Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/89/2014 z 15. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. apríla 2015, sp. zn. 14S/89/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200376.3 Krajský súd Trnava | 14S/89/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2014200376.3 | 2015-04-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 244 OSP, § 247 OSP, § 39a zákona č. 50/1976 Zb., § 66 zákona č. 50/1976 Zb., § 6 zákona č. 532/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/758e0c51-c3a1-4f9d-b000-fd23c057a0c9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200376.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/89/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200376
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200376.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcu: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXXX/X, XXX XX Y., právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná
31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ Ing. W. O., bytom V. XXX/XX, XXX XX Y., 2/
Mgr. L. O., bytom V. XXX/XX, XXX XX Y., o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.V/OU-TT-OVBP2-2014/00370/Gi zo dňa 22.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníkovi konania 1/ Ing. W. O. a 2/ Mgr. L. O. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 30.05.2014 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.V/OU-TT-OVBP2-2014/00370/Gi zo dňa
22.04.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Mesta Leopoldov č.559/20136-IB zo dňa 30.01.2014, opravené listom č. 559/2013-IB zo dňa
18.2.2013, ktorým tento prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie Ing. W. O. s manželkou
L. O. na stavbu rodinného domu na pozemkoch parc.č.531/1 a 531/2 v k.ú. Y., na ul. L. v Y..

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe namietal, že rozhodnutím správnych
orgánov došlo k nesprávnemu umiestneniu stavby na pozemkoch, umiestnenie stavby bolo v rozpore
s protipožiarnymi predpismi, nebola dodržaná odstupová vzdialenosť garáže stavebníkov od pozemku
žalobcu, zo strany stavebníkov došlo k obmedzeniu užívania stavby vo vlastníctve žalobcu tienením
a rozhodnutím správnych orgánov došlo k zníženiu pohody bývania u žalobcu. Žalobca poukázal, že
v danom prípade bol zo strany správnych orgánov nedostatočne zistený skutkový stav v súvislosti s
tým, že správny orgán dostatočne neskúmal požiarnu odolnosť konštrukcie strešného plášťa susednej
(žalobcovej stavby), keďže nosné konštrukcie stavby aj susednej musia trvale a bezpečne odolávať
požiarnemu zaťaženiu. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalobca to, že správne orgány pri
umiestnení stavby nedodržali odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 vyhlášky č.532/2002 Z.z., keď
vzdialenosť medzi rodinnými domami možno znížiť najviac na 4 m, pričom rodinný dom stavebníkov
sa bude nachádzať 1,45 m od hranice pozemku žalobcu. Pokiaľ chcel správny orgán v danom prípade
aplikovať ust. § 6 ods. 5 vyhl.č.532/2002 Z.z., mal v danom prípade vykonať výpočty a merania,
ktoré sa však v spisovom materiáli nenachádzajú. Záverom žalobca namietal, že v rozhodnutí chýba



správna úvaha žalovaného, ktorý sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, najmä s námietkou
nesprávnosti umiestnenia stavby.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.07.2014 vyplýva, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzali
zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom súčasťou projektovej dokumentácie bolo aj vyjadrenie
špecialistu v oblasti protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorý vo svojom vyjadrení skonštatoval, že
uskutočnením stavby stavebníkmi podľa priloženej projektovej dokumentácie nie je ohrozená požiarna
bezpečnosť susednej stavby žalobcu. Strecha na žalobcovom rodinnom dome je plochá a nezasahuje
do požiarne nebezpečného priestoru. Pokiaľ ide o odstupy stavieb, poukázal žalovaný, že v danom
prípade ide o stiesnené podmienky, pričom rodinný dom ktorý je vo vlastníctve žalobcu nemá smerom
do pozemku stavebníkov žiadne okná. Žalobca má rodinný dom umiestnený na hranici pozemkov, čo už
samo o sebe nezaručuje rovnaké práva pre žalobcu a stavebníkov. Umiestnenie domu žalobcu priamo
na hranici pozemkov so stavebníkmi postavilo stavebníkov do nevýhodnejšej pozície, pretože stavebníci
sú nútení umiestniť svoj dom na pozemok tak, aby dodržali vzdialenosť v súlade s protipožiarnou
ochranou. Podľa názoru žalovaného je povoľovaná stavba rodinného domu umiestnená v súlade s §
6 vyhlášky č.532/2002 Z.z..

Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/89/2014 zo dňa 03.06.2014 súd pribral do konania
stavebníka: Ing. W. O. a jeho manželku L. O., obaja bytom V. XXX/XX, XXX XX Y., nakoľko ich
práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pribratí účastníci podali dňa
03.07.2014 vyjadrenie k predmetnej veci, kde žiadali žalobu zamietnuť.

Z prvostupňového rozhodnutia Mesta Leopoldov č.559/20136-IB zo dňa 30.01.2014, opravené listom č.
559/2013-IB zo dňa 18.02.2013 súd zistil, že Mesto Leopoldov ako prvostupňový stavebný orgán povolil
stavebníkom Ing. W. O. a manželke L. O. uskutočniť stavbu rodinného domu, ktorý bude umiestnený na
pozemku parc.č.531/1 a 531/2, k. ú. Y., na ul. L. v Y., pričom v rozhodnutí určil záväzné podmienky pre
uskutočnenie stavby a zároveň sa vysporiadal s námietkami ktoré podal v rámci stavebného konania
žalobca.

Proti tomuto uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.02.2014 odvolanie, v ktorom nesúhlasil
s umiestnením stavby s riešením odstupových vzdialeností garáže od jeho rodinného domu, s
umiestnením okna z obytnej miestnosti označenej 1.11., ktoré je situované do nehnuteľnosti žalobcu a
umiestnením okien stavebníkov na 2. podlaží, ktoré sú porušením práva na pohodu bývania žalobcu.

Z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu č.V/OU-TT-OVBP2-2014/00370/Gi zo dňa
22.04.2014 súd zistil, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, pričom poukázal, že povoľovaná stavba bola projektovaná
autorizovaným stavebným inžinierom podľa ustanovenia § 43d stavebného zákona v zmysle požiarno-
bezpečnostných predpisov, hygienických predpisov, príslušných STN a v zmysle platných vyhlášok MŽP
SR. Stavba nie je v rozpore so záujmami spoločnosti a dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa
zdravia, života ľudí a zodpovedá všeobecným technických požiadavkám na výstavbu ustanovených
stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Stavebný úrad si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil
stanoviská dotknutých orgánov, posúdil vyjadrenia účastníkov a zaoberal sa námietkami účastníkov.
Súčasťou projektovej dokumentácie je aj riešenie požiarnej bezpečnosti stavby s prihliadnutím na
odstupové vzdialenosti stavby od rodinného domu vo vlastníctve žalobcu. Námietku oplotenia pozemku
vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, pretože oplotenie pozemku je dobrovoľné a stavebný úrad
nemôže stavebníkovi takúto skutočnosť nariaďovať. Umiestnenie stavby bolo riešené v súlade s ust. §
6 ods. 5 vyhl.č.532/2002 Z.z., pričom v danom prípade nebolo potrebné zabezpečovať svetlo-technický
posudok, keďže rodinný dom žalobcu nemá na stene na hranici pozemkov umiestnené žiadne okná z
obytných miestností, ktoré by boli povoľovanou stavbou obmedzené z hľadiska osvetlenia a preslnenia.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015 v zmysle § 244 a nasl.
O.s.p., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015 uviedol, že sa pridržiava v celom
rozsahu písomne podanej žaloby a dôvodov v nej uvedených, pričom v súvislosti s otázkou, že
stavebný úrad nemá pracovníkov na to, aby jeho pracovníci riešili požiarno-bezpečnostnú stránku pri
vydávaní stavebného povolenia a preto bolo potrebné, aby si zabezpečili vyjadrenie od bezpečnostného



