Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/26/2014 z 13. 8. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. augusta 2014, sp. zn. 43CoKR/26/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113231436.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoKR/26/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113231436.1 | 2014-08-13 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: ZKR, § 12 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f71ec27e-af34-49a8-b391-413da49f4ad3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113231436.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/26/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231436
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113231436.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa - veriteľa Waldviertler
Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika, v Českej republike
podnikajúca prostredníctvom organizačnej zložky Waldviertler Sparkasse Bank AG, umiestnenej na
adrese sídla Klášterská 126/II, IČO org. zložky : 49060724, zast. AK Advocatus KG s.r.o., Zochova 16/
X, 811 03 Bratislava, IČO: 36 855 871 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka TARQUS,
s.r.o., so sídlom Imatra 2445/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 754 838, zast. advokátkou JUDr. Eva Krchňavá,
Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 1K 76/2013-226, IČS: 6113231436 zo dňa 23. mája 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K 76/2013-226, IČS: 6113231436 zo dňa 23. mája
2014 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím vyhlásil okresný súd konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu
konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Alenu Gregorovú. Zároveň vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje
pohľadávky v lehote 45 dní od jeho vyhlásenia. Súd uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu
informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované
sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike v súlade s Nariadením Rady
ES č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že potom, ako začal voči dlžníkovi rozhodnutím č.k. 1K 76/2013-91 zo dňa
13.11.2013, ktoré sa stalo právoplatným dňa 20.11.2013 konkurzné konanie, vyzval dlžníka v súlade
s § 19 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu 08.11.2013
(ďalej ZoKR), aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k návrhu a osvedčil
svoju platobnú schopnosť. Zároveň ho vyzval, či súhlasí s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez
nariadenia pojednávania, s čím dlžník nesúhlasil, preto konkurzný súd nariadil vo veci pojednávanie na
deň 20.01.2014.

Dlžník nesúhlasil s vyhlásením konkurzu z dôvodu, že medzi ním a navrhovateľom sa vedie na
Okresnom súde Zvolen pod č.k. 14C 1/2013 súdne konanie, v ktorom sa domáha určenia, že Zmluva o
úvere zo dňa 16.04.2008 trvá a že nezanikla odstúpením navrhovateľa zo dňa 28.05.2010. Pohľadávka
označená navrhovateľom ako veriteľom je tak sporná a ďalšia ním označená pohľadávka, ktorá bola
splatná a vykonateľná bola už odporcom vo výške 76,22 Eur uhradená. Dlžník neeviduje žiadne ďalšie
pohľadávky voči Sociálnej poisťovni a Daňovému úradu Banská Bystrica a Zvolen tak, ako to navrhovateľ
v návrhu na vyhlásenie konkurzu tvrdil. Notárska zápisnica N 181/2008, v ktorej odporca uznal dlh
dňa 25.04.2008 pred notárkou JUDr. Máčajovou bola v konaní č.k. 10R 4/2012 posúdená ako neplatný
právny úkon, na základe čoho Okresný súd Zvolen odmietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.



Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že dlžník má 3 veriteľov, ktorým nie je schopný
30 dní po lehote splatnosti plniť svoj záväzok, a to navrhovateľa, Daňový úrad Banská Bystrica a
spoločnosť BAJO LEGAL s.r.o.. Na ďalších veriteľov, ktorí boli označení v návrhu, ako aj v priebehu
dokazovania, a to Mesto Zvolen, Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava a IPSET s.r.o. okresný súd
neprihliadol, pretože záväzky dlžníka voči Mestu Zvolen a Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava
sú v lehote splatnosti a záväzok voči spoločnosť IPSET s.r.o. zanikol jeho uhradením.

Okresný súd bol preto toho právneho názoru, že súčasne boli splnené všetky materiálne podmienky
stanovené v § 3 ods. 2 ZoKR, ako aj v § 1 a § 9 ods.2 vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z., preto vyhlásil na
majetok dlžníka konkurz.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil dlžník a podal proti nemu odvolanie. Nestotožnil sa
s rozhodnutím okresného súdu a jeho odôvodnením a považoval ho za nepreskúmateľné, vydané v
rozpore so zákonom a nekorešpondujúce so zisteným skutkovým stavom. V odvolaní tvrdil, že mu
konaním súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Nesúhlasil s tým, že by mal navrhovateľ voči nemu splatnú pohľadávku vo výške 1.196.529,12 Eur
a 1.808,88 CZK a ani, že má ďalších, navrhovateľom uvádzaných veriteľov, a to spoločnosť BAJO
LEGAL s.r.o. Bratislava, Sociálnu poisťovňu a.s. Bratislava, pob. Zvolen, Daňové úrady Banská Bystrica
a Zvolen. Poukázal na tú skutočnosť, že medzi ním a navrhovateľom sa pred Okresným súdom Zvolen
vedie konanie pod č.k. 14C 1/2013, v ktorom sa dlžník domáha určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXX-
XXX zo dňa 16.04.2008 trvá a nezanikla odstúpením navrhovateľa od zmluvy zo dňa 28.05.2010, v
dôsledku čoho navrhovateľom vyčíslená pohľadávka ku dňu jeho odstúpenia od úverovej zmluvy vo
výške 1.121.161,82 Eur nie je splatná a je sporná. Spornou je aj výška nesplatenej pohľadávky, preto
nemôže byť navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Dlžník nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa o tom, že uznal dlh na základe exekučného titulu,
ktorým je Notárska zápisnica N 181/2008 spísaná notárkou JUDr. Annou Máčajovou dňa 25.04.2008,
platnosť ktorého je predmetom súdneho prieskumu v konaní č. 10R 4/2012, ktoré nie je k dnešnému
dňu právoplatne skončené. S poukazom na § 19 ods.1 písm.c/ zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii nemal súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu prihliadnuť na záväzky, pri ktorých
dlžník osvedčil ich spornosť, napriek tomu však súd konkurz na majetok dlžníka vyhlásil. Okrem spornej
pohľadávky nemá navrhovateľ voči dlžníkovi žiadnu inú pohľadávku, pretože pohľadávka vo výške 76,22
Eur bola ním zaplatená 10.01.2014.

