{"guid": "1b7ec673-2609-44a6-893f-29d895f8b844:78f54021-5351-4a17-869c-2435a5241337", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2", "spisova_znacka": "4CoE/261/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/261/2016 z 30. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. augusta 2016, sp. zn. 4CoE/261/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2", "identifikacne_cislo": "3514206532", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Šišková", "sudca_id": 325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-siskova-325", "datum_vydania": "2016-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78f54021-5351-4a17-869c-2435a5241337", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/261/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514206532
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného J., zastúpeného C. proti
povinnej C., o vymoženie 46,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10Er/694/2014-73 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí návrhu                  na zastavenie
exekúcie      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhovel námietkam povinnej proti predbežným
trovám exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že poverením zo dňa 25.09.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie
pre vymoženie sumy 46,75 Eur s príslušenstvom                 na podklade exekučného titulu - Platobného
rozkazu, č.k. 10Ro/620/2012-38 vydaného dňa 30.05.2013 Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom.
Dňa 18.11.2014 boli súdu predložené námietky povinnej proti trovám exekúcie, v ktorých uviedla, že
pohľadávku s príslušenstvom uhradila dňa 15.10.2014, teda ešte pred doručením upovedomenia, a to
vo výške 100,83 Eur              a dňa 11.11.2014 vo výške 108,30 Eur. Súdnemu exekútorovi predbežné
trovy exekúcie neuhradila, nakoľko odmenu exekútora považuje za správne určenú, avšak samotné
trovy exekúcie podľa upovedomenia bližšie špecifikované neboli. Exekútor len uviedol, že náhrada trov,
hotových výdavkov a straty času je výsledná suma 71,92 Eur, pričom nie je zrejmé,                                  z
čoho trovy exekúcie pozostávajú, aká je výška jednotlivých zložiek trov exekúcie, nakoľko sa nedajú
zistiť ani konkrétne položky hotových výdavkov. Absencia uvedeného  spôsobuje nepreskúmateľnosť
upovedomenia v časti trov exekúcie. Súd prvej  inštancie, uviedol, že v danej veci už skôr rozhodol
uznesením, č.k. 10Er/694/2014-42 zo dňa 15.12.2014            výrokom I. námietkam povinnej proti
predbežným trovám exekúcie vyhovel a výrokom II. návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Voči výroku I. podala odvolanie súdna exekútorka, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie vo výroku I. zrušené
(§ 374 ods. 4 O.s.p.)               a vo veci tak opätovne rozhodol sudca. Voči výroku II. podala odvolanie
povinná. Rešpektujúc právny názor krajského súdu, prezentovaný v pokyne zo dňa 29.01.2016, sudca
opätovne rozhodol i o odvolaní voči výroku II. V upovedomení o začatí exekúcie                                EX
4974/14-15 zo dňa 06.10.2014 vyčíslila súdna exekútorka predbežné trovy exekúcie                 ku dňu
vydania upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 126,13 Eur, ktoré pozostávajú                z 10 % odmeny
v minimálnej výške 33,19 Eur, náhrady trov, hotových výdavkov a straty času vo výške 71,92 Eur a 20 %
DPH vo výške 21,02 Eur. Zároveň uviedla i sumu predbežných trov exekúcie, pre prípad neuhradenia
dlžnej sumy v lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia, a to sumou 248,40, t. j. 20 % odmena vo
výške 42 Eur, predbežná náhrada trov a hotových výdavkov vo výške 165 Eur a 20 % DPH vo výške 41,40
Eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pri náhrade hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky)
v zmysle ustanovenia § 201 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku platí, že súdny exekútor môže
vyčísliť iba tie svoje hotové výdavky, ktoré mu vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí
exekúcie. Náhrada hotových výdavkov sa tak vymáha len na základe vyčíslenia súdneho exekútora, čo



