Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/93/2013 z 16. 12. 2013
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2013, sp. zn. 13Co/93/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6309204425.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/93/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6309204425.1 | 2013-12-16 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 151o OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a370995-dfb4-4fb0-a30d-25e180afa369
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6309204425.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/93/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309204425
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6309204425.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky
F.. D. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX G., zast. JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom,
so sídlom Rázusova 79, 977 01 Brezno, proti odporcom: 1/ N. G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Z. G., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom P. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom
ČSA č. 18, 977 01 Brezno, v konaní o návrhu na zriadenie vecného bremena - práva prechodu cez
nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 5C/162/2009-138 zo dňa 05. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške 67,88 € na účet právnej zástupkyne odporcov 1/ a 2/ JUDr. Márie Stahovcovej, advokátky so
sídlom ČSA č. 18, 977 01 Brezno, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v
texte len OSP) tak, že navrhovateľku zaviazal  nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo
výške 413,60 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení predmetného rozsudku
okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/
povinnosť umožniť navrhovateľke vstup a prechod cez pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území E. X., zapísané na LV č. XXXX na odporcov 1/ a 2/ ako parcely CKN č. XXX/X - orná
pôda o výmere 1032 m2  a CKN č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 97 m2 a to za účelom
užívania jej pozemkových nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Správou katastra G. pre
kat. úz. E. X. ako parcela CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 48 m2 a na LV č. XXXX ako parc. CKN č.
XXXX/X záhrady o výmere 1624 m2. Na základe návrhu navrhovateľky na zmenu návrhu okresný súd
pripustil zmenu návrhu tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní umožniť navrhovateľke vstup a prechod peši
a autom v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne číslo 36639729 - 138/2012 zo dňa 07.06.2012,
vypracovanom SAJ zememeračská kancelária s.r.o. Židlovo 3, Brezno, IČO: 36 639 729 cez predmetné
pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. X., zapísané na LV č. XXXX na
odporcov 1/ a 2/ ako parc. CKN č. XXX/X - orná pôda o výmere 1032 m2  a parc. CKN č. XXXX/
X trvalé trávnaté porasty o výmere 97 m2, a to účelom užívania jej vyššie uvedených pozemkových
nehnuteľností. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom, listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spise Okresného súdu Brezno, sp.zn. 5C/162/2009, výsluchmi svedkov K. O. ml., Z. I., G. G., S. I., S.
O. a Z. G. a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich v k. ú. E. X. zapísaných na LV č. XXXX ako nparcela CKN č. XXX/X -
záhrada o výmere 48 m2 a na LV č. XXXX ako parcela CKN č. XXXX/X- záhrady o výmere 1624 vm2



a to na základe notárskej zápisnice č. N 20/2008, Nz 3371/2008, Ncr/s 3364/2008 zo dňa 28.01.2008,
napísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. Márie Ježkovej v Brezne. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ďalej uviedol, že odporcovia 1/ a 2/ na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2005, ktorej vklad bol povolený 15.11.2005 pod V 2009/05 nadobudli do
vlastníctva v režime BSM v celosti nehnuteľnosti v kat. úz. E. X., zapísané na LV č. XXXX ako parc.
KN č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 407 m2 a KN č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 48 m2 od
predávajúcej I. O., rod. S.  v celosti, ďalej od predávajúceho Z. G., ideálny podiel 1, od predávajúceho
