Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoPr/4/2019 z 16. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. októbra 2019, sp. zn. 7CoPr/4/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8718200961.1 Krajský súd Prešov | 7CoPr/4/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8718200961.1 | 2019-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: ZP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a51b561e-86a4-4cb9-b57b-e81d30d69284 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8718200961.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200961
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718200961.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Tatranská sladovňa, s.r.o., so
sídlom v Poprade, na ul. Murgašovej č. 1, IČO: 36 497 622, právne zastúpeného: JUDr. Andrejom
Patakym, advokátom, so sídlom v Kežmarku, na Hlavnom námestí č. 2, proti žalovanému: Ľ.X. M.X., H..
XX.XX.XXXX, C.Ý. N. N., H. V.. Z.. Q.. Š. Č.. XXX, právne zastúpenému: Mgr. Samuelom Dorociakom,
advokátom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, na ul. Belopotockého č. 720/2, o zaplatenie sumy 1.500
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.01.2019
č.k. 9Cpr 6/2018- 120 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie čiastočne zastavil o sumu 500 eur s úrokom z
omeškania vo výške 0,02 % ročne od 20.10.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca so žalovaným uzavrel
dňa 01.12.2016 pracovnú zmluvu podľa príslušných ustanovení § 42 a nasl. Zákonníka práce. K tejto
pracovnej zmluve bola pripojená pracovná a kvalifikačná charakteristika funkcie / profesie vodič -
zásobovač zo dňa 01.12.2016, kde v bode 1 je uvedený popis pracovnej činnosti. Podľa bodu 5 bol
žalovaný organizačne podriadený referentovi nákupu a dopravy Ing. A., ktorý bol v konaní vypočutý ako
svedok.

3. Žalobca k pracovnej zmluve predložil Záznam z oboznámenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci zo dňa 01.12.2016, z ktorého vyplýva, že so zákonom č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie
vymedzených úsekov pozemných komunikácií žalovaný oboznámený nebol. Žalobca ďalej predložil
Záznam o vykonanom školení o ochrane pred požiarmi zo dňa 01.12.2016, výdajový pokladničný doklad
č. PV XXX vystavený dňa 07.12.2016, podľa ktorého bola vydaná suma 55 eur P.. A. A. na úhradu NDS
50 eur a na úhradu dodávateľom 5 eur a výdajový pokladničný doklad č. PV XXX zo dňa 07.12.2016,
podľa ktorého bola vydaná suma 150 eur žalovanému na účel PHM v sume 100 eur a na úhradu NDS
50 eur.

4. Podľa potvrdenia o prijatí platby, faktúra č. XXXXXXXXXX Národnej diaľničnej spoločnosti, dňa
06.12.2016 o 11.35 hodine bola uhradená hotovosť v sume 5 eur za odblokovanie palubnej jednotky.



Táto suma podľa predloženého výdajového pokladničného dokladu č. PV XXX bola preplatená svedkovi
P.. A..

5. Podľa potvrdenia o prijatí platby, faktúra č. XXXXXXXXXX Národnej diaľničnej spoločnosti, dňa
06.12.2016 o 11.34 hodine bola vykonaná úhrada v hotovosti v sume 50 eur za navýšenie mýta. Táto
suma v súlade s výdajovým pokladničným dokladom č. PV XXX bola preplatená žalovanému.

6. Dňa 31.10.2017 žalobca uhradil Okresnému úradu, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
pokutu vo výške 1.500 eur, uloženú za správny delikt prevádzkovateľa vozidla Rozkazom zo dňa
16.10.2017 s pripojeným Záznamom o vykonaní kontroly zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, v
ktorom sú informácie o správnom delikte. K nemu došlo 06.12.2016 v čase o 09:15:31 hodine na mieste
D01-027: Hybe - Liptovský Peter, pričom prevádzkovateľ vozidla bol povinný zabezpečiť, aby pri užívaní
vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady mýta. Prevádzkovateľ vozidla v
režime predplateného mýta užíval vymedzené úseky ciest s vyčerpaným predplateným mýtom.

7. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 08.10.2018 bol žalobcovi vrátený preplatok vo výške
500 eur, nakoľko boli splnené podmienky na odpustenie jednej tretiny pokuty v zmysle § 29 ods. 9 zákona
č. 474/2013 Z.z. Podľa výpisu z účtu žalobcu táto suma mu bola vrátená dňa 17.10.2018.

8. Žalobca v konaní nepreukázal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť mýto, a to ani podľa pracovnej
zmluvy, ani podľa záznamu z oboznámenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ani pokynom
zo strany nadriadeného zamestnanca - referenta nákupu a dopravy Ing. A., ktorý bol vypočutý ako
svedok. Žalovaný teda nedostal pokyn na úhradu mýta a na jeho úhradu nemal zo strany zamestnávateľa
finančné prostriedky. Žalovaný ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy absolvoval jazdy s Ing. A. dňa
28., 29. a 30.11.2016 bez potreby úhrady mýta a následne po uzavretí pracovnej zmluvy dňa 05.12.
bez potreby úhrady mýta a 06.12.2016. Dňa 06.12.2016 na diaľnicu Hybe - Liptovský Peter vyšiel o
9.15 hodine a mýto bolo uhradené o 11.35 hodine. Po prejdení prvého spoplatneného úseku smerom
do Liptovského Petra sa mýtna jednotka vybila a zablokovala a následne žalovaný vykonával úlohy v
zmysle pracovných pokynov, keď naložil a odvážil auto a vydal sa na cestu späť po nespoplatnených
úsekoch a až pred vstupom na najbližší ďalší spoplatnený úsek odblokoval mýtnu jednotku a dobil
ju. V prejednávanej veci teda neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, a to protiprávny úkon, porušenie povinnosti
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým
mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie na strane
zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených
predpokladov.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, po čiastočnom zastavení konania, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

10. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a
rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že zo sídla žalobcu až po Hybe, kde došlo k zaznamenaniu porušenia,
sa jedná o vzdialenosť približne 35 km, a preto je neprijateľné tvrdenie žalovaného, že nevidel alebo
nemal vedomosť o skutočnosti, že sa mu znižuje minimálny zostatok predplateného mýta, pretože
palubná jednotka indikuje vodičovi vozidla dosiahnutie tohto limitu. Na základe svetelnej a vypínateľnej
zvukovej indikácie až po úplnom vyčerpaní tohto predplateného mýta je táto palubná jednotka
úplne zablokovaná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaný mali uzatvorený
pracovnoprávny vzťah, kde žalovaný ako zamestnanec vykonával pracovnú cestu s motorovým
vozidlom žalobcu, pri ktorej používal spoplatnený úsek bez úhrady, za čo bola vyrubená pokuta vo výške
1.500 eur. Čo sa týka vzniku škody, táto bola preukázaná tým, že na základe objektívnej zodpovednosti
za priestupok bola vyrubená pokuta vo výške 1.500 eur. V tomto prípade je teda škoda ujmou, ktorá je
vyjadriteľná v peniazoch a ide o skutočnú škodu spočívajúcu v zmenšení majetku žalobcu.

12. Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. V oblasti pracovného práva
je protiprávnym úkonom také konanie škodcu, ktoré je v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou pre



neho z pracovného pomeru. Tieto povinnosti vymedzujú najmä všeobecne záväzné predpisy vzťahujúce
sa na prácu vykonávanú zamestnancom, prameňom týchto povinností je v tomto prípade pracovná
zmluva.

13. Ďalším zodpovednostným predpokladom je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
protiprávnym úkonom, pod čím je potrebné rozumieť súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá spočíva v tom,
že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (napr. škoda) nebol vznikol,
resp. nastal.

14. Zodpovednosť zamestnanca za škodu je založená na subjektívnom princípe, pričom vždy ide o
zodpovednosť za zavinenie buď úmyselné alebo z nedbanlivosti. Zamestnanec zodpovedá za škodu
len ak ju spôsobil zavineným porušením pracovných povinností. K tomu, aby išlo o pracovnoprávnu
zodpovednosť po splnení vyššie uvedených všeobecných zodpovednostných predpokladov je v tomto
prípade daný aj osobitný zodpovednostný predpoklad - existencia pracovného pomeru a ku škode došlo
pri plnení pracovných úloh, teda v priamej súvislosti s týmto plnením.

