Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/44/2012 z 30. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. mája 2012, sp. zn. 6CoE/44/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4112206303.1 Krajský súd Nitra | 6CoE/44/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4112206303.1 | 2012-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, § 45 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a206b7c-6bd9-468a-b0ae-b29a109a52ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4112206303.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/44/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112206303
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112206303.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35807598, zastúpenej : Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 36865141, proti povinnému: T. D., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným
menom: Jaromír Renčo, so sídlom: Nitra, Jelenecká 40, IČO: 40493962, o vymoženie sumy 1.465,91
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 24. februára 2012
č. k. 14Er/220/2012-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou zamietol súd prvého stupňa žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04654/11 zo dňa 21.06.2011 vydaného na základe porušenia
Zmluvy o úvere zo dňa 30.06.2010. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie
sumy 6.139,76 eura, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 6.139,76 eura od 18.02.2011 do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6 % p. a. zo sumy 6.139,76 eura od 11.04.2011 do zaplatenia a náhrady
trov súdneho konania vo výške 1.153,97 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodcovského rozsudku je uvedené, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
Zmluvy o úvere zo dňa 30.06.2010 a nakoľko si žalovaný svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh
v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 18.02.2011. Oprávnená a povinný si záväzkový
vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou zmenkou s dátumom začiatku úročenia
18.01.2011. Oprávnená poskytla povinnému úver vo výške 3.500 eur, pričom sa povinný zaviazal vrátiť
uvedenú čiastku oprávnenej spolu s príslušným poplatkom vo výške 3.028 eur v 12-tich mesačných
splátkach po 544 eur počnúc dňom 04.08.2010. Súd prvého stupňa na základe zistených informácií
skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala
byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru vo
výške 3.028 eur presahuje zákonom stanovenú hranicu, nehovoriac o ďalšom príslušenstve istiny.
Zmluva o úvere mala povahu spotrebiteľskej zmluvy a tak súd prvého stupňa posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného
registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu prvého stupňa bolo z rozhodovacej činnosti známe, že
oprávnený v obdobných prípadoch vystupoval opätovne. Mal za preukázané, že išlo o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných
podmienok aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Uviedol, že
z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by uvedené finančné prostriedky mali byť použité na iný ako



spotrebiteľský vzťah i napriek tomu, že dlžník žiadal o poskytnutie úveru ako podnikateľ. Poukázal na to,
že úrok z omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania,
a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného, pričom za jeden rok omeškania úrok
z omeškania dosiahol takmer výšku istiny, a z toho vyplynula neproprocionálnosť úrokov z omeškania
a rozpor s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale
aj rozpor s dobrými mravmi bol v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného
práva určujúcou, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru. Súd prvého stupňa uvedené považoval
za neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 2 OZ, nakoľko spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím sa následne aj zabezpečovacia
zmenka vychádzajúca zo zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné
podmienky poskytnutia úveru stala neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Záverom dodal, že zmenka,
ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku je neplatná, a tak nemohlo v rámci
rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré
bolo priznané v rozpore so zákonom, čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu
vykonateľnosť, ktorá je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu,
na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia.

Odvolanie podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená z dôvodu, že súd prvého stupňa
rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP, podľa § 205 ods. 2 písm.
a) OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. e) OSP nebol podaný návrh na začatie konania,
hoci bol potrebný. Tvrdila, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal oprávnenej možnosť konať
pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) OSP. Mala za to, že vo
veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie.
Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnila s názorom vyššej súdnej úradníčky
na neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu obsahu neprijateľných
podmienok v Zmluve o úvere (výška zmluvnej pokuty, úrok z omeškania), na základe ktorých bol vydaný
exekučný titul.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd



prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b) bol už niekoľkokrát
predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je ustálená a
konštantná. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom
rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnené
tvrdenie oprávneného o existencii vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP, nakoľko súd
rozhodoval vo veci ktorá patrí do jeho právomoci.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd poukazuje aj
na skutočnosť, že za návrh na začatie konania sa považuje návrh na vykonanie exekúcie ako aj
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd poukazuje aj
na skutočnosť, že za návrh na začatie konania sa považuje aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií
uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí
zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a),
b), alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto
nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne
zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý
predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný
súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby
vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Túto povinnosť
odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 (R
58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj
napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) OSP,
nakoľko zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd nerozhodoval
o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej
exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu nevykonáva
dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie
sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov
pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na
pojednávaní. Súd pri zastavení exekúcie skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Ak je
na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť pojednávanie.
Ak je však možné rozhodnúť na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania dokazovania,
pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje v
riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu. O tejto
otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách a to, ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavení exekúcie
a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod



vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie na pojednávaní, preto ani túto vadu konania
odvolací súd nezistil.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav a správne
vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP odvolací súd
v závere uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa
a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku
spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú
na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky
posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože
tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, povinná ich mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Súd prvého stupňa
teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného
práva občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje
povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov
nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení
exekúcie.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.