Podľa názoru odvolateľa sa okresný súd nevysporiadal so žiadnou z jeho námietok, a to ani ohľadom
nedostatku aktívnej legitimácie a ani ohľadom spornosti pohľadávky. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, prečo súd považoval pohľadávku veriteľa za nespornú a aktívnu legitimáciu
navrhovateľa za preukázanú. Takéto rozhodnutie súdu nie je preto preskúmateľné.

Podľa názoru dlžníka mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom aj z dôvodu, že súd
vychádzal z dôkazov predložených navrhovateľom po poslednom pojednávaní konanom dňa 03.03.2014
bez toho, aby dlžníka s týmito dôkazmi oboznámil. Uznesením súdu na tomto pojednávaní bolo pritom
pojednávanie o overení platobnej schopnosti dlžníka odročené za účelom vykonania dokazovania
dotazom na Daňový úrad Zvolen za účelom zistenia splatnosti pohľadávky úpadcu k dátumu podania
návrhu a následne mal súd vytýčiť termín pre účely ďalšieho overovania platobnej schopnosti úpadcu.
Z tohto dôvodu dlžník nenahliadal do spisu, či neboli doručené ďalšie dôkazy, a preto sa nemohol ani k
tvrdeniam navrhovateľa pred vydaním rozhodnutia súdu vyjadriť. Navrhovateľ podaním doručeným súdu
dňa 21.03.2014, t.j. po poslednom pojednávaní doložil do spisu rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 41CoE 97/2013 zo dňa 20.08.2013, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu
Zvolen a dňa 22.05.2014 mu doručil prehľad splácania úveru poskytnutého dlžníkovi, z ktorého je zrejmé,
že posledná splátka úveru bola uhradená dňa 11.04.2010. K týmto listinám sa nemohol dlžník vyjadriť,
pretože o nich nemal vedomosť. Navrhovateľom uvádzaná lehota poslednej splátky je zavádzajúca,
a to preto, že navrhovateľ bez akéhokoľvek právneho a logického dôvodu odmieta uznať ako splátku
úveru mimoriadne splátky v celkovej výške 487.473,- Eur, ktoré dlžník poukázal navrhovateľovi v 3
splátkach, čím argumentuje aj v súdnom konaní č.k. 14C 1/2013, ku ktorej sa navrhovateľ vyjadril tak,
že mimoriadne splátky sa nezapočítali na riadne splatenie úveru. Dlžníkovi nie je preto jasné, akým
spôsobom boli zúčtované.



Dlžník nesúhlasil s tým tvrdením navrhovateľa, že aj v prípade určenia neplatnosti odstúpenia od
úverovej zmluvy by bol v omeškaní, keďže poslednú úhradu vykonal dňa 11.04.2010, pretože predmetom
sporu vedenom na Okresnom súde Zvolen navrhovateľom pod č.k. 14C 1/2013 je aj výška poskytnutej
úhrady dlžníkom na splatenie úveru, teda aj otázka výšky pohľadávky navrhovateľa, čo dlžník počas
celého konania namietal a čomu sa podrobne písomne aj ústne do zápisnice na pojednávaní vyjadroval.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že konanie o návrhu
navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zastaví a zaviaže ho k náhrade trov konania
a právneho zastúpenia vo výške 587,25 Eur alebo rozhodnutie okresného súdu zruší a vec vráti súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie vo veci.

