{"guid": "1b904587-a424-49e5-b681-08e2f18d9ed8:2ccff30b-a610-4411-95e5-65ba9af3253d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1", "spisova_znacka": "7Co/322/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/322/2016 z 6. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. septembra 2016, sp. zn. 7Co/322/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1", "identifikacne_cislo": "1716202868", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2016-09-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ccff30b-a610-4411-95e5-65ba9af3253d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/322/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716202868
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: U. G., nar. XX.X.XXXX,
štátny občan SR, bydliskom U. XXX, XXX XX X., zastúpeného spoločnosťou BADUCCI Legal, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovaným: 1/ C.. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka
SR, bydliskom U. XXX, XXX XX X., 2/ Z. G., nar. X.X.XXXX, štátny občan SR, bydliskom U. XXX, XXX
XX X., obaja zastúpení: JUDr. Martin Priecel, advokát, Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Pezinok zo dňa 2.6.2016, č.k. 36C/38/2016-18, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  m e n í  tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia sa   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie:
- zakázal žalovanému 2/ disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou na Liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie U. Z., obec X., okres Pezinok, ako stavba - rodinný dom s garážou, súpisné číslo
XXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2
a to tým spôsobom že ju nemôže previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom či iným vecným
právom v prospech tretej osoby do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti

- vo zvyšku  návrh zamietol

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 76 ods.1 písm. e/ zák.č. 99/1963 Zb. v znení účinnom
do 30.6.2016 (ďalej „O.s.p.“) a vecne tým, že návrhom vo veci samej sa žalobca domáha určenia
neplatnosti časti darovacej zmluvy uzavretej  dňa 19.2.2016 medzi  žalovanými 1/ a 2/,  týkajúcej
sa nehnuteľnosti identifikovanej v prvom výroku rozhodnutia,  ktorá podľa tvrdenia žalobcu patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva  žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že  možnosť žalovaného 2/ vykonávať úkony ako vlastníka predmetnej
nehnuteľnosti, je priamo závislá od nadobudnutia jeho vlastníckeho práva, keď v zmysle jednej zo
základných zásad občianskeho práva môže na druhú osobu previesť len toľko práv, koľko má (nemo plus
iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Nenakladanie s nehnuteľnosťami a určenie neplatnosti
časti darovacej zmluvy, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného 2/ mal za v priamom
vzťahu k navrhovanému  predbežnému  opatreniu a k tvrdenému nároku, ktorý si žalobca uplatňuje
návrhom vo veci samej (§ 75 ods. 2 O.s.p.).

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca  osvedčil svoj nárok voči žalovanému 2/ návrhom na
vyporiadanie BSM po rozvode zo dňa 21.5.2014, keď z týchto listín vyplýva existencia hmotnoprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a nadobudnutie vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti za



manželstva, pričom okolnosti nadobudnutia majúce vplyv na subjekt nadobudnutia sa budú dokazovať
a ďalej skúmať vo veci samej. Pokiaľ ide o ohrozenie nároku, vzhľadom na to, že predmet nároku je
bezprostredne viazaný na konkrétnu vec, a to na predmetnú nehnuteľnosť, mal za potrebné dočasne do
skončenia konania o neplatnosť scudzovacej zmluvy fixovať hmotnoprávne vzťahy,  a to aj za účelom
ustálenia okruhu účastníkov konania, a teda za účelom reálneho umožnenia žalobcovi sa domáhať
práv v súdnom konaní.  Obmedzenie práv žalovaného 2/ nariadeným predbežným opatrením  mal za
primerané sledovanému záujmu na skončenie veci a ochrany práv žalobcu  a možných práv tretích osôb.

4. Pokiaľ ide o zamietnutie časti navrhovaného prenajatia nehnuteľnosti  a zákazu inak s ňou disponovať
uviedol, že samotným prípadným uzavretím nájomnej zmluvy žalovaným 2/ sa nevytvorí právny vzťah,
potenciálne majúci trvalý dosah do majetkovej sféry aj po prípadnom vyhovení návrhu žalobcu, a to na
rozdiel od zmeny vlastníckeho práva prípadne zriadenia iného vecného práva k veci. V časti výslovného
zákazu darovania súd prvej inštancie posúdil  návrh na nariadenie predbežného opatrenia za duplicitný,
keďže zákaz darovania spadá pod žalobcom  požadovaným zákazom nakladania s vecou ako jednou
z foriem realizácie ius disponendi, t.j. jedného z dielčích vlastníckych oprávnení.