15. Po komplexnom posúdení všetkých zodpovednostných predpokladov sú splnené všetky
zodpovednostné predpoklady tak, ako to vyžaduje ust. § 179 Zákonníka práce. Je nepochybné a
nesporné, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu pri plnení pracovných úloh sa dopustil protiprávneho
úkonu a to spáchania správneho deliktu služobným vozidlom tým, že dňa 06.12.2016 v čase o 9.15
hodine užíval vymedzený spoplatnený úsek cesty D01 - 027 Hybe - Liptovský Peter služobným vozidlom
bez úhrady mýta. Mýto zaplatil až na spiatočnej ceste o 11.24 hodine, čím spôsobil, že žalobcovi bola
udelená pokuta za správny delikt.

16. Podľa pracovnej zmluvy bol žalovaný povinný oznamovať nadriadenému zamestnancovi vznik
škody, ktorú pri plnení pracovných úloh spôsobil alebo zistil. Túto svoju oznamovaciu povinnosť žalovaný
dňa 06.12.2016 nesplnil, pretože počas pracovnej cesty, ako žalovaný sám uviedol, sa mu mýtna
jednotka vypla. Uvedené žalovaný hneď po zistení svojmu nadriadenému neoznámil, ďalej pokračoval
po spoplatnenej ceste, mýto vo výške 50 eur uhradil až na spiatočnej ceste a v tejto súvislosti uhradil
aj odblokovanie mýtnej jednotky vo výške 5 eur. Táto skutočnosť žalobcovi nebola oznámená po celý
čas trvania pracovného pomeru žalovaného, kedy bol žalobcovi doručený rozkaz o uložení pokuty za
správny delikt prevádzkovateľa vozidla, čo spochybňuje výpoveď žalovaného o tom, že sa pokúšal
okamžite dovolať svojim nadriadeným a kontaktovať ich ohľadne problémov s mýtnou jednotkou.
V opačnom prípade by o tejto skutočnosti informoval obratom po príchode do sídla firmy, čo sa
preukázateľne nestalo, čím jednoznačne zanedbal svoje povinnosti. Z tohto nedbanlivostného konania
žalovaného je jasne preukázané, že porušil svoje povinnosti podľa pracovnej zmluvy, pričom vedel, že
svojim nedbanlivostným konaním môže spôsobiť škodu, ale spoliehal sa na to, že keď príde rozkaz o
vyrubení pokuty za správny delikt, žalobca sa odvolá a pokutu platiť nebude. Tieto okolnosti vo vzťahu
k zodpovednosti zamestnanca v súvislosti s ustanovením § 181 Zákonníka práce, prvoinštančný súd
žiadnym spôsobom nevyhodnocoval, aj napriek tomu, že prvoinštančný súd nie je viazaný právnym
názorom strán sporu.

17. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 179
ods. 1 Zákonníka práce upravujúceho všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Podľa tohto
ustanovenia, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je
povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.



21. Jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu je protiprávny úkon. Preukázať
existenciu takéhoto protiprávneho úkonu je povinnosťou žalobcu. V súvislosti s povinnosťou žalovaného
zaplatiť mýto, žalobca, tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, ničím právne významným
nepreukázal existenciu takejto povinnosti na strane žalovaného.

22. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

23. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

24. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

25. V prejednávanej veci nebolo zistené, aby zo strany žalovaného došlo k porušeniu pracovných
povinností spôsobom zakladajúcim nárok žalobcu na náhradu škody. Subjektívna nespokojnosť žalobcu
s tým, ako boli vyhodnotené jednotlivé dôkazy, nie je dôvodom pre zmenu (§ 388 CSP) alebo zrušenie
(§ 389 CSP) napadnutého rozsudku.

26. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok, s
výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, ods. 2 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).