K odvolaniu dlžníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že postupoval v súlade s § 11 ods.3 a § 12
ods.2 ZoKR, pretože odôvodnene predpokladal platobnú neschopnosť dlžníka, ktorý bol viac ako 30 dní
v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z
týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. V návrhu presne uviedol skutočnosti, z ktorých platobná
neschopnosť dlžníka vyplynula a označil svoju pohľadávku, ako aj pohľadávku ďalších veriteľov, ktoré
boli 30 dní po lehote splatnosti. Zároveň k návrhu pripojil listiny, ktoré dokladajú pohľadávku navrhovateľa
ako veriteľa dlžníka, a to notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom pod č. N 181/2008, Nz 17440/2008,
NCRIs 17266/2008, ktorú spísala JUDr. Anna Máčajová, notár dňa 25.04.2008, potvrdenie audítora o
tom, že veriteľ účtuje a eviduje pohľadávku v účtovníctve, listom dlžníka, v ktorom potvrdil existenciu
pohľadávky navrhovateľa s vyhlásením, že túto uhradí do 30.10.2012, vykonateľné uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 158/2013, ktorým priznal súd veriteľovi a aj jeho právnemu zástupcovi,
trovy konania vo výške 76,22 Eur a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE 97/2013,
z ktorých vyplýva, že existencia a splatnosť pohľadávky veriteľa vyplývajúca z úverovej zmluvy a jej
dodatkov č.1 a 2, a to bez ohľadu na to, či bolo od nej odstúpené platne alebo nie naďalej trvá,
pretože dlžník prestal splácať navrhovateľom poskytnutý úver v pravidelných štvrťročných splátkach po
62.027,00 Eur dňa 01.04.2010, kedy zaplatil sumu 36,51 Eur a od tejto doby nezaplatil na úver žiadnu
sumu. V dodatkoch k úverovej zmluve sa pritom zaviazal platiť minimálne sumy za rok 2008 sumu
50.639,00 Eur, za rok 2009 sumu 236.720,00 Eur a od roku 2010 sumy po 248.108,- Eur. Ku dňu podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatil dlžník na istine len 490.891,22 Eur a na úrokoch 123.447,42
Eur. Pohľadávka dlžníka vo vzťahu k navrhovateľovi je preto po lehote viac ako 30 dní bez ohľadu na
to, či veriteľ od zmluvy o úvere odstúpil platne alebo nie. Ku dňu 28.05.2010 meškal dlžník so splátkou
istiny vo výške 51.270,98 Eur, ktorá bola splatná dňa 22.03.2010, so splátkou úroku meškal vo výške
17.957,94 Eur a meškal aj s poplatkom vo výške 112,- Eur a 100,- CZK, ktoré boli splatné 31.03.2010.
Dňa 12.02.2010 síce dlžník požiadal o vykonanie mimoriadnej splátky v sume 315.000,00 Eur, ktorá sa
však do riadnych splátok úveru nezapočítala práve na žiadosť dlžníka. Navrhovateľ dlžníka upozornil na
nedoplatky a na ich výšku písomne upomienkou zo dňa 07.04.2010, napriek tomu dlžník svoje splatné
záväzky z úverovej zmluvy nesplatil. Listom zo dňa 28.05.2010 preto navrhovateľ od úverovej zmluvy
podľa čl. IV ods.1 odstúpil v súlade s § 344 Obch. zák. a nasl. a vyzval dlžníka, aby do 07.06.2010 splatil
pohľadávku veriteľa, čo neurobil.

Veriteľ v návrhu označil aj ďalších veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti viac ako 30 dní, a
to spoločnosť BAJO LEGAL s.r.o., Sociálnu poisťovňu, Daňový úrad Banská Bystrica, Mesto Zvolen
a Daňový úrad Zvolen. Dlžník na výzvu súdu neosvedčil svoju platobnú schopnosť, pričom z ním
predložených dokladov, a to súvahy za obdobie 1/2014 a zoznamu splatných záväzkov vyplýva, že
dlžník neuviedol do zoznamu splatných záväzkov všetky záväzky, ale len tri, a to vo vzťahu k Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s. vo výške 1.134,91 Eur, IPSET s.r.o. vo výške 350,87 Eur po splatnosti od
29.11.2013 a Mestu Zvolen v sume 6.420,01 Eur, pričom zoznam neobsahuje splatné záväzky, ktoré
eviduje voči dlžníkovi Daňový úrad Banská Bystrica a Zvolen, navrhovateľ a spoločnosť BAJO LEGAL
s.r.o.. Zoznam záväzkov preto neobsahuje všetky náležitosti, ktoré musí podľa vyhl č. 655/2005 Z.z.
zoznam splatných záväzkov obsahovať, preto nie je možné dospieť k záveru, že by bol dlžník splnil
svoju povinnosť predložiť zoznam všetkých splatných záväzkov v súdom stanovenej lehote 20 dní od
doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto bol súd povinný aj z tohto dôvodu vyhlásiť na jeho
majetok konkurz.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné.



Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe návrhu veriteľa, ktorý preukázal oprávnenie
podať návrh na vyhlásenie konkurzu notárskou zápisnicou o uznaní dlhu odporcom č. N 181/2008,
Nz 17440/2008, NCRls 17266/2008 zo dňa 25.04.2008, správou nezávislého audítora, výzvou zo dňa
28.05.2010, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 158/2013, ako aj označením ďalších
veriteľov, ktorých mal dlžník ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to spoločnosť BAJO
LEGAL s.r.o., Sociálnu poisťovňu a Daňový úrad Banská Bystrica a Zvolen, na základe čoho začal
konkurzný súd uznesením zo dňa 13.11.2013 č.k. 1K 76/2013-91, ktoré sa stalo právoplatným dňa
20.11.2013 voči dlžníkovi konkurzné konanie.

Konkurzný súd v súlade s § 19 ods.1 ZoKR vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia
písomne vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň ho
vyzval, či súhlasí s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania.

Na výzvu konkurzného súdu dlžník reagoval tým, že chce, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie a
zároveň doručil konkurznému súdu ním požadované listiny, a to knihu záväzkov a knihu pohľadávok
zo dňa 08.01.2014, súvahu za obdobie 1 až 12/2013 a 1/2014 a výpis z účtu vedený vo VÚB a ČSOB.
Zároveň uviedol, že ku dňu začatia konkurzného konania mal v pokladni hotovosť 775,75 Eur a ku dňu
10.01.2014 sumu 56,59 Eur. Dlžník tiež uviedol, že po lehote splatnosti má záväzok voči Daňovému
úradu Banská Bystrica vo výške 59.592,08 Eur a 3.550,80 Eur.

V podaní zo dňa 10.01.2014 dlžník uviedol, že návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu považuje
za nedôvodný a protiprávny, pretože na Okresnom súde Zvolen sa pod č.k. 14C 1/2013 vedie konanie,
v ktorom sa domáha určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXX zo dňa 16.04.2008 trvá a nezanikla
odstúpením navrhovateľa od nej. Z tohto dôvodu preto navrhovateľ nemôže byť veriteľom dlžníka v
deklarovanej výške, a to aj z toho dôvodu, že výška pohľadávky navrhovateľa vzniknutá odstúpením od
úverovej zmluvy, ako aj jej splatnosť, je sporná.