S. I. ideálny podiel  1/8, od predávajúceho I. I. ideálny podiel 1/8 a od predávajúcej M. G., rod. Y.
ideálny podiel 1 k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra G. pre  kat. úz. E. X., zapísaným na LV
č. XXXX ako parc. KN č. XXX/X -   orná pôda o výmere 624 m2, KN č. XXX/X - orná pôda o výmere
49 m2. Všetky nehnuteľnosti boli prevedené bez ťarchy do vlastníctva odporcov 1/ a 2/. Na základe
oznámenia stavebného úradu Obce Horná Lehota sp.zn. DS-349/06 zo dňa 06.09.2006 okresný súd
zistil, že  obec súhlasila s drobnou stavbou - oplotením pozemku odporcov 1/ a 2/ a z oznámenia obce
E. X. sp.zn. DS-296/2011 zo dňa 15.07.2011 okresný súd zistil, že  obec odporcom 1/ a 2/ oznámila, že
nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby pri rekreačnom dome č. XXX, postavenom na parcele
KNC č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXX pre  kat. úz. Obec E. X. (altánok). Potom, čo si odporcovia 1/
a 2/ oplotili nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, navrhovateľka podala návrh na začatie konania, ktorý
bol doručený Okresnému súdu Brezno dňa 03.08.2008. Z predložených dokladov - notárskej zápisnice
nachádzajúcej v spise na č. l. 6 až 7 okresný súd zistil, že navrhovateľka sa cítila oprávnenou držiteľkou
parcely CKN XXX/X - záhrady o výmere 48 m2 a parc. CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 1624
m2, ktoré boli odčlenené geometrickým plánom č. 36041459-223/2006, vyhotoveným Zememeračskou
kanceláriou GEO PLUS s.r.o. dňa 09.07.2007 z parc. KNE č. 1028/1 - orná pôda o výmere 55 m2
a parc. KNE č XXXX/XX - orná pôda o výmere 22 835m2 zapísaných na LV č. XXXX z pozemku
parc. KNE č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 260 m2 a parc. KNE č. XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 47 m2,  zapísaných na LV č. XXXX. Uvedené pozemky, ktoré boli pred zápisom registra
obnovenej evidencie pozemkov vedené v pozemkovo-knižných vložkách pre kat. úz. E. X., nadobudla
ešte za života na základe reálnej deľby medzi ostatnými pozemkovoknižnými vlastníkmi prastará mama
navrhovateľky S. N., rod. I., ktorá zomrela v roku 1965. V dedičskom konaní č. D 522/66-13, D 1158/79-5
nadobudla všetky jej nehnuteľnosti nebohá L. N., ktorá bola starej matke navrhovateľky S. G., rodenej
N. sestra. Navrhovateľka tvrdila, že L. N. ešte za svojho života navrhovateľke v roku 1994 darovala
ústnou darovacou zmluvou vyššie uvedené pozemky, ktoré užívala, ale nemala ich zapísané v katastri
nehnuteľností. V roku 2003 darovala navrhovateľke pozemky, ktoré mala už v katastri nehnuteľnosti
zapísané. Navrhovateľka tvrdila, že spolu so svojou matkou užívala predmetné pozemky ako záhrady,
starala sa spolu so svojim starým otcom Z. G. o ovocné stromy, chovali včely. Tieto skutočnosti okrem
navrhovateľky potvrdili aj svedkovia vypočutí priamo na ohliadke na mieste samom a to K. O., Z. I., S. I.,
S. O., Z. G.. Ďalej situáciu, podľa okresného súdu, priblížil svedok G. G., syn Z. G., strýko navrhovateľky.
Ten uviedol, že Z. G. chcel stavať v záhrade rodinný dom, z toho dôvodu povymieňal s rôznymi ďalšími
vlastníkmi pozemky, aby sa mohol dostať autom k pozemku, na ktorom chcel stavať, za účelom dovozu
materiálu a podobne. Keď S. G., rodená N. ochorela, rozhodli sa s manželom Z. G. kúpiť dom priamo
v Obci E. X. a predmetné  pozemky od vtedy používali už len ako záhradu, chodili tam kosiť trávu,
zbierať ovocie, chovať včely. Okresný súd okrem výpovedí svedkov vykonal dokazovanie aj čestnými
prehláseniami Z. S.,  K. O., S. I., N. N., I. V., S. I. a O. G. ako aj výsluchom samotnej navrhovateľky
na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 13.01.2012.  Zistil, že v  priebehu roku 1950 došlo na
základe dohody medzi rodinou S. G. a L. N. k dohode o výmene prechodového pozemku, kedy S. G.
dala L. N. pozemok tzv. H., ktorý sa nachádzal pri dome S. G. a táto jej vymenila neperfektnou zámenou
zmluvou pozemok, v súčasnosti vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/. Samotná navrhovateľka uviedla, že Z.
G., jej starý otec (manžel S. G., rod. N.), nikdy nevlastnil prechodový pozemok, ich výlučnou vlastníčkou
bola manželka S. G., rod. N. (stará mama navrhovateľky) avšak užíval ich spolu s ňou, mienili na nich
postaviť rodinný dom. So súhlasom L. N. (sestry S. G.), žijúcej v K. G. užívali aj záhrady dnes vo
vlastníctve navrhovateľky. Okresný súd konštatoval, že vlastnícke právo odporcov 1/ a 2/, ktorí nadobudli
nehnuteľnosti, (vo vzťahu ku ktorým sa domáha navrhovateľka práva prechodu) na základe kúpno-
predajnej zmluvy v roku 2005 (ani ich právnych predchodcov) nebolo ničím a nikým spochybnené  a to
ani v priebehu súdneho konania.

