Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/5/2018 z 25. 9. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 8Sžfk/5/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4015200876.1 Najvyšší súd | 8Sžfk/5/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:4015200876.1 | 2019-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP, § 462 ods. 1 SSP, § 462 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a0a20d2-f2b5-4ff1-a468-71e2c57f4bd3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200876.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžfk/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200876
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4015200876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej
a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: ČEROZ
SLOVENSKO s.r.o., Záhradnícka 4/3000, Komárno, IČO: 34 140 662, právne zastúpený: JUDr. Ondrej
Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 175348/2015 zo dňa 30.6.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (žalovaného) proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2015-81 zo dňa 7.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2015-81 zo dňa
7.6.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I. Konanie na správnom súde

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,správny súd“ alebo ,,krajský súd“) zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 175348/2015 zo dňa 30.6.2015, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa
§ 4 ods. 3 písm. s/ zákona č. 333/2011 Z. z. potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu
v Bratislave zo dňa 18.2.2015, č. 1095265/1/57533/2015, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy
podľa § 217 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
spoločenstva a v súlade s ust. článkom 218 ods. 3 Colného kódexu vypočítal a zapísal dňa 9.6.2014
do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 € pod ev. č. 05265305502
dovozná platba v celkovej výške 26.679,41 € vznikla dňa 19.4.2012 v zmysle ust. článku 203 ods.
1 Colného kódexu a v zmysle ust. § 21 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH nezákonným odňatím tovaru
spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi právnickej osobe ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., Komárno,
ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako skutočný príjemca tovaru v zmysle ust. článku 203 ods. 3
prvý pod odsek Colného kódexu, v celkovej výške 26.679,41 €. Zároveň v zmysle článku 213 Colného
kódexu sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto colného dlhu považovali: právnická osoba
INTER-INVEST GROUP, s.r.o., Bratislava ako príjemca tovaru, právnická osoba EURO-MONT SK, s.r.o.,
Banská Bystrica podnikajúca pod obchodným menom MIJAMI s.r.o., Partizánska 1574/33, Hriňová,
ako prepravca tovaru, právnická osoba PATERNOSTER EN CO, De Merodelei 2, Belgicko, ako hlavný
zodpovedný v colnom režime tranzit. Suma dovozných platieb, ktorá zostala na vybratie, v celkovej
výške 26.679,41 € pozostáva z cla vo výške 19.741,19 € a dane z pridanej hodnoty vo výške 6.938,22
€. Colný úrad v Bratislave zároveň uložil dlžníkovi - žalobcovi povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby
vo výške 26.679,41 €, ktorú v zmysle článku 221 ods. 1 Colného kódexu oznámil poučením písomného
vyhotovenia tohto rozhodnutia.



2. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že prvé rozhodnutie colného úradu zn.
1095265/1/149987/2014 zo dňa 09. 06. 2014 v tejto veci bolo Finančným riaditeľstvom SR zrušené a
vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie najmä z dôvodu, že v ňom nebol
dostatočne určený okruh osôb zodpovedných za vzniknutý colný dlh podľa článku 203 ods. 1 Colného
kódexu. Konštatoval, že v takom prípade nastupuje v zmysle článku 213 Colného kódexu solidarita
príslušných dlžníkov. Podľa článku 213 Colného kódexu, ak je za zaplatenie colného dlhu zodpovedných
niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. Je potrebné, aby colný
úrad existenciu už zistených dlžníkov a ich vzájomnú solidaritu v zmysle článku 213 Colného kódexu
v rozhodnutí o vzniku colného dlhu konštatoval. Ich práva by prípadným zrušením preskúmavaného
správneho rozhodnutia nepochybne mohli byť dotknuté.

3. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu zn.
1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2015 sú uvedení ostatní solidárni dlžníci (čl. I. rozsudku) z dôvodu
úplného určenia skutkového stavu a tiež z dôvodu rešpektovania článku 213 Colného kódexu, ktorý
zakladá solidaritu dlžníkov, ale samotné rozhodnutie colného úradu zn. 1095265/1/57533/2015 zo dňa
18. 02. 2015 sa týka len žalobcu a ukladá povinnosť zaplatiť colný dlh výslovne jemu, keďže ostatným
solidárnym dlžníkom boli doručené samostatné rozhodnutia, v ktorých im bola oznámená povinnosť
zaplatiť colný dlh. Takýto názor odporuje jeho záverom vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí
colného úradu zo dňa 18. 02. 2015 a Colného kódexu.

4. Podľa názoru súdu žalovaný v danej veci nepostupoval v intenciách citovaného zákonného
ustanovenia, pretože z colného spisu a spisu žalovaného jednoznačne vyplýva skutočnosť, že hoci
žalobu proti rozhodnutiu žalovaného podal iba žalobca, účastníkmi colného konania boli aj ďalšie
subjekty tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu a rozhodnutia colného úradu, s ktorými správny
orgán komunikoval, doručoval im písomnosti, avšak nezaslal im konečné rozhodnutie.

5. Z aplikácie ustanovenia § 12 zákona o DPH vyplýva, že pri dovoze majú colné predpisy prednosť pred
zákonom o DPH a pokiaľ článok 213 Colného kódexu zakladá solidaritu dlžníkov, ktorá v preskúmavanej
veci bola zistená tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu s uvedením
konkrétnych dlžníkov (špecifikovaných v rozhodnutí), nie je možné sa stotožniť so záverom žalovaného,
že žalobou napadnuté rozhodnutie o colnom dlhu sa týka iba žalobcu.