5. Proti výroku uznesenia, v ktorom bol uložený žalovanému 2/ do právoplatného skončenia konania
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej
nehnuteľnosti zákaz disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou na Liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie U. Z., obec X., okres Pezinok, ako stavba - rodinný dom s garážou, súpisné číslo
XXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2
a to tým spôsobom že ju nemôže previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom či iným vecným
právom v prospech tretej osoby, podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/ navrhujúc, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.  Odvolatelia uviedli,
že napadnutou darovacou zmluvou  bola prevedená na žalovaného 2/ nehnuteľnosť, ktorá bola vo
výlučnom vlastníctve  žalovanej 1/ a ktorá nikdy nebola v akomkoľvek, a už vôbec nie nevyporiadanom
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 1/. V prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy
bude opätovnou výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti len žalovaná 1/ , na  postavení žalobcu  sa absolútne
nič nezmení a žalobca bude musieť vyvolať ďalšie súdne konanie, so zastavením ktorého už raz súhlasil.
Odvolatelia uviedli, že  de facto, ako aj de iure bola vždy výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností
žalovaná 1/. Pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, keď žalobca
svoje tvrdenia o majetkovej účasti na nehnuteľnosti a o obave z konania žalovaného 2/  v návrhu  ničím
nepodložil. Žalobca v návrhu na vydanie predbežného opatrenia nepreukázal nebezpečenstvo hroziacej
ujmy, odôvodňujúce naliehavosť požadovanej dočasnej úpravy pomerov a skutočnosti, ktoré uviedol v
návrhu, neumožňujú ani prijatie záveru o pravdepodobnosti, či relevantnosti jeho nároku.

6. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol napadnuté  rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť
poukazujúc na to, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zákonnými dôvodmi
na  nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia.  Odkazujúc na právne závery uznesenia NS
SR zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 6 Cdo 171/2010  konštatoval, že jeho nárok bol dostatočne osvedčený
relevantnými dôkazmi. Samotné dokazovanie skutočností uvedených v návrhu však nemôže byť
predmetom dokazovania pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Navyše skutočnosť, že
žalovaná                  1/ previedla na žalovaného 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez jeho
vedomia, hoci táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva  žalobcu a žalovanej 1/, je
vysoko pravdepodobné, že žalovaný 2/ s cieľom zhoršiť postavenie žalobcu, ak by neboli dočasne
upravené pomery účastníkov neodkladným opatrením, realizuje  svoje úkony  ako vlastník predmetnej
nehnuteľnosti.

7.  Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej  je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa  § 379, § 380, §  378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z.  Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“)  a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných  1/ a 2/ je dôvodné.

8.  Podľa § 471 ods.1  C.s.p. predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.



Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Odvolací súd ako prvoradé  konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie   uznesením zo dňa
2.6.2016,  č.k. 36C/38/2016-18 s použitím ust.  § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. v znení účinnom
do 30.6.2016 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v časti,  v ktorej sa domáhal
uložiť žalovanému 2/ zákaz disponovať                    s nehnuteľnosťou zapísanou na Liste vlastníctva číslo
XXXX, katastrálne územie U. Z., obec X., okres Pezinok, ako stavba - rodinný dom s garážou, súpisné
číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 137
m2 a to tým spôsobom že ju nemôže previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom či iným vecným
právom v prospech tretej osoby do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti a vo zvyšku návrh ako
nedôvodný zamietol. V predchádzajúcej časti  odôvodnenia odvolací súd uvádza namiesto pojmu „súd
prvého stupňa“ použitého v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach strán  pojem
„súd prvej inštancie“, ktorý  bol zavedený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

10. O odvolaní žalovaných 1/, 2/ podaného proti výroku uznesenia, v ktorom bol uložený  žalovanému
2/ do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v časti prevodu
vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti zákaz disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou
na Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie U. Z., obec X., okres Pezinok, ako stavba - rodinný
dom s garážou, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXX/XX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 137 m2 a to tým spôsobom že ju nemôže previesť na inú osobu, zaťažiť záložným
právom či iným vecným právom v prospech tretej osoby rozhodoval odvolací súd  po nadobudnutí
účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. zohľadňujúc  stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 C.s.p.).

11. Podľa § 102  ods. 1 prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016  ak treba po začatí konania dočasne
upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho bude možné vykonať
len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,                    k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci
zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby,
ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku
zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods.1 písm. e/ citovaného zákona predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

12. Citované zákonné ustanovenia do 30.6. 2016 upravovali predbežné opatrenie ako inštitút
procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym
pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd
svojim meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu



sa však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Inštitút predbežného
opatrenia, teda plnil zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavoval prostriedok na dočasné
riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak bola obava, že
by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom bola dočasnosť a provizórnosť.
Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej                     v ustanoveniach § 74 a nasl.  O.s.p.,
§ 102 ods. 1 O.s.p.  bolo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžadovala okamžitý zásah súdu
pred začatím súdneho konania (resp. po jeho začatí),odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia
(nebola vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov).Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia  súd musel skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených
v ustanovení § 74 a nasl. O.s.p.. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáhal nariadenia predbežného
opatrenia, si vyžadoval preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania,
ohľadne ktorého mali byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusel byť preukázaný
nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia bolo súčasne osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V
každom prípade  bolo potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežným opatrením nebol prejudikovaný konečný
výsledok sporu, len sa ním zabezpečovalo, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam,
a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch mohlo zamedziť i
vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak boli splnené formálne
a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musel ešte
zvažovať, či                  v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov
účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie
predbežného opatrenia.