Po vykonanom dokazovaní sa okresný súd stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne odporcov 1/ a 2/,
že navrhovateľka nadobudla pozemok - záhradu, ktorý  nebol vo vlastníctve jej právnych predchodcov,
ale L. N., ktorá predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívala  a nevyužívala ani právo prechodu k nim
do svojho vlastníctva až notárskou zápisnicou v roku 2008. Konštatoval, že ak navrhovateľka tvrdila,



že po nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým sa domáha práva prechodu, prechádzal jej starý otec
Z. G. a toto právo mu patrilo, tak na takýto záver neboli splnené zákonné predpoklady a to, aby
toto právo prechodu  bolo viazané na vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ku ktorej má byť prechod
zabezpečený, pretože Z. G. (starý otec navrhovateľky) nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú
chodil. Okresný súd uviedol, že táto nehnuteľnosť patrila vlastnícky viacerým spoluvlastníkom, pričom
samotná navrhovateľka si vlastníctvo k nej vyporiadala až  v roku 2008 po jednej zo spoluvlastníčok.
Pokiaľ mal Z. G. nadobudnúť neperfektnou zámennou zmluvou časť pozemkov, ktoré sú v súčasnosti
vo vlastníctve odporcov, tak tieto skutočnosti by boli podľa okresného súdu relevantné v konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale nie v konaní o zriadenie práva prechodu v podobe
vecného bremena, kde musí byť splnená podmienka, že „chodím cez cudzí pozemok na pozemok v
mojom vlastníctve“. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že vecné bremeno v jej prípade vzniklo vydržaním,
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nešpecifikovala v písomnom
návrhu, kedy a na základe akého právneho titulu sa tak malo stať. Okresný súd konštatoval, že ak sa
navrhovateľka stala vlastníčkou nehnuteľností až v roku 2008, nemohla nadobudnúť titulom vydržania
právo vecného bremena prechodom cez nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/, pretože jej
právna predchodkyňa nikdy právo prechodu nevyužívala a starý otec, ktorý využíval právo prechodu na
základe ústnych dohôd nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností ani prechodových ani tých, ku ktorým sa
prechádzalo. Na základe uvedených skutočností okresný súd návrh navrhovateľky na zriadenie vecného
bremena zamietol, pričom konštatoval, že navrhovateľke vecné bremeno titulom vydržania nesvedčí.
Okresný súd skúmal aj možnosť zriadenia vecného bremena z dôvodov uvedených v § 151o ods. 3 OZ,
pričom konštatoval, že po preskúmaní všetkých možností zriadenia vecného bremena v zmysle ust. §
151o ods. 3 OZ  dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu stavby na pozemku navrhovateľky nie je
možné zaoberať sa ani otázkou možnosti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve zaistenia
nutnej cesty. Konštatoval, že zo zákonných ustanovení, dostupnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe
je zrejmé, že súd môže zriadiť vecné bremeno len v dvoch prípadoch, z ktorých ani jeden nie je možné
aplikovať na tento konkrétny prípad, pričom v danom prípade neboli splnené podmienky pre zriadenie
vecného bremena ani titulom vydržania ani titulom nutnej cesty, preto súd návrh navrhovateľky v plnom
rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 28.01.2013 navrhovateľka odvolala,
v odvolaní uviedla, že pokiaľ sa súd stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne odporcov 1/ a 2/, že
navrhovateľka nadobudla pozemok až notárskou zápisnicou v roku 2008, tak uvedené tvrdenie sa
nezakladá na pravde, pretože navrhovateľka nadobudla jej vlastnícky patriace pozemky a stavby na nich
už skôr a to tak, že ich získala od L. N., ktorá ich užívala, ale nemala zapísané v katastri nehnuteľností,
ešte za jej života v roku 1994 darovacou zmluvou, čo je nesporné a bolo preukázané.  Následne v roku
2003 darovala L. N. navrhovateľke aj písomnou darovacou zmluvou tie pozemky, ktoré už mala v tom
čase zapísané v katastri nehnuteľností a nielen v pozemkovej knihe. Navrhovateľka v odvolaní uviedla,
že od roku 1994 vstúpila do dobromyseľnej držby a nepretržitého užívania nehnuteľností. Užívala ich
nerušene a nepretržite  v dobrej viere, že je ich vlastníčkou. Navrhovateľka v odvolaní poukázala na ust.
