{"guid": "1bb160be-8a10-4e1d-9c41-f14e32b46dde:f58afe73-0402-44c9-b82c-ab4b873e5acd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6212200651.2", "spisova_znacka": "16Co/190/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/190/2013 z 29. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2013, sp. zn. 16Co/190/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6212200651.2", "identifikacne_cislo": "6212200651", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f58afe73-0402-44c9-b82c-ab4b873e5acd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212200651.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6212200651.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6212200651.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/190/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200651
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6212200651.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi Z. D., narodenému XX. XX. XXXX, bytom O. N., I. XXX/XX,
t. č. J. republika, J. Z., E. XXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu : 1) OZ právna pomoc
spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42247268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom
Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Stará Baštova č. 2, a 2) Spotrebiteľské
združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42260086, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36727334, o zaplatenie 239,86
€ istiny s príslušenstvom, v konaní o zaplatenie súdneho poplatku, o odvolaní vedľajšieho účastníka 2/
na strane odporcu - Spotrebiteľské združenie OSA proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
2C/111/2012-160 zo dňa 26. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (takzvaný „vzor 4 O. s. p.“) okresný súd uložil vedľajšiemu účastníkovi 2/
Spotrebiteľskému združeniu OSA na strane odporcu povinnosť, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za úkony súdu vo výške 3 € podľa položky č. 20a  Sadzobníka
súdnych poplatkov ako prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v platnom znení (ďalej v texte len „Zákon o súdnych poplatkoch“) .

Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník 2/ na strane odporcu v zákonnej 15 dňovej lehote (204
ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie. Namietal, že vedľajší účastník 2/ ako združenie pôsobiace na
ochranu spotrebiteľov, je od platenia súdneho poplatku oslobodené priamo zo zákona v zmysle ust. § 4
ods. 2 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
tohto odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 1, 2 O. s. p.) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušil,
nakoľko rozhodnutie bolo vydané bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané neexistovali.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd (uznesením) uložil vedľajšiemu účastníkovi 2/ na
strane  odporcu - Spotrebiteľskému združeniu OSA povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie
rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré tvoria súdny spis, keď podania boli urobené elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to vo výške  3 € v zmysle položky č.
20a Sadzobníka súdnych poplatkov.



Podľa Zákona o súdnych poplatkoch v zmysle § 1 ods. 1 súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodené v zmysle písm. c/ aj združenia
pôsobiace na ochranu spotrebiteľov.

Ust. §-u 4 rozoznáva oslobodenie od poplatku podľa ods. 1 v zmysle oslobodenia pre celé súdne konanie
a v zmysle ods. 2 ide o takzvané oslobodenie osobné pre subjekt, ktorý spĺňa podmienky v tomto
ustanovení uvedené. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník na strane odporcu je v konaní
osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Uvedené oslobodenie sa vzťahuje i na zaplatenie súdneho poplatku vyrubeného podľa položky 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov.

Zákon o súdnych poplatkoch v § 1 definuje, čo je predmetom súdnych poplatkov, pričom sú to poplatky
buď za jednotlivé úkony súdov, alebo za konanie súdov a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry, ktoré sú uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Zákon teda presne definuje, že pod
pojem súdny poplatok možno včleniť tak poplatky za úkony a poplatky za konanie súdov. V obidvoch
prípadoch však ide o súdne poplatky. Skutočnosť, že položka 20a je zaradená v Sadzobníku súdnych
poplatkov pod časťou II. nazvanej poplatky za úkony súdov, nie je rozhodujúce z hľadiska záveru
prvostupňového súdu, pretože zákon z hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nerozlišuje
poplatky za úkony súdov a poplatky za konanie súdu. Z hľadiska ust. § 4 jednoznačne platí, že ak osoba
spĺňa podmienky v týchto ustanoveniach uvedené, je od poplatku oslobodená, či už z povinnosti platiť
za jednotlivé úkony alebo za konanie súdov, pretože len tak môže byť naplnený účel ust. § 4 citovaného
zákona.

Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo
7/2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že poplatkovú povinnosť
účastníka za úkon súdu uvedený v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorým je vyhotovenie rovnopisu
podaní a ich príloh, je treba posudzovať podľa ust. Zákona o súdnych poplatkoch vrátane tých,
ktoré upravujú vecné a osobné oslobodenia od súdnych poplatkov. Preto aj v tomto prípade, pokiaľ
je Združenie podľa Zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od súdnych poplatkov, nevznikla mu
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý bol vykonaný súdom v konaní ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej
možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Aj v rámci
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 20/2010 bolo konštatované, že
zákon nerozlišuje súdne poplatky a poplatky uhrádzajúce náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré by
sa mali odlišovať od súdnych poplatkov ako takých. Najvyšší súd SR okrem iného poukázal na to, že
základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri
rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zrušujúci výklad
a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť
jeho nedôvodné, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Poukázal na to, že v uvádzanej veci
(5 MCdo 20/2010) súdy nerešpektovali osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a preto
dospel k záveru, že generálny prokurátor opodstatnene namietal, že napadnuté rozhodnutia spočívali
v nesprávnom právom posúdení a Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v prípade vedľajšieho účastníka
na strane odporcu 2/  ide o osobu, ktorá je podľa § 4 ods. písm. c/ Zákona o súdnych poplatkoch osobne
oslobodená od poplatku, preto okresný súd nesprávne postupoval, ak mu vyrubil súdny poplatok podľa
položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie okresného
súdu ako nedôvodne vydané, keďže pre jeho vydanie neexistovali dôvody.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/111/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}