13. Podľa § 324 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.                K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

14. Z vyššie citovaných ustanovení možno vyvodiť, že aj podľa novej právnej úpravy zavedenej
zákonom č. 160/2015 Z.z. sú podmienky nariadenia neodkladného opatrenia stanovené obdobne ako v
Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016. Ak v Občianskom súdnom poriadku bola možnosť
nariadenia predbežného opatrenia stanovená v prípade, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené
pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, v Civilnom
sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade, ak je potrebné



bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obdobne potom oba
právne predpisy upravujú náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia podľa
O.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie
podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,                       a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a podľa C.s.p. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ
domáha). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je na žalobcovi, aby osvedčil
nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia priamo v návrhu, a to v rámci popisu rozhodujúcich
skutočností s priložením alebo uvedením dôkazov. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd
hodnotí navrhované a predložené dôkazy a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených dôkazov. Je nutné, aby boli osvedčené
skutočnosti potvrdzujúce existenciu neodkladnosti navrhovanej  úpravy a trvania nutnosti ochrany
nároku prostredníctvom tohto inštitútu alebo hrozba zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej,
pričom ochrana zabezpečená nariadením neodkladného opatrenia  musí byť v príčinnej súvislosti s
prejednávaným nárokom vo veci samej.  Z uvedeného potom odvolací súd vyvodil, že vyššie uvedené
právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok nariadenia predbežného opatrenia možno vztiahnuť
aj na v súčasnosti platnú úpravu ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia.

15. V posudzovanom prípade odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vo
vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu, ktorým sa žalobca domáhal uložiť žalovanému 2/
zákaz disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou na Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie
U. Z., obec X., okres Pezinok, ako stavba - rodinný dom s garážou, súpisné číslo XXX, postavený
na parcele registra „C“ číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2 a to tým
spôsobom že ju nemôže previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom či iným vecným právom
v prospech tretej osoby do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
v časti prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, žalobca nepreukázal a ani
hodnoverne neosvedčil, že by ochrana  zabezpečená nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia
bola nevyhnutná a dôvodná. Odvolací súd  konštatuje, že splnenie zákonom vyžadovaných podmienok
na  vyhovenie návrhu žalobcu bez ich preukázania,   nemôže byť vyvodené  a  nahradené  súdom
len z úvah žalobcu o v budúcnosti  možnom nakladaní s nehnuteľnosťou žalovaným 2/, ktorý sa stal
ich vlastníkom na základe darovacej zmluvy  a z tvrdení  žalobcu o tom, že sporné nehnuteľnosti
patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovanej 1/). Pre nariadenie
neodkladného  opatrenia,  zákon okrem osvedčenia naliehavosti potreby bezodkladnej  úpravy
pomerov  vyžaduje  aj osvedčenie existencie dôvodnej (nie akejkoľvek) obavy z ohrozenia budúcej
exekúcie. Táto obava by musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaného 2/, smerujúceho k takej
dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu  o nebezpečenstve vzniku
bezprostredne hroziacej ujmy, túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva
k uvedeným  nehnuteľnostiam  s vyznačenou plombou, ktorá deklaruje budúcu  zmenu vlastníckeho
práva, inzerovaním ponuky na predaj uvedenej nehnuteľnosti a pod.). V opačnom prípade nemožno
do vlastníckych práv žalovaného 2/ zasiahnuť  a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť
tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom akým je neodkladné opatrenie. Nariadenie
neodkladného opatrenia v danej časti by v prejednávanom prípade za situácie, kedy žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a ani dôvodnosť obavy  z ohrozenia budúcej exekúcie, bolo nad
rámec naplnenia účelu neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd na základe uvedeného  uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. v napadnutej
časti (v ktorej  uložil žalovanému 2/ zákaz disponovať s nehnuteľnosťou zapísanou na Liste vlastníctva
číslo XXXX, katastrálne územie U. Z., obec X., okres Pezinok, ako stavba - rodinný dom s garážou,
súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 137 m2 a to tým spôsobom že ju nemôže previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom či
iným vecným právom                    v prospech tretej osoby do právoplatného skončenia konania o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti)
zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení ako nedôvodný
zamietol.  V záhlaví  a  výroku  svojho rozhodnutia,  akceptujúc prechodné ust. § 471 ods.1 C.s.p. už
použil  právny termín „neodkladné opatrenie“.



17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§
262 ods.1 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie     a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36C/38/2016", "guid": "b702fb36-15fa-4538-8f0d-aca5ee788462:5ee129e2-2eb9-418e-90a9-da4bb7dc4827", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1b904587-a424-49e5-b681-08e2f18d9ed8:373fa85f-c7b0-4e37-8471-1f5c79406103", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1", "spisova_znacka": "7Co/322/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/322/2016 z 6. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1716202868.1"}]}