§ 134 a nasl. OZ, ktoré hovorí o nadobudnutí vlastníctva vydržaním, pričom nadobudnutie vlastníctva v
tomto prípade je podľa navrhovateľky časovo určené uplynutím lehoty 10 rokov pre držbu nehnuteľnosti
oprávneným držiteľom. V tomto konkrétnom prípade podľa navrhovateľky lehota na nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním začala plynúť v roku 1994 a uplynula so zreteľom
na novelu Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. (§ 872 ods. 6) v roku 2004, takže k nadobudnutiu
vlastníctva podľa navrhovateľky došlo v roku 2004 a nie ako je uvedené v rozsudku na strane 4 ods. 4
a na strane 5, v roku 2008. Z uvedeného podľa navrhovateľky vyplýva, že aj žalované právo prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom nadobudla navrhovateľka spoločne s nadobudnutím vlastníctva vyššie
uvedených nehnuteľností, teda v roku 2004 a to vydržaním. Odporcovia 1/ a 2/ sú od roku 2005 vlastníkmi
nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým  si navrhovateľka uplatňuje právo prechodu a prejazdu motorovým
vozidlom a tieto pozemky v roku 2006 oplotili. Podľa názoru navrhovateľky okresný súd nezobral do
úvahy skutočnosti, že L. N. pozemky vlastnila a aj užívala, hoci v tej dobe ich nemala zapísané v
katastri nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti L. XXXX. darovala navrhovateľke v roku 1994, ktorá od vtedy
využívala právo prechodu, ktoré je predmetom sporu, až do oplotenia susedných pozemkov odporcami
1/ a 2/ v roku 2006. Podľa navrhovateľky je logické, že odporcovia, ktorí nadobudli pozemky až v roku
2005 nemôžu vedieť, že navrhovateľka využívala právo prechodu k nim. Zdôraznila, že si neuplatňuje
právo prechodu po nebohom Z. G. (starý otec navrhovateľky) ale po pôvodnej vlastníčke L. N.. To, že
cez pozemok, ku ktorému si uplatňuje právo prechodu a prevozu chodil Z. G. s celou svojou rodinou
je podľa navrhovateľky len podporný argument toho, že toto právo prechodu existovalo a aj naďalej



existuje, pričom je viazané na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré v roku 2004 bezpochyby nadobudla
navrhovateľka. Navrhovateľka ďalej v odvolaní okresnému súdu vytkla, že nesprávne aplikoval ust. §
151o ods. 3 OZ, pretože  podľa jej názoru z titulu vlastníctva  navrhovateľky k existujúcim stavbám
je daný dôvod na zriadenie vecného bremena podľa cit. ustanovenia v zmysle jej žalobného návrhu.
Poukázala na ohliadku na mieste samom, z ktorej podľa jej názoru jednoznačne vyplýva, že iný prístup
ako prístup popísaný v žalobnom návrhu nie je reálne možný a to tak z právneho ako aj z vecného
hľadiska, pretože vedie nielen cez pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve viacerých osôb, ale jedná sa o
hornatý a členitý terén. Navrhovateľka v odvolaní napadla aj výšku priznaných trov právneho zastúpenia,
pričom poukázala na to, že pojednávanie konané na okresnom súde dňa 24.02.2012 bolo odročené
s tým, že jej právny zástupca dopredu oznámil okresnému súdu skutočnosť, že sa nemôže zúčastniť
pojednávania a uviedol aj dôvod. Rovnopisom informoval aj právnu zástupkyňu odporcov 1/ a 2/, takže
podľa názoru navrhovateľky nebolo potrebné, aby sa pojednávania zúčastnila. Tiež namietala priznanie
odmeny za úkon  právnej služby - porada s klientom dňa 18.06.2012, pretože  podľa jej názoru tento
úkon právnej služby nebol nevyhnutný a javí sa jej ako účelový vzhľadom na to, že odporcovia 1/ a 2/ sa
zúčastnili ohliadky na mieste samom spolu s ich právnou zástupkyňou a už vtedy konzultovali jednotlivé
výpovede vypočúvaných svedkov. Poukázala na mimoriadne skutkové okolnosti, za akých sa dostala
do situácie, kedy nemá prístup ku vlastným pozemkom, v dôsledku čoho bola nútená podať žalobný
návrh. Podľa názoru navrhovateľky v danom prípade ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, lebo do
neriešiteľnej vlastníckej situácie bez možnosti prístupu ku svojmu pozemku sa nedostala vlastnou vinou.
Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie, prehodnotiť zistený
skutkový a právny stav.

V podaní zo dňa 12. 02. 2013 sa odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
vyjadrili k obsahu odvolania navrhovateľky a vo vyjadrení uviedli, že navrhovateľka sa pôvodným
návrhom domáhala určenia, že na pozemku vo vlastníctve odporcov viazne vecné bremeno - právo
prechodu titulom vydržania. Do skončenia dokazovania nepredložila jediný dôkaz, ktorý by svedčil ako
titul dobromyseľnosti pre vydržanie práva  prechodu ako vecného práva. Uviedli, že do skončenia
dokazovania navrhovateľka tvrdila, že pozemok vo vlastníctve odporcov nadobudol  do vlastníctva
jej starý otec, ktorý sa volal G., pričom žiaden dôkaz o tom nepredložila. Tvrdila, že tento pozemok
považoval za svoje vlastníctvo. Prechádzal cez tento pozemok údajne k včelínu, ktorý bol už na inom
pozemku, pričom bol podľa tvrdení navrhovateľky v domnení, že prechádza cez svoj pozemok, napriek
tomu, že právo prechodu vedie cez cudzí pozemok. Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky
ďalej  uviedli, že pozemok susediaci s ich pozemkom si navrhovateľka dala notárskym osvedčením o
vydržaní vysporiadať  v roku 2008. V odvolaní po prvý krát uviedla novú skutočnosť a to, že cez sporný
pozemok prechádzala jej teta L. XXXX, ktorá jej mala v roku 1994 ústne darovať pozemok, ku ktorému
chce navrhovateľka prechádzať práve cez pozemok odporcov. Uviedli, že doterajším dokazovaním až
do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania pred okresným súdom, navrhovateľka nedoložila
jediný dôkaz o tom aký má titul pre dobromyseľnosť, že jej patrí vecné právo - právo prechodu cez
pozemok vo vlastníctve odporcov. Uviedli, že svoje nehnuteľnosti nadobudli v roku 2005. Na pozemku
majú zriadenú okrasnú záhradku, altánok a majú ho oplotený. Obec E. X. pri stavebnom konaní o
oplotení pozemku, stavbe altánku, predávajúci, ktorý odporcom pozemok predali, ani nikto iný neuviedol
odporcom ako kupujúcim, že na ich pozemku viazne vecné bremeno - právo prechodu. Navrhovateľka
nadobudla do vlastníctva susediaci pozemok až v roku 2008, na základe  notárskeho osvedčenia
o vydržaní. Teda do roku 2008 nemala právo prechodu z titulu, že prechádza cez cudzí pozemok
na svoj vlastný, nakoľko do roku 2008 žiadny  pozemok nevlastnila. Uviedli, že navrhovateľka ničím
nepreukázala, že jej vzniklo vecné právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve odporcov. Pokiaľ
navrhovateľka tvrdí, že iný prechod k jej  parcele je obtiažny a nepohodlný, tak táto okolnosť nie je
podľa odporcov okolnosťou, pre ktorú by súd mal obmedziť vlastnícke právo odporcov, preto aby zriadil
pre navrhovateľku právo prechodu. Bolo by to v rozpore s ust. § 151o Občianskeho zákonníka a s
platnou judikatúrou. Uviedli, že navrhovateľka má spoluvlastnícky podiel k parcelám, cez ktoré sa dá
prechádzať k jej pozemku. Poukázali na to, že navrhovateľka zmenila pôvodný návrh na začatie konania
a v zmysle tejto zmeny navrhla, aby jej súd zriadil právo cesty cez priľahlý pozemok  podľa ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Aj takémuto zmenenému návrhu okresný súd podľa názoru odporcov
1/ a 2/ nemohol vyhovieť, nakoľko navrhovateľka nie je vlastníkom žiadnej stavby na svojom pozemku.
