Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/100/2017 z 31. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 31. januára 2018, sp. zn. 2To/100/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3517010220.1 Krajský súd Trenčín | 2To/100/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3517010220.1 | 2018-01-31 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f546d45-c21e-48e1-91b2-a717e3bb6c4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3517010220.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/100/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010220
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3517010220.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Z. D. a spol., pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods.1, ods.2 písm.b), písm.c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.j) Tr.zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 1. februára 2018 odvolania
obžalovaných Z. D., nar. XX.XX.XXXX v C., Q. C., nar. XX.XX.XXXX v C., N. L., nar. X.X.XXXX v C.,
Z. A., nar. XX.X.XXXX v C. a A. E., nar. XX.X.XXXX v R. podané proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 10.10.2017, sp. zn. 1T/117/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných Z. D., Q. C., N. L., Z. A. a A. E. z a m i e t a j ú ,
pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. októbra 2017, sp. zn. 1T/117/2017
boli obžalovaní Z. D., C. M., N. L. a Z. A. uznaní za vinných zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaný Q. C. zo zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm.
j) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaný
A. E. zo zločinu lúpeže § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a), j) Trestného zákona, spáchaný formou účastníctva (návodca, pomocník) podľa § 21 ods. 1
písm. b), písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
Z. D., Q. C., N. L., Z. A. a C. M., dňa 26.10.2016 v presne nezistenom čase od 17:00 hod. do 18:00
hod. v Novom Meste nad Váhom, po predchádzajúcej vzájomnej dohode odišli spolu z parkoviska pri
rekreačnom stredisku Zelená voda spolu s A. E. na jeho osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Superb
spoločne s ďalším vodičom a druhým vozidlom, ktoré zabezpečil A. E., a prišli pred predajňu Auto-moto
diely na Z. ulici číslo XX v Novom Meste nad Váhom, ktorý prevádzkujú U. - JaKub, IČO 32779755, a A.c
- JaKub, IČO 32779747, kde si nasadili rukavice a kukly, ktoré opäť zabezpečil A. E., a v čase približne o
18:00 hod. Z. D., Q. C., N. L., Z. A. a C. M. vnikli bočným vchodom do uvedenej predajne tým spôsobom,
že Q. C. udrel práve vychádzajúceho poškodeného A. N. päsťou do oblasti hlavy, následkom čoho spadol
na zem a následne ho Q. C. spoločne s obvineným C. M. vtiahli dovnútra budovy, kde ho postavili, C. M.
ostal stáť pri dverách a dával pozor, Q. C. následne vzal poškodeného A. N. na poschodie, kde ho prinútil
si ľahnúť a zároveň mu na ruky za chrbtom založil putá a súčasne mu lepiacou páskou zviazal nohy
a ruky, počas toho Z. D. spolu s N. L. vybehli na poschodie do kancelárskej časti budovy, kde najprv
fyzicky napadli poškodeného A. E. tak, že ho jedenkrát udreli do hrudníka a následne zvalili dolu tvárou
na zem, N. L. potom lepiacou páskou zviazal ruky poškodenému A. E. za chrbtom, v čom mu prišiel
pomôcť aj obvinený Z. A., následne vyšiel z jednej z kancelárii poškodený U. A., ktorý začal zápasiť s Z.
D., pričom spoločne spadli na zem, kde spolu zápasili, poškodený U. A. počas uvedeného zápasu bodol
Z. D. nožom do oblasti ľavého lýtka, vtedy prišiel Z. D. na pomoc Q. C., ktorý začal poškodeného U.
A. opakovane udierať drevenou násadou motyky do tváre v oblasti nosa, brucha a hornej polovice tela,



