Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/22/2013 z 13. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 13. marca 2013, sp. zn. 6CoP/22/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5112211648.4 Krajský súd Žilina | 6CoP/22/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112211648.4 | 2013-03-13 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f48d3880-cb01-4758-b9a6-08fbfe32aedd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112211648.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/22/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112211648
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112211648.4

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. V., nar. X.XX.XXXX,
bytom ul. T. Y. č. X/XX, XXX XX B., bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, za účasti vedľajšieho účastníka: Rada pre práva dieťaťa - Slovenská
republika, so sídlom Spartakovská 3, 917 01 Trnava, IČO: 42 290 422, dieťa rodičov matky: C. V.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ul. T. Y. č. X/XX, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavou Starinskou,
advokátkou so sídlom X. XX, XXX XX B. a JUDr. Norbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Y. S. XX,
XXX XX B. a otca: Ing. J. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XX, XXX XX B., v konaní o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v štádiu konania o návrhu otca na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 9P/149/2012-554 zo dňa
19. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9P/149/2012-554 zo dňa 19. decembra 2012 vo výrokoch,
ktorým súd nariadil predbežné opatrenie (veta prvá, druhá, tretia, štvrtá a šiesta výroku uznesenia) m
e n í tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9P/149/2012-554 zo dňa 19.
decembra 2012 n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie v znení: Otec Ing. J. V., nar.
XX.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou E., nar. X.XX.XXXX nasledovne: každý nepárny
týždeň, a to od piatku popoludnia (po skončení aktivít v školskom zariadení), kedy si maloletú prevezme
zo školského zariadenia ktoré maloletá aktuálne navštevuje, do pondelka rána nasledujúceho párneho
týždňa, kedy je otec povinný odovzdať dieťa priamo do školského zariadenia, ktoré maloletá aktuálne
navštevuje; v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 17.00 hod. toho-ktorého roka; počas
vianočných sviatkov od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 16.30 hod. toho-ktorého roka a Veľkonočnú
nedeľu od 9.00 hod. do 16.30 hod. toho-ktorého roka (veta prvá výroku uznesenia). Súčasne uložil matke
povinnosť maloletú E. priviezť do školského zariadenia, ktoré aktuálne navštevuje v každý nepárny
týždeň v piatok ráno a každý párny týždeň v pondelok si maloletú vyzdvihnúť zo školského zariadenia,
ktoré aktuálne navštevuje (veta druhá výroku uznesenia). Matke uložil povinnosť maloletú E. na styk s
odporcom (správne má byť uvedené otcom - poznámka odvolacieho súdu) pripraviť a v čase prázdnin
a sviatkov, vo vyššie uvedené hodiny a dni, odovzdať otcovi pred vchodom bytového domu, v
ktorom má maloletá E. bydlisko (veta tretia výroku uznesenia). Otcovi uložil povinnosť vrátiť maloletú E.
matke pred vchodom bytového domu, v ktorom má maloletá E. bydlisko, v čase prázdnin a sviatkov, vo
vyššie uvedené hodiny a dni (veta štvrtá výroku uznesenia). Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol
(veta piata výroku uznesenia). Súčasne vyslovil, že predbežné opatrenie patrí na čas do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (veta šiesta výroku uznesenia).



