{"guid": "1b7c3563-eb0e-45b7-9f1c-58ea99078a1f:e261a0b4-7056-412a-aacf-3e57db4594a2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8013200804.3", "spisova_znacka": "3S/74/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/74/2013 z 10. 9. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 10. septembra 2015, sp. zn. 3S/74/2013, ECLI:SK:KSPO:2015:8013200804.3", "identifikacne_cislo": "8013200804", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Mruškovičová", "sudca_id": 1283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-mruskovicova-1283", "datum_vydania": "2015-09-10", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Sžf/1/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "39e83cc9-5a98-4da2-a7c0-1e224a00245d:88fcd428-42d1-425f-905f-efed4f11ab8b", "datum": "2017-05-23", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-6", "nazov": "§ 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e261a0b4-7056-412a-aacf-3e57db4594a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8013200804.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8013200804.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8013200804.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/74/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200804
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8013200804.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej
a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu
MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy, so sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, IČO: 36445037, zastúpeného
Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 27.júna 2013 číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového
úradu Prešov zo dňa 21. júna 2012 číslo: XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX na základe žaloby, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.6.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX rozhodol žalovaný ako
príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 21.6.2012
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 57
713,11 Eur, za zdaňovacie obdobie marec 2011 tak, že podľa § 74 ods. 4 v spojení s § 165b ods. 1
daňového poriadku dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že proti rozhodnutiu Daňového
úradu Prešov dňa 21.6.2012 podal žalobca odvolanie, pričom v rozhodnutí jednotlivé odvolacie námietky
pod bodmi 1 až 4 konkretizoval. Ďalej v rozhodnutí uviedol, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až september 2011. Daňová
kontrola začala dňa 12.9.2011 za zdaňovacie obdobie január až jún 2011 a dňa 3.11.2011 bola rozšírená
o zdaňovacie obdobie júl až september 2011 (oznámenie č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Boď zo dňa
3.11.2011).
Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie marec 2011 nadobudol tovar (valcovaný drôt) od spoločnosti CENTROZLOM
WROCLAW, S.A., Robotnicza 16, Wroclaw, Poľská republika v celkovej cene 79 531,90 eur. Toto
nadobudnutie nemal zaúčtované, a ani uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec
2011. Preprava tovaru začala v Poľskej republike a skončila v Českej republike - Bystrice nad Olše.
Tento tovar bol následne predaný s miestom dodania tovaru v Českej republike.
Ďalej správca dane zistil, že si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z faktúr
vyhotovených pre iného príjemcu vo výške 1,60 Eur (faktúra č. 23/03/11 zo dňa 14.2.2011) od DIGI
SLOVAKIA, s. r. o., vo výške 1,98 Eur (faktúra č. 24/03/11 zo dňa 22.2.2011) a vo výške 2,15 Eur (faktúra
č. 25/03/11 zo dňa 3.3.2011) od Slovak Telecom, a. s., Bratislava.