následkom čoho poškodený U. A. spadol na zem, kde mu vzali uvedený otvárací nožík z vrecka nohavíc,
následne Z. D. spoločne s Q. C. vzali poškodeného U. A. dole schodmi ku pokladni, avšak túto vytrhli aj
s káblami, potom sa opäť presunuli naspäť hore schodmi do kancelárskej časti, počas toho C. M. a Z.
A. vzali poškodeného A. E. do kancelárie kde bol trezor, kam za nimi prišiel Z. D., ktorému poškodený
A. E. zo strachu nadiktoval číselný kód k trezoru, následne Z. D. trezor otvoril a celý jeho obsah vložil
do papierovej krabice, počas čoho ešte obvinený Z. A. vybral poškodenému A. E. zo zadného vrecka
nohavíc finančnú hotovosť vo výške 700,- Eur a tiež ich vložil do tej istej papierovej krabice, následne
zišli dole schodmi a z predajne spolu s ulúpenými vecami a peniazmi vyšli von z budovy, nastúpili do tých
istých dvoch motorových vozidiel, ktoré opäť viedol A. E. a ním zabezpečený vodič a presunuli sa naspäť
na parkovisko v areáli rekreačného strediska Zelená Voda, uvedeným konaním obžalovaní spôsobili
poškodenému A. E. škodu vo výške 13.281,89 Eur, pozostávajúcu z odcudzenej finančnej hotovosti
nachádzajúcej sa v trezore a v pokladnici vo výške 9.024,46 Eur, ďalej finančnej hotovosti odcudzenej
z vrecka nohavíc vo výške 700,- Eur, 105 ks stravných lístkov spol. DOXX nominálnej hodnoty 3,60 Eur
za kus v celkovej výške 378,- Eur, 3 ks diaľkových ovládačov od brány v hodnote 142,20 Eur, a 1ks
kľúčov od vozidla VW Passat (EČV: NM-XXXCL) v hodnote 1.135,63 Eur, 1 ks kľúčov od vozidla Škoda
Superb (EČV: NM-XXXCG) v hodnote 390,- Eur, 1 ks kľúčov od vozidla VW Touran (EČV: NM-XXXCI)
v hodnote 709,20 Eur, 1 ks kľúčov od vozidla VW Caddy Life (EČV:NM-XXXCI) v hodnote 598,80 Eur,
1 ks mobilného telefónu Samsung S5 v hodnote 200,- Eur; ďalej spôsobili poškodenému U. A. škodu
vo výške 333,60 Eur pozostávajúcej z odcudzeného vreckového noža zn. Spyderco v hodnote 60,- Eur
a 1 ks kľúčov od vozidla zn. Škoda Citigo vo výške 273,60 Eur; teda celkovú škodu na odcudzených
veciach vo výške 13.615,49,- Eur, pričom pred samotným spáchaním predmetného skutku informácie
o predajni „auto-moto dielov na Z. ulici číslo XX v Novom Meste nad Váhom, ktorý prevádzkujú U. A.
- JaKub, IČO 32779755 a A. E. - JaKub, IČO 32779747“ ohľadom umiestnenia trezora s finančnou
hotovosťou, umiestnenia predajne a jeho vnútorného usporiadania, otváracích hodín, ako i počte v ňom
nachádzajúcich sa osôb a pohybe zamestnancov, uviedol A. E. začiatkom mesiaca október 2016 Z. D.
v Bratislave pred reštauráciou McDonald´s v blízkosti obchodného centra Avion s tým, že uskutočnením
lúpežného prepadnutia v uvedenej predajni za pomoci ďalších štyroch až piatich osôb je možné získať
finančný prospech, a následne išli spolu do Nového Mesta nad Váhom uvedenú prevádzku obzrieť s
tým, že obzreli aj okolie predajne a uličku, po ktorej chodia zamestnanci po pracovnej dobe s dennou
tržbou a za poskytnutie informácií a následnej asistencie pri spáchaní skutku si A. E. nechal od Z. D.
sľúbiť peňažnú odmenu.
Okresný súd za uvedené trestné činy odsúdil obžalovaného Z. D. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona,
§ 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaného
C. M. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol okresným súdom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaného Q. C. podľa § 188
ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný
súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému Q. C.
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II č. k. 3T/36/2017 - 87 zo dňa 10.03.2017, doručený
obžalovanému dňa 28.03.2017, právoplatný dňa 28.03.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výrok
o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II č. k. 3T/36/2017 - 87 zo dňa 10.03.2017 nie je týmto rozsudkom dotknutý.
Obžalovaného N. L. odsúdil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaného Z. A. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona,
§ 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a napokon obžalovaného A.
E. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, na výkon ktorého obžalovaného



podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola všetkým šiestim obžalovaným uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenému A. N., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. Z. nad N., J. E. XXX/
X, škodu vo výške 1 170,50 Eur, poškodenému A. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. Z. nad N.,
Z. XXXX/XX, škodu vo výške 529,80 Eur z titulu bolestného, poškodenému A. E. JaKub, IČO: 32 779
747, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Z. XXXX/XX, škodu vo výške 12 887,02 Eur a poškodenému
U. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom D. K. XXX, škodu vo výške 2 885,60 Eur a vo zvyšku nároku
na náhradu škody odkázal okresný súd tohto poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku
na civilný proces. Taktiež podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola všetkým šiestim obžalovaným
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému U. A. JaKuB, IČO: 32 779 755, so
sídlom Nové Mesto nad Váhom, Z. XXXX/XX, škodu vo výške 273,60 Eur, poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, škodu vo výške
120,16 Eur, poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35
942 436, škodu vo výške 385,11 Eur a napokon poškodenej Sociálnej poisťovni so sídlom Bratislava,
ul. 29. augusta 8 a 10, škodu vo výške 1 895,90 Eur.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote
včas podanými odvolaniami napadli obžalovaní Z. D., C. M., Q. C., N. L., Z. A., A. E. a prokurátor
v neprospech obžalovaného C. M. pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu. Trestnú vec proti obžalovanému C. M. pritom krajský súd z dôvodu urýchlenia konania podľa
§ 21 ods.1 Tr.por. zo spoločného konania vylúčil s tým, že proti obžalovanému C. M. bude konanie
vedené samostatne. Vzhľadom k tomu, že všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2017
vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku a súd prvého stupňa prijal ich vyhlásenie o vine
a dokazovanie o skutku v rozsahu, v akom sa k jeho spáchaniu priznali, nevykonal, vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokmi o trestoch a náhrade škody. Každý z obžalovaných podal odvolanie len do výroku o
uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a vždy s poukazom na to, že trest bol každému
z nich uložený v neprimerane prísnej výmere aj z dôvodu, že pri jeho ukladaní okresný súd nepoužil aj
ustanovenie § 39 Tr.zák., hoci toto ustanovenie vzhľadom k ich priznaniu a oľutovaniu trestnej činnosti
a teda pri správnej aplikácii § 36 písm.l), písm.n) Tr.zák. mal použiť. Okrem uvedeného svoje odvolania
odôvodnili nasledovne.

Obžalovaný Z. D. v písomnom odôvodnení svojho odvolania poukázal na svoju spoluprácu s orgánmi
činnými v trestnom konaní už od úvodu trestného konania, keď pritom jeho výpoveď bola pre orgány
činné v trestnom konaní z hľadiska ustálenia okruhu páchateľov podstatná a to i vzhľadom na v tom
čase zavádzajúce výpovede obžalovaného A. E.. Prokurátor pritom jeho podnet na začatie konania o
dohode o vine a treste, ktorý podal ešte v prípravnom konaní odmietol s tým, že niektorí z obžalovaných
priznávajú spáchanie skutku a uznávajú vinu len čiastočne a teda dôvodom neakceptovania jeho
podnetu už v prípravnom konaní boli výlučne okolnosti nezávislé od jeho konania. V tejto súvislosti
poukázal i na aktuálne stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.6.2017,
sp.zn. Tpj 55/2016, ktoré umožňuje, aby súdy v prípade uznania viny
obžalovaným na hlavnom pojednávaní využili per analogiam ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák.,
a aby trest obžalovanému mimoriadne znížili. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom vychádzajúc z
úvahy, že ak možno páchateľovi trestného činu trest pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť, teda keď sa doznáva za situácie vopred dohodnutého a známeho trestu, možno
tak učiniť aj v konaní pred súdom po uznaní viny na hlavnom pojednávaní, keďže páchateľ (v tom
čase už obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, navyše bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Páchateľ
sa tak dobrovoľne dostáva do nevýhodnejšieho procesného postavenia, kedy sa zrieka vykonávania
dokazovania v rozsahu uznanej viny a je obmedzený aj v možnosti podať opravný prostriedok, to všetko
bez vedomosti o treste, ktorý mu bude následne súdom uložený. Vyslovil preto názor, že jemu bolo
dôvodné uložiť trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby a to nielen na základe opisovaných okolností
na strane jeho ako páchateľa (podľa ust. § 39 ods. 1 Tr.zák.), ale aj v nadväznosti na jeho spoluprácu v
trestnom konaní a uznanie viny na hlavnom pojednávaní (podľa ust. § 39 ods. 2 pís. d), ods. 4 Tr.zák. per
analogiam). Navrhol preto, aby aj vzhľadom k skutočnosti, že doposiaľ nebol súdne trestaný, odvolací
súd rozsudok zrušil vo výroku o treste z dôvodu podľa ust. § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. a aby vo veci
sám rozhodol v zmysle jeho návrhu a s použitím zmierňovacieho ustanovenia mu uložil miernejší trest.