V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 22.11.2012 podal otec návrh na vydanie
predbežného opatrenia vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorým žiadal,
aby súd zmenil miesto odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa v čase, keď je oprávnený sa s
ním stýkať, ktorým miestom by bola Materská škôlka, Borodáča 6 v Žiline. V návrhu uviedol, že jeho
manželstvo s matkou dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.9.2008, sp.
zn. 33C/25/2007, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 5.11.2008, sp. zn. 33C/25/2007
a bolo upravené zverenie dieťaťa do starostlivosti matky a určený styk odporcu (správne má byť
uvedené otca) s maloletou. Časť dôvodov na vydanie predbežného opatrenia uviedol už vo svojich
predchádzajúcich podaniach: podanie zo dňa 4.6.2012 o odmietnutí rodičovskej dohody zo
strany matky, podanie zo dňa 21.6.2012 o porušení súdneho rozhodnutia, úmyselnej nekomunikácii
zo strany p. C. V. a jej konaní v rozpore so záujmom dieťaťa, podanie zo dňa 31.7.2012 o osočujúcej
SMS komunikácii p. C. V. s druhým rodičom, s prílohami - potvrdenie OO PZ Žilina východ o porušení
súdneho rozhodnutia zo dňa 8.6.2012 a ďalšie potvrdenie OO PZ Žilina východ o porušení
súdneho rozhodnutia zo dňa 20.7.2012 zo strany p. C. V., podanie zo dňa 14.9.2012 na vydanie
nariadenia výkonu rozhodnutia a udelenie výzvy na plnenie povinností ustanovených v rozhodnutí súdu
v zmysle § 272 a § 273 O.s.p., podanie zo dňa 8.10.2012 o treťom porušení súdneho rozhodnutia zo
strany p. C. V. a bránením v styku v priebehu štyroch mesiacov a spôsobenej ujme v zmysle § 75 ods.
2 O.s.p. - psychickom a fyzickom týraní dieťaťa a otca dieťaťa - a hrozbe ďalšej bezprostrednej ujmy
v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p., ktorá si vyžaduje okamžitú úpravu predbežným opatrením, s prílohou -
potvrdenie z obvodného oddelenia policajného zboru zo dňa 2.10.2012 o treťom porušovaní výkonu
súdneho rozhodnutia zo strany p. C. V. a neodovzdaní maloletého dieťaťa druhému z rodičov v súdom
stanovenom termíne, ku ktorému došlo dňa 28.9.2012. Vzhľadom na konfliktnosť a nebezpečnosť p.
C. V. si dcéru chodí preberať otec vždy so svedkom, ktorého matka maloletej spolu so svojou matkou
verbálne napadla. Dňa 11.11.2012 pri odovzdávaní dieťaťa sa zjavil pri p. V. a dcére otec p.
V. - bývalý vojak - p. E. P., aj so svojím kamarátom p. J. vo vojenskom oblečení. Otec p. V.
už v roku 2006 a 2007 bránil v styku a starostlivosti o maloletú E., o čom svedčia záznamy na polícii.
Otec má strach, čoho všetkého je ešte schopná p. V. pod vplyvom týchto mužov. Jedinou svedkyňou ich
nadávok a vyhrážok je dcéra E.. O tejto skutočnosti otec informoval aj znalkyňu PhDr. E.. Aj zo záverov
ňou vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že odporúča rozšírenie styku otca s dieťaťom, a to
každý druhý týždeň styk dieťaťa s otcom od štvrtka popoludnia, kedy maloleté prevezme zo škôlky do
utorka rána, kedy ju privedie do škôlky, následný týždeň si ju prevezme v utorok popoludní zo škôlky a
vo štvrtok ráno ju do škôlky privedie. Ako posledné absurdné a konfliktné konanie zo strany p. V. otec
uviedol, že dňa 19.11.2012 telefonovala riaditeľovi v jeho zamestnaní na služobný telefón a slovne ho
v telefonáte napadla. Telefonicky obťažovala aj jeho, keď mu volala na služobný telefón. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti otec žiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, a to tak, aby bol oprávnený stýkať
sa s maloletou E. každý nepárny týždeň, a to od piatku poobedia, kedy si maloletú prevezme zo škôlky,
do pondelka rána následného párneho týždňa, kedy ju do škôlky privedie, matka je povinná v každý
nepárny týždeň v piatok ráno maloletú zaviezť do škôlky a každý párny týždeň v pondelok poobede ju
zo škôlky vyzdvihnúť; v čase kedy je škôlka zavretá, t.j. napríklad počas prázdnin a sviatkov mimo nižšie
uvedených konkrétnych termínov, je matka povinná maloletú otcovi odovzdať pred vchodom
do škôlky v piatok poobede o 15.30 hod. a otec odovzdať matke pred škôlkou v pondelok ráno o 6.30
hod.; v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 17.00 hod. toho-ktorého roka (odovzdanie a prevzatie
dieťaťa rovnako ako počas sviatkov a prázdnin pred vchodom do škôlky); počas vianočných
sviatkov od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 16.30 hod. toho-ktorého roka (odovzdanie a prevzatie
dieťaťa rovnako ako počas sviatkov a prázdnin pred vchodom do škôlky); Veľkonočnú nedeľu od 9.00
hod. do 16.30 hod. toho-ktorého roka (odovzdanie a prevzatie dieťaťa rovnako ako počas sviatkov a
prázdnin pred vchodom do škôlky). Súčasne žiadal, aby navrhovateľke bola uložená povinnosť maloletú
E. na styk s otcom pripraviť a v stanovený čas na vyššie určenom mieste odovzdať. Otec je povinný
vrátiť maloletú E. navrhovateľke vo vyššie určenom čase v určené hodiny a dni. Súčasne otec žiadal,
aby súd zaviazal matku, aby s otcom dieťaťa komunikovala slušne, bez osočovania a ponižovania,
aby pri odovzdávaní, preberaní dieťaťa zachovávala pokoj a slušne a konštruktívne s otcom dieťaťa
komunikovala a nevyvolávala konfliktné situácie s množstvom ďalších cudzích osôb, a to v záujme
dieťaťa a služobného občianskeho spolunažívania a žiadal vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Matka sa k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia do dňa vydania rozhodnutia nevyjadrila.