Ďalej správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt v tomto zdaňovacom období nadobudol tovar
(FeSi 75 %) od dodávateľa „LEDAR SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA“ SPOLKA
KOMANDYTOWA, ul. Wielunska 3, Czestochowa, Poľská republika v celkovej cene 209 005,00 Eur,
pri ktorom sa preprava začala v Poľskej republike a skončila v Českej republike, v sklade spoločnosti
MAZARONE s. r. o., Moravská Ostrava, ktorej bol následne tento tovar predaný. Tovar pritom nebol
dovezený na územie Slovenskej republiky a jeho predaj sa uskutočnil v Českej republike. Kontrolovaný
daňový subjekt pri nadobudnutí tovaru uviedol v daňovom priznaní daň, ktorú bol povinný platiť, a
zároveň si uplatnil z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane, a to vo výške 41 801,00 Eur.
Správca dane preveril všetky doklady, ktoré daňový subjekt v rámci daňovej kontroly predložil, ako aj
doklady, ktoré predložil na základe výzvy na predloženie dokladov č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Boď zo
dňa 20.9.2011, ako aj na základe vyžiadania správcu dane pri ústnych pojednávaniach.
V rámci daňovej kontroly pri ústnych pojednávaniach, z ktorých správca dane vyhotovil zápisnice o
ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXX l/Bod' zo dňa 20.9.2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Boď
zo dňa 23.9.2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Boď zo dňa 28.9.2011 a č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Boď
zo dňa 3.11.2011, odpovedal kontrolovaný daňový subjekt (jeho splnomocnený zástupca B.. G. U.)
na otázky položené správcom dane, vysvetlil priebeh uskutočnených obchodov, spôsob objednávok,
okolnosti a miesto preberania tovaru, jeho prepravy a vyjadril sa k jednotlivým sporným prípadom a
rozdielom v sumách uvedených v daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie obdobia.
Na žiadosť správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 7.2.2012 predĺžilo Finančné riaditeľstvo
SR oznámením č. XXXXXXX/X/XXXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 24.2.2012 lehotu na vykonanie
daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až september 2011 o šesť mesiacov, do
12.9.2012 (upovedomenie daňovému subjektu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 9.3.2012).
Pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo
dňa 14.5.2012, bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený so zistenými skutočnosťami pri výkone
daňovej kontroly.
Následne správca dane vyhotovil protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX zo dňa 24.5.2012, ktorý spolu s výzvou č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa
24.5.2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, prevzal osobne kontrolovaný daňový
subjekt dňa 5.6.2012. Na základe vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole
vyhotovil správca dane dňa 18.6.2012 dodatok k protokolu so záverom, že daňový subjekt vo svojom
vyjadrení nepredložil žiadne iné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly
uvedený v protokole. Záverečné prerokovanie protokolu v znení jeho dodatku sa s daňovým subjektom
(jeho splnomocneným zástupcom B.. G. U.) uskutočnilo dňa 18.6.2012, t. j. v deň určený vo výzve na
prerokovanie protokolu (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.6.2012).
Na základe toho vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX zo
dňa 21.6.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške 57 713,11 Eur z dôvodu uplatnenia odpočítania
dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s ustanovením § 49 ods.
2 zákona č. 222/2004 Z. z. vo výške 41 801,00 Eur, ďalej z dôvodu porušenia § 69 ods. 6 zákona č.
222/2004 Z. z. tým, že nezaplatil daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vo výške 15 906,38
eur, a porušenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že neoprávnene
uplatnil odpočítanie dane vo výške 5,73 Eur.

V rozhodnutí ďalej žalovaný citoval § 2 ods. 1, § 11 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, § 49 ods. 1, ods.
2 písm. a), c), ods. 6, § 51 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len ZoDPH), § 2 ods. 1, 3, 6, § 15 ods. 13, § 29 ods. 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 4,
5, § 165b ods. 1 daňového poriadku. Zistil, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až september 2011, pri ktorej preveroval skutočnosti rozhodujúce
pre správne  určenie dane, konkrétne za obdobie marec 2011 oprávnenosť uplatnenie odpočítania dane
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného štátu, keď platiteľ nadobudol tovar z Poľskej republiky pod
slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike, ako
aj povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru iného členského štátu bez možnosti túto daň odpočítať.
Zistený skutkový stav pritom nebol v danom prípade sporný.
Kontrolovaný daňový subjekt nakupoval tovar od poľských dodávateľov (CENTROZLOM WROCLAW
S.A. a „LEDAR SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA“ SPOLKA KOMANDYTOWA)
pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný



z Poľskej republiky (od poľských dodávateľov) do Českej republiky, kde si ho kontrolovaný daňový
subjekt prevzal a následne predal.
Na účely dane z pridanej hodnoty išlo z hľadiska kontrolovaného daňového subjektu o nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu. Najdôležitejšie pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa
určiť miesto zdaniteľného obchodu. Podľa základného pravidla je miesto nadobudnutia tovaru z
iného členského štátu v tom členskom štáte, kde sa preprava skončí. To znamená, že v danom
prípade je miesto nadobudnutia tovaru v Českej republike, kde pri tomto nadobudnutí tovaru vzniká
daňová povinnosť. Okrem toho však platí, že zdanenie nadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože
objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku, a
to v tom prípade, ak objednávateľ nepreukáže, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom
štáte, kde sa skončila preprava tovaru.
Uvedené legislatívne riešenie vyplýva z toho, že poľský dodávateľ musí pri vyplnení súhrnného výkazu
(súhrnný výkaz musí podať každý dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, a tieto údaje
vchádzajú do európskej databázy identifikácie pohybu tovaru medzi členskými štátmi VIES) uviesť
dodanie tovaru pre slovenského odberateľa, pretože má k dispozícii podľa objednávky jeho identifikačné
číslo DPH, pod ktorým si slovenský podnikateľ objednal tovar.
Podľa pravidiel zákona o dani z pridanej hodnoty v prípadoch, kedy sa slovenský platiteľ dane rozhodne
predávať tovar v inom členskom štáte (v Českej republike) a tento tovar bude do tohto štátu prepravený z
iného členského štátu (z Poľskej republiky), je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto členskom štáte
(v Českej republike) registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom štáte nadobudol
tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom
dane.  V takom prípade je potrebné, aby slovenský platiteľ dane požiadal v Českej republike o pridelenie
českého identifikačného čísla pre DPH, pod týmto číslom si potom bude objednávať tovar od poľského
dodávateľa a ako platiteľ bude priznávať v Českej republike nadobudnutie tohto tovaru, teda v daňovom
priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou sadzbou dane v Českej republike a zároveň si
môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike uplatniť odpočítanie dane.
Ak ale nastane prípad, že slovenský platiteľ dane by musel zdaniť nadobudnutie tovaru v Slovenskej
republike (pretože objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný,
ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru, a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru) a aj v Českej republike
(pretože miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase skončenia jeho prepravy k nadobúdateľovi), má možnosť následne vykonať v súlade s § 17 ods. 3
ZoDPH opravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, t. j. opraviť základ
dane z nadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie dane z pridanej hodnoty
z nadobudnutia tohto tovaru v Českej republike.
Touto opravou základu dane z nadobudnutia tovaru je teda upravený spôsob, akým bude platiteľovi dane
vrátená výška dane priznaná z nadobudnutia tovaru v tom členskom štáte, ktorý mu pridelil identifikačné
číslo pre daň (Slovenská republika). Samozrejme za predpokladu, že preukáže, že nadobudnutie tovaru
z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila jeho preprava.
Z uvedeného je teda zrejmé, že pri takomto spôsobe obchodovania má platiteľ dane povinnosť zdaniť
nadobudnutie tovaru v Českej republike a zároveň si pri splnení podmienok ustanovených zákonom
platným v Českej republike uplatniť z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane. Zároveň je zrejmé,
že platiteľ dane musí zdaniť nadobudnutie tovaru aj v Slovenskej republike, avšak bez nároku na
odpočítanie dane. Priznanú daň si však môže nárokovať na vrátenie, resp. opraviť základ dane po
preukázaní, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v Českej republike.
Uvedené vyplýva z podmienky ustanovenej v § 49 ods. 2 ZoDPH že platiteľ dane môže odpočítať daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Inými slovami, ak platiteľ
dane nadobudne tovar, ktorý je predmetom dane v Českej republike a v Českej republike ho použije na
ďalší predaj, potom tento tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ,
a teda v Slovenskej republike mu nevzniká nárok na odpočítanie dane z tohto nadobudnutia tovaru z
iného členského štátu. Preto odvolací orgán považoval námietky daňového subjektu (hmotno-právneho
charakteru) uvedené v odvolaní, ktoré sa zhodujú s vyjadreniami v odbornom stanovisku 4/2012 zo dňa
20.7.2012, za neopodstatnené.
Ďalej uviedol, že závery správcu dane vyplývajú aj z rozsudku ESD C-536/08 a C-539/08, podľa ktorého
sa na také nadobudnutie tovaru nemôže vzťahovať uplatnenie odpočítania dane, a ak by sa právo
na odpočet v takom prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A
ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice (článok 41 smernice Rady 2006/112/ES), keďže
zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo,