Obžalovaný Q. C. v podrobnom písomnom odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom obhajcu
poukázal na to, že má pochybnosti o tom, či súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nakoľko súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, ktorý
mu bol uložený, považuje z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie za neprimerane prísny. Jeho
osobe bola preukázaná existencia až troch poľahčujúcich okolností a to podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona
(napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k
výroku o vine). On doposiaľ nebol pred spáchaním žalovaného trestného činu súdne ani priestupkovo
trestaný a žil riadny, bezúhonný život, opakovane vyhlásil, že spáchanie trestného činu bolo skratové
konanie v jeho živote, ktoré ľutuje a už sa podobného konania nedopustí. Už v prípravnom konaní
doznal spáchanie trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu a tým jednoznačne napomáhal orgánom
činným v trestnom konaní pri jeho objasňovaní, pričom svoje protiprávne konanie i opakovane oľutoval.
Na základe uvedených skutočností sa nemôže stotožniť s konštatovaním prvostupňového súdu, ktorý
dospel k záveru, že aplikácia ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom
znížení trestu u neho nie je dôvodná. Na podklade týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok u jeho osoby v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že podľa § 188 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) a § 37 písm. h) Trestného zákona s poukazom na §
38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 39 ods. l, ods. 3 písm. d) Trestného zákona mu uloží trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaradí na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň tiež podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zruší
výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II., č. k. 3T/36/2017
- 87 zo dňa 10.03.2017, doručený mu dňa 28.03.2017, právoplatný dňa 28.03.2017, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Výrok o uložení protialkoholického liečenia ambulantnou formou, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II., č. k. 3T/36/2017 - 87 zo dňa 10.03.2017 nech ostane
týmto rozsudkom nedotknutý.

X. N. L. v písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že
predovšetkým sa s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom druhu a výmery trestu a najmä úvahami
o neexistencii dôvodov na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody u jeho osoby nestotožňuje a to
napriek tomu, že mu bol uložený trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Za isté pochybenie považuje
to, že z uložených trestov ostatným obžalovaným nie je možné pozorovať diferenciáciu vo výške trestov
podľa miery zapojenia jednotlivých obžalovaných na trestnej činnosti. Poukázal na stanovisko NS SR
obsiahnuté v rozhodnutí Tpj 55/2016 (viď už vyššie - pozn. predsedu senátu) s tým, že podľa jeho
názoru okresný súd u jeho osoby pri rozhodovaní o výške trestu mohol uvedené stanovisko akceptovať
(bolo obhajobou prezentované), a aj s ohľadom na požiadavku diferenciácie trestov medzi jednotlivými
obžalovanými ho mohol v prípade jeho osoby aplikovať a uložiť mu trest znížený o 1/3 tak, ako by
ho bolo možné znížiť v konaní o dohode o vine a treste. Predovšetkým však súd prvého stupňa podľa
jeho názoru opomenul veľmi podstatnú skutočnosť pri ukladaní trestu, jeho druhu a výmery a to je
možnosť nápravy a resocializácie, možnosť jeho zaradenia sa do spoločnosti, keďže už zo samotného
jeho konania, okolností jeho príchodu na Slovensko, jeho prihlásenia sa u vyšetrovateľa, jeho výpovede
v postavení obvineného a jeho postoja k trestnej činnosti počas celého konania je zrejmé, že ho
spáchanie trestnej činnosti skutočne a úprimne mrzí, ľutuje ho a je možné skonštatovať, že u neho sa
jednalo len o jednorazový exces. Motívom jeho konania naviac nebola zištnosť, ale len pomoc priateľovi
obž. D., ktorý mal byť podľa jeho vlastných slov vydieraný. On bol v období pred spáchaním skutku
dlhšiu dobu vo veľmi zlom psychickom rozpoložení z dôvodu rozchodu s dlhoročnou priateľkou a s
ohľadom na jeho psychické rozpoloženie v tomto období nedokázal správne vyhodnotiť všetky okolnosti
a možné následky svojho konania. Obhajoba predložila súdu viacero záruk za jeho správanie v prípade
jeho podmienečného odsúdenia a súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru nezaoberal relevantne
týmito zárukami, ktoré jednoznačne svedčia o možnosti jeho zaradenia do spoločnosti ihneď po jeho
prípadnom prepustení na slobodu, ale predovšetkým svedčia o silnom rodinnom zázemí a o možnosti
jeho nápravy a resocializácie. Ak by mu bol uložený aj najprísnejší podmienečný trest, tento by v plnej
miere splnil svoj účel predovšetkým z pohľadu nápravy a resocializácie páchateľa a on by sa nedopustil
v žiadnom prípade akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k tomu, že by opätovne stratil slobodu.
Možnosť jeho nápravy a zaradenia sa do spoločnosti je veľmi vysoká a práve len dlhoročný trest odňatia