Okresný súd preto nemohol zriadiť právo cesty cez priľahlý pozemok. Zdôraznili, že stavba, okrem
atribútov uvedených v Stavebnom zákone musí slúžiť aj na určitý účel. Súd nemôže zriadiť právo cesty k
rozpadnutým dreveným doskám a ruinám, o ktorých navrhovateľka tvrdí, že by jej mali patriť, ktoré však



neslúžia žiadnemu účelu a sú bez pevných základov so zemou. Pokiaľ ide o trovy konania, odporcovia
1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedli, že úkon právnej služby zo dňa 18. 06. 2012 -
porada s klientom bol účelne vykonaný, nakoľko až na konci ohliadky sudkyňa podala právnej zástupkyni
odporcov písomnú zmenu návrhu zo strany navrhovateľky. S takouto zmenou, ktorá bola podstatná,
musela právna zástupkyňa svojich klientov (odporcov 1/ a 2/) oboznámiť a vysvetliť im  právnu stránku
veci podľa zmeneného návrhu, ktorého súčasťou bol geometrický plán na zakreslenie prechodu. Pokiaľ
ide o odročenie pojednávania dňa 24. 02. 2012, právna zástupkyňa odporcov 1/ a 2/ vo vyjadrení k
odvolaniu navrhovateľky uviedla, že na toto pojednávanie sa riadne dostavili obaja odporcovia spolu
s ich právnou zástupkyňou, nakoľko oznámenie o odročení pojednávania zo strany súdu im nebolo
doručené. Stalo sa tak až priamo na pojednávaní dňa 24. 02. 2012 o čom svedčí zápisnica z tohto
pojednávania. Naviac, k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu zdravotného stavu právneho zástupcu
navrhovateľky, pričom žiadosť o odročenie pojednávania neobsahovala v súlade s ust. § 119 ods. 3 OSP
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že právny zástupca navrhovateľky nie je schopný bez ohrozenia života
či závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Z týchto dôvodov  okresný súd
podľa názoru odporcov 1/ a 2/ správne priznal odporcom 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia za
tieto dva vyúčtované úkony právnej služby. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky odporcovia
1/ a 2/ uviedli, že navrhujú, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 67,88 €.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky podľa § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním navrhovateľky napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, pretože navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a právne relevantným spôsobom
nepreukázala, že jej vydržaním vzniklo právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu
cez pozemky vo vlastníctve odporcov 1/ a /2; preukázala len vydržanie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ku ktorým chce prechádzať a to Notárskou zápisnicou č. N 20/2008, Nz 3371/2008,
NCRls 3364/2008, spísanou dňa 28. 01. 2008 notárkou JUDr. Máriou Ježkovou so sídlom Notárskeho
úradu v Brezne. Predmetom uvedenej notárskej zápisnice bolo v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčenie vyhlásenia navrhovateľky o vydržaní
nehnuteľností špecifikovaných v notárskej zápisnici; predmetná notárska zápisnica neobsahovala aj
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní práva vecného bremena.

Právny inštitút vecného bremena znamená, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v
prospech niekoho iného povinný napr. strpieť prechod cez svoj pozemok. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám môžu byť dvojakého druhu a to spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem).
Právo vyplývajúce z vecného bremena je tu nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti
tak, že prechádza na nadobúdateľa vlastníckeho práva. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže
byť tiež patriace určitej osobe (pôsobí in personam); toto právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe
bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Uvedené právo neprechádza
na jej právneho nástupcu a zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú teda spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo
patria určitej osobe. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť rovnako ako u vlastníckeho
práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Právo vecného bremena
teda možno nadobudnúť aj vydržaním, predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon
práva po dobu najmenej 10 rokov ak sú splnené aj ostatné zákonom vyžadované podmienky. Jedným
zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie
práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že má právo k veci
hoci v skutočnosti tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých  je
možné usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti týkajúce
sa právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci alebo práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia t.
j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Posúdenie toho, či
je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo patrí, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.



Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd návrh
navrhovateľky zamietol je správne, pretože, tak ako bolo vyššie konštatované, navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie vzniku práva vecného bremena vydržaním. Pokiaľ ide o tú časť
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorej okresný súd uviedol, že skúmal aj možnosť
zriadenia vecného bremena z dôvodov uvedených v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací
súd uvádza, že aj v tejto časti sa možno stotožniť so závermi okresného súdu, pretože pokiaľ bolo
zákonom č. 586/2007 Z. z. do Občianskeho zákonníka doplnené nové ustanovenie § 151o ods. 3,
ktoré zaviedlo  nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok, (pričom ide o vecné
bremeno charakteru in rem, ktoré vecnoprávne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri
stavbe odlišného vlastníka), tak je potrebné, aby na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
cesty cez priľahlý pozemok boli splnené zákonom požadované podmienky vymedzené v ust. § 151o ods.