by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva
v členskom štáte, kde došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej
spotreby. Také riešenie by mohlo nakoniec ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého pokiaľ
ide o nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, sa miesto zdanenia nachádza v členskom štáte
ukončenia odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby, čo je cieľom prechodnej
úpravy.
Podľa rozsudku Súdneho dvora z 22. apríla 2010 článok 17 ods. 2 a 3, ako aj článok 28b A ods. 2
šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia v
znení smernice Rady 92/11 l/EHS zo 14. decembra 1992 sa majú vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná
osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom pododseku posledného uvedeného ustanovenia,
nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci
Spoločenstva.
Uvedený spôsob uplatňovania dane z pridanej hodnoty je obsiahnutý aj v ZoDPH a v plnom rozsahu
prevzatý zo základného právneho normatívu, šiestej smernice Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a
doplnkov, ktorá tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov EU o dani
z pridanej hodnoty a bola nahradená novou smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2007.
Podľa článku 40 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28 b bod A ods. 1 smernice Rady 77/388/EHS)
sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo
preprava tovaru nadobúdateľovi.
Podľa článku 41 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 prvý a druhý pododsek
smernice Rady 77/388/EHS) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto
nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto
na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil
toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak
podľa článku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava
tovaru končí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v
členskom štáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie
uskutočnil.
Podľa článku 42 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 tretí pododsek smernice
Rady 77/388/EHS) prvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva
sa považuje za zdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky:
a) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade
s článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu
povinnú platiť daň v súlade s článkom 197;
b) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.
Podľa článku 168 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28 f bod 1, ktorý nahrádza článok 17 ods. 2
písm. d) smernice Rady 77/388/EHS), pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných
transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie,
odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:
c) DPH splatnú za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bod (i).
Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky (čl. 7 Ústavy Slovenskej
republiky) a je záväzná pre každý členský štát. Z citovaného je zrejmé, že predmetná problematika
uplatňovania dane bola zo smernice Rady č. 2006/112/ES kompletne a nerozdielne prevzatá do
ZoDPH. Preto nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolávajúceho sa, že ak je slovenská
právna úprava v rozpore so smernicou, avšak daňovému subjektu poskytuje výhodnejšie daňové
zaobchádzanie, nemôže sa štát domáhať voči daňovému subjektu riešenia podľa smernice, a daňový
subjekt má právo postupovať podľa slovenskej legislatívy.
Okrem zákona o dani z pridanej hodnoty platí na území Slovenskej republiky aj Vykonávacie Nariadenie
Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice
2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 1.7.2011 citované
Nariadenie nahradilo dovtedy účinné Nariadenie Rady č. 1777/2005 o vykonávacích opatreniach
smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zo 17. októbra 2005, ktoré bolo
účinné od 1. júla 2006.
K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že smernica Rady EHS nie je zásadne priamo vykonateľná, a teda
ani záväzná, a že záväzným právnym aktom je nariadenie, žalovaný uviedol, že citované nariadenie
nezavádza nové pravidlá v systéme DPH, ale je len vykonávacím predpisom k smernici o DPH. Obsahuje