slobody by mohol mať na neho negatívny vplyv. Je pravdou, že pochybil a dopustil sa trestnej činnosti
kladenej mu za vinu - domnieva sa však, že väzobné stíhanie a následné podmienečné odsúdenie by v
jeho prípade v plnej miere splnilo svoj výchovný a spoločenský účel a to aj s ohľadom na generálnu ako
aj individuálnu prevenciu. Ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu umožňujú aj v jeho
prípade zníženie trestu pod dolnú hranicu tak, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody,
ktorý s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti uvedené v § 34 Tr. zák. aj s ohľadom
na ponúknuté záruky, je v plnej miere postačujúci. Žiadal odvolací súd o zhovievavosť k jeho osobe a
aby mu bola daná šanca dokázať, že sa v danom prípade jednalo len o jednorazový exces a aby mohol
dokázať, že sa vie zaradiť do spoločnosti a reálne preukázať zmenu svojich životných postojov a názorov
a aby mu bol po zrušení prvostupňového rozhodnutia v časti uloženého trestu uložený podmienečný trest
odňatia slobody, resp. aby mu bol v čo možno najväčšej miere znížený trest odňatia slobody uložený
prvostupňovým súdom.

Obžalovaný Z. A. vo svojom odvolaní písomne odôvodnenom obhajcom poukazoval na neprimeranú
prísnosť trestu, ktorý mu bol uložený, predovšetkým s poukazom na to, že k spáchaniu trestného činu
sa dobrovoľne už pri svojom prvom výsluchu priznal a významnou mierou sa podieľal na vyšetrení
stíhaného skutku a tento ihneď aj úprimne oľutoval. Z hľadiska jeho spáchania pritom bolo potrebné
vziať do úvahy aj to, ako sa k poškodeným správal, že nebol násilný ani agresívny a ani pri sebe nemal
žiadnu zbraň, nemal teda úmysel nikomu ublížiť. Z lúpeže v podstate nemal žiadny majetkový prospech
a aj z vyššie uvedených dôvodov považuje uložený trest za neprimerane prísny, pričom má za to, že sú
splnené podmienky na uloženie miernejšieho trestu, ktorý by splnil svoju represívnu a výchovnú funkciu.
U jeho osoby pritom možno konštatovať nielen poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.l), písm.n) Tr.zák.,
ktoré mu okresný súd správne priznal, ale aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.j) Tr.zák., teda že
pred spáchaním trestného činu žil riadny život, ktorú mu však súd prvého stupňa priznať opomenul. Jeho
náprava bola pritom dosiahnutá už týmto trestným konaním a jeho jednoročným pobytom vo väzbe a
zbytočne dlhý pobyt vo výkone trestu odňatia slobody by mohol práve vzhľadom na jeho nízky vek, kedy
sa jeho osobnosť formuje, mať nepriaznivý vplyv. Je presvedčený, že sa riadne začlení do spoločnosti
aj po odpykaní trestu v kratšom trvaní, ako ustanovuje Trestný zákon pre tento druh trestnej činnosti
a to aj v prípade, keby mu bol uložený trest podmienečne odložený. Na poklade uvedených dôvodov
navrhol, aby pri rozhodovaní o primeranosti výšky uloženého nepodmienečného trestu odvolací súd
skúmal podmienky na uloženie miernejšieho trestu a postupoval podľa ust. § 39 ods. l, ods. 3 písm. d)
Trestného zákona a ukladaný trest mimoriadne znížil, zároveň aby tiež zvážil postup podľa § 49 ods. 1
Trestného zákona, prípadne podľa ust. § 51 ods. l, ods. 2 Tr. zák. s uložením probačného dohľadu nad
jeho správaním v skúšobnej dobe a s uložením primeraných obmedzení a povinností.