3 Občianskeho  zákonníka a to okrem iného znamená, že na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky by
musela byť v jej vlastníctve stavba, ku ktorej prístup nemožno zabezpečiť inak ako cez priľahlý pozemok.
V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne
ustálil, že na pozemku navrhovateľky sa nenachádza stavba, ktorá má charakter nehnuteľnosti v zmysle
Občianskeho zákonníka (podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nehnuteľnosť sa považuje
stavba spojená so zemou pevným základom) a  ani drobná stavba, ktorá by spĺňala charakter stavby
v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon),
pričom pre aplikáciu ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je podstatné, že stavba sa tam
nachádzala v minulosti (tak ako to tvrdí navrhovateľka), pretože jedným zo základných predpokladov pre
zriadenie vecného bremene v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka  je existencia stavby na pozemku
vo vlastníctve osoby domáhajúcej sa zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka v čase zriadenia vecného bremena. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že
vzhľadom na neexistenciu stavby a vlastníctva ku nej na pozemku navrhovateľky nie je možné zaoberať
sa ani s otázkou možnosti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a to tak vo výroku, ktorým okresný súd návrh
navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol, ako aj vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľku nahradiť
odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia  vo výške 413,60 €, pretože nepovažoval odvolacie námietky
navrhovateľky týkajúce sa výšky priznanej náhrady  trov právneho zastúpenia, (keď navrhovateľka
namietala priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní konanom na okresnom
súde dňa 24. 02. 2012 a poradu s klientom dňa 18. 06. 2012),  za opodstatnené. Pokiaľ ide o trovy
právneho zastúpenia v súvislosti s úkonom právnej služby - účasť na pojednávaní konanom na okresnom
súde dňa 24. 02. 2012, odvolací súd zo spisu zistil, že aj keď právny zástupca navrhovateľky doručil
Žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 20. 02. 2012 priamo právnej zástupkyni odporcov (čo právna
zástupkyňa odporcov ani nepoprela - č.l. 71 spisu), nepripojil k žiadosti o odročenie pojednávania
(na účely posúdenia dôvodnosti žiadosti zo strany súdu) v zmysle ust. § 119 ods. 3 OSP vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, v dôsledku čoho súd pojednávanie pred dňom konania pojednávania neodročil, čo
znamená, že pokiaľ sa právna zástupkyňa na takomto pojednávaní zúčastnila, okresný súd postupoval
správne, keď priznal odporcom náhradu trov konania v súvislosti s uvedeným úkonom právnej služby
vo výške podľa ust. § 14 ods. 5 (t.j. v rozsahu 1 tarifnej odmeny) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška). Pokiaľ ide o
odmenu za úkon právnej služby - porada s klientom dňa 18. 06. 2012, odvolací súd uvádza, že v spise
sa č. l. 136 nachádza Záznam o vykonaní porady s klientom zo dňa 18. 06. 2012, z obsahu ktorého
vyplýva, že porada s klientom sa dňa 18. 06. 2012 uskutočnila a jej predmetom bolo aj prerokovanie
návrhu na zmenu petitu spolu s geometrickým plánom, ktorý bol súčasťou návrhu na zmenu petitu a
právny rozbor situácie z toho vyplývajúcej, (teda nielen rozbor výpovedí svedkov na ohliadke na mieste
samom, tak ako namietala v odvolaní navrhovateľka). Na základe uvedených skutočností považoval
odvolací súd postup okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia odporcov
1/ a 2/, keď okresný súd priznal odporcom 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia aj v súvislosti s
úkonmi právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24. 02. 2012 v rozsahu 1 tarifnej odmeny podľa § 14
ods. 5 vyhlášky a porada s klientom dňa 18. 06. 2012  v rozsahu 1/3 tarifnej odmeny podľa § 14 ods.
4 vyhlášky, za vecne správny.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Trovy právneho zastúpenia odporcov
1/ a 2/ v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľky) priznaná podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške
60,07 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 7,81 €; spolu trovy právneho
zastúpenia odporcov 1/ a 2/ v odvolacom  konaní predstavujú sumu 67,88 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia  odporcov  1/ a 2/ v odvolacom konaní rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O veci rozhodol senát krajského súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.