osobitné ustanovenia ako odpoveď na určité otázky uplatňovania DPH, ktoré sú formulované tak, aby vo
vnútri EÚ priniesli jednotné zaobchádzanie s týmito osobitnými prípadmi. Nie sú teda uplatniteľné na iné
prípady a je potrebné ich s ohľadom na ich formuláciu uplatňovať reštriktívne. Z tvrdenia odvolávajúceho
sa však nie je zrejmé, ako by ustanovenia nariadenia mohli mať vplyv na závery správcu dane v danom
prípade.
V súvislosti s námietkou odvolávajúceho sa, že daňový úrad zrejme neprihliadal na ustanovenie § 49
ods. 6 ZoDPH, žalovaný uviedol, že toto ustanovenie zákona sa na daný prípad nevzťahuje. Podľa
tohto ustanovenia môže platiteľ odpočítať daň aj v prípade, že tovary a služby použije na podnikanie
v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. To
znamená, že ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí (vykonáva zdaniteľné obchody s miestom dodania v
zahraničí) a v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi v tuzemsku tovary a služby, má možnosť odpočítania
dane v rozsahu a za podmienok, ako keby tieto obchody realizoval v tuzemsku. V danom prípade
je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že platiteľ dane predmetný tovar reálne nadobudol v Českej
republike. Preto nie je možné povedať, že tovar nakúpil v tuzemsku a použil ho na podnikanie v
Českej republike. Skutočnosť, že slovenský platiteľ dane musí zdaniť toto nadobudnutie tovaru v
Slovenskej republike, rieši zákon o dani z pridanej hodnoty (ako je uvedené vyššie) osobitne. A na
účely odstránenia možného dvojitého zdanenia umožňuje platiteľovi opraviť základ dane z nadobudnutia
tovaru v Slovenskej republike na nulu, ale nie odpočítať daň. Je preto neopodstatnené tvrdenie
odvolávajúceho sa, že v zmysle tohto ustanovenia má nárok na neuznané odpočítanie dane.
Odvolávajúci sa nesúhlasil s uvedením výňatku rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa
daňový úrad odvolával, pretože bol toho názoru, že dochádza k účelovému vytrhnutiu z celkového
kontextu, a v prípade, že sa daňový úrad odvolával na rozhodnutie ESD, bolo potrebné, aby uvedené
rozhodnutie bolo v celom rozsahu súčasťou odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu. Žalovaný k tomu
uviedol, že Súdny dvor Európskej únie zohráva pri výklade článkov smernice významnú úlohu. Rozsudky
Súdneho dvora EU zabezpečujú jednotný výklad smernice o DPH v jednotlivých členských štátoch. Sú
prameňom komunitárneho práva tým, že podávajú principiálny výklad vrátane výkladov všeobecných
právnych zásad. Rozsudok ESD C-536/08 a C-539/08 správca dane aplikoval na danú vec správne, čo
aj náležite odôvodnil. Zároveň uviedol, na základe čoho dospel k záverom uvedeným v preskúmavanom
rozhodnutí, ako aj ustanovenie zákona, ktoré daňový subjekt porušil.
Žalovaný po preskúmaní postupu správcu dane pri vydávaní dodatočného platobného výmeru, ako
aj pri prerokovaní protokolu o kontrole nezistil zo strany správcu dane žiadne porušenie zákona. Je
pravdou, že v jeden deň bolo doručených daňovému subjektu 19 dodatočných platobných výmerov, ako
aj to, že správca dane vyhodnocoval vyjadrenie k protokolu, po dohode so splnomocneným zástupcom
daňového subjektu, v deň prerokovania protokolu, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Boď zo dňa 18.6.2012. Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na
zákonnosť rozhodnutia.
Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa 18.6.2012 a od tohto dňa začala
plynúť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Namietal, že nedodržanie lehoty, keďže dodatočný
platobný výmer odovzdal správca dane na poštovú prepravu prostredníctvom pošty až dňa 22.10.2012,
má za následok neplatnosť tohto rozhodnutia, pretože bolo vydané v rozpore so zákonom.
Žalovaný k tomu uviedol, že dodatočný platobný výmer bol vydaný dňa 21.6.2012 a doručený daňovému
subjektu dňa 9.7.2012. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal daňový subjekt dňa
23.7.2012 odvolanie, ktoré správca dane dňa 16.8.2012 postúpil odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán
zistil, že dodatočný platobný výmer nebol riadnym spôsobom doručený. Listom č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX zo dňa 8.10.2012 oznámil správcovi dane (a upovedomil o tom aj daňový subjekt,
ako aj splnomocneného zástupcu daňového subjektu), že daňový subjekt splnomocnil dňa 1.3.2010
B.. G. U., H. A. XXX na zastupovanie vo vzťahu k daňovému úradu a na základe toho mal byť
dodatočný platobný výmer doručený iba splnomocnenému zástupcovi. Keďže toto rozhodnutie správca
dane doručoval daňovému subjektu, nebolo riadnym spôsobom doručené a je pre adresáta neplatné. Z
tohto dôvodu nebolo možné ani rozhodovať o rozhodnutí v odvolacom konaní. Správca dane následne
doručil dodatočný platobný výmer v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a splnomocnený zástupca
toto rozhodnutie prevzal dňa 9.11.2012. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný nepovažuje túto námietku
daňového subjektu za opodstatnenú, pretože správca dane pri vydaní predmetného dodatočného
platobného výmeru dodržal lehotu na jeho vydanie, avšak pri jeho doručovaní procesne pochybil. Tým,
že daňový subjekt dňa 23.7.2012 podal proti nemu odvolanie, v podstate akceptoval jeho vydanie, ako
aj doručenie.
Uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na prijatie záveru, že dodatočný platobný výmer je neplatný, alebo
že je vydaný v rozpore so zákonom.



Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý v konaní nie je sporný, dospel správca dane, jeho
správnym vyhodnotením a právnym posúdením k záveru, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil
odpočítanie dane vo výške 41 801,00 Eur pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
pretože nadobudnutý tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Jeho uplatnením porušil
ustanovenie § 49 ods. 2 písm. c) ZoDPH.
Odvolací orgán preskúmal napadnutý dodatočný platobný výmer aj v rozsahu námietky daňového
subjektu, že správca dane mal v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. c) ZoDPH súčasne so zdanením
nadobudnutia tovaru vo výške 15 906,38 Eur uznať v rovnakej výške aj nárok na odpočítanie dane. Na
základe tých istých skutočností hmotno-právneho charakteru (ako uviedol vyššie), dospel k záveru, že
táto námietka daňového subjektu je neopodstatnená.
Ďalej uviedol, zistil, že vo výroku napadnutého dodatočného platobného výmeru správca dane uviedol
§ 165 ods. 2 daňového poriadku, namiesto procesne správneho § 165 ods. 5 daňového poriadku, ktorý
sa vzťahuje na vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto
zákona. Táto skutočnosť však nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Namietal v procesnoprávnej aj hmotnoprávnej rovine, keď pod bodom A namietal, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, lebo výrok napadnutého rozhodnutia
aj prvostupňového správneho orgánu obsahuje nesprávny odkaz na zákonné ustanovenia, podľa
ktorého bolo potrebné rozhodnúť. Prvostupňový správny orgán vo výroku odkazuje na nesprávne
ustanovenie § 165 ods. 2 daňového poriadku, správne mal byť odkaz na ustanovenie § 165 ods. 5
daňového poriadku. Nepreskúmateľnosť spôsobuje aj neozrejmenie spôsobu výpočtu dane zistenej
Daňovým úradom v sume 41 801,00 Eur ako aj skutočnosť, že v rozhodnutiach správne orgány
nedávajú jasnú odpoveď na základe akého zákonného ustanovenia vznikla žalobcovi daňová povinnosť.
V rozhodnutiach citujú Smernice Rady ktorých obsah má byť obsiahnutý aj v ZoDPH ale v takomto
prípade potom nebol dôvod citovať Smernice.
V časti B namietal existenciu vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Poukázal na §
44 ods. 6 písm. b) bod 1. zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého bol vydaný dodatočný platobný výmer,
na § 15 ods. 13 citovaného zákona, podľa ktorého je daňová kontrola ukončená dňom prerokovania
protokolu, na § 30a ods. 7  zákona č. 511/1992 Zb., ktorý upravuje kedy je lehota na vydanie rozhodnutia
zachovaná. Argumentoval, že k prerokovaniu protokolu  t. j. k ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa
18.6.2012. Správca dane mal teda vydať rozhodnutie do 3.7.2012, vydal ho až 22.10.2012, t. j. nedodržal
zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia. Nevydanie dodatočného platobného výmeru v zákonnej lehote
má za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Nemôže obstáť argumentácia, že dodatočný platobný
výmer bol vydaný včas, len správca dane procesne pochybil pri jeho doručovaní, lebo ho adresoval
nesprávnemu subjektu. Rovnako podaním odvolania dňa 23.7.2012 nemohlo dôjsť zo strany žalobcu
k zhojeniu neplatnosti dodatočného platobného výmeru z dôvodu, že bol vydaný po uplynutí zákonnej
lehoty. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/24/2010,
ktorý citoval.