Obžalovaný A. E. v písomnom odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom obhajcu vytkol okresnému
súdu predovšetkým procesné pochybenie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo v časti nepriznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.l) Trestného zákona, čo malo za následok uloženie neprimerane
vysokého trestu. Mali mu byť rovnako ako ostatným obžalovaným priznané dve poľahčujúce okolnosti a
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mal byť 2:0. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pokiaľ
ide o priznanie spáchania skutku a jeho oľutovanie, svedčia obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti
a to ako priznanie skutku a jeho oľutovanie, tak aj napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a
teda ide o dve poľahčujúce okolnosti samostatne vyhodnotiteľné. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení
rozsudku uvádza, že on jediný neoľutoval skutok úprimne, k skúmaniu úprimnosti priznania u žiadneho z
obžalovaných sa nevykonalo žiadne odborné dokazovanie. Všetci obžalovaní spravili zhodne vyhlásenie
o vine, skutok priznali a čin oľutovali. Pritom on jediný konal vo forme pomoci a nevedel ovplyvniť agresiu,
ktorá sa udiala na osobách, ktoré poznal a o to viac, všetkého čo sa stalo, ľutuje. Jeho ľútosť je pritom
úprimná a z tohto pohľadu potom postup okresného súdu nebol správny. Na pravde sa nezakladá ani
to, že mal bagatelizovať svoju účasť na skutku. Domnieva sa tiež, že bol v nevýhode pred okresným
súdom oproti ostatným obžalovaným, nakoľko jediný pochádza z Nového Mesta nad Váhom a predseda
senátu ho pozná aj z iných káuz, ktoré nevrhajú na jeho osobu dobré svetlo. Hneď potom ako zistil, čo
sa presne stalo, ako prvý kontaktoval políciu a to ešte v čase, keď nemal vedomosť, či sa podarí skutok
objasniť alebo nie a bolo mu jasné, že týmto svojím konaním si s najväčšou pravdepodobnosťou privodí
trestné stíhanie. Nerozporuje, že s prvotnou myšlienkou prišiel on, ale pravdou je aj to, čo uviedol už
pri výsluchu 30.11.2016, že nikto nemal byť zranený, zbitý a nemalo byť použité násilie. Uložený trest
odňatia slobody vo výmere 9 rokov nepodmienečne nezohľadňuje všetky vyššie uvedené okolnosti a
takto uložený trest preto nepovažuje za zákonný a spravodlivý, keďže okresný súd nesprávne vyhodnotil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale aj primeranosť trestu k osobe jeho ako obžalovaného.



Okrem toho nemožno tiež opomenúť dôležitý fakt, ktorý zohľadňuje súdna prax na celom Slovensku, že
totiž použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny v celom
rozsahu je možné analogicky použiť ako ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, podľa
ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu. V predmetnej veci urobili obžalovaní vyhlásenie o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, t.j. v celom rozsahu a preto je s ohľadom na uvedené potrebné
túto skutočnosť posudzovať ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona o
mimoriadnom znížení trestu s ohľadom na to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo
neprimerane prísne. Svoju vinu priznáva a tejto sa nezbavuje, prosí len o zmiernenie uloženého trestu.
Toho času sa snaží v rámci možností začať čiastočne splácať poškodeným škodu a poškodenému zaslal
aj list s úprimným ospravedlnením. Aj uvedené svedčí o tom, že okresný súd sa mýlil, keď považoval
jeho oľutovanie za účelové. Nižší trest mu ponecháva viac možností k návratu ku svojej rodine. Jedna zo
zásad ukladania trestu je pritom práve zásada postihu páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Z vyššie uvedených dôvodov sa domáhal, aby Krajský súd v
Trenčíne po zvážení všetkých faktov a argumentácií rozhodol vo veci rozsudkom sám podľa § 322 ods.
3 Tr. por. tak, že mu uloží trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, keďže ostatné výroky vo vzťahu k
výroku o treste sú v súlade so zákonom a tieto žiadal prevziať z napadnutého rozsudku bezo zmeny.

