 24. 11. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. novembra 2015, sp. zn. 23S/139/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015201098.1
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/139/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6015201098.1 | 2015-11-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 92 ods. 3 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd7a99d0-ee74-4436-92a0-594365ff4647
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6015201098.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/139/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201098
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015201098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.O.
S. XXX/XX, XXX XX M. K., zast. advokátom JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, so
sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-
BB-KDI2-17-002/2015-CP zo dňa 24.07.2015, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu     z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru vo Veľkom Krtíši č. ORPZ-VK-OPDP6-209-007/2015 zo dňa 26.05.2015
bolo žalobcovi v zmysle § 92 ods. 3 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke odobraté
vodičské oprávnenie, nakoľko ako vodič motorového vozidla v priebehu posledných piatich rokov dvakrát
porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu a odmietnutím sa podrobiť vyšetreniu na ich zistenie.
Rozhodnutie bolo odôvodnené v podstate tým, že z evidenčnej karty žalobcu prvostupňový správny
orgán zistil, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky tým, že dňa 13.10.2011 sa odmietol podrobiť
dychovej skúške, ako aj lekárskemu vyšetreniu spojeným s odberom krvi, za ktorý skutok bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 800,- Eur a uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu 30 mesiacov. Žalobca sa dopustil opätovne porušenia
pravidiel cestnej premávky dňa 29.11.2012, a to požitím alkoholu, za čo bol trestným rozkazom vydaným
Okresným súdom vo Veľkom Krtíši uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu troch rokov. Uviedol, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o premávke vodičské oprávnenie možno
vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ zákona o cestnej premávke.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím
č. KRPZ-BB-KDI2-17-002/2015-CP zo dňa 24.07.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu v plnom rozsahu zamietol. Konštatoval, že nezistil
nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny
orgán postupoval v súlade s ustanovením § 92 ods. 3 písm. b/ zákon o cestnej premávke. Vyporiadal
sa s jednotlivými odvolacími námietkami, ktoré nepovažoval za relevantné, a to najmä námietku, že
prechodné ustanovenia zákona sú retroaktívne, že správny orgán nerozhodol vo veci bezodkladne.