Dôvodom nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly je podľa žalobcu aj skutočnosť, že správca dane
nekonal so zástupcom žalobcu B.. G. U., ktorého žalobca s poukazom na § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. splnomocnil zastupovaním pre celé daňové konanie, pričom správca dane jednotlivé písomnosti
doručoval priamo daňovému subjektu, čo súvisí aj s nesprávnym doručovaním Oznámenia o vykonaní
daňovej kontroly či Upovedomenia o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly. Inou vadou je aj konanie
nepríslušným, prípadne nesprávne označeným správcom dane, keďže úkony realizoval Daňový úrad
Prešov, pobočka Poprad, pričom dodatočný platobný výmer vydal Daňový úrad Prešov, pobočka Stará
Ľubovňa. Ďalšou vadou je aj prerokovanie protokolu o výsledku daňovej kontroly ešte pred tým, ako
bolo riadne, prostredníctvom pošty, doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu. Vyjadrenie podal žalobca
v zákonnej lehote 15.6.2012, čo bol piatok, pričom dňa 18.6.2012 (pondelok) t. j. v deň určený na
prerokovanie protokolu ním správca dane ešte nedisponoval.

V časti C žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu.
Citoval právny názor správnych orgánov s tým, že aj pri aplikácii právnych predpisov, na ktoré poukazuje
žalovaný, by bol konečný výsledok žalobcovej daňovej povinnosti nula. Právne posúdenie správnymi
orgánmi je však nesprávne a to s poukazom na § 17 ods. 1, 2, § 49 ods. 2 písm. c), ods. 6 a § 51 ods. 1



písm. c) ZoDPH ktoré citoval a z ktorých vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na odpočet DPH (§ 49 ods. 6
ZoDPH) a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane (§ 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH). Výklad žalovaného
o nesprávnej aplikácii § 49 ods. 6 ZoDPH je v priamom rozpore s jeho argumentáciou týkajúcou sa
miesta nadobudnutia tovaru. Poukázal aj na článok 42 Smernice Rady č. 2006/112/ES, ktorý citoval z
ktorého vyplýva, že aplikácia článku 41 (na ktorý poukazoval žalovaný) je s poukazom na článok 42
Smernice nesprávna.  Nesprávny je aj poukaz na rozhodnutia ESD C -536/08 a C 539/08, lebo sa týkajú
odlišných právnych vecí a výklad týchto rozhodnutí ESD nemožno aplikovať na daný prípad.

Správne orgány dôsledne nepostupovali podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., nevykonali žiadne
dokazovanie smerom k zahraničným subjektom, hlavne či sú registrované na daň v štátoch svojho sídla,
či podali súhrnné výkazy k DPH, v dôsledku čoho existuje vysoké riziko dvojitého zdanenia. Správne
orgány neskúmali ani to, či nešlo o trojstranný obchod podľa § 45 ZoDPH ktorý žalobca citoval a uviedol,
že s poukazom na § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. berie správca dane do úvahy vždy skutočnosť
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane .

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, alternatívne aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu
boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, ktorý sa z neúčasti písomne ospravedlnil, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov
v medziach žaloby boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane (prvostupňového správneho orgánu) ktorý vyrubil
žalobcovi podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 2 daňového poriadku rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 57 713,11 Eur, z dôvodu uplatnenia
odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s § 49 ods. 2
ZoDPH vo výške 41 801,00 Eur, z dôvodu porušenia § 69 ods. 6 ZoDPH tým, že žalobca nezaplatil
daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vo výške 15 906,38 Eur a z dôvodu porušenia §
51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ZoDPH tým, že nesprávne uplatnil odpočítanie dane vo výške 5,73
Eur (spolu v sume 57 713,11 Eur).

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 v spojení s § 165b ods. 1 daňového poriadku
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o
žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) bol daný rozsahom
žalobných námietok, keď žalobca namietal v procesnoprávnej aj v hmotnoprávnej rovine.

Vo vzťahu k procesnoprávnym námietkam krajský súd uvádza.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.



Podľa § 15 ods. 13 (prvá veta) zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku  vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej
pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165b ods. 1 daňového poriadku  daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na rozdielny rozsah odvolacích a žalobných námietok bolo jednou zo sporných právnych
otázok posúdenie, či žalovaný mal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na tie procesné vady,
ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaní zo dňa 16.11.2012 proti dodatočnému platobnému
výmeru nenamietal, najmä doručovanie oznámenia o začatí daňovej kontroly iba daňovému subjektu.
Tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní a preto bolo potrebné, s poukazom na zásadu
proporcionality vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i
celého daňového konania. Pri posudzovaní tejto otázky krajský súd  vychádzal z právneho názoru
vysloveného v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa rovnakých účastníkov
konania, rovnakej problematiky len iného zdaňovacieho obdobia (3Sžf/20/2014, 3Sžf/32/2014), podľa
ktorého je podstatným vecne správny výklad ustanovenia § 74 ods. 2 daňového poriadku.

Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 16.11.2012 z procesných vád namietal spôsob
doručovania (v jeden deň doručených 19 dodatočných platobných výmerov), neočíslovanie strán
rozhodnutia, krátky časový odstup medzi  dátumom určeným na prerokovanie protokolu o kontrole
(18.6.2012) a dátumom do kedy sa mohol žalobca k protokolu písomne vyjadriť (15.6.2012),
ďalej namietal, že v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len
rozhodnutím, ktoré je platné len za predpokladu, že bolo riadnym spôsobom doručené alebo oznámené,
ak zákon č. 511/1992 Zb. alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Rozhodnutie, ktorým správca dane
určuje výšku dane alebo rozdiel oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru,
alebo dodatočného platobného výmeru. Ďalej namietal nedodržanie zákonnej lehoty 15 dní na vydanie
rozhodnutia, nepreskúmateľnosť a  nezrozumiteľnosť rozhodnutí, že v konaní daňového úradu bola
zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, že nebol riadne poučený spôsobom, ako
ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy. Ostatné námietky smerovali k meritu veci a v doplnení
odvolania žalobca predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom B.. G. N..

S podstatnými námietkami sa žalovaný vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí pričom neboli
dôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že tieto bolo potrebné posúdiť hlavne z hľadiska, či boli spôsobilé



zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a či priamo ovplyvnili princíp spravodlivého konania a spôsobili
daňovému subjektu odňatie možnosti riadne konať pred daňovým orgánom.

Žalobca v žalobe namietal predovšetkým nesprávny postup pri doručovaní Oznámenia o začatí daňovej
kontroly, Výzvy na predloženie dokladov a Upovedomenia o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej
kontroly, ktoré boli doručované žalobcovi, nie B.. G. U., splnomocnenému zástupcovi žalobcu pre celé
daňové konanie (§ 