Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/6/2013 z 20. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. marca 2013, sp. zn. 9CoP/6/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5312207865.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/6/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5312207865.1 | 2013-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eef98df4-ee4f-4199-b6b0-696d39bb2b0f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5312207865.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312207865
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5312207865.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: X. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXX, XX/A, proti odporcovi: Ing. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. O.
č. XXX, zastúpený JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom E., F. S. XXXX, o určenie
výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 16P/72/2012-40 zo
dňa 26.09.2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č. k.16P/72/2012-44 zo dňa
26.09.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým súd umožnil odporcovi
splatiť zameškané výživné v splátkach po 12 eur mesačne spolu s bežným výživným m e n í tak,
že umožňuje odporcovi splatiť zameškané výživné v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca určil odporcovi výživné, ktoré je povinný prispievať
navrhovateľke sumou 140 eur mesačne od 31.07.2012, zároveň stanovil zameškané výživné za obdobie
od 31.07.2012 do 26.09.2012 v sume 144,84 eur a umožnil toto odporcovi splatiť v splátkach po 12
eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol
a žiadnemu z účastníkov náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Opravným uznesením
prvostupňový súd opravil výšku zameškaného výživného tak, že za obdobie 31.07.2012 do 26.09.2012
táto správne predstavuje sumu 424,84 eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 62. § 75 a § 77 zákona o rodine, keď
konštatoval, že odporca ako rodič má k navrhovateľke zákonnú vyživovaciu povinnosť, z toho dôvodu,
že táto sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie a nie je schopná sama sa živiť. Výšku výživného
stanovil s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky ako aj možnosti a schopnosti odporcu.
Vyživovaciu povinnosť stanovil dňom podania návrhu. Vo zvyšnej časti pokiaľ žiadala navrhovateľka
stanoviť výživné sumou 300 eur mesačne návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 2 O.s.p., vzhľadom na pomer úspechu účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovej lehote, podala odvolanie navrhovateľka. V odôvodnení
uviedla, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým



zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
a na ktoré chce poukázať. V súvislosti so zákonom o rodine súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
neprihliadol na to, ktorý z rodičov v akej miere a ako dlho sa o dieťa osobne stará a doteraz staral. Nebral
na vedomie, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na súdnom pojednávaní sa viac-
menej prejednával zdravotný stav odporcu, boli viac zohľadnené výdavky a zavádzajúce odôvodnenia
odporcu. Odvolateľka nesúhlasila so stanovenou výškou výživného v sume 140 eur. Súd nebral do úvahy
ani tú skutočnosť, že sa s odporcom 13 rokov nerozprávajú, hoci žili v jednom byte. Ďalej poukazovala na
to, že doteraz riadnym spôsobom absolvovala štúdium či už na strednej alebo vysokej škole, kde získala
bakalársky titul. Teraz dokončuje magisterské štúdium, pričom jej cesta do USA, ktorú absolvovala, na
štúdium nemala žiadny vplyv. O zabezpečenie jej potrieb sa doteraz vo väčšej miere starala matka.
Odporca sa prezentuje ako nemocný človek, avšak podľa jej názoru, vedie svoj vlastný život so svojimi
záľubami a priateľmi. Odporca si neuvedomuje čo obnáša vysokoškolské štúdium a navrhovateľku mrzí,
že o výživné čo je jeho zákonná povinnosť musí žiadať prostredníctvom súdu. Z uvedených dôvodov
žiadala, aby odvolací súd prehodnotil stanovenú výšku výživného a zmenil rozsudok prvostupňového
súdu tak, že určí výživné sumou 200 eur mesačne. Tiež nesúhlasila so splácaním výživného v splátkach
po 12 eur, keďže peniaze potrebuje teraz keď študuje a nie v budúcnosti. Navrhla preto, aby aj v tejto časti
rozsudok prvostupňového súdu bol zmenený tak, že zameškané výživné splatí odporca v dobe 1 roka.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu vo výroku o splátkach zameškaného výživného podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil
tak, že splátky stanovil sumou 20 eur mesačne a vo zvyšnej časti rozsudok prvostupňového súdu v
zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že rodičia
navrhovateľky boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 11P/8/2012. Navrhovateľka
podala návrh na súd o určenie výživného odporcovi, ktorý je jej otcom. Je študentkou 5. ročníka Vysokej
školy ekonomickej v Prahe. V spoločnej domácnosti žije s matkou, ktorá jej prispieva na štúdium a
zabezpečenie základných životných potrieb. Odporca dosahuje priemerný čistý zárobok 546,51 eur,
tiež má príjem z práce na dohodu, ktorý predstavoval priemerne mesačne 94,90 eur, je vlastníkom
garáže. Odporca má zhoršený zdravotný stav čo vyplynulo z príslušných lekárskych potvrdení. Matka
navrhovateľky pracuje ako stredoškolská učiteľka.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku
a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných
príjmov. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných
potrieb, ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti
rodičov obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb nevyhnutých pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Na strane povinného sa
preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval
prvostupňový súd správne keď skúmal aké sú odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj možnosti
a schopnosti rodičov. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre
stanovenie výšky výživného a správne sú aj jeho právne závery a aplikácia príslušných zákonných
ustanovení. Zo závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p na ne poukazuje. Odvolací súd zmenil len výrok, ktorým prvostupňový súd stanovil výšku splátok
tak, že tieto určil vo výške 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným. Odporca tak bude mať
povinnosť platiť bežné výživné vo výške 140 eur mesačne a splátku zameškaného výživného vo výške
20 eur mesačne. Je zrejmé, že navrhovateľka vzhľadom na svoj vek a dosiahnuté vzdelanie nepotrebuje



osobnú starostlivosť, a preto aj druhý rodič, v tomto prípade matka navrhovateľky má takisto voči nej
vyživovaciu povinnosť.

Pretože navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by umožnili iným
spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, odvolací súd
preto v ostatnej časti jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ani jeden z nich
si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.