Súd I. stupňa poukázal na ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ako aj ust. § 75 ods. 2 O.s.p. a ust. § 28
ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine"), pričom konštatoval, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď len
dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny
záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné
vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení
predbežného opatrenia súd rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je
rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného
opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania, ako aj počas konania. Pri
rozhodovaní o dôvodnosti navrhovaného predbežného opatrenia okresný súd nevyhnutne riešil otázku
potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Vychádzal pritom z tvrdení otca (navrhovateľa
predbežného opatrenia), ako aj zo správy o šetrení pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, ktorú si za týmto účelom zaobstaral. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa zo
dňa 14.12.2012 vyplýva, že situácie opísané v predmetnom návrhu majú podľa ich názoru dlhodobý
charakter a taktiež majú vedomosť o podaní trestného oznámenia na otca dieťaťa. Preto podľa jeho
názoru bude potrebné v prospech maloletej E. eliminovať konflikty medzi rodičmi a upraviť odovzdávanie
si dieťaťa. Po pohovore so psychológom bolo zistené, že maloletá má emočne kladný vzťah k obom
rodičom a konfliktnú komunikáciu medzi rodičmi nevníma. Napriek tomu kolízny opatrovník odporučil,
aby sa zmenilo odovzdávanie a preberanie dieťaťa v čase prevádzky školského zariadenia v tomto
zariadení a v čase, kedy nebude školské zariadenie v prevádzke (prázdniny a sviatky), navrhol, aby otec
preberal a odovzdával dieťa matke pred vchodom domu (nie bytu), v ktorom má maloletá E. bydlisko.
Tieto priestory sú verejným priestranstvom, čo je podstatou zmeny pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa.
Kolízny opatrovník totiž nepovažoval za vhodné, aby sa dieťa presúvalo pred školské zariadenie, ktoré
by bolo v tom čase mimo prevádzky.

Okresný súd poukázal na dočasný charakter predbežného opatrenia a jeho zákonné predpoklady
uvedené v Občianskom súdnom poriadku a zdôraznil, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn.
33C/25/2007 zo dňa 22.9.2008, právoplatným dňa 13.11.2008 a vykonateľným dňa 16.11.2008, bola
upravená starostlivosť o maloletú - osobná starostlivosť, ako aj úprava styku otca s maloletým dieťaťom.
Pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletého dieťaťa, jeho
zdravý a pokojný vývoj a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné predbežným opatrením
dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi t.j. zmeniť miesto preberania a odovzdávania maloletej, a
to so zreteľom na správanie sa rodičov, ktorí nie sú schopní medzi sebou komunikovať,
resp. bezproblémovo dodržiavať rozhodnutie, ktorým bol styk otca s dcérou upravený, vrátane miesta
jej odovzdávania a preberania. Vo vzťahu k samotnému miestu odovzdávania dieťaťa počas voľných
dní sa okresný súd stotožnil so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí. Uviedol však, že
obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinností a zodpovedajú za všestranný vývoj dieťaťa.
Z tohto dôvodu sa musia obidvaja povzniesť nad svoju osobnú nevraživosť a nedorozumenia.
Je ich povinnosťou prejaviť potrebnú dávku tolerancie a ústretovosti, aby dieťa následky nezvratnej
skutočnosti, že nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, pociťovalo v čo najmenšej miere.
Súd pritom ďalej koná o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu spočívajúcemu v
rozšírení styku otca s maloletým dieťaťom.

