{"guid": "1ba9e1d9-80ba-4b95-ad5a-ddda62f453ce:4d7cf071-bbf7-4687-a152-4d1a111be10d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6112223356.1", "spisova_znacka": "15Co/39/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/39/2014 z 20. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. januára 2015, sp. zn. 15Co/39/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6112223356.1", "identifikacne_cislo": "6112223356", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Gallo", "sudca_id": 1594, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-gallo-1594", "datum_vydania": "2015-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d7cf071-bbf7-4687-a152-4d1a111be10d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6112223356.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6112223356.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6112223356.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 15Co/39/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6112223356\nDátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223356.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov\nsenátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,\ns. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika,\nzastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská\nBystrica, č. k. 13C/242/2012-88 zo dňa 18. 09. 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania\ndo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie\npráva navrhovateľa  na zákonného sudcu a na nestranný súd, zamietol návrh navrhovateľa vo veci\nsamej v spojených veciach vedených pôvodne pod sp. zn. 13C/242/2012, 13C/243/2012, 13C/248/2012,\n13C/257/2012, 13C/266/2012, 13C/268/2012, 13C/274/2012, 13C/275/2012, 13C/279/2012, o\nzaplatenie titulom majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy a rozhodol, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania.\n\nV odôvodnení rozsudku k výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania uviedol, že\no návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR,\no ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd, bolo\nrozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným tak, že zákonný sudca nebol\nvylúčený z prejednávania                                a rozhodovania veci.  Vzhľadom na uvedené, keďže\nnavrhovateľ si uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke bolo už aj\nzákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania,  a preto jeho návrh ako\nnedôvodný zamietol.\n\nK veci samej uviedol, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom, keďže okresný súd v exekučných veciach rozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, avšak nie v takých lehotách ako uvádzal\nnavrhovateľ, pričom žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia boli zamietnuté. Právne nárok\nodôvodnil poukazom na ust.                  § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a na § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n\n(Exekučný  poriadok) a o zmene a doplnení  ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.  O náhrade\ntrov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O. s. p.,  pričom navrhovateľ v konaní\núspešný nebol, odporca mal vo veci plný úspech, avšak v spojení s konaním si trovy konania neuplatnil.\n\nProti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť\na vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom navrhovateľ\nriadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané\ns označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec\nprejednať v neprítomnosti navrhovateľa.  Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému bola vec pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax iných súdov.  Za\ntýchto okolností, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore s rozhodovacou praxou\niných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v\nŠtrasburgu neobstojí, navrhovateľ  podal ústavnú sťažnosť  pre porušovanie jeho práva na nestranný\nsúd,  ktorého výsledkom  bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby\nkonanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval  vylúčený sudca.\nKonečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania\ndo úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie\nkonania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c)               O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.\n\nNavrhovateľ taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, nemal sa\nmožnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil\nich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii  zásady\nkontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti\nkonať pred súdom.  Súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nvšeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania\nnebol oboznámený s obsahom  dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom\nvyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Navrhovateľ tiež\ntvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím súd porušil právo na\nkontradiktórny proces a vykonal dokazovanie listinami, z ktorých nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v\nexekučnom spise. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.\n\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust.  § 212 ods. 1 O.\ns. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2  O. s. p., a rozsudok okresného súdu ako vecne\nsprávny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.\n\nPodľa § 219 ods. 1  O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nZo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi\ndomáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako\nexekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a\nsúčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)\nv rozpore so zákonom. Navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom\nokresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti\nvšetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu\nz prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh navrhovateľa\nodporcovi na vyjadrenie, obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania,\nokrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Vyjadrenie odporcu k návrhu riadne doručil navrhovateľovi\nprostredníctvom pošty.     K spisu okresného súdu je pripojený v napadnutom rozsudku uvedený\nkonkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť navrhovateľovi podľa návrhu\nnesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.