Navrhovateľ poskytol dlžníkovi úver v celkovej výške 1.628.000,00 Eur na základe Úverovej zmluvy zo
dňa 16.04.2008 v znení jej dodatkov č.1 a 2. Notárskou zápisnicou pod č. N 181/2008, Nz 17440/2008,
NCRls 17266/2008 zo dňa 25.04.2008, ktorá je podľa § 41 ods. 2, písm. c) zák.č. 233/1995 (Exekučný
poriadok) exekučným titulom dlžník nielenže súhlasil s jej vykonateľnosťou a s nariadením exekúcie na
jej základe, ale aj písomne čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh z Úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXX
voči navrhovateľovi v sume 1.408.000,00 Eur a úrokov vo výške 2,5% p.a. nad EURIBOR 3M, ktorý k
31.03.2008 predstavoval 4,727% p.a. a zaviazal sa ho vrátiť do 19.06.2018 v pravidelných štvrťročných
splátkach k 19.12., 19.03., 19.06. a 19.09. v sume po 50.639,- Eur počnúc dňom 19.12.2008. Dodatkom
č.2 k Úverovej zmluve č. XXXXXX-XXX zo dňa 19.12.2008 došlo k zmene výšky úveru, ktorý bol zvýšený
o 220.000,- Eur na 1.628.000,- Eur, v dôsledku čoho došlo aj k zmene výšky anuitných splátok, ako aj
k zmene termínu pre splatnosť štvrťročných splátok tak, že tieto bol dlžník povinný splácať vo zvýšenej
sume 62.027,- Eur k 20.12., 20.03., 20.06. a 20.09. počnúc dňom 20.03.2009 s tým, že poslednú
splátku zaplatí k 19.06.2008 vo výške 61.981,80 Eur. Dodatok č. 2 bol podpísaný zmluvnými stranami
dňa 19.12.2008. Podľa úverového účtu mal zaplatiť dlžník na úver v roku 2008 50.639,- Eur, v roku
2009 236.720,- Eur, za roky 2010 až 2013 mal zaplatiť minimálne po 248.108,- Eur, pričom reálne
zaplatil na istine len 490.891,22 Eur a na úrokoch 123.447,42 Eur. Poslednú úhradu vykonal dlžník
dňa 01.04.2010 vo výške 36,51 Eur. Vzhľadom k tomu, že bol dlžník v omeškaní s platením záväzku
z úverovej zmluvy, navrhovateľ od úverovej zmluvy odstúpil listom zo dňa 28.05.2010, čím sa stala
splatnou celá pohľadávka navrhovateľa z úveru, na zaplatenie ktorej dlžníka vyzval.

Navrhovateľ vyčíslil nesplnený záväzok odporcu k 01.10.2013 na sumu 1.196.529,12 Eur a 1.808,88
CZK. Vykonateľná pohľadávka vo výške 76,22 Eur, ktorú navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu
uviedol ako ďalšiu svoju pohľadávku po lehote splatnosti, priznanú mu rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 16 Co/158/2013 bola dlžníkom uhradená, o čom predložil dlžník podací lístok zo
dňa 10.01.2014 založený na čl. 120.

Ďalšími veriteľmi dlžníka sú podľa tvrdenia navrhovateľa spoločnosť BAJO LEGAL s.r.o. na základe
vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 158/2013 s tým, že táto
pohľadávka vo výške 76,22 Eur je po splatnosti od dátumu 20.05.2013, voči Sociálnej poisťovni mal
dlžník dlh vo výške 633,10 Eur, voči Daňovému úradu Banská Bystrica mal minimálne 3 vykonateľné



pohľadávky po lehote splatnosti, voči Daňovému úradu Zvolen minimálne jednu pohľadávku po lehote
splatnosti vo výške 100,- Eur a v doplnenom podaní označil navrhovateľ ďalšieho veriteľa Mesto Zvolen.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pob. Zvolen zo dňa 21.01.2014 vyplýva, že dlžník ako zamestnávateľ,
ktorý je povinný platiť poistné má ku dňu 21.01.2014 splnené odvody poistného.

Z vyjadrenia Daňového úradu Banská Bystrica, pob. Zvolen zo dňa 09.05.2014 vyplýva, že dlžník má
neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti ku dňu 08.11.2013.

Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 31.01.2014 vyplýva, že dlžník uhradil
daňové nedoplatky z rozhodnutia č. 685/340/8536/11 Fekč zo dňa 09.02.2011, z rozhodnutia č.
9600501/5/3453050/2012 Fekč zo dňa 22.11.2012 a z rozhodnutia č. 9600502/5/4114595/2013/Kuč
zo dňa 09.09.2013 a sčasti má uhradenú pohľadávku z rozhodnutia č. 9600501/5/69383/2012 zo dňa
23.04.2012.

Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 18.02.2014 vyplýva, že ku dňu 18.02.2014
eviduje voči daňovému dlžníkovi spoločnosti TARQUS s.r.o. Zvolen daňové nedoplatky vo výške
66.576,27 Eur, z ktorých časť už bola dlžníkom uhradená, a to v sume 540,76 Eur na úhradu daňovej
povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie november 2013, splatná dňa 27.12.2013, ktorú odporca
zaplatil dňa 02.01.2014, dňa 05.12.2013 zaplatil 740,33 Eur na DPH za október 2013, ktorá bola
splatná 25.11.2013, dňa 28.10.2013 zaplatil 292,88 Eur za september 2013, ktorá bola splatná dňa
25.10.2013, dňa 24.09.2013 zaplatil 196,25 Eur na úhradu DPH za august 2013, splatnej 25.09.2013
a dňa 13.07.2013 zaplatil 110,22 Eur za DPH, ktorá bola za obdobie máj 2013, ktorá bola splatná dňa
25.06.2013.