O trovách konania okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. nerozhodol osobitným výrokom,
pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu a súčasne žiaden z účastníkov návrh na
náhradu trov konania nepodal.

Proti tomuto uzneseniu podal otec dňa 3.1.2013 podanie, ktoré označil ako návrh na vydanie opravného
uznesenia, v ktorom žiadal doplniť uznesenie o vydaní predbežného opatrenia, a to tak, že v čase,
kedy je školské zariadenie počas vyššie uvedených piatkov a pondelkov zavreté, t.j. počas zvyšných
a konkrétne neuvedených sviatkov a prázdnin počas roka, alebo keď je školské zariadenie mimo
prevádzky z iných príčin, je matka povinná maloletú E. otcovi odovzdať v piatok poobede nepárneho
týždňa o 16.30 hod. a otec je povinný odovzdať maloletú E. matke v pondelok ráno párneho týždňa o 9.00
hod.. Súčasne žiadal, aby bola matke uložená povinnosť maloletú E. priviezť do školského zariadenia,
ktoré aktuálne navštevuje, v každý nepárny týždeň v piatok ráno a v každý párny týždeň v pondelok
poobede si maloletú vyzdvihnúť zo školského zariadenia, ktoré aktuálne navštevuje. Matka je povinná



maloletú E. na styk s otcom pripraviť a v čase prázdnin, sviatkov a v čase zavretého školského zariadenia
vo vyššie uvedené hodiny a dni odovzdať otcovi pred vchodom bytového domu, v ktorom má maloletá E.
bydlisko. Otec je povinný vrátiť maloletú E. matke pred vchodom bytového domu, v ktorom má maloletá
E. bydlisko, v čase prázdnin, sviatkov a v čase zavretého školského zariadenia vo vyššie určené hodiny
a dni.

Otec uviedol, že upresnenie času odovzdávania a preberania maloletej E. je nevyhnutné, nakoľko matka
v súčasnosti nie je ochotná bez problémov a provokácií umožňovať styk dieťaťa s otcom a dodržiavať
rozhodnutie súdu, aj keď je v ňom uvedené všetko presne. Dňa 21.12.2012 už po štvrtýkrát porušila
súdne rozhodnutie a odmietla otcovi odovzdať dcéru v stanovenom čase o 17.00 hod..

Odvolací súd posúdením tohto podania podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) konštatoval, že sa jedná o
odvolanie, v ktorom sa otec snaží o zmenu rozhodnutia súdu o vydaní predbežného opatrenia, ktorú nie
je možné naprávať vydaním opravného uznesenia. Ust. § 164 O.s.p. totiž rieši iba nápravu chýb v písaní,
čítaní alebo iných zrejmých nesprávnostiach, ktoré sa vyskytli v rozsudku (alebo v uznesení (§ 167 ods.
2 O.s.p.). Týmto spôsobom však nemožno naprávať žiadne iné chyby. Pod chybami v písaní, počítaní
alebo inými zrejmými nesprávnosťami je možné rozumieť akékoľvek chyby zrejmé na prvý pohľad. Môže
ísť o chyby technického rázu, ktoré nemajú podstatnejší význam. Iné ako zrejmé pochybenia je možné
napraviť iba podaním opravného prostriedku.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie i matka maloletého dieťaťa, ktorá
sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu.