Prokurátor okresnej prokuratúry vo svojom vyjadrení k odvolaniam všetkých obžalovaných uviedol, že
pokiaľ sa každý z nich domáha zrušenia napadnutého rozsudku vo výrokoch o uložených trestoch
odňatia slobody z dôvodu ich neprimeranej prísnosti pre nepoužitie zmierňovacieho ustanovenia § 39
ods.1 Tr.zák., v danej veci nie je daný žiadny zákonný dôvod na aplikáciu moderačného oprávnenia
podľa § 39 ods.1 Tr.zák. u žiadneho z obžalovaných. Trest uložený každému z obžalovaných považuje
za zákonný a primeraný okrem obžalovaného Q. C. (zohľadnenie predchádzajúceho odsúdenia malo
za následok uloženie súhrnného trestu a spáchania stíhaného skutku so zbraňou) a obžalovaného A.
E. (zohľadnenia akoby zosnovania stíhaného skutku). V prejednávanej veci podľa názoru prokurátora
neboli na strane žiadneho z obžalovaných ani s ohľadom na skutkové okolnosti spáchaného trestného
činu zistené také skutočnosti, ktoré by umožnili súdu uložiť trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu
trestnej sadzby a vzhľadom na to navrhol odvolanie jednotlivých obžalovaných v zmysle § 319 Tr.por.
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných Z.
D., Q. C., N. L., Z. A. a A. E. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli
predložené dňa 14. decembra 2017, vykonal dňa 1. februára 2018 verejné zasadnutie a postupom podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovanými napadnutých výrokov
rozsudku o trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných Z. D., Q. C., N. L., Z. A. a A.
E. nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaných o vine je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol
preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestov obžalovaným Z. D., Q. C., N. L., Z. A. a A. E., pri určení
druhu a výmery trestov, ako aj spôsobu ich výkonu v súlade so zákonom. Tresty odňatia slobody (vždy
nepodmienečné) uložené obžalovanému Z. D. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l),
písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona vo výmere 7 rokov, obžalovanému
Q. C. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, §
37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, 42 ods. 1 Trestného zákona
ako súhrnný vo výmere 8 rokov pri súčasnom zrušení výroku o treste uloženom obžalovanému Q.
C. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II č. k. 3T/36/2017 - 87 zo dňa 10.03.2017, ako
aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pričom výrok o uložení ochranného protialkoholického liečenia
ambulantnou formou uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II č. k. 3T/36/2017 - 87
zo dňa 10.03.2017 zostal nedotknutý, obžalovanému N. L. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, §
36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona vo výmere 7 rokov,



obžalovanému Z. A. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona vo výmere 7 rokov a napokon obžalovanému A. E. podľa § 188
ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
vo výmere 9 rokov, vzhľadom aj k správnemu posúdeniu pomerov počtu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností u každého z obžalovaných v rámci základnej trestnej sadzby pri zločine lúpeže podľa § 188
ods.2 Tr.zák. v rozpätí od 7 do 12 rokov, sú trestami primeranými. Zodpovedajú totiž všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňujú všetky zistené
okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, už spomenutému zistenému
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností individuálne u každého z obžalovaných, ako aj pomerom
všetkých piatich obžalovaných a možnostiam ich nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
i generálnej prevencie, pričom uložené tresty odňatia slobody v takto stanovenej výmere sú zároveň
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaných spoločnosťou.
Vzhľadom na konkrétny vysoký stupeň závažnosti spáchaného zločinu i osoby obžalovaných, ktoré
prejednávaný trestný čin spáchali závažnejším spôsobom konania, okresný súd vyvodil správne záver,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu všetkých páchateľov je výkon trestu odňatia slobody
u každého z nich nevyhnutný.