technika uviedol, že stavebný úrad nie je viazaný vyjadrením bezpečnostného technika a ak prevzal jeho
závery do svojho rozhodnutia, mal si stavebný úrad vyžiadať odpoveď na otázku rozporu vzdialeností,
ktoré uviedol požiarny technik, ktorá bola 1,8 metra so vzdialenosťou na ktorú vydal stavebný úrad
povolenie 1,45 metra. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu vyjadrenie bezpečnostného technika
nie je vyjadrením dotknutého úradu a preto toto vyjadrenie nebolo záväzné pre stavebný úrad.

V súvislosti s dodržiavaním vzdialenosti medzi stavbami poukázal na ust. § 6 ods. 3 vyhl.č.532/2002
Z.z., podľa ktorého nemôže byť odstupová vzdialenosť menšia ako 2 m. V danom prípade bolo toto
ustanovenie zo strany stavebného úradu porušené. Záverom žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a
vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v
písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2014. Správne orgány sa dostatočným spôsobom vo svojich
rozhodnutiach vysporiadali s otázkou umiestnenia stavby ako aj s otázkou požiarnej bezpečnosti. Z
uvedeného dôvodu žiadala žalobu zamietnuť.

Pribratý účastník Ing. W. O. na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa
01.07.2014, doručeného súdu 03.07.2014 a žiada, aby napadnuté rozhodnutie zostalo v platnosti.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 39a Stavebného zákona
(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú
sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas
platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.



(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej
časti uvedené,
b) drobné stavby,
c) stavebné úpravy a udržiavacie práce,
d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie
pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,
e) informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia.

Podľa § 66 Stavebného zákona
(1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby
a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami
najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie
všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem
a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie
negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

(2) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného
dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k)
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

(3) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:
a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu
dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,
c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,
d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,
napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových
vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,
e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,
f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,
g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,
h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní
[ § 62 ods. 1 písm. d)],
i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1),
j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

Podľa § 6 vyhlášky č.532/2002 Z.z.
Odstupy stavieb
(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného
prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok,
požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie
pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na
technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.



(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel.

(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia
ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m,
ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje
dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba
na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa
odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja
pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách
radovej zástavby.

(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi
obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby
sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

V súvislosti s námietkami žalobcu Krajský súd v Trnave dospel k nasledovným záverom:

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho umiestnenia stavby na pozemku, krajský súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, resp. v písomnom vyjadrení, podľa ktorej
susedná stavba (parc.č.532/11) má nulovú odstupovú vzdialenosť, je bez požiarne otvorených plôch,
ostatné susedné stavby majú odstupovú vzdialenosť zo strany posudzovanej stavby menšiu ako je
skutočná vzdialenosť medzi tými stavbami a posudzovanou stavbou. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti
stavby odstupové vzdialenosti povoľovaného rodinného domu vyhovujú, umiestnenie stavby je v súlade
s projektovou dokumentáciou, pričom nebolo by spravodlivé požadovať od stavebníka, aby svoju stavbu
umiestnil ďalej od hranice pozemku, keďže aj samotný žalobca má umiestnený dom na hranici pozemku
a už toto riešenie znevýhodňovalo stavebníkov, ktorí museli pri umiestňovaní stavby svojho rodinného
domu riešiť aj túto skutočnosť, s prihliadnutím na odstupové vzdialenosti svojho domu od stavieb
žalobcu, resp. susedov. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že pozemok stavebníkov je cca 900 m2,
pričom zastavaná plocha predstavuje len 300 m2 a teda veľkosť pozemku umožňuje umiestnenie stavby
rodinného domu stavebníkov aj iným spôsobom, súd túto argumentáciu nepovažuje za relevantnú s
poukazom na urbanistický a architektonický charakter prostredia do ktorého je stavba stavebníkov
povolená.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä v tom, že stavba nespĺňa
podmienky stanovené v § 6 vyhl.č.532/2002 Z.z., dospel krajský súd k záveru, že správne orgány
pri riešení otázky umiestnenia stavby aplikovali ustanovenie § 6 ods. 4 a ods. 5 vyhl.č.532/2002
Z.z., keď vychádzali zo stiesnených podmienok, ktoré špecifikovali v závislosti na vyhodnotení danosti
konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku. Stiesnené pomery vyplývali z nevhodnej polohy
pozemku, jeho tvaru a už existujúcej okolitej zástavby. Podľa ust. § 6 ods. 4 vyhl.č.532/2002 Z.z.
možno znížiť vzdialenosti priľahlých stien rodinných domov až na 4 m s vylúčením umiestnenia okien
obytných miestností v častiach týchto stien. Vzhľadom na to, že z hľadiska zatienenia sa podľa
príslušnej STN posudzujú iba obytné miestnosti rodinných domov, čo v danej situácii nebolo zistené,
nebolo preto potrebné v tomto prípade zabezpečovať svetlo-technické posúdenie. K umiestneniu
stavby došlo v danom prípade v súlade s ust. § 6 ods. 5 vyhl.č.532/2002 Z.z., keď došlo k zníženiu
odstupových vzdialeností pri dodržiavaní potrebných výpočtov a meraní. Z praxe v oblasti uplatnenia
tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli najmä merania a hľadiská v súvislosti so
zabezpečením požiarnej bezpečnosti resp. z meraní a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ak
to tieto v rámci stavebného konania navrhujú.



Ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky platí pre riešenia podmienené takými obmedzeniami, ktoré neumožňujú
aplikáciu § 6 ods. 3 ani ods. 4 vyhlášky, teda dodržanie vyhláškou daných odstupových vzdialeností. V
intenciách tohto ustanovenia je potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek
na vzájomné vzdialenosti, ktoré sú vymedzené v ods. 1 striktne na podklade potrebných výpočtov a
meraní. Pri splnení týchto podmienok je v odôvodnených prípadoch možné pripustiť aj umiestnenie okien
obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní odstupových vzdialeností
určených v § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky, čo však nie je tento konkrétny prípad. Jedná sa o výnimočné
prípady, ktoré vyžadujú osobitný prístup. Najčastejšie ide o umiestňovanie stavby v podmienkach s
obmedzeniami vyplývajúcimi z danosti stavebného pozemku, napr. v stavebných medzerách existujúcej
zástavby, čo je v podstate prípad stavebníkov manželov Vančových. V takýchto prípadoch vyhláška
pripúšťa aj odlišné riešenia, s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia, vrátane potrebných
výpočtov a meraní. Môže pritom ísť o posúdenie osvetlenia a preslnenia obytných priestorov, posúdenie
z hľadiska požiarnej ochrany ( najmä obmedzenia šírenia požiaru na susedné stavby - výpočet
sálania a pod.), posúdenie hluku, zápachu, prašnosti a pod. Určenie potreby meraní a výpočtov závisí
najmä aj od stanovísk príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy
v zmysle osobitných predpisov. V súlade so zásadou správneho konania, podľa ktorej rozhodnutie
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci je potrebné v intenciách § 37 ods. 3 a § 62 ods. 3
Stavebného zákona zabezpečiť stanoviská príslušných orgánov štátnej správy, pričom je v právomoci
stavebného úradu posúdiť rozsah a spôsob zisťovania podkladov v súlade s § 32 ods. 2 zák.č.71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedeným dospel k záveru, že v danom prípade nebolo potrebné na
podklade vyjadrení dotknutých orgánov ako aj v súvislosti s námietkami žalobcu vykonávať merania a
výpočty iného charakteru, len než tie ktoré boli vykonané a to v technickej správe riešenia protipožiarnej
bezpečnosti stavby podanej špecialistom požiarnej ochrany W. K.. V tejto technickej správe sa odborník
v oblasti protipožiarnej bezpečnosti zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými na
stanovenie umiestnenia stavby stavebníkov tak, aby nedošlo pri stavbe rodinného domu stavebníkov v
takom smere, aby táto zasahovala do požiarne nebezpečných priestorov. Pokiaľ ide o ďalšie merania,
najmä v súvislosti so svetlo-technickým posúdením, krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že
merania a výpočty v tomto smere neboli potrebné, nakoľko obvodová stena susednej stavby rodinného
domu vo vlastníctve žalobcu, ktorá je zrealizovaná na hranici pozemku je bez okien, vyhotovená murivom
s omietkou.

Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach
nepoužili správnu úvahu, najmä v súvislosti s otázkou umiestnenia stavby, krajský súd považuje túto
námietku za nedôvodnú, pretože žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia presne reagoval na túto
námietku týkajúcu sa umiestnenia pozemku, keď použil aj úvahu o riešení umiestnenia domu vo
vlastníctve žalobcu na hranici pozemku a odôvodnil svoje rozhodnutie aj vo vzťahu k vzdialenosti
medzi stavbou stavebníkov a rodinným domom žalobcu, keď skonštatoval, že odstupové vzdialenosti
medzi týmito stavbami vyhovujú požiadavkách protipožiarnej bezpečnosti stavby a že navrhovaným
umiestnením stavby nedochádza k obmedzeniu užívateľských a vlastníckych práv žalobcu, ako
aj že umiestnenie stavby zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a
požiadavkám zachovania pohody bývania.

Námietka právneho zástupcu žalobcu, že stanovisko požiarneho technika nemožno považovať za
stanovisko dotknutého orgánu a pre správny orgán nie je toto stanovisko právne záväzné je nedôvodná,
jednak z hľadiska toho, že na posúdenie tejto odbornej otázky je kompetentná len osoba - odborník z
oblasti požiarnej ochrany, ktorým W. K. je a jednak z dôvodu, že táto námietka bola prvýkrát vznesená
na pojednávaní dňa 16.04.2015 a keďže nebola obsahom podanej žaloby, nebol súd povinný sa touto
námietkou zaoberať.

Námietka nedostatočného skúmania odolnosti konštrukcie strešného plášťa žalobcovej steny bola
žalovaným vyvrátená na základe podkladov špecialistu požiarnej ochrany W. K., ktorý vo svojej revíznej
správe pod bodom 10 riešil odstupové vzdialenosti medzi domami stavebníkov a žalobcu a vyhodnotil
ich tak, že navrhovaná stavba sa nenachádza v požiarne nebezpečných priestoroch (od požiarne



otvorených plôch) iných stavieb a ani v jej ostatných požiarne nebezpečných priestoroch PÚ (od požiarne
otvorených plôch) sa nenachádzajú žiadne iné stavby a preto odstupové vzdialenosti vyhovujú.

Námietka pohody bývania uvedená v žalobe nie je zo strany žalobcu konkretizovaná (je len obsahom
žiadosti o odklad vykonateľnosti) a nebola konkretizovaná ani na samotnom pojednávaní.

Námietka tienenia je síce v žalobe uvedená, avšak zo strany žalobcu nebola rovnako ako
predchádzajúca námietka konkretizovaná, pričom v priebehu konania pred súdom právny zástupca
žalobcu túto námietku žiadnym svojim vyjadrením nešpecifikoval. V danom prípade sa teda krajský
súd nemohol s touto námietkou vysporiadať, keď zo strany žalobcu absentovali logické argumenty, na
základe ktorých by bolo zrejmé, že povoľovaná stavba tieni stavbe žalobcu tak, že ho táto skutočnosť
obmedzuje v užívaní jeho nehnuteľnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému
žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd nepriznal náhradu trov konania pribratým
účastníkom 1/, 2/, pretože v zmysle ust. 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať
zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto prináleží len žalobcovi, resp. žalovanému, pokiaľ
boli procesne úspešní v konaní.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.