Žalovaný konštatoval, že Správny poriadok síce upravuje v ustanovení § 49 povinnosť rozhodnúť
bezodkladne, resp. do 30 alebo 60 dní od začatia konania, avšak neupravuje lehotu, kedy musí správny
orgán urobiť voči účastníkovi prvý úkon. Nedodržanie poriadkovej lehoty upravenej v ustanovení § 49
Správneho poriadku má za následok porušenie zásady rýchlosti správneho konania, avšak nespôsobuje
nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Poukázal na § 143c zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého
sa ustanovenie § 92 ods. 3 vzťahuje aj na osobu, ktorá porušila pravidlá cestnej premávky uvedené v
§  92 ods. 3 pred 1. novembrom 2011, ak sa dopustila ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky
uvedeného v § 92 ods. 3 po 1. novembri 2011. Zároveň upovedomil účastníka konania na dôsledky
odobratia vodičského oprávnenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 4 zákona o cestnej premávke a
možnosti jeho vrátenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 6 citovaného zákona.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Domáhal sa, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
24.07.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil,
že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, keďže nastala právna neistota spojená so
šikanóznym výkonom práva, kde bol v podstate sankcionovaný za svoj priestupok dvojakým spôsobom,
a to zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj odobratím vodičského oprávnenia, pričom následne
si bude nútený hradiť všetky náklady na preskúšania a testy ohľadom jeho spôsobilosti viesť motorové
vozidlá. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti:
1. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané dňa 26.05.2015, t.j. po vyše troch rokoch
od spáchania priestupku a prečinov, a preto nebolo vydané bezodkladne, čo je v rozpore s ustanovením
§ 49 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku. Zároveň nebolo vydané bezprostredne, kde pre konanie o
takomto postupe musia platiť tie právne predpisy, ktoré platili v čase, keď došlo k spáchaniu predmetných
priestupkov a nemôžu platiť také predpisy, ktoré boli vydané neskoršie, a z ktorých vyplýva, že by mali
postihovať konania po účinnosti takýchto zákonov.
2. Prechodné ustanovenie § 143c zákona č. 8/2009 Z.z. je retroaktívne, pretože ak zákon začne platiť
od určitého dňa, tak sa nemôže vzťahovať na skutky, ktoré boli spáchané pred týmto dátumom.
3. Správny orgán je povinný riaditeľ sa všetkými právnymi predpismi, ako aj základnými pravidlami
konania v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku a nemôže svojvoľne vydávať rozhodnutia v akomkoľvek
časovom intervale. Lehoty uvedené v ustanovení § 49 Správneho poriadku nie sú poriadkové.
4. Poukázal na skutočnosť, že OR PZ už raz vydalo rozhodnutie č. ORPZ-VK-OPDP6-209-002/2015
zo dňa 19.03.2015 o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi a na základe jeho odvolania takéto
rozhodnutie bolo zrušené.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by bolo akceptované stanovisko žalovaného,
došlo by k porušeniu práva na spravodlivé konanie pred správnym orgánom, ktorý nemôže kedykoľvek
vydávať rozhodnutia. Postup správneho orgánu nerešpektuje uznávanú rovnosť zbraní. K retroaktivite
uviedol, že napriek zneniu prechodného ustanovenia zastáva názor, že by nemal byť posudzovaný
účastník správneho konania za to, čoho sa dopustil pred účinnosťou zákona. Poukázal na dvojitý postih
žalobcu, ktorému bol v trestnom konaní uložený trest zákazu vedenia motorového vozidla, pričom v
decembri tohto roku mu uplynie polovica trestu a mohol by požiadať o odpustenie zvyšku trestu, avšak
v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu sa bude musieť podrobiť úkonom smerujúcim k vráteniu
odobratého vodičského oprávnenia.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 05.10.2015 trval na zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Správny poriadok na rozdiel od úpravy väčšiny sankčných
ustanovení neupravuje tzv. prekluzívnu lehotu zániku zodpovednosti, resp. možnosti uložiť sankčné, či
iné opatrenie. Správny poriadok síce upravuje v § 49 povinnosť rozhodnúť bezodkladne, resp. do 30
alebo 60 dní od začatia konania, na druhej strane však neupravuje lehotu, kedy musí správny orgán
urobiť voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa žalovaného nedodržanie tejto lehoty má za následok
porušenie zásady rýchlosti správneho konania, však vo vzťahu k zákonnosti, takéto rozhodnutie
netrpí vadami, pre ktoré by ho bolo potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré nemá spôsobiť vyvolať
právne účinky voči účastníkovi konania. Povinnosť rozhodnúť v danom prípade o odobratí vodičského
oprávnenia vyplynula prvostupňovému správnemu orgánu z ustanovenia § 92 ods. 3 písm. b/ zákona o
cestnej premávke s poukazom na § 143c zákona o cestnej premávke, nakoľko ustanovenie § 92 ods.
3 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá porušila pravidlá cestnej premávky uvedené v § 92 ods. 3 pred 1.
novembrom 2011, ak sa dopustila ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky uvedeného v § 92
ods. 3 po 1. novembri 2011. Odstup času, kedy bolo napadnuté rozhodnutie vydané, nemá vplyv na