Uviedla, že prvostupňový súd napriek tomu, že sa z istých dôvodov nestihla vyjadriť k návrhu otca,
nesprávne vyhodnotil jeho vysvetlenia, ktoré sú klamstvom a vydal predbežné opatrenie. Matka odmieta,
že dieťa by bolo týrané a žiadala preskúmať situáciu ohľadom toho, keď bol otec predvedený na políciu,
lebo porušil zákon a v súčasnosti je obvinený za porušovanie domovej a osobnej slobody.
Maloletú E. tam zobral otec aj napriek tomu, že mu hovorili tak matka, ako aj policajti, nech dieťa nechá u
nej. Odmietol to a následne držal dieťa minimálne 2,5 hodiny a nebol schopný si splniť svoju rodičovskú
povinnosť s ohľadom na E., aby bola čo najmenej vystavená tlaku. Súd ale uveril príbehu o nejakej
likvidácii, bez toho, aby sa oboznámil so spisovým materiálom. Pri vydaní svojho rozhodnutia okresný
súd neprihliadol na to, že matka sa s otcom vôbec nemôže rozprávať, lebo otec ju nahráva a aj fotí a
používa diktafón. Ak bude preberať maloletú E. zo škôlky a odovzdávať ju do škôlky, tak to vôbec nebude
v prospech dieťaťa. Okresný súd nevzal do úvahy prípady ochorenia dieťaťa, ako aj to, že otec kradne
maloletej E. hračky, gumičky do vlasov a podobne, o čom matka informovala kolízneho opatrovníka
aj políciu. Po obvinení otca políciou je to práve on, ktorý robí problémy dieťaťu, keď si vodí svedkov,
neznámych ľudí a dieťa a matka nevedia, čo majú robiť. Matka je totiž nahrávaná a obviňovaná.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom podaní súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ako rodič má právo na styk s dieťaťom, v ktorom
mu matka bráni.

Aký je vzťah otca a maloletej dcéry, bolo konštatované opakovane v psychologických posudkoch. V
súčasnosti si otec chodí pre dcéru s veľkými obavami, či matka zasa neprivolá políciu alebo neobviní ho
z nejakého vymysleného trestného činu. Nikdy nevie, či mu dieťa bude odovzdané matkou alebo nie. Na
rozdiel od matky sa otec vo vzťahu k nej nevyjadroval hrubo, vulgárne, či osočujúco. Zotrval na svojich
tvrdeniach uvedených v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj na skutočnostiach, ktoré
sú obsahom spisového materiálu. Poprel, že by niektorý krok vo vzťahu k dieťaťu bol nezodpovedný.
Naopak, bola to práve matka, ktorá ho prinútila ísť aj s maloletým dieťaťom na výsluch na políciu.
V roku 2011 na Žilinskej plavárni sa otec C. V. vyhrážal otcovi maloletého dieťaťa, že ho
zabije, čo urobil priamo a jedine pred maloletým dieťaťom. V súčasnosti voči nemu krivo svedčil vo
veci trestného stíhania, no k jeho výpovedi aj samotní policajti vyjadrili námietku vierohodnosti, lebo
nazeral do zápisnice pred výsluchom a policajti ho pritom pristihli. Tvrdenie matky o tom, že sa s
otcom nemôže rozprávať, je zavádzajúce, čo mu môžu dosvedčiť pracovníci psychologickej poradne a
mediácie na ÚPSVaR v Žiline Mgr. L. a Mgr. K.. Nie je pravdou, že by otec nezohľadnil chorobu dieťaťa



pri realizácii styku. Matka však opakovane bráni otcovi v kontakte so svojou dcérou, tak ako to otec
popísal v návrhu, ako aj ďalších podaniach, ktoré sú obsahom spisového materiálu. Námietka matky o
tom, že odovzdávanie dieťaťa v škôlke bude v jeho prospech, nebola ničím zdôvodnená. Skutočnosť,
že si otec berie pri realizácii styku so sebou svedkyňu - kolegu z práce, vyvolala svojím správaním práve
matka a jej príbuzní, u ktorých žije. Matka dieťaťa týchto svedkov opakovane telefonicky obťažuje, a to
aj riaditeľa otca v zamestnaní. V prípade potvrdenia napadnutého uznesenia odvolacím súdom, bude si
otec chodiť pre dieťa bez svedkov. Otec opakovane pritom skonštatoval, že dňa 21.12.2012 došlo
už k štvrtému porušeniu súdneho rozhodnutia zo strany C. V.. Matka sa násilne chovala aj k dcére, ktorú
otcovi vytrhla z rúk v čase, keď už dieťa malo byť v jeho starostlivosti.