6. Podľa správneho súdu pokiaľ žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom
odňal právo na súdny proces tomu účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom konaní (colnom konaní) a
ktorému právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručoval, a teda mu odňal možnosť konať
pred súdom (rozhodnutie NS SR 1Sžr/74/2013) a domáhať sa svojho práva súdnou žalobou

7. Krajský súd sa vzhľadom na procesné pochybenie žalovaného vecou samou nezaoberal. Mal za to,
že povinnosťou žalovaného, ktorý má široké kompetencie podľa daňového poriadku, bude konať so
všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi uvedenými v colnom rozhodnutí, keďže boli účastníkom colného
konania a doručiť im konečné rozhodnutie vo veci ako účastníkom colného konania.

8. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi voči
žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktoré budú vyčíslené
v samostatnom uznesení, po právoplatnom skončení veci, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v postavení žalovaného v zákonom
stanovenej lehote kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

10. Žalovaný poukázal na to, že uvedený právny predpis (zákon č. 563/2009 Z. z.) však nebol colným
úradom pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia ani sťažovateľom v postavení odvolacieho orgánu
na danú právnu vec aplikovaný, keďže pri určovaní a oznamovaní dovozných platieb (i keď je ich
súčasťou okrem cla aj daň z pridanej hodnoty) sa používajú príslušné ustanovenia európskych colných
predpisov (napr. Colný kódex), osobitné právne predpisy upravujúce iné platby vyberané pri dovoze



než clo (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) a na
konanie sa aplikujú zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý je všeobecným procesným
právnym predpisom, podľa ktorého sa postupuje pri vydávaní rozhodnutia o vzniku colného dlhu iným
spôsobom. Ak vznikne colný dlh prepustením tovaru v colnom konaní na základe podaného colného
vyhlásenia, využívajú sa osobitné ustanovenia príslušných colných predpisov, keďže nedochádza k
vydaniu rozhodnutia vo forme zodpovedajúcej správnemu poriadku. Skutočnosť, že Krajský súd v Nitre
v rozsudku poukazuje na povinnosť sťažovateľa postupovať podľa daňového poriadku (odkaz na § 3
ods. 1 daňového poriadku v bode 28 na strane 12 rozsudku) a podľa tohto právneho predpisu mu tiež
priznáva „široké kompetencie“ (bod 38 na strane 14 rozsudku) svedčí o tom, že zo strany
súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V prejednávanej právnej veci boli správne orgány
(sťažovateľ i colný úrad) pri vydávaní rozhodnutí o colnom dlhu povinné postupovať podľa osobitných
colných predpisov (napr. Colný kódex, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov) a procesné, ak nie je postup upravený
v osobitných colných predpisoch, podľa správneho poriadku. Aplikácia daňového poriadku je v danej
právnej veci vylúčená a neopodstatnená.

11. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s právnym názorom Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého pokiaľ
žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojim postupom odňal právo na súdny proces tomu
účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom konaní (colnom konaní) a ktorému právo byť účastníkom
preskúmavacieho konania zaručoval, a teda mu odňal možnosť konať pred súdom a domáhať sa svojho
práva súdnou žalobou.

12. Sťažovateľ je s ohľadom na vyššie uvedené presvedčený, že názor súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, konkrétne posúdenia právneho inštitútu solidárnych dlžníkov v zmysle článku
213 Colného kódexu.

13. K skutkovým a najmä právnym dôvodom, pre ktoré boli colné orgány oprávnené vydať samostatné
rozhodnutie vo veci colného dlhu voči každému zistenému dlžníkovi sa sťažovateľ opakovane vyjadril v
správnom i v súdnom konaní. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/60/2011 zo dňa
26.4.2012 a sp. zn. 3Sžf/2/2011 zo dňa 29.3.2011.

14. Mal za to, že colný dlh podľa článku 203 ods. 1 Colného kódexu vzniká len raz a v celej výške.
Vzniknutý colný dlh je už v čase jeho vzniku, bez ohľadu na počet neskôr vydaných písomných
rozhodnutí, ktorými sa oznamuje známym solidárnym dlžníkom, presne identifikovateľný a stotožniteľný.
Colný dlh je totiž viazaný na konkrétny tovar, ktorého nezákonným odňatím spod colného dohľadu tento
dlh vznikol, pričom daný tovar je dostatočne identifikovaný svojim označením (cesnak), podpoložkou
kombinovanej nomenklatúry (v predmetnom prípade PpKN 0703 20 00 00), hodnotou tovaru (14.949,90
eur), krajinou pôvodu (Čína). Zároveň je presne určený a stotožniteľný doklad, na základe ktorého
sa colná operácia týkajúca sa predmetného tovaru realizuje, prípadne aj ďalšie doklady týkajúce sa
daného tovaru, na ktorom konkrétny colný dlh v konkrétnej presne určenej výške viazne. V predmetnom
prípade sa k tovaru vzťahovala faktúra č. WME 01249, ktorá bola neoddeliteľnou prílohou colného
tranzitného vyhlásenia č. MRN 12BE10100055452395 zo dňa 2.4.2012. Všetky tieto identifikátory sú
presne a podrobne uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi oznámený colný dlh.
Rovnaké identifikátory colný úrad uvádza vo všetkých svojich rozhodnutiach o colnom dlhu, a preto
nemôže vzniknúť pochybnosť o tom, k akému dovoznému prípadu (k akému konkrétnemu colnému
vyhláseniu) a k akému konkrétnemu tovaru sa určitý colný dlh vzťahuje. Vždy je jednoznačne zrejmé,
či sa jedná o jeden a ten istý colný dlh alebo ide o viac samostatných colných dlhov. Predmetný colný
dlh vo výške 26.679,41 eur vznikol len raz a v plnej výške, pričom jeho oznámenie osobám, ktoré
boli právne kvalifikované ako dlžníci, bolo vykonané samostatnými písomnými rozhodnutiami, ktoré
existenciu tohto jedného a presne špecifikovaného (určeného, identifikovaného, definovaného) colného
dlhu nezakladajú, ale len deklarujú. Každý z určených dlžníkov je povinný na základe jemu doručeného
rozhodnutia zaplatiť sumu colného dlhu, pričom každé rozhodnutie obsahuje údaj o všetkých zistených
solidárnych dlžníkoch zodpovedných za vzniknutý colný dlh. Účastník konania nie je povinný zaplatiť
colný dlh podľa rozhodnutí, ktoré mu neboli doručené, ale len na základe rozhodnutia colného úradu zn.
1095265/1/57533/2015 zo dňa 18.2.2015, ktoré mu doručené bolo a ktorým mu bola suma colného dlhu
oznámená. Skutočnosťou, ktorá mu bola predmetným rozhodnutím oznámená, je aj okruh zistených