zákonnosť takéhoto rozhodnutia, nakoľko dôvody pre zmiernenie podmienok stanovených zákonom o
cestnej premávke neexistujú. K námietke, že za priestupok je žalobca postihnutý dvojakým spôsobom,
a to zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj odobratím vodičského oprávnenia, pričom si
bude nútený hradiť všetky náklady na preskúšanie a testy sám, žalovaný uviedol, že v danom prípade
nejde o posudzovanie protiprávneho konania a správne trestanie účastníka konania, ale o následok
protiprávnych konaní spôsobených žalobcom, a tým je odobratie vodičského oprávnenia, keďže žalobca
ako vodič v priebehu posledných piatich rokov dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky uvedeným
spôsobom. Odobratie vodičského oprávnenia nemožno zamieňať so sankcionovaním za spáchanie
protiprávnych konaní, ktoré boli právoplatne vyriešené v iných samostatných konaniach.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zákon neukladá lehotu, v ktorej je povinný
správny orgán takéto rozhodnutie vydať. Prax je taká, že správny orgán sa hneď nedozvie o tom, že sa
vodič dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky, čo sa zisťuje zo zápisov v evidenčných kartách.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej žalobe v
zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a
rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.) a po prejednaní veci na riadnom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba
nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia  postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-
KDI2-17-002/2015-CP zo dňa 24.07.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu, Odboru poriadkovej a dopravnej polície,
Okresného riaditeľstva PZ vo Veľkom Krtíši č. ORPZ-VK-OPDP6-209-007/2015 zo dňa 26.05.2015,
ktorým bolo žalobcovi odobraté vodičské oprávnenie v zmysle § 92 ods. 3 písm. b/ zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, nakoľko žalobca ako vodič motorového vozidla v priebehu posledných piatich
rokov dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu a odmietnutím sa podrobiť vyšetreniu
na ich zistenie.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané nasledovné skutočnosti:
Z evidenčnej karty vodiča - žalobcu vyplýva, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu,
Odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva PZ vo Veľkom Krtíši č. ORPZ-VK-
OPDO2-62-SK-337/2011zo dňa 07.12.2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 800,- Eur a uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 30 mesiacov za to, že dňa 13.10.2011 sa ako účastník cestnej premávky dopustil
porušenia pravidiel cestnej premávky tým, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, ako aj lekárskemu
vyšetreniu spojenému s odberom krvi alebo iného biologického materiálu. Okresný súd vo Veľkom Krtíši
vydal trestný rozkaz č. OT 53/2012-46 zo dňa 29.11.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch rokov za to, že dňa 29.11.2012 sa ako vodič motorového
vozidla dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu.

Podľa § 92 ods. 3 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov; vodičské oprávnenie sa odoberie aj tomu, kto ako vodič motorového vozidla v priebehu
posledných piatich rokov dvakrát poruší pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej
látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie.



Podľa § 143c zákona č. 8/2009 Z.z.; ustanovenie § 92 ods. 3 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá porušila
pravidlá cestnej premávky uvedené v § 92 ods. 3 pred 1. novembrom 2011, ak sa dopustila ďalšieho
porušenia pravidiel cestnej premávky uvedeného v § 92 ods. 3 po         1. novembri 2011.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z.; vodičské oprávnenie odobraté podľa odseku 3 písm. a) možno
vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d) až g). Vodičské oprávnenie
odobraté podľa odseku 3 písm. b) možno vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods.
1 písm. d) až g), po preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej
návykovej látky alebo liečiva psychiatrom a po podrobení sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho
psychológa.

Podľa § 77 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ zákona č. 8/2009 Z.z.; vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi,
ktorý k dátumu udelenia vodičského oprávnenia
d) je zdravotne spôsobilý,
e) je psychicky spôsobilý,
f) absolvoval vodičský kurz podľa osobitného predpisu, 41b) ak v § 76 ods. 7, § 78 ods. 2 alebo ods.
3 nie je ustanovené inak,
g) získal odbornú spôsobilosť.

Podľa § 92 ods. 10 zákona č. 8/2009 Z.z.; náklady spojené s preskúšaním odbornej spôsobilosti,
preskúmaním zdravotnej spôsobilosti, preskúmaním psychickej spôsobilosti, s podrobením sa
doškoľovaciemu kurzu alebo s plnením povinností podľa odseku 7 uhrádza ten, komu bolo vodičské
oprávnenie odobraté alebo obmedzené alebo komu sa na základe rozhodnutia príslušného orgánu uložil
zákaz viesť motorové vozidlo.

Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.; ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok); v jednoduchých
veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny
orgán rozhodne bezodkladne.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch
rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,
môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán
nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov
upovedomiť.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z.; o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka,
že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených
všeobecne záväzných predpisov je nevyvrátiteľná.

V zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 písm. b/ zákona o cestnej premávke sa vodičské oprávnenie odoberie
tomu, kto ako vodič motorového vozidla v priebehu posledných piatich rokov dvakrát poruší pravidlá
cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu
na ich zistenie. V ustanovení § 143c citovaného zákona je upravené, že ustanovenie § 92 ods. 3 sa
vzťahuje aj na osobu, ktorá porušila pravidlá cestnej premávky pred 1. novembrom 2011, ak sa dopustila
ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky uvedeného v § 92 ods. 3 po 1. novembri 2011.

Žalobca v žalobe namietal retroaktivitu prechodného ustanovenia § 143c zákona o cestnej premávke, s
čím sa súd nestotožňuje a postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, považuje za



súladný s vyššie citovanou právnou úpravou. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke bol novelizovaný
zákonom č. 313/2011 Z.z., ktorý zaviedol aj aplikovanú právnu úpravu žalovaným v predmetnej veci. Súd
má za to, že v danom prípade sa nejedná o spätné časové pôsobenie, spätnú účinnosť (retroaktivitu)
právnych noriem. Je zrejmé, že v právnom štáte platí zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti
- aretroaktivita. Právne normy pôsobia na ľudskú vôľu tým, že určujú (prikazujú, zakazujú, či dovoľujú)
to, čo má byť. Z hľadiska právnej istoty subjektov práva platí, že ich správanie je posudzované vždy
podľa práva, ktoré platilo v čase, v ktorom sa realizovalo. Pre subjekt, ktorý koná bona fidae podľa
platného práva, nie je budúca právna úprava poznateľná, čo je v rozpore s povinnosťou štátu zabezpečiť
všeobecnú poznateľnosť práva. Právna teória rozlišuje pravú retroaktivitu a nepravú retroaktivitu. Pri
pravej retroaktivite neskorší právny predpis neuznáva práva a povinnosti, ktoré boli nadobudnuté
počas platnosti skoršieho právneho predpisu. Neskorší právny predpis upravuje vzťahy, ktoré sa stali
v minulosti, zakladá v minulosti právne následky. Pri nepravej retroaktivite sa práva a povinnosti
nadobudnuté počas skoršieho právneho predpisu uznávajú, pravda, od účinnosti novej úpravy sa tieto
vzťahy posudzujú podľa nového právneho režimu, môžu sa teda meniť alebo zavádzať nové práva,
môže sa meniť ich obsah. Podstatnou otázkou je rešpektovanie a ochrana nadobudnutých práv, ktoré
nesmie neskorší právny predpis zrušiť.

Z ustanovenia § 92 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 143c zákona o cestnej premávke vyplýva, že pre subjekt
práva je poznateľná právna úprava, účinná od 01.11.2011, keď k odobratiu vodičského oprávnenia sa
vyžaduje vymenované porušenie pravidiel cestnej premávky dvakrát za obdobie posledných piatich
rokov s tým, že predmetná právna norma sa aplikuje aj na osobu, ktorá porušila pravidlá cestnej
premávky pred 01.11.2011, avšak ak sa dopustila ďalšieho porušenia po 01.11.2011. Z uvedeného
vyplýva, že prijatím novej právnej úpravy, pričom platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti
vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, bolo žalobcovi známe, že ak sa dopustí
ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky, bude mu odobraté vodičské oprávnenie, keďže v období
do 01.11.2011 sa už jedného porušenia dopustil. Žalobca teda mohol a mal svoje správanie prispôsobiť
zneniu právnej úpravy, ktorá platila v čase, v ktorom spáchal druhý skutok, ak chcel zabrániť tomu,
aby mu bolo odobraté vodičské oprávnenie s tým, že toto mu bude môcť byť vrátené až po preukázaní
splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ zákona o cestnej premávke. O neprípustné
retroaktívne pôsobenie právnej normy by sa jednalo vtedy, ak by právna úprava umožňovala odobratie
vodičského oprávnenia za oba skutky, teda dve porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorých by sa
dopustil subjekt práva v čase, v ktorom ešte neplatila novoprijatá právna norma, nemohol by predvídať
budúcu právnu normu a teda prispôsobiť jej svoje správanie.