\n\nPrvým odvolacím dôvodom, na ktorý poukázal navrhovateľ bolo, že v konaní došlo k vadám uvedeným\nv § 221 ods. 1 O. s. p., teda účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\nNamietal, že okresný súd  rozhodol v zmysle § 101 ods. 2                       O. s. p. v neprítomnosti\núčastníkov konania, pričom z citovaného ustanovenia  je zrejmé, že možnosť súdu konať v neprítomnosti\n\núčastníka je obmedzená splnením formálnej  podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie\npojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol\ndôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať\npodľa § 101 ods. 2               O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal\ntým navrhovateľovi právo konať pred súdom.\n\nPodľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd  pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinný. Ak sa riadne predvolaný\núčastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec\nprejednať v neprítomnosti takého  účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi\nkonania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísť o\nznemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť,\na z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu  súdu vylúčený.  Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s.\np. dáva súdu možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu. Môže tak\nurobiť, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie\npojednávania. Občiansky súdny poriadok bližšie nekonkretizuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod,\nktorý bráni súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník\nnemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa musí vzhľadom na prekážku, ktorá mu v\ntom bráni vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom\nospravedlniteľnosti. Pritom môže ísť nielen o udalosti majúce objektívnu povahu (nezávisle od vôle\núčastníka), ale aj okolnosti spôsobené samým účastníkom alebo ním inak zavinené, ak ich možno v\ndanej situácii - najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a na pomery účastníka - za dôležité.\n\nPodľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadril ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nObčiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou\nzaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon\nneustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania\n(§ 115 ods. 1                   O. s. p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej\n5 dní pred dňom keď sa má  pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v\nneprítomnosti  riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu\no odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Možnosť prejednať  vec v neprítomnosti účastníka\n(zástupcu), treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať\nna zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom účastníka\nkonania, a to v každom štádiu procesného postupu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom\npráve účastník trvá. Zákon však bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť\nktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.\n\nÚčastníci konania boli na pojednávanie vytýčené na deň 18. 09. 2013 riadne a včas písomne predvolaní.\nPrávnemu zástupcovi navrhovateľa bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 26. 08. 2013.\n\nUstanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. jedným z prejavu princípu arbitrárneho poriadku a princípu oficiality.\nSporové konanie je ovplyvňované princípom dispozičným, ktorý predvída aktivitu účastníkov konania.\nAj v prípade procesnej pasivity účastníkov konania je súd povinný uskutočniť konanie a rozhodnúť.\nV prípade, ak účastník konania však požiadal odročenie pojednávania, súd zváži dôležitosť dôvodov,\npričom zároveň posúdi, či nejde zo strany účastníka konania o obštrukčnú žiadosť o odročenie\npojednávania, ktoré by zbytočne predlžovalo prebiehajúce konanie.\n\nŽiadosť o odročenie pojednávanie je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo\nvšeobecnosti vtedy, ak účastník uvedie také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé\njeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť,  t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť,\nriadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, a súčasne sú  vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z\nhľadísk objektívnych i subjektívnych (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/122/2010).\n\nNavrhovateľ doručil na okresný súd  dňa 17. 09. 2013 „Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania\nz dôvodu objektívneho  porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“.  Podľa názoru navrhovateľa\nvo veci koná nie nestranný  a zákonný sudca, preto navrhol zrušiť nariadenie pojednávania až do\n\nkonečného, ústavne konformného  rozhodnutia o otázke nestrannosti  a o otázke zákonného sudcu v\nprejednávanej veci, pričom zároveň poukázal na to, že podal na ústavný súd sťažnosť na porušovanie\nzákladného práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu, ako aj základného práva\nna spravodlivý súdny proces a práva na nestranný súd zriadený zákonom. Zároveň navrhol prerušiť\nkonanie do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu.\n\nZákladné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa  čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR je v Občianskom súdnom poriadku garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho\nprejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 14 a 16 O. s. p.). Okolnosť, že o veci napriek tomu\nrozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho  názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej\nprejednávaní a rozhodovaní  vylúčený, je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.  Obsahom základného\npráva  na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, nie je však povinnosť súdu vyhovieť\nnávrhu oprávnených osôb (v danom prípade sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti voči sudcom\nokresného súdu) a vylúčením i označených sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre\nzaujatosť. Jeho obsahom je len  povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby                  (v\ntomto prípade návrh na vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre\nzaujatosť) a rozhodnúť o ňom. (pozri uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS 92/2013 - 9, zo dňa 13. 02.\n2013)\n\nO nevylúčení konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci bolo riadne rozhodnuté\nnadriadeným súdom v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. Z tohto hľadiska poukaz navrhovateľa na skutočnosť\nohľadne nedostatku nestrannosti sudcu, nie je dôvodný.\n\nNavrhovateľ v odvolaní tiež namietal, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci samej neprichádzalo\nv čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu\nžalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.