solidárnych dlžníkov. Uvedené rozhodnutie im však neukladá povinnosť colný dlh zaplatiť, keďže
každému z dlžníkov bola uložená povinnosť zaplatiť predmetný colný dlh samostatnou písomnosťou s
vlastným identifikačným číslom, avšak vzťahujúcou sa stále na jeden presne určený a identifikovaný
colný dlh.

15. Právoplatnosť jednotlivých rozhodnutí doručovaných jednotlivým solidárnym dlžníkom je
pochopiteľne viazaná na okamih doručenia toho, konkrétneho rozhodnutia príslušnému solidárnemu
dlžníkovi. Pretože povinnosť zaplatiť colný dlh nie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o colnom
dlhu a prípadné odvolanie nemá v súlade s článkom 244 Colného kódexu odkladný účinok, nie je otázka
okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o colnom dlhu podstatná pre povinnosť jednotlivých
dlžníkov colný dlh zaplatiť. Základná maximálna lehota na zaplatenie colného dlhu je v zmysle článku
222 ods. 1 písm. a) Colného kódexu desať dní odo dňa oznámenia sumy colného dlhu dlžníkovi.
Právoplatnosť rozhodnutia nemá na túto lehotu a na uloženú povinnosť dlžníka zaplatiť colný dlh
vplyv. Otázka právoplatností jednotlivých rozhodnutí doručovaných jednotlivým solidárnym dlžníkom
závisí od okamihu ich doručenia a následného uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo prípadného
rozhodnutia o odvolaní, ak bolo odvolanie podané. Povinnosť zaplatiť colný dlh sa vzťahuje na
každého solidárneho dlžníka, ktorému bola táto povinnosť oznámená, pričom právoplatnosť jednotlivých
rozhodnutí o colnom dlhu môže byť posudzovaná voči každému dlžníkovi samostatne. Zákon a ani
skutkový stav právnej veci nevylučuje, že povinnosť zaplatiť colný dlh je niektorým dlžníkom uložená už
právoplatným rozhodnutím, kým iní dlžníci ešte vôbec neboli zistení alebo im adresované rozhodnutie
o colnom dlhu ešte nenadobudlo právoplatnosť. Na existenciu colného dlhu ako takého nemá okruh
dlžníkov a stupeň správneho konania vedeného voči nim žiaden vplyv. Každý z dlžníkov je totiž
povinný zaplatiť colný dlh v plnej výške, bez ohľadu na mieru participácie, či stupeň identifikácie iných
osôb, ktoré by mohli byť alebo už sú zistené ako ďalší solidárni dlžníci. Rozhodnutie colného úradu
zn. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18.2.2015, ktorým bola žalobcovi oznámená povinnosť zaplatiť
konkrétny colný dlh, je pre žalobcu právne záväzné i keď ešte nie je právoplatné a žalobcovi z neho
vyplýva právna povinnosť (zaplatiť colný dlh), z ktorej nesplnením v určenej lehote sú spojené príslušné
zákonom predpokladané právne následky (napr. vymeranie úroku z omeškania). Otázka doručovania
a prípadnej právoplatnosti ostatných, samostatným identifikačným číslom označených, rozhodnutí,
ktorými sa oznamuje colný dlh iným solidárnym dlžníkom, nemá vplyv na zodpovednosť žalobcu za
vzniknutý colný dlh a na jeho povinnosť tento colný dlh uhradiť. Taktiež neexistuje dôvod, pre ktorý by mali
byť tieto rozhodnutia, ukladajúce právnu povinnosť iným osobám, doručované žalobcovi. Rozhodnutie
žalovaného má všetky obsahové i formálne náležitosti a vychádza z dostatočne zisteného skutkového
stavu, ktorý jeho vydanie odôvodňuje.

16. Pokiaľ ide o hypoteticky možnú otázku viacnásobnej úhrady colného dlhu na základe viacerých
oznámení o jednom konkrétnom vzniknutom colnom dlhu, táto vzniká aj v prípade, ak je pri
existencii viacerých dlžníkov vydané len jedno písomné rozhodnutie (pod jedným identifikačným číslom
rozhodnutia), ktorým sa všetkým oznámi jeden colný dlh. Podstatné je, aby bol colný dlh právne
relevantným spôsobom oznámený všetkým solidárnym dlžníkom, ktorých sa podarilo zistiť a aby, ak je to
možné, boli títo solidárni dlžníci o svojej vzájomnej solidarite informovaní a mohli si tak prípadne uplatniť
vzájomné nároky, ktoré z ich postavenia vyplývajú. Táto podmienka bola splnená tým, že colný úrad v
rozhodnutí doručenom žalobcovi uviedol všetkých známych solidárnych dlžníkov zodpovedajúcich za
predmetný (presne konkretizovaný) colný dlh.

17. Čo sa týka možnosti viacnásobnej úhrady colného dlhu, tak táto možnosť existuje úplne rovnako
v prípade ak je vydané len jedno písomné rozhodnutie, ktorým sa všetkým oznámi jeden colný dlh i v
prípade viacerých samostatných oznámení o colnom dlhu s vlastnými identifikačnými číslami.