Ustanovenie § 92 ods. 3 písm. b/ zákona o cestnej premávke upravuje zákonné podmienky, za ktorých
sa odoberie vodičské oprávnenie. Sú nimi vymenované porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorých
sa dopustí subjekt práva dvakrát v období posledných piatich rokov. Žalobca bol potrestaný za porušenia
pravidiel cestnej premávky podľa právnych predpisov platných v čase spáchania oboch skutkov (t.j.
zákona o priestupkoch a Trestného zákona). Toto potrestanie je podkladom pre rozhodnutie správneho
orgánu, je dôkazom toho, že skutočne sa žalobca dopustil vymenovaných skutkov v rozhodnom období,
a teda došlo preukázateľne k splneniu zákonných podmienok pre odobratie vodičského oprávnenia v
zmysle § 92 ods. 3 písm. b/ zákona o cestnej premávke.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného ohľadom možnosti vydať rozhodnutie o odobratí
vodičského oprávnenia aj neskôr (nie bezprostredne) po porušení pravidiel cestnej premávky.
Rozhodujúcou skutočnosťou je naplnenie hypotézy právnej normy, k čomu v danom prípade došlo, t.j.
k porušeniu pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo odmietnutím
podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie v priebehu posledných piatich rokov dvakrát. Rozhodnutie však
možno vydať najneskôr do uplynutia doby päť rokov od prvšieho porušenia pravidiel cestnej premávky.

Pokiaľ žalobca poukazoval na predchádzajúce rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia,
súd poznamenáva, že toto rozhodnutie bolo zrušené prvostupňovým správnym orgánom v rámci
autoremedúry po tom, čo správny orgán uznal opodstatnenosť odvolania, keďže v rozhodnutí nesprávne
uviedol, že žalobca sa dvakrát v rozhodnom období dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky
požitím alkoholu, čo nezodpovedalo skutočnosti, keďže v jednom prípade sa odmietol podrobiť
vyšetreniu na jeho zistenie.



Námietky žalobcu ohľadom platenia nákladov na preskúšanie, súd považuje za irelevantné. Rozhodnutie
je plne súladné s ustanovením § 92 ods. 10 a § 92 ods. 8 zákona o cestnej premávke, v znení zákona
č. 313/2011 Z.z, účinným od 01.11.2011, ktorý okrem iného zaviedol osobitné preskúmanie zdravotnej
spôsobilosti vo vzťahu k alkoholu, iným návykovým látkam alebo liečivu. Je pravdou, že sa novelou
zákona o cestnej premávke „sťažilo“ opätovné získanie odobratého vodičského oprávnenia vzhľadom
na to, že ide o recidívu, avšak v podstate je to súladné s cieľom novoprijatej právnej úpravy, ktorá sleduje
zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, keď novoprijaté opatrenia majú znížiť najmä úmrtnosť na cestách.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že odobratie vodičského oprávnenia nie je
sankcionovanie za protiprávne konanie, ale je zákonným dôsledkom porušenia pravidiel cestnej
premávky.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho konania, na
základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade
so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, zároveň sa náležite vysporiadal s relevantnými
odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho
odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 a
contr. O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.