však neznamená, že výška tejto náhrady nemusí byť určená presným a preskúmateľným spôsobom v
samotnom upovedomení. Tak, ako musí mať vymáhaný nárok jednoznačný a preskúmateľný základ v
exekučnom titule, aj trovy exekúcie, v tomto prípade náhrada hotových výdavkov, musí mať pre účastníka
jednoznačný                           a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora. V
opačnom prípade totiž účastník nevie, z čoho pozostáva nárok voči nemu vymáhaný, a preto nie je
schopný tento kvalifikovane namietať. Týmto spôsobom je mu odňatá možnosť účinnej obrany a túto
môže založiť iba tak ako povinný, že podá námietku proti náhrade hotových výdavkov bez bližšieho
odôvodnenia. Vzhľadom k tomu, že súdna exekútorka v upovedomení nevyčíslila predbežné trovy, nie
je možné posúdiť ich opodstatnenosť, preto súd prvej inštancie námietkam povinnej proti predbežným
trovám exekúcie vyhovel. Vo vzťahu k výroku II. o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd
prvej inštancie uviedol, že dňa 16.10.2014 bolo doručené podanie povinnej označené ako „Odvolanie
voči udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie“, ktoré vzhľadom k tomu, že nebolo podané u súdneho
exekútora, ale na súde, súd nemohol posúdiť ako námietky proti exekúcii, ale toto podanie v zmysle §
41 ods. 2 O.s.p. vyhodnotil podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Povinná
uviedla, že dlžnú čiastku aj s príslušenstvom uhradila oprávnenému dňa 15.10.2014, a preto má za to,
že nie je žiadny dôvod na vykonanie exekúcie ako takej. Zároveň priložila i fotokópiu potvrdení                 o
vklade hotovosti sumy vo výške 54,10 Eur zo dňa 15.10.2014 a sumy 47 Eur zo dňa 15.10.2014. V
odvolaní, doručenom súdu dňa 13.01.2015, povinná namietala, že dlžnú sumu 46,75 Eur a penále 54,08
Eur uhradila pri osobnej návšteve v J., preto má za to, že ak oprávnený trvá na svojej exekúcii, nemal
právo požadovať a prijímať od nej dlžnú sumu            a zo strany oprávneného tak došlo k bezdôvodnému
obohateniu, nakoľko, ak súdny exekútor vymôže dlžnú sumu, dostanú túto druhý raz. Vychádzajúc z
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie nezistil ani jeden z dôvodov, pre ktorý by mal
prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Exekučné konanie začalo v predmetnej veci dňa 30.06.2014 (t. j. dňom,
v ktorom bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie), pričom povinná uhradila dlžnú
sumu až dňa 15.10.2014. t. j. po začatí exekúcie. Z dikcie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
vyplýva, že exekúciu možno zastaviť z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie je dôvodom zániku
práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania
exekúcie. Platí to aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky. V predmetnej exekučnej veci došlo
k úhrade dlžnej sumy pod tlakom prebiehajúcej exekúcie, o ktorej sa povinná dozvedela už pri doručení
uznesenia exekučného súdu o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Oprávnený je povinný oznámiť prijatie peňažných prostriedkov zo strany povinného súdnemu
exekútorovi, ktorý túto sumu pri ďalšom vymáhaní zohľadní. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej
inštancie návrh na zastavenie povinnej ako nedôvodný zamietol. Záverom súd prvej inštancie poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Oboer/15/2013 zo dňa 27.10.2014, podľa
ktorého je v zmysle § 58 ods. 4 (t. č. ods. 5) Exekučného poriadku odvolanie prípustné aj proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu za nastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ktoré
predstavuje prelomenie doterajšej ustálenej súdnej praxe, ktorá zastávala opačný názor. S prihliadnutím
k uvedenému rozhodnutiu odvolací súd prejednal podané odvolanie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie povinná, a to do výroku II. o  zamietnutí návrhu na
zastavenie exekúcie. Mala za to, že súd prvej inštancie stav veci nesprávne posúdil a mal exekúciu
zastaviť z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Zdôraznila, že k plneniu dlhu
došlo mimo vykonávanie exekúcie a nebolo to pod tlakom exekučného konania, ako uviedol súd prvej
inštancie. Oprávnený bol povinný oznámiť prijatie peňažných prostriedkov súdnemu exekútorovi, ktorý
zaplatenú sumu pri vymáhaní zohľadní, čo však oprávnený neurobil. Súd sa ďalej nezaoberal tým, že
súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie skôr, než nadobudlo právoplatnosť poverenie
súdu  na vykonanie exekúcie. Podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v
ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať
exekúciu až udelením poverenia na jej vykonanie. V tomto prípade však exekútorka začala vykonávať
exekúciu skôr, čím bol porušený Exekučný poriadok. Vzhľadom na uvedené žiadala exekúciu zastaviť.

3. Súdna exekútorka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že jej exekútorský
úrad prijal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 30.06.2014. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo exekútorke doručené dňa 01.10.2014. Týmto dňom sa začala exekúcia voči povinnej.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 06.10.2014, pričom povinná si ho prevzala dňa
9.10.2014. Tvrdenie povinnej, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané exekútorkou skôr, ako
nadobudlo právoplatnosť poverenie                          na vykonanie exekúcie, sa nezakladá na pravde.