\n\nPrerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane  prekážka postupu konania,\nktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Procesná teória hovorí o tzv. obligatórnom\na fakultatívnom prerušení konania. § 109 ods. 2  O. s. p. upravuje  tzv. fakultatívne prerušenie konania,\nto znamená, také prerušenie konania,  ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.  Pod uvedený\nprípad spadá aj rozhodovanie o návrhu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s.\np.  Pokiaľ zo strany navrhovateľa bol podaný na prvostupňový súd návrh na prerušenie konania  do\nprávoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o\nporušení práva navrhovateľa na  zákonného sudcu a práva na nestranný súd, takýto návrh automaticky\nnezakladá povinnosť súdu prerušiť konanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať  aj na tú skutočnosť,\nže návrh na prerušenie konania bol podaný  na prvostupňový súd dňa                    17. 09. 2013,\npričom Ústavný súd SR o obdobnej ústavnej sťažnosti navrhovateľa z dôvodu podania, ktorým navrhoval\nprerušiť prvostupňového konanie, rozhodol už uznesením                   I. ÚS 92/2013 - 9, zo dňa 13.\n02. 2013. Navrhovateľ tak mohol mať vedomosť už v čase podania návrhu na prerušenie konania z\ndôvodu podania ústavnej sťažnosti,  že  pred Ústavným súdom SR           v obdobnej podanej sťažnosti\nnebol úspešný.\n\nČo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa ohľadne nerešpektovania požiadavky navrhovateľa na\nosobnú účasť právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní, túto nie je možné považovať za\nnesprávnu aplikáciu ust. § 101 ods. 2 O. s. p.  Rovnako nie je možné ani prihliadnuť ani na to, že\nnavrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu,  z ktorých súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n\nSubstancovať svoje skutkové tvrdenia je navrhovateľ  povinný už v žalobe. Civilný proces sa uberá\ntrendom koncentrácie civilného súdneho konania, a preto nie je možné uvažovať o degradácii zásady\nkontradiktórnosti,  na ktorú poukazuje navrhovateľ. Navrhovateľ sám svojou neúčasťou na pojednávaní,\nna ktoré bol riadne a včas predvolaný, zmaril svoju možnosť vlastným zavinením dôsledne uplatňovať\nsvoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom Občiansky súdny poriadok  (§ 101 ods. 2 O. s. p.) umožňuje\nv rámci princípu arbitrárneho poriadku, uskutočniť konanie tak, aby bolo vydané meritórne rozhodnutie\ni bez súčinnosti účastníkov. Z hľadiska okolností uvedeného konkrétneho prípadu nedošlo k porušeniu\npráva účastníkov na spravodlivý proces bez toho, aby bola  zároveň narušená plynulosť priebehu\n\nsúdneho konania. Okrem procesnej ekonómie je uvedený postup v súlade i s požiadavkou efektivity\nrozhodovania a úsilím v čo najkratšom  čase zaviesť medzi účastníkmi stav právnej istoty.\n\nNeúčasť účastníka konania na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, a ktorého sa\nnezúčastnil vlastným zavinením, nemôže byť porušením práva na spravodlivé súdne konanie, ani\npráva na kontradiktórne konanie. Súd má možnosť prejednať vec, a teda aj vykonať dokazovanie v\nneprítomnosti takéhoto účastníka konania (§ 101 ods. 2 O. s. p.), pričom aj rozsah a obsah dokazovania\nmôže určiť sám. Ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. jasne uvádza, že súd rozhodne, ktorý z označených\ndôkazov vykoná, pričom môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich\nvykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolacia námietka navrhovateľa ani v tejto časti preto\nnemôže byť opodstatnená. Rovnako odvolacia námietka, že súd mal postupovať podľa § 153b O. s. p.\nje nenáležitá. Rozsudkom pre zmeškanie (§ 153b O. s. p.) možno rozhodnúť, len ak sú na to splnené\nsúčasne všetky procesné podmienky. Navyše, k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí\naj posúdenie opodstatnenosti navrhovateľovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza\nz dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise. Z toho vyplýva, že len zmeškanie odporcu nemôže vyústiť do\njeho procesného neúspechu v konaní vo veci samej (pozri Uznesenie Vrchného súdu  v Prahe, sp. zn.\n4 Cmo 421/94; citované podľa časopisu Bulletin advokacie č. 5/1997).\n\nNavrhovateľ v odvolaní vymenoval odvolacie dôvody uvedené v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., že\núčastníkovi  konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § 221 ods. 1 písm. g)\nO. s. p., že rozhodoval vylúčený sudca,  § 205 ods. 2 písm. c) a § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.,\npričom posledné odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom  (súd prvého stupňa nesprávne vec právne\nposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,\nsúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci), len vymenoval bez toho, aby špecifikoval,  v čom vidí namietané pochybenie.\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, na súdený prípad\nsprávne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003   Z. z ., pričom po vykonaní dôkazu\noboznámením sa s predmetnými exekučnými spismi dospel k záveru, že nedošlo k namietanému\nnesprávnemu úradnému postupu, a zo strany navrhovateľa bola žaloba podaná bezdôvodne.\nRozhodnutie súdu prvého stupňa je preto potrebné považovať za vecne správne.\n\nOdvolací súd zároveň poukazuje na to, že o ústavnej sťažnosti  sťažovateľa na porušenie základného\npráva Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 41NcC/427/2012 bolo rozhodnuté  uznesením\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 271/2013-10 zo dňa 29. mája 2013. Sťažnosť\nnavrhovateľa, ako sťažovateľa, bola odmietnutá.\n\nVzhľadom na uvedené závery, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. v\ncelom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na §\n142 ods. 1 O. s. p., kde však odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko  odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil.\n\nRozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/242/2012", "guid": "28337acb-6a29-4a51-8376-636f9a412f74:b39ed4d2-512e-47ee-8ea5-cc3dac036c00", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d54ba0e8-308f-4c1f-a3d1-c0462d68f890", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 271/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 271/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54ba0e8-308f-4c1f-a3d1-c0462d68f890"}, {"guid": "ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 1205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060"}], "citovane_v": [{"guid": "28225a55-65dc-41e4-b972-4a9aaf8ea205:df178281-0805-4db6-bee1-29532f47f657", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2120208337.1", "spisova_znacka": "28Co/44/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/44/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2120208337.1"}]}