V štádiu odvolacieho konania vstúpil ako vedľajší účastník v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania
na ochranu práv maloletej: Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika, so sídlom Spartakovská 3,
917 01 Trnava, IČO: 42 290 422.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 písm. a) O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní obidvoch rodičov a
po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v napadnutom výroku
o úprave styku podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia
v celom rozsahu zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd nepostupoval správne, keď s ohľadom na zistený skutkový stav návrhu otca
na vydanie predbežného opatrenia vyhovel.

K námietke matky odvolací súd navyše uvádza, že v zmysle ust. § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení
predbežného opatrenia rozhoduje súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné
opatrenie nariadené. Z uvedených dôvodov okresný súd nemal matke doručovať vôbec návrh na vydanie
predbežného opatrenia na vyjadrenie a pokiaľ aj tak nesprávne učinil, nebolo potrebné vyčkávať na jej
vyjadrenie.

Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že dieťa má vybudovaný veľmi dobrý vzťah tak s
matkou, ktorej je súdom zverené, ako aj s otcom, s ktorým v súčasnosti nežije v spoločnej domácnosti.
Dôležitým faktom pre rozhodnutie odvolacieho súdu je však skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 33C/25/2007-68 zo dňa 22.9.2008, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej E. rozvedené,
bola zároveň maloletá E., nar. X.XX.XXXX na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti
navrhovateľky (t.j. matky), ktorá zároveň bude osobou poverenou zastupovaním aj spravovaním jej
majetku. Odporca (t.j. otec) bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej E. mesačne sumou 2.500,- Sk
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Súčasne
súd vyslovil, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou E., nar. X.XX.XXXX každý nepárny týždeň,
a to od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.30 hod.; v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do
17.00 hod. toho-ktorého roka; počas vianočných sviatkov od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 16.30 hod.
toho-ktorého roka; Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do 16.30 hod. toho-ktorého roka. Navrhovateľke
(t.j. matke) bola uložená povinnosť maloletú E. na styk s odporcom (t.j. otcom) pripraviť a v stanovený
čas odovzdať v mieste bydliska navrhovateľky. Odporcovi (t.j. otcovi) bola uložená povinnosť vrátiť
maloletú E. navrhovateľke v mieste jej bydliska v určené hodiny a dni. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.11.2008 a vykonateľnosť dňa 16.11.2008.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predbežné
opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je svojím obsahom univerzálne. Umožňuje nariadiť predbežné
opatrenie s cieľom dočasne upraviť pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia súdneho výkonu



rozhodnutia. Podstata tohto predbežného opatrenia sa sústreďuje do troch aktivít: 1. odporca má niečo
vykonať, 2. odporca má niečoho zdržať, 3. odporca má niečo znášať. Je potrebné poznamenať, že je
len na navrhovateľovi, aby preukázal opodstatnenosť takéhoto návrhu.

Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že otec neosvedčil nárok, ktorý uplatňuje návrhom
na vydanie predbežného opatrenia. Rozsiahle dokazovanie nie je vzhľadom na charakter predbežného
opatrenia namieste. Za situácie, keď je právoplatným rozsudkom súdu upravený styk otca s dieťaťom,
je v rozpore s charakterom predbežného opatrenia, aby bolo predbežným opatrením v tomto konaní
menené miesto odovzdávania a preberania maloletej E. len z toho dôvodu, že matka nie je schopná
akceptovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Takéto jej konanie je trestným činom
marenia výkonu úradného rozhodnutia. Jej postup môže byť aj dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu,
spočívajúcej v zmene výchovného prostredia maloletej E., jej zverením do výchovy otca.