Poverenie bolo doručené súdnej exekútorke dňa 01.10.2014, s čím sú spojené procesné účinky začatia
exekúcie, pričom upovedomenie bolo vydané dňa 06.10.2014. Povinná vykonala dve čiastočné úhrady
počas exekúcie (nie ako povinná uvádza, že uhradila mimo exekúcie), a to dňa 05.10.2014 vo výške
100,83 Eur a dňa 11.11.2014 vo výške 108,30 Eur.  V mesiaci jún 2016 stále evidujú nedoplatok na
pohľadávke oprávneného a neuhradené trovy exekúcie. Platby povinnej sú iba čiastočnými úhradami a
exekučné konanie pokračuje do úplného vymoženia exekučnej pohľadávky s príslušenstvom a trovami
exekúcie. Exekútorka poprela, že by jej postupom došlo k porušeniu Exekučného poriadku. Záverom
uviedla, že v súčasnosti nie je dôvod na zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že povinná uhradila dlžnú sumu až
po začatí exekúcie dňa 15.10.2014. Mal za to, že exekučný súd správne uviedol, že povinná plnila pod
tlakom exekúcie, o ktorej sa dozvedela už pri doručení uznesenia o čiastočnom zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a
skutočnosť, že splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo
vykonávania exekúcie. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že tu nie je ani jeden z dôvodov,
pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ako „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku
o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Po podaní odvolania povinnou v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015          Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.),
podľa ktorého súd prvej inštancie vec posudzoval.

7. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zákon                           č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté              predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali          predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak  po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj                  bez návrhu.

12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1             písm. a),
b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

13. Odvolací súd vo vzťahu k zamietnutiu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z exekučného spisu
zistil nasledovné skutočnosti. Exekučné konanie sa začalo 30.06.2014 podaním návrhu na začatie
exekúcie u súdnej exekútorky E.. C. G., so sídlom Exekútorského úradu vo Y.. Súdna exekútorka podala
dňa 07.07.2014 na súde prvej inštancie žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie
istiny 46,75 Eur,            20 % úroku z omeškania p.a., trov základného konania vo výške 16,50 Eur, trov
právneho zastúpenia v základnom konaní vo výške 58,16 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške 39,22 Eur, kolku za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a účelne vynaložených
trov exekúcie. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k.
10Ro/620/2012-38, zo dňa 30.05.2013, vykonateľný dňom 04.07.2013. Exekučný súd uznesením, č.k.
10Er/694/2014-16 zo dňa 25.09.2014 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
časti trov právneho zastúpenia                  vo výške 9,96 Eur.  Uvedené uznesenie bolo dňa 01.10.2014
preukázateľne doručené povinnej. Vo zvyšnej časti dňa 25.09.2014 súd prvej inštancie vydal poverenie
na vykonanie exekúcie. Dňa 06.10.2015 súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie,



ktoré bolo povinnej doručené dňa 29.10.2014. Medzičasom, dňa 15.10.2014 povinná uhradila v pobočke
oprávneného súdom priznanú istinu a úroky z omeškania a následne dňa 11.11.2014 uhradila na účet
súdnej exekútorky vedený u oprávneného sumu 108,30 Eur                 bez bližšej špecifikácie (na čl.
36 - zadná strana).

14. Na základe uvedeného je zrejmé, že exekúcia bola začatá takmer rok po nadobudnutí  vykonateľnosti
exekučného titulu. K úhrade istiny a úrokov došlo dňa 15.10.2014 v čase, keď povinná preukázateľne
vedela, že uvedená pohľadávka bude exekvovaná, nakoľko jej bolo dňa 01.10.2014 doručené uznesenie
súdu prvej inštancie, č.k. 10Er/694/2014-16 zo dňa 25.09.2014. Je teda správny záver súdu prvej
inštancie, že k úhrade pohľadávky došlo               pod tlakom exekúcie a nemožno aplikovať ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Z dikcie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku vyplýva,
že exekúciu možno zastaviť z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Splnenie je
však dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia
len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, čo platí to aj                   pre čiastočné
splnenie vymáhanej pohľadávky.

15. K  procesným pochybeniam súdnej exekútorky, namietaných povinnou, odvolací súd uvádza, že
tieto neboli zistené. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo súdnou exekútorkou  vydané v súlade
s vydaným poverením na vykonanie exekúcie a zároveň obsahovalo aj upovedomenie o vykonaní
exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie                      vo výroku
II. o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP  ako vecne správne potvrdil.

17. Výrok I. o vyhovení námietkam povinnej proti predbežným trovám exekúcie nebol odvolaním
napadnutý, preto sa odvolací súd týmto výrokom vôbec nezaoberal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)             (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/694/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1b7ec673-2609-44a6-893f-29d895f8b844:b1657900-62b7-4a9b-8f94-bf6375525dd5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2", "spisova_znacka": "4CoE/261/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/261/2016 z 30. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514206532.2"}, {"guid": "ded66b32-64a1-4e2c-872e-e6c231c6dcee:2af2f214-8c2a-45cb-b6f0-973596675a0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/694/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10Er/694/2014 z 20. 1. 2016", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2016-01-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ded66b32-64a1-4e2c-872e-e6c231c6dcee:2af2f214-8c2a-45cb-b6f0-973596675a0b"}, {"guid": "a290c856-10ce-461c-ba16-e26a258ce2e5:14745cdb-08af-456e-88e3-1aad071bf6a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Ro/620/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 10Ro/620/2012 z 23. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2012-11-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a290c856-10ce-461c-ba16-e26a258ce2e5:14745cdb-08af-456e-88e3-1aad071bf6a6"}], "citovane_v": []}