Zo spisového materiálu je ďalej zrejmé, že na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice ako
exekučného titulu začalo exekučné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Zvolen pod č.k. 10R
4/2012, v ktorom okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa ako oprávneného z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10R 4/2012 zo dňa 09.10.2012 zrušil
rozhodnutím č. k. 41CoE 97/2013 zo dňa 20.08.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 16.04.2014 uznal len tú skutočnosť, že po splatnosti má záväzky voči
Daňovému úradu Banská Bystrica a voči spoločnosti BAJO LEGAL s.r.o. vo výške 76,22 Eur, pretože
pohľadávka navrhovateľa vo výške 1.196.529,12 Eur a 1.808,88 CZK je sporná. Podľa názoru dlžníka
nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu práve z dôvodu
spornosti jeho pohľadávky z úverovej zmluvy.

Podľa § 196 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu 08.11.2013 (ďalej
ZoKR), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na
začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane
použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 3 ods.1 ZoKR Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

Podľa ods.2 cit. ust. je platobne neschopný ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti
aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej
schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Podľa § 11 ods.3 ZoKR Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene
predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene
predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov
viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.



Podľa § 12 ods.1 cit. zák. návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu
podľa osobitného predpisu. Podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci, musí byť v návrhu
úradne osvedčený. Návrh musí byť podaný v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

Podľa § 12 ods.2 písm.b/ a c) cit. zák., k návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je
povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka,
ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou
30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku
označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží
b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu
c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve
v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo
prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v
účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, alebo

Podľa § 19 ods.3 písm.c/ cit. zák., ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o
vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení
konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých
dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za
to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
právne správne posúdil, keď dospel k záveru, že pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka boli splnené
všetky podmienky stanovené v § 3 ods.2 ZoKR. Keďže dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť,
správne rozhodol, keď na jeho majetok po prejednaní veci a po doplnení dokazovania vyhlásil konkurz.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že ako veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
pretože dlžník nebol schopný platiť dlh z úverovej zmluvy, ktorý sa stal splatný potom, ako navrhovateľ
od tejto v celom rozsahu odstúpil. Základ aj výšku pohľadávky, ktorú vyčíslil navrhovateľ z úverovej
zmluvy voči dlžníkovi preukázal listinou, ktorú priložil k návrhu, a to vykonateľnou notárskou zápisnicou
ako exekučným titulom, na základe ktorej sa vedie exekučné konanie a v nej obsiahnutým písomným
uznaním dlhu dlžníkom s jeho úradne overeným podpisom, ale aj v liste dlžníka, v ktorom potvrdil
existenciu pohľadávky navrhovateľa s vyhlásením, že túto uhradí do 30.10.2012, správou audítora o
tom, že navrhovateľ účtuje pohľadávku v účtovníctve, existenciou ďalších pohľadávok, ktoré doložil
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co 158/2013, ktorým priznal súd navrhovateľovi,
ako aj spoločnosti BAJO LEGAL s.r.o. trovy konania, a najmenej jedným rozhodnutím Daňového úradu
v Banskej Bystrici č. 9600501/5/69383/2012 zo dňa 23.04.2012, z ktorého podľa oznámenia Daňového
úradu zaplatil dlžník len časť dlhu, pritom voči Daňovému úradu v Banskej Bystrici má dlžník evidovaný aj
ďalší dlh po lehote splatnosti ku dňu 18.02.2014 vo výške 66.576,27 Eur, aj keď už časť dlhu z tejto sumy
dlžník uhradil. Sám dlžník vo vyjadrení zo dňa 16.04.2014 uznal, že po lehote splatnosti má nezaplatené
záväzky voči Daňovému úradu Banská Bystrica a voči spoločnosti BAJO LEGAL s.r.o..

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením dlžníka, že by navrhovateľ, ktorý je nesporne veriteľom dlžníka
nemal voči nemu nesplatnú pohľadávku v deklarovanej výške 1.196.529,12 Eur a 1.808,88 CZK. Z
úverovej zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu pod č. 028876-002 zo dňa 16.04.2008, ale
aj z odstúpenia navrhovateľa od úverovej zmluvy zo dňa 28.05.2010, ako aj z výpisu z úverového
účtu dlžníka vyplýva, že odstúpením navrhovateľa od úverovej zmluvy sa stal splatný celý dlh tak, ako
to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, a to napriek tomu, že dlžník s odstúpením od zmluvy
zo strany veriteľa nesúhlasí a začal voči nemu súdne konanie, predmetom ktorého je práve určenie,
že odstúpenie od zmluvy nie je platným právnym úkonom a že úverová zmluva naďalej trvá. Bez
ohľadu na výsledok súdneho konania nemôže mať tento podľa názoru odvolacieho súdu podstatnejší
vplyv na obranu dlžníka ohľadom neexistencie pohľadávky navrhovateľa vo výške 1.196.529,12 Eur a
1.808,88 CZK, ale ani na jej výšku, keďže z úveru, ktorý veriteľ dlžníkovi poskytol, splatil dlžník len jeho
časť a zvyšok, a to napriek trom mimoriadnym splátkam, ktorými dlžník argumentuje, v navrhovateľom
stanovenej lehote splatnosti neuhradil. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že ak by sa aj mimoriadne splátky
poskytnuté dlžníkom mali započítať na splácanie úveru, stačili by na splatenie vopred dohodnutých



splátok od okamihu omeškania dlžníka s ich úhradou len približne za 2 roky, avšak nepokryli by dlh
dlžníka v takom rozsahu, ktorý by stačil na to, aby sa dlžník so splnením pohľadávky navrhovateľa, hoc
aj z iného právneho titulu nedostal do omeškania viac ako 30 dní po lehote ich splatnosti .