18. Po právnej stránke je táto skutočnosť dostatočne vyriešená v colných právnych predpisoch. Podľa
článku 233 písm. a) Colného kódexu bez toho, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce
sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka
súdom, colný dlh zaniká zaplatením sumy cla. Preto, ak už bola na určené číslo účtu v Štátnej pokladnici
SR (7000450329/8180, VS: 6530500002) suma konkrétneho colného dlhu v plnej určenej výške
zaplatená, colný dlh zanikol a ostatné platby sú platené bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu budú
všetky neskoršie platby už zaplateného, a tým aj zaniknutého colného dlhu vrátené.



19. Skutočnosť, že colné orgány vydali niekoľko samostatných písomných vyhotovení rozhodnutia, ktoré
boli určené jednotlivým solidárnym dlžníkom, tiež nemá za následok odňatie možnosti týchto dlžníkov
konať pred súdom. So všetkými solidárnymi dlžníkmi sa v správnom konaní konalo ako s účastníkmi
konania a každý jeden z nich mal možnosť pred vydaním rozhodnutia o colnom dlhu, ktoré mu bolo
riadne a v súlade so zákonom doručené, možnosť uplatniť si všetky svoje procesné práva a chrániť
svoje oprávnené záujmy. Taktiež je zrejmé, že každý z jednotlivých dlžníkov, mal právo a aj reálnu
možnosť, rovnako ako žalobca, podať na správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
o colnom dlhu, ktoré mu bolo doručené, a na základe ktorého bol povinný určený colný dlh zaplatiť.
Skutočnosť, že určitý účastník konania, ktorému bolo doručené rozhodnutie o colnom dlhu nevyužil
svoje právo napadnúť takéto rozhodnutie na príslušnom súde žalobou o preskúmanie zákonnosti nie
je možné považovať za porušenie jeho procesných práv, či za odňatie možnosti konať pred súdom.
Ostatní solidárni dlžníci sú povinní uhradiť určený colný dlh na základe tých rozhodnutí, ktoré im boli
doručené a v ktorých im táto povinnosť bola uložená, nie na základe rozhodnutí doručených ostatným
solidárnym dlžníkom. Skutočnosť, že niektorý iný solidárny dlžník nenapadol jemu doručené rozhodnutie
o colnom dlhu správnou žalobou žiadnym spôsobom neovplyvňuje práva a oprávnené záujmy žalobcu,
ktorý správnu žalobu podal. Tiež poukázal na to, že správny súd má na základe podanej správnej
žaloby skúmať, či boli alebo neboli porušené práva žalobcu, nie tretích osôb, ktorými sa preskúmavaným
rozhodnutím neukladajú žiadne povinnosti, voči ktorými preskúmavané rozhodnutie nevyvoláva žiadne
právne účinky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd v zmysle ust. §
462 ods. 1 SSP rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2015-81 zo dňa 7.6.2017 zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

20. Ku kasačnej sťažnosti podal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s
dôvodmi krajského súdu, pre ktoré rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného, pridržiava sa svojej
právnej argumentácie, ktorá bola uvedená v žalobe. Zdôraznil, že nemôže byť sporné, že prvostupňový
správny orgán vo veci vydal tri rozhodnutia pod inými spisovými značkami a v každom z týchto
rozhodnutí, avšak v inom poradí, určil tie isté zodpovedné osoby za colný dlh. Tieto rozhodnutia potom
doručoval výlučne tej osobe, ktorá v nich bola určená za dlžníka. Tam, kde bola niektorá z osôb určená za
dlžníka, vo vzťahu k iným subjektom, vo výroku iného rozhodnutia konštatoval, že tieto subjekty v zmysle
článku 213 Colného kódexu sa považujú za spoločných a nerozdielnych dlžníkov. Rozhodnutia mali iné
čísla, a preto nemôže byť sporné, že v tej istej veci vydal Colný úrad nie jedno, ale viacero meritórnych
rozhodnutí, ktoré neboli doručené účastníkom konania. Každé z týchto rozhodnutí je samostatne
vykonateľným exekučným titulom. Argumentáciu žalovaného označil za účelovú. Poukázal na to, že v
týchto prípadoch je nesporné, kto je dlžníkom a je nesporné aj to, že spoločným a nerozdielnym dlžníkom
je príjemca.

21. Mal za to, že neexistuje jediný zákonný dôvod na to, aby sa rozhodlo tak, že v jednej a tej istej veci
sa vydá viacero rozhodnutí, v ktorých sa spôsobom ako to urobil žalovaný rozhodne o tej istej veci a
v každom z týchto rozhodnutí sa tie isté subjekty zaviažu zaplatiť ten istý colný dlh viackrát (4x dlžná
suma). V zmysle interpretácii žalovaného nejde o solidárnych dlžníkov, ale len o osoby, ktoré sa síce
považujú za solidárnych dlžníkov, ale nie sú solidárni dlžníci. Ak právny predpis čl. 213 Colného kódexu
ustanovuje, že ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa
za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu, tak títo dlžníci, ak sa preukáže, že svojím konaním
založili svoju zodpovednosť za colný dlh aj s inými dlžníkmi, tak sú solidárnymi dlžníkmi. Citované
ustanovenie je prekážkou, resp. limitom, t. j. v tom smere, že žalovaný musí zaviazať tieto osoby
spoločne a nerozdielne zaplatiť colný dlh jedným rozhodnutím. Z názoru žalovaného plynie záver, že
nejde o spoločných a nerozdielnych dlžníkov, ale jednotlivých samostatných dlžníkov. Žalobca navrhol,
aby kasačný súd odmietol podanú kasačnú sťažnosť a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy
kasačného konania v plnej výške.