Vo vzťahu k obidvom rodičom však treba zdôrazniť, že ciele výchovy dieťaťa sú sformulované v
článku 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Z
psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu,
citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu
úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať" je v prvom rade právo a
(povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním
dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia
sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky,
že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch
rodičov podieľať sa na výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sú
rozvedení. Matka nesmie otcovi brániť v styku s dieťaťom. V tomto útlom veku je dieťa manipulovateľné,
ovplyvniteľné a je vysoko pravdepodobné, že matka aj otec svoju animozitu z rozpadnutého manželstva
riešia prostredníctvom svojho maloletého dieťaťa, čo na dieťa nepochybne pôsobí veľmi negatívne.
Skutočnosť, že do vzájomných konfliktov rodičov je zaťahované dieťa, nevrhá dobré svetlo ani na
jedného z rodičov. S poukazom na nepriaznivé reakcie a ataky rodičov medzi sebou treba uvažovať
aj pri rozhodnutí vo veci samej, aby bolo dôsledne zistené, aj prípadným opakovaným
znaleckým dokazovaním, aký je vzťah dieťaťa ku každému z rodičov. Je pritom povinnosťou matky
dieťa pripraviť na to, že bude časť svojho voľného času tráviť so svojím otcom, ktorý je taktiež nositeľom
rodičovských práv vo vzťahu k nemu. Aj správanie otca vo vzťahu k realizácii výkonu predchádzajúceho
rozhodnutia je neadekvátne. Súčinnosť polície pri stretnutí otca s maloletým dieťaťom by mala byť len
krajným riešením a rozhodne nemôže z psychologického hľadiska dobre vplývať tak na matku, ako aj
na dieťa. Obidvaja rodičia by tiež mali vylúčiť aj prítomnosť iných osôb pri stretávaní sa otca s maloletým
dieťaťom (vrátane rodičov a známych matky), kým ich vzťahy nie sú normalizované. Je prinajmenšom
nevhodné, keď v čase styku otca s dieťaťom je prítomná ďalšia osoba, ktorú dieťa nepozná. Rovnako
je nevhodné dokumentovanie vypätých situácii na fotoapatát, či diktafón. To nič nemení na tom, že
takúto situáciu vyvolala predovšetkým matka, ktorá bráni otcovi v styku s dieťaťom. Ak matka svoj
postoj k realizácii styku otca s dieťaťom nezmení, otec nebude môcť do budúcna postupovať inak.
Obidvaja rodičia sú povinní prekonať vzájomnú averziu a v záujme zdravého vývoja maloletého dieťaťa
je nevyhnutné, aby si vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s
dieťaťom, ktoré nemá zverené do výchovy. Matka nemôže otcovi brániť v styku s dieťaťom. Práve
naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Rovnako je potrebné, aby
otec nerobil prieky a v prípade, že nastane prekážka dieťaťa pre stretnutie, stretol sa s dieťaťom i v
byte, v ktorom matka s dieťaťom žije. Ak matka bude naďalej brániť otcovi v styku s dieťaťom, je možné,
že súd rozhodne o jeho zverení do výchovy otca. Rovnako nie je vylúčená do budúcna u rodičov aj
striedavá rodičovská starostlivosť. Všetky tieto možnosti však bude zvažovať súd až v rozhodnutí vo veci
samej po vykonanom dokazovaní s ohľadom na prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Rodičia sú povinní
práva svojho dieťaťa nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť.
Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu otca s maloletým dieťaťom a ochladeniu ich
vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce.

S poukazom na zistený skutkový stav je otec oprávnený (§ 251 ods. 2 O.s.p.) realizovať svoje právo z
právoplatného súdneho rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletou E. výkonom rozhodnutia, ktoré je
matka povinná bezpochyby rešpektovať. Tak ako bolo totiž už uvedené vyššie, inak sa dopúšťa trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obštrukcie matky pri odovzdávaní dieťaťa otcovi preto za
súčasného stavu nemôžu byť dôvodom na zmenu miesta odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa



rodičmi. Zmena miesta odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa môže byť riešená až v rozhodnutí
súdu vo veci samej. Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že sú to rodičia, ktorí zodpovedajú za
všestranný a harmonický rozvoj svojho dieťaťa, a preto nie je namieste, aby do procesu odovzdávania a
preberania dieťaťa v rámci upraveného styku otca s dieťaťom zaťahovali napríklad školské zariadenie.
Nie je namieste podporovať ich nezodpovedný prístup účastníkov konania k realizácii právoplatného
súdneho rozhodnutia, ktoré je možné vynútiť v rámci výkonu rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu odvolací súd dospel k názoru, že
otec v tomto štádiu konania neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a preto vydanie
predbežného opatrenia v súdenej veci v navrhovanom znení nebolo namieste.

V časti, v ktorej okresný súd návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol (nenapadnutej
odvolaním), zostalo uznesenie okresného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.