Navyše má navrhovateľ k dispozícii nielen písomné uznanie dlhu zo strany dlžníka, ale aj vykonateľný
titul, ktorým je notárska zápisnica, na základe ktorej je možné nariadiť exekúciu, pretože notárska
zápisnica je riadnym exekučným titulom, vykonateľnosť ktorého nebola ku dňu rozhodnutia konkurzného
súdu žiadnym iným rozhodnutím spochybnená, v dôsledku čoho nie je možné na tvrdenia dlžníka
o spornosti pohľadávky prihliadnuť. Záväzok dlžníka voči navrhovateľovi je nesporný vtedy, keď je
veriteľom preukázaný judikovanou pohľadávkou na to určeným orgánom v súlade s § 12 ods.2, písm.
b) ZoKR alebo pohľadávkou uznanou dlžníkom a keď je splatný. Tak, ako to vyplýva zo spisového
materiálu, navrhovateľ ako veriteľ pohľadávky z úveru vyzval dlžníka na jej zaplatenie v odstúpení od
úverovej zmluvy dňa 28.05.2010 do 15 dní od jeho doručenia, ktoré dlžník prevzal dňa 07.06.2010, čo
dlžník nesplnil, preto nastali podmienky stanovené v § 11 ods. 3 ZoKR pre podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu navrhovateľom, ktorý ich nesporne splnil.

K argumentom dlžníka o tom, že pohľadávka navrhovateľa z úveru je sporná a že mal okresný
súd vychádzať pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu z § 19 ods.3 písm.c/ ZoKR a na spornosť
pohľadávky prihliadnuť a konkurz na jeho majetok nevyhlasovať odvolací súd považuje za potrebné
uviesť nasledovné.

Konkurzné konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh účastníka, a to buď veriteľa alebo
dlžníka. V prejednávanej veci bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podaný veriteľom,
ktorého úspech v konaní závisí na splnení dvoch zákonných podmienok stanovených v § 12 ZoKR, a to,
či osvedčí úpadok osoby, proti ktorej návrh smeruje a či preukáže, že je oprávnený na podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Musí osvedčiť aj skutočnosti, z ktorých je možné odôvodnene predpokladať
platobnú neschopnosť dlžníka, označiť, a teda osvedčiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a
označiť aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Okrem toho je povinný k návrhu
pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku, čím osvedčuje nielen úpadok dlžníka, ale aj oprávnenie
podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Konanie o veriteľskom návrhu má povahu sporového konania, pričom v § 12 ZoKR sa veriteľovi, ktorý
podal návrh na vyhlásenie konkurzu ukladá, aby doložil, a teda osvedčil a preukázal, že má proti dlžníkovi
splatnú a vykonateľnú pohľadávku. V tomto štádiu konania už nejde o splnenie povinnosti tvrdenia, ale
o splnenie dôkaznej povinnosti. Práve z tohto dôvodu Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje,
aby návrh veriteľa obsahoval nielen náležitosti uvedené v §12 ods. 2, prvá veta ZoKR, ale aj náležitosti
stanovené v § 79 a § 42 O.s.p., vrátane doloženia dôkazov.

Doloženie vykonateľného rozhodnutia, prípadne iného podkladu, na základe ktorého možno nariadiť
výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu priznanej pohľadávky je podstatné pre to, aby z neho bolo
možné spoľahlivo urobiť záver o existencii vykonateľnej pohľadávky. Práve doložením vykonateľnej
pohľadávky voči dlžníkovi preukazuje navrhovateľ svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, a teda aktívnu legitimáciu. V konkurznom konaní nie je daný rovnaký priestor pre zisťovanie
pohľadávky veriteľa tak, ako je to v konaní pred všeobecným súdom a rozhodovať o takomto
navrhovateľom tvrdenom práve nie je ani v právomoci konkurzného súdu. V konkurznom konaní nie je
možné vykonávať dokazovanie o tom, že pohľadávka konkurzného veriteľa v postavení navrhovateľa
skutočne existuje a že nie je sporná. Konkurzný súd sa okruhom sporných skutočností, a teda zisťovaním
obsahu dojednaní zmluvných strán nemôže podrobnejšie zaoberať a tieto preskúmať, pretože by
nahradzoval sporové konanie.

Dlžníkom tvrdené sporné skutočnosti o existencii pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa môžu byť preto
odstránené výlučne v konaní pred všeobecným súdom, v ktorom je potrebné vykonať taký rozsah
dokazovania, ktorý presahuje rámec konkurzného konania. Len všeobecný súd má právomoc viesť na
základe žaloby dlžníka súdne konanie a po preskúmaní a vykonanom dokazovaní rozhodnúť o tom, či
je jeho návrh dôvodný.