22. K vyjadreniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, zotrval na svojom právnom
názore uvedenom v kasačnej sťažnosti. Právny názor krajského súdu je nesprávny, vychádza z
nesprávneho posúdenia právneho inštitútu solidárnych dlžníkov v zmysle článku 213 Colného kódexu.
Nebolo porušené právo na súdnu ochranu v prípade žalobcu ani v prípade žiadnych zo solidárnych
dlžníkov. Každý solidárny dlžník, ktorému bolo na neho vydané rozhodnutie o colnom dlhu doručené,
mal zákonnú možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu na príslušnom súde žalobu o preskúmanie jeho
zákonnosti. Žalobca svoje právo využil a žalobu podal. Dlžníkmi vo vzťahu k jednému konkrétnemu
colnému dlhu sú priamo zo zákona po naplnení skutkových a právnych kvalifikačných podmienok všetci



solidárni dlžníci, avšak povinnosť tento colný dlh zaplatiť v zákonnej desaťdňovej lehote im vzniká až po
jeho oznámení konkrétnym rozhodnutím, ktoré im bolo riadne doručené. Existencia rozhodnutia o vzniku
colného dlhu iným spôsobom tak nemá vo vzťahu k vzniku colného dlhu konštitutívny charakter ale
len deklaratórny, keďže colný dlh vznikol pred vydaním rozhodnutia splnením zákonných a skutkových
podmienok jeho vzniku (napr. nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu a pod.), avšak
povinnosť tento dlh zaplatiť vzniká až na základe vydaného rozhodnutia, v ktorom je predmetný dlh
určený a oznámený konkrétnemu dlžníkovi, resp. dlžníkom. V prípade vzniku colného dlhu prepustením
tovaru (na základe podaného colného vyhlásenia) vzniká colný dlh v okamihu, kedy colný orgán
rozhodnutím určitý tovar do navrhovaného colného režimu prepustí. Okamih vydania rozhodnutia o
vzniku colného dlhu je v tomto prípade totožný s okamihom vzniku colného dlhu. Navyše ide o návrhové
konanie na rozdiel od konania o určení colného dlhu, ktorý vznikol iným spôsobom.

23. Právna kvalifikácia žalobcu i ostatných solidárnych dlžníkov zodpovedá reálne zistenému
skutkovému stavu. Skutočnosť, že konanie vo veci vymerania colného dlhu voči fyzickej osobe
oprávnenej na podnikanie - Š. C. - VEZOPAX bolo príslušným rozhodnutím zastavené, má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Štefan Mesároš - VEZOPAX nedisponoval predmetným tovarom v čase, kedy
mal byť tento tovar predložený colnému úradu určenia, keďže tento tovar bol ešte počas jeho prepravy
v colnom režime tranzit odovzdaný žalobcovi. V ostatnom zopakoval dôvody vyjadrené v kasačnej
sťažnosti.

III. Konanie pred kasačným súdom

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP,
kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 445 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia 26.09.2019 bol zverejnený minimálne 5 dní na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a podľa § 137 ods. 4 SSP
v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

25. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Nitre, napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie mu predchádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými
v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého
vyplýva, že rozhodnutím č. 1095265/1/149987/2014 zo dňa 09.06.2014 zo dňa colný úrad oznámil
žalobcovi sumu dovoznej platby v celkovej výške 26.679,41 Eur. Predmetný colný dlh vznikol podľa
článku 203 ods. 1 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa stanovuje colný kódex
spoločenstva, podľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha
dovoznému clu spod colného dohľadu. Žalobca, ktorý bol skutočným príjemcom tovaru prepravovaného
v colnom režime TRANZIT bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa čl. 203 ods. 3 prvý pod odsek
colného kódexu, podľa ktorého je dlžníkom tiež osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu.

28. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR a č. 451708-2/2014 zo dňa 28.11.2014 a vec bola vrátená colnému úradu na
nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že z predmetného
prvostupňového rozhodnutia nebol jednoznačne zrejmý okruh osôb, ktoré mali v zmysle čl. 213 colného
kódexu postavenie solidárnych dlžníkov.



29. Colný úrad opätovne vec prejednal a vydal nové rozhodnutie pod č. 109526/1/57533/2015 zo
dňa 18.02.2015, v ktorom zmysle čl. 217 ods. 1 nariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa
stanovuje colný kódex spoločenstva a v súlade s čl. 218 ods. 3 colného kódexu vypočítal a zapísal
dňa 09.06.2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 Eur pod ev.
číslom 052653050000. Dovozná platba v celkovej výške 26.679,41 Eur vznikla 19.04.2012 v zmysle
ustanovenia článku 203 ods. 1 Colného kódexu a v zmysle § 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi -
právnickej osobe ČEROZ Slovensko s.r.o., Komárno, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako skutočný
príjemca tovaru v zmysle ustanovenia článku 203 ods. 3 prvý pod odsek colného kódexu v celkovej
výške 26.679,41 Eur. Zároveň v zmysle ustanovenia článku 213 colného kódexu sa za spoločne
a nerozdielnych dlžníkov tohto colného dlhu považujú: právnická osoba INTER-INVEST GROUP,
s.r.o., Banská Bystrica ako príjemca tovaru, právnická osoba EURO-MONT SK,s.r.o., Banská Bystrica
podnikajúca pod obchodným menom MIAMI,s.r.o., Hriňová ako prepravca tovaru, právnická osoba
PATER NOSTER EN CO, Belgicko ako hlavný zodpovedný v colnom režime TRANZIT. Suma dovozných
platieb pozostávala z cla vo výške 19.741,19 Eur, z dane z pridanej hodnoty vo výške 6.938,22 Eur.
Zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia boli špecifikované údaje o tovare, ako názov tovaru cesnak,
podpoložka KN, dopravné náklady, hodnota tovaru, colná hodnota. Colný úrad uložil dlžníkovi - žalobcovi
uvedenú sumu s povinnosťou uhradiť ju v zmysle čl. 221 odsek 1 colného kódexu a článku 222 ods. 1
písm. a/ v lehote, ktorá nesmie presiahnuť 10 dní odo dňa, keď je dlžníkovi oznámená suma dlžného
cla na príslušný účet v Štátnej pokladnici SR.

30. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol rozhodnutím
pod č. 175348/2015 zo dňa 30.06.2015. Rozhodnutie žalovaný po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami článkov 203 ods. 1, článkom 213, článkom 217 odsek 1, článkom 218 odsek 3 colného
kódexu a uviedol, že colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý z pod colného dohľadu. V
predmetnom prípade došlo k situácii, kedy nebol tovar prepravovaný v colnom režime TRANZIT
dodaný v nezmenenom stave v lehote určenej colným úradom odoslania colnému úradu určenia a
ani príjemcovi deklarovanému v colných dokladoch, ktorým bola právnická osoba INTER-INVEST
GROUP, s.r.o. Predmetný tovar bol dodaný osobe, ktorá v colných dokladoch vôbec nefigurovala a
ktorej existencia nebola v rámci colného konania a výkonu príslušného colného režimu (režim TRANZIT)
colným orgánom známa. Tovar tak nebolo možné podľa údajov uvedených v colných dokladoch a podľa
informácií poskytnutých colným orgánom pri prepustení tovaru do colného režimu TRANZIT sledovať
a vykonávať colný dohľad. Žalobca prijal predmetný tovar a tento tovar nepredložil v určenej lehote a
nezmenenom stave colnému úradu určenia, spôsobil jeho nezákonné odňatie spod colného dohľadu.
Právna kvalifikácia ostatných solidárnych dlžníkov zodpovedá reálne zistenému skutkovému stavu
veci. V prvostupňovom rozhodnutí colného úradu zo dňa 18.02.2015, ktoré žalobcovi bolo doručené,
sú uvedení ostatní solidárni dlžníci z dôvodu úplného určenia skutkového stavu a tiež z dôvodu
rešpektovania článku 213 colného kódexu, ktorý zakladá solidaritu dlžníkov.

31. Podľa § 9 ods. 3 písm. k/ Zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov colný úrad plní tieto úlohy: vymeriava, vyberá
a eviduje clo, vymeriava úroky z omeškania a zabezpečuje splnenie colného dlhu preplatkami na inom
cle, vyrubuje a eviduje dane vyberané podľa daňových predpisov, predpisuje zvýšenie dane a plní ďalšie
úlohy ustanovené daňovými predpismi.

32. Podľa § 1 Zákona č. 199/2004 Z. z. - colný zákon, tento zákon upravuje pravidlá a postupy
zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe
osobitných predpisov (napr. nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 302, 19/10/1992)
1) ) pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie 1a) (ďalej len "colné územie únie") a tretími
štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze,
vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

33. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu (Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení) sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.



34. Podľa čl. 203 ods. 1, 2, 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovil
Colný kódex spoločenstva (ďalej len Colný kódex), colný dlh pri dovoze vzniká: - nezákonným odňatím
tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. 2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď je
tovar odňatý spod colného dohľadu. 3. Dlžníkmi sú: - osoba, ktorá odňala tovar spod colného
dohľadu, - akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť
vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu, - akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod
colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia
takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu, a - prípadne taktiež osoba, ktorá
má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do
ktorého bol tovar prepustený.

35. Podľa čl. 213 Colného kódexu ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko
osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu.

36. Podľa čl. 217 ods. 1 Colného kódexu colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla
vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len „sumu cla“, akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej
evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis).

37. Podľa čl. 218 ods. 3 Colného kódexu ak colný dlh vznikne za iných podmienok než tých, ktoré sú
uvedené v odseku 1, je potrebné príslušnú sumu cla zapísať do účtovnej evidencie do 2 dní odo dňa, v
ktorom colné orgány môžu: a) vypočítať sumu daného cla, a b) určiť dlžníka.

38. Podľa čl. 233 písm. a) Colného kódexu bez tohto, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy
týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu colného vyhlásenia platobnej
neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká: a) zaplatením sumy cla;

39. Podľa čl. 244 Colného kódexu podanie odvolania nemá odkladný účinok na výkon napadnutého
rozhodnutia.

40. Podľa § 12 Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov
na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných
predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP (z
dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej) bez toho, aby
sa zaoberal vecnou správnosťou rozhodnutia žalovaného, pričom uviedol, že pokiaľ žalovaný nekonal
so všetkými účastníkmi konania, týmto postupom odňal právo na súdny proces tomu účastníkovi, ktorý
ním bol aj v správnom konaní (v colnom konaní) a odňal mu možnosť konať pred súdom. Uviedol, že
povinnosťou žalovaného bude konať so všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi uvedenými v colnom
rozhodnutí, keďže boli účastníkmi colného konania a doručiť im konečné rozhodnutie vo veci ako
účastníkom colného konania.

42. Sťažovateľ sa nestotožnil s vysloveným právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu,
poukázal najmä na to, že právny predpis zákon č. 563/2009 Z. z., ktorý v predmetnej veci aplikoval
krajský súd, nie je na danú vec aplikovateľný, keďže pri určovaní a oznamovaní dovozných platieb
sa používajú príslušné ustanovenia európskych colných predpisov - colný kódex a osobitné právne
predpisy a to zákon č. 222/2004 Z. z. V danom prípade colné orgány rozhodovali podľa zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní. Taktiež sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu,
že pokiaľ žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojim postupom odňal právo na súdny
proces tomu účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom - colnom konaní a ktorému právo byť účastníkom
preskúmavacieho konania zaručoval a teda mu odňal možnosť konať pred súdom a domáhať sa svojho
práva súdnou žalobou.
43. Úlohou najvyššieho súdu bolo posúdiť skutočnosť, či Krajský súd v Nitre rozhodol správne,
keď rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy zrušil z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného je
nezákonné, lebo žalovaný nekonal so všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi uvedenými v colnom
rozhodnutí.



44. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že Colný úrad Bratislava rozhodnutím
pod č. 1095265/1/5737/2015 zo dňa 18.02.2015 rozhodol podľa § 217 ods. 1 nariadenia rady (EHS) č.
2913/1992, tiež podľa článku 218 ods. 3 colného kódexu vypočítal a zapísal dňa 09.06.2014 do účtovnej
evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 Eur. Dovozná platba v celkovej výške
26.679,41 Eur vznikla dňa 19.06.2012 v zmysle čl. 203 ods. 3 Colného kódexu, v zmysle § 21 ods. 1 písm.
f/ Zákona o DPH nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi - právnickej
osobe s obchodným menom PATER NOSTER EN CO, Belgicko, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako
hlavný zodpovedný, ktorého zodpovednosť je objektívna, t. j. bez zavinenia v zmysle ustanovenia čl. 203
ods. 3 štvrtý pod odsek Colného kódexu v celkovej výške 26.679,41 Eur. Zároveň v zmysle ustanovenia
článku 213 Colného kódexu sa za spoločných a nerozlučných dlžníkov colného dlhu považovali -
právnická osoba EURO-MONT SK, s.r.o., Banská Bystrica, právnická osoba ČEROZ Slovensko, s.r.o.,
Komárno, právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o., Banská Bystrica ako príjemca tovaru.

45. Zároveň z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutím č. 109526/1/5754/2015
zo dňa 15.02.2015 Colný úrad Bratislava vydal rozhodnutie vo vzťahu k spoločnosti INTER-INVEST
GROUP,s.r.o., Banská Bystrica podľa článku 217 ods. 1, článku 218 ods. 3 Colného kódexu, pričom
vypočítal a zapísal dňa 09.06.2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške
26.679,41 Eur. Dovozná platba v tejto celkovej výške vznikla dňa 15.04.2012 v zmysle ustanovenia
článku 203 ods. 1 Colného kódexu a v zmysle § 21 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 222/2004 Z. z. nezákonným
odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi - právnickej osobe s obchodným menom
Inter Invest Group,s.r.o., Banská Bystrica, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako príjemca tovaru v
zmysle ustanovenia článku 203 ods. 3 druhý pod odsek Colného kódexu v celkovej výške 26.679,41 Eur.
Zároveň v zmysle článku 213 Colného kódexu sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov považovali:
právnická osoba EUROMONT SK, s.r.o., Banská Bystrica, ako prepravca tovaru, ČOREZ Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Komárne ako skutočný príjemca tovaru, právnická osoba PATER NOSTER EN CO,
Belgicko, ako hlavný zodpovedný v colnom režime tranzit.

46. Taktiež bolo zistené z obsahu administratívneho spisu, že rozhodnutím č. 1095265/157549/2015
zo dňa 18.02.2015 Colný úrad Bratislava vydal rozhodnutie podľa § 217 ods. 1 Nariadenia Rady EHS
č. 2913/1992, v súlade s článkom 218 ods. 3 Colného kódexu a zapísal dňa 09.06.2014 do účtovnej
evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 Eur pod ev. číslom 052653005300002.
Predmetná dovozná platba vznikla dňa 19.04.2012 v zmysle čl. 203 odsek 1 Colného kódexu a v zmysle
§ 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z. nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu
povinnému dlžníkovi právnickej osobe - EURO MONT, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá v tranzitnej operácii
vystupuje ako prepravca tovaru v zmysle ustanovenia článku 203 ods. 3 štvrtý pod odsek Colného
kódexu. Zároveň v zmysle ustanovenia článku 213 Colného kódexu za spoločných a nerozdielnych
dlžníkov považovali - právnická osoba INTER INVEST GROUP, s.r.o., Banská Bystrica, ako príjemca
tovaru, právnická osoba ČEROZ Slovensko, s.r.o., Komárno, skutočný príjemca tovaru , právnická osoba
PATER NOSTER EN CO, Belgicko, ako hlavný zodpovedný v colnom režime tranzit.

47. Kasačný súd uvádza, že námietka sťažovateľa čo do nesprávnej aplikácie ustanovení zákona
č. 563/2009 Z. z. je dôvodná, nakoľko v predmetnom prípade sa na prejednávanú vec nevzťahoval
daňový poriadok zákon č. 563/2009 Z. z., ale v predmetnom prípade sa na dané konanie okrem vyššie
uvádzaných ustanovení Colného kódexu aplikoval správne zákon č. 71/1967 Zb. a to správny poriadok
s poukazom na ust. § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z.

48. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že tento sa zaoberal a rozhodol len na základe
jednej žalobnej námietky žalobcu, ktorú uznal dôvodnou, že sa malo konať vo veci (v colnom konaní)
so všetkými účastníkmi konania, pokiaľ čl. 213 Colného kódexu (nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992
z 12. októbra 1992) zakladá solidaritu dlžníkov, ktorá v preskúmavanej veci bola zistená, tak ako je to
uvedené v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu s uvedením konkrétnych dlžníkov.