V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal všetkými skutočnosťami majúcimi vplyv na
potrestanie obžalovaných Z. D., Q. C., N. L., Z. A. a A. E.. Všetci piati obžalovaní sa na hlavnom
pojednávaní priznali k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a navyše svoje priznanie,
oľutovanie a napomáhanie potvrdili vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U všetkých
obžalovaných (s výnimkou obžalovaného A. E., ktorému aj podľa názoru krajského súdu správne
nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr.zák. a to s poukazom na nielen účelovo menené
výpovede tohto obžalovaného v priebehu trestného konania, ale i vzhľadom na ďalšie okolnosti, ktoré
správne uviedol vo vzťahu k tomuto obžalovanému v odôvodnení napadnutého rozsudku) boli teda
správne zistené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák., teda že sa priznali
k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutovali a tiež napomáhali pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca
v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,
ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10
ods. 1 Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/
Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto
priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257
Tr. por.).

Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene
v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo
k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania
prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam.
Podľa § 257 ods. 7 Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlási,
že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný
takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto
boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Primárne tým uľahčuje najmä
činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už
nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich
skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto
časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. Obžalovaní tým, že pred súdom urobili vyhlásenia o
vine, podstatne uľahčili dokazovanie ich trestnej činnosti. Preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto
postoj obžalovaných okresný súd pri ukladaní trestov každému z nich tiež správne zohľadnil a to i
napriek tomu, že pri ukladaní trestov u žiadneho z nich neaplikoval ustanovenie § 39 Tr.zák.

Pokiaľ sa obžalovaní použitia tohto zákonného ustanovenia vo svojich odvolacích námietkach zhodne
domáhali, krajský súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa poukazuje
na to, že v prípade inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v záujme spravodlivosti a odstránenia
neprimeranej tvrdosti zákona, možno označené zákonné ustanovenie aplikovať vo výnimočných
prípadoch, nemôže však slúžiť na paušálne odstraňovanie tvrdosti zákona v trestnom práve bez



opodstatnených dôvodov a nemôže slúžiť ani na mechanické znižovanie trestov pod dolnú hranicu
trestnej sadzby vymedzenú zákonom. V prejednávanom prípade však aj podľa názoru krajského
súdu vylúčila jeho použitie jednoznačne preukázaná skutočnosť spočívajúca v takom konaní všetkých
obžalovaných, ktoré zakladá vyšší stupeň závažnosti spáchanej trestnej činnosti a tým zakladá aj
aplikovanie tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vymedzenej v osobitnej časti Trestného
zákona, pričom do úvahy prichádzajúca zákonom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia slobody, by potom mohla prichádzať do úvahy ako mimoriadne prísna len z pohľadu hodnotenia
osôb obžalovaných, nie však z hľadiska spáchanej trestnej činnosti. V prejednávanom prípade však ani
u jedného z obžalovaných neboli zistené také pomery páchateľa trestného činu alebo okolností prípadu,
ktoré by mali charakter mimoriadnosti a z ktorých by bolo možné usudzovať, že tresty odňatia slobody,
ktoré boli každému z nich uložené v rámci zákonnej trestnej sadzby (pritom s výnimkou obžalovaného
Q. C. z dôvodu, že tomuto obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest v súlade s § 42 ods.1 Tr.zák. a
obžalovaného A. E. ako iniciátora prejednávaného zločinu, každému z obžalovaných na samej spodnej
hranici zákonnej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov), by boli neprimerane prísne a súčasne že účel trestu
u jednotlivých obžalovaných bude dosiahnutý i trestom kratšieho trvania.

Z už uvedených dôvodov tresty odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovaným Z. D., Q. C., N.
L., Z. A. a A. E. zodpovedajú aj zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a
spravodlivosti, dostatočne odradzujú ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a
u ostatných členov spoločnosti posilňujú pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môžu v dostatočnej
miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Rovnako vecne správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sú aj výroky o
zaradení všetkých piatich obžalovaných na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku v prospech obžalovaných vo vzťahu k výrokom o trestoch odňatia slobody a o
spôsobe ich výkonu, preto odvolacie námietky obžalovaných nepovažoval za dôvodné a neakceptoval
ich.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže pochybenie nezistil
ani vo výrokoch o náhrade škody, ktoré majú svoje opodstatnenie v zákonných ustanoveniach § 287
ods.1 Tr.por. a § 288 ods.2 Tr.por. (tu len vo vzťahu k poškodenému U. A.), odvolania obžalovaných Z.
D., Q. C., N. L., Z. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.