Ust. § 19 ods.1 písm.c/ ZoKR uvádza okrem iného aj povinnosť súdu pri posudzovaní záväzkov dlžníka,
ktoré má voči svojim veriteľom neprihliadať na tie, pri ktorých osvedčil ich spornosť. Spornosť záväzku,



o ktorom pojednáva toto ustanovenie je potrebné odlíšiť od nedostatkov vykonateľného rozhodnutia,
ktorý je ako náležitosť stanovená v § 12 ods.2 písm.b/ ZoKR a súd ju posudzuje postupom podľa § 14
ods.1 ZoKR.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že záväzok dlžníka voči veriteľovi nevzniká na základe rozhodnutia
súdu, prípadne iného oprávneného orgánu, ale na základe právneho vzťahu, z ktorého veriteľovi vznikne
právo na plnenie od dlžníka (§ 488 až § 489 OZ). Vznik záväzku je potom najčastejšie založený
zmluvou, resp. inými skutočnosťami uvedenými v zákone. Súdne rozhodnutie vydané v konkrétnej veci
až následne deklaruje existujúcu povinnosť, teda záväzok, a to rovnako, ako je tomu aj v prejednávanej
veci, keď takúto povinnosť deklaruje notárska zápisnica, v ktorej dlžník uznal svoj dlh čo do základu aj
výšky a súhlasil s exekúciou v prípade, že svoj dlh v dohodnutých lehotách nesplatí.

Záväzok dlžníka, o ktorom tvrdí, že je sporný, bol založený uzatvorením Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXX
dňa 16.04.2008, na základe ktorej sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi sumu 1.408.000,00
Eur s prísl. v štvrťročných splátkach, s presne dohodnutou lehotou splatnosti. Tento záväzok dlžníka
nebol voči navrhovateľovi namietaný, bola spochybňovaná len výška zostatku dlžnej sumy, ktorá zostala
nesplatená napriek čiastočným úhradám zo strany dlžníka. Dlžník základ aj výšku záväzku z vyššie
uvedenej zmluvy o úvere namieta najmä s poukazom na ním začaté súdne konanie.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že základnou charakteristikou nesporného záväzku dlžníka je jeho
existencia, o ktorej nie je potrebné zo strany súdu viesť dokazovanie. Musí ísť o záväzok, ktorý
dlžník nepopiera a predložené dôkazy jeho existenciu preukazujú. Druhou základnou charakteristikou
nesporného záväzku je jeho splatnosť, ktorá musí byť rovnako riadne preukázaná bez potreby ďalšieho
skúmania. Tieto dve charakteristiky dostatočne odôvodňujú záver o náležite preukázanom záväzku a nie
je potrebné, aby pohľadávka navrhovateľa bola aj „úradne osvedčená“ (Stanovisko občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.06.1998, Cpjn 19/1998, Zbierka súdnych
rozhodnutí a stanovísk 7/1998, VIII., str.352, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 209/2004).
Ak teda návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol relevantným
spôsobom spochybnený a jeho súčasťou je identifikácia záväzku dlžníka prostredníctvom zmluvy o
úvere s preukázaním jeho splatnosti, doručenie výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom dlžníkovi z
dôvodu neplnenia ustanovení zmluvy o úvere, je potrebné návrh navrhovateľa považovať za úplný a
podaný v súlade s § 12 ods.2, ale aj § 19 ods.1 ZoKR. Účelom právnej úpravy konkurzného konania nie
je vyriešenie individuálneho sporu o pohľadávku medzi konkurzným veriteľom ako navrhovateľom a jeho
dlžníkom, ale riešenie úpadku a hroziaceho úpadku dlžníka súdnym konaním niektorým zo stanovených
spôsobov tak, aby došlo k usporiadaniu majetkových vzťahov k osobám dotknutým dlžníkovým úpadkom
a k čo najvyššiemu a zásadne pomernému uspokojeniu dlžníkových veriteľov (§ 1 ZoKR). Konkurzné
konanie preto nie je, a ani nemôže byť nástrojom, ktorý by v spore o pohľadávku medzi veriteľom a
dlžníkom nahrádzal všeobecné konanie pred okresným súdom. Pre konkurzné konanie platí, a to aj
s prihliadnutím na jeho charakteristiku, ako aj s prihliadnutím k tomu, že pri prejednaní veriteľského
návrhu na vyhlásenie konkurzu sa pri zisťovaní úpadku dlžníka uplatňuje vyšetrovacia zásada, že nie
je povinnosťou konkurzného súdu vykonať v konkurznom konaní dokazovanie o tom, či pohľadávka
konkurzného veriteľa skutočne po práve existuje.

Spornosť pohľadávky navrhovateľa nemá preto vplyv na to, či konkurzný súd konkurz na majetok dlžníka
vyhlási alebo nie vtedy, ak navrhovateľ doložil existenciu pohľadávky exekučným titulom tak, ako mu
to ukladá § 12 ods.2 ZoKR. Jedinou relevantnou skutočnosťou pre vyhlásenie konkurzu je, aby boli
splnené zákonom stanovené podmienky tak, ako to vyplýva z § 12 ZoKR, a teda že dlžník svoju platobnú
schopnosť neosvedčí, že navrhovateľ označí aspoň jednu svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti
a súbežne označí minimálne jedného veriteľa s aspoň s jednou pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti
a o ním tvrdených skutočnostiach pripojí listiny, ktoré jeho pohľadávku označenú v návrhu preukazujú.
Navrhovateľ bol preto povinný pripojiť k návrhu len tie listiny, ktoré preukazujú jeho pohľadávku a takouto
listinou bol nesporne exekučný titul, a to notárska zápisnica, ktorá doteraz spochybnená nebola, na
základe ktorého je možné vykonať exekúciu napriek tomu, že exekučné konanie nie je doteraz ukončené.
Písomné uznanie dlhu dlžníkom zo dňa 28.05.2010, ktoré je obsahom exekučného titulu zaručuje
splnenie v § 12 ods.2 písm.b/ cit. zák. uloženej povinnosti navrhovateľovi, ktorý je podľa neho nesporne
veriteľom dlžníka.