49. Solidarita dlžníkov vzniká zo zákona vznikom colného dlhu, ide o dlžníkov spoločných a
nerozdielnych. Solidárne dlžníctvo podľa občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je upravené v § 511
ods. 1, podľa ktorého ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní



jeden dlžník, povinnosť ostatným zanikne. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené, alebo účastníkom dohodnuté inak, sú podiely
na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok
vyšší než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných
dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať,
aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu zbavili. Ak dlžník
v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa
ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozdelí sa tento podiel rovnakým
dielom na ostatných dlžníkov. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 28.07.2004, sp. zn.
32 Odo 529/2003 uviedol, že právoplatným rozhodnutím, ktoré ukladá jednému z dlžníkov povinnosť
plniť, záväzok nezaniká. Dokiaľ záväzok trvá (nezanikol), môže veriteľ viesť súdne, poprípade exekučné
konanie proti ďalším solidárne zaviazaným dlžníkom. Rozsudok na plnenie proti jednému zo solidárnych
dlžníkov netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie proti ostatným spoludlžníkom. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že ani právoplatný rozsudok súdu voči jednému zo solidárnych dlžníkov
nebráni veriteľovi v tom, aby naďalej vymáhal dlh i voči ostatným (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu ČR pod sp. zn. 4 Afs/55/2017 - 104 zo dňa 08.06.2017).

50. Pri stanovení povinnosti k úhrade cla, je podstatné komu, na základe akého skutkového stavu a z
akého právneho dôvodu je táto povinnosť stanovená. S poukazom na článok 213 nariadenia Rady (EHS)
číslo 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, ak je za zaplatenie
jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov
tohto dlhu. Zmyslom tohto ustanovenia je upresniť povahu dlžníckej plurality v colnom konaní. Spoločné
záväzky sa totiž môžu vyskytovať v dvoch podobách a to ako záväzky dielčie (v ktorom prípade je každý
z dlžníkov povinný plniť len časť z dlžného celku, takýmto plnením zaniká len jeho vlastný záväzok,
zatiaľ čo záväzky ostatných dlžníkov trvajú) a ako záväzky solidárne (každý dlžník je povinný poskytnúť
veriteľovi celé plnenie, ak tak učiní, zaniká tým i povinnosť ostatných dlžníkov plniť). Toto ustanovenie
tak bližšie určuje vzájomný vzťah spoločných dlžníkov a colného orgánu ako veriteľa, neplynie z nej
však, že by colný orgán musel v rozhodnutí o vymeraní colného dlhu vždy konkrétne určiť všetkých
(či všetkých doposiaľ známych), solidárnych dlžníkov, teda menovite označiť osobu, ktorá odňala tovar
spod colného dohľadu, osobu, ktorá sa tohto odňatia vedome zúčastnila, osobu, ktorá vedome prijala
a držala odňatý tovar a osobu, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru,
alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

51. Pasívna solidarita (teda solidarita na strane dlžníkov), je inštitútom prospievajúci veriteľovi, zlepšuje
jeho postavenie, lebo mu umožňuje zvoliť si, ktoréhokoľvek z dlžníkov a žiadať po ňom poskytnutie
celého plnenia. Colný orgán akoby veriteľ nie je pri výbere dlžníka viazaný úvahami o tom, kto zo
solidárnych dlžníkov nesie vinu na odňatí tovaru spod colného dohľadu, či v akej miere sa na ňom
každý z nich podieľal, a už vôbec sa jeho výber neriadi poradím dlžníkov podľa výpočtu obsiahnutého
v zákone (nariadení). Jeho voľba je vedená iba snahou o to, aby colný dlh bol uhradený včas a riadne,
teda v plnej výške. Solidarita dlžníkov má colnému orgánu pomáhať pri vymeraní colného dlhu, pokiaľ
však by bol colný orgán povinný zisťovať pri odňatí tovaru spod colného dohľadu existenciu a totožnosť
všetkých potenciálnych dlžníkov, bolo by jeho postavenie naopak zaťažené a vybranie cla a dane by bolo
oddialené, resp. ohrozené, čo určite nie je účelom pasívnej solidarity. Ak môže colný orgán dosiahnuť
plnenie od jedného dlžníka, je vyhľadávanie ďalších dlžníkov, nielen nadbytočné, ale tiež v rozpore so
zásadou procesnej ekonómie (pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č.
k. 1 Afs 45/2004).

52. V prejednávanej veci colný orgán uložil svojim rozhodnutím (následne žalovaný toto rozhodnutie
potvrdil) povinnosť k úhrade colného dlhu (dovoznej platby) práve žalobcovi a od neho toto plnenie
žiadal, zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia určil danou špecifikáciou aj ostatných solidárnych
dlžníkov. Rovnako je nesporné a vyplýva z obsahu predloženého administratívneho spisu, že colný úrad
konal a rozhodoval aj vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom, vo vzťahu k nim vydával samostatné
rozhodnutia, pričom v každom z nich konštatoval solidaritu dlžníctva v zmysle čl. 203 resp. 213 Colného
kódexu, pričom kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného, že vždy je zrejmé, že ide o jeden a ten istý
colný dlh (vo výške 26.679,41,- Eur) vzťahujúci sa k tomu istému tovaru. Kasačný súd sa nestotožnil
s právnym názorom vysloveným správnym súdom, že pochybil žalovaný, keď nedoručoval a nekonal
s ostatnými solidárnymi dlžníkmi vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu vzhľadom na vyššie uvedené
právne názory kasačného súdu. Naviac ako bolo uvedené, vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom



žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy konal samostatne (vydával jednotlivé rozhodnutia
vyššie uvedené a konštatoval solidaritu dlžníctva vo vzťahu k tam uvedeným subjektom), čo nemôže
spôsobovať vadu konania resp. podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm.
g) SSP. To, že ostatní solidárni dlžníci, nepodali opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam,
resp. správne žaloby, nemôže byť vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
vo vzťahu k žalobcovi.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný,
kasačnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, z dôvodu toho, že Krajský súd v Nitre vec nesprávne právne
posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Z tohto dôvodu kasačný súd rozhodol s poukazom na § 462 ods.
1 SSP tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom krajský súd vec
meritórne prejedná, teda sa bude zaoberať žalobnými dôvodmi žalobcu a vo veci opätovne rozhodne
s poukazom na § 469 SSP.

54. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 467 odsek 1 SSP, resp.
467 ods. 3 SSP, podľa ktorého ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.