Nie je pravdivé ani tvrdenie dlžníka v odvolaní, že okrem spornej pohľadávky deklarovanej
navrhovateľom už nemá navrhovateľ voči nemu žiadnu inú pohľadávku, pretože sumu 76,22 Eur, ktorú
uviedol navrhovateľ ako svoju druhú splatnú a neuhradenú pohľadávku síce dlžník dňa 10.01.2014
zaplatil, avšak stále má neuhradenú ďalšiu svoju pohľadávku z úverovej zmluvy a neuhradené má dlžník
aj pohľadávky voči jeho ďalším, najmenej dvom veriteľom. Jednou z podmienok vyhlásenia konkurzu
nie je tá skutočnosť, aby mal ten istý veriteľ dve pohľadávky, ktoré sú po lehote splatnosti voči tomu
istému dlžníkovi, ale stačí, ak má po lehote splatnosti len jednu pohľadávku, čo vyplýva z § 11 ods.3
ZoKR. Podľa cit. ust. je platobne neschopný ten dlžník, u ktorého sa odôvodnene predpokladá meškanie
s plnením dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi, a teda minimálne dvom veriteľom, vo
vzťahu ku ktorým stačí, ak má každý z nich voči dlžníkovi po jednej pohľadávke, ktorá nie je zaplatená
v lehote splatnosti, ak bol aspoň jedným z týchto veriteľov na zaplatenie vyzvaný.

Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením dlžníka v odvolaní, že sa súd nevysporiadal so žiadnou z jeho
námietok a ani s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu ním uvádzanej
spornosti pohľadávky a že je z tohto dôvodu rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Okresný
súd rozhodnutie o vyhlásení konkurzu riadne zdôvodnil a vysporiadal sa s tými námietkami dlžníka,
ktoré boli pre vyhlásenie konkurzu podstatné. Nie je možné vytknúť okresnému súdu ani to, že by nebol
dôsledne zisťoval existenciu splatných pohľadávok, s ktorými bol dlžník v omeškaní viac ako 30 dní po
lehote splatnosti, pretože účastníkov predvolal na pojednávanie a na nimi navrhované tvrdenia vykonal
rozsiahle dokazovanie. V posudzovanom prípade je preto napadnuté rozhodnutie dostatočne právne
zdôvodnené a výhrady dlžníka, ktorý podal odvolanie, nie sú opodstatnené.

Tvrdenie dlžníka, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že
konkurzný súd vychádzal z dôkazov, ktoré navrhovateľ ako veriteľ doložil po pojednávaní konanom
dňa 03.03.2014, s ktorými dlžník nebol oboznámený, právne neobstojí. Postup okresného súdu,
keď nedoručoval odpoveď Daňového úradu Zvolen dlžníkovi potom, ako odročil pojednávanie dňa
03.03.2014 za účelom vykonania dokazovania dopytom na Daňový úrad Zvolen len z dôvodu overenia
splatnosti pohľadávky úpadcu k dátumu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol takým postupom
súdu, ktorým by bolo odňaté účastníkovi právo konať pred súdom, pretože všetky rozhodnutia Daňového
úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen boli dlžníkovi riadne doručené a vzhľadom k tomu, že je povinný
viesť účtovníctvo, musel mať ako dlžník vedomosť o všetkých pohľadávkach, ktoré neboli na základe
rozhodnutí Daňových úradov, a to či už Banská Bystrica alebo Zvolen ním v lehote splatnosti zaplatené
bez toho, že by musel byť o nich opätovne informovaný súdom. Odročovanie pojednávania len za
účelom zistenia dátumu splatnosti bolo vykonané v prospech dlžníka, pretože navrhovateľ rozhodnutie
Daňového úradu Zvolen k návrhu na vyhlásenie konkurzu priložil.

Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením dlžníka o tom, že nemal vedomosť o rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č.k. 41CoE 97/2013 zo dňa 20.08.2013, ktorým odvolací
súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen ako súdu exekučného, pretože rozhodnutie muselo
byť dlžníkovi, rovnako ako veriteľovi doručené, Právnym názorom, ktorý je vyjadrený v rozhodnutí
odvolacieho súdu je exekučný súd viazaný a sám exekučný súd si musí právny názor na prejednávanú
vec vyložiť, a to bez ohľadu na to, ako ho vykladajú účastníci konania.

Dlžník, ktorý prestal splácať úver vo vzťahu k veriteľovi - navrhovateľovi už dňa 11.04.2010 si musí byť
vedomý, že ak po tomto termíne nezaplatil žiadnu časť úveru, je dlžníkom celej nesplatenej časti vrátane
úrokov z úveru a úrokov z omeškania tak, ako sa v úverovej zmluve s poskytovateľom úveru dohodol, a
to bez ohľadu na to, či mu bol v priebehu konania opakovane doručený prehľad splácania úveru alebo
nie. Navyše, ako účastník konania mal právo kedykoľvek po poslednom pojednávaní nahliadnuť do
konkurzného spisu za účelom zistenia nových skutočností tak, aby sa mohol k nim včas vyjadriť.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že navrhovateľ v konaní o vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka preukázal, že v súlade s §12 ods. 1 a 2 ZoKR disponuje vykonateľným exekučným titulom,
ktorým osvedčil po skutkovej stránke svoju, po práve existujúcu a splatnú pohľadávku voči dlžníkovi,
že po vykonanom dokazovaní doložil že je dlžník v úpadku, pretože má viac ako dvoch veriteľov s
viacerými pohľadávkami po lehote splatnosti 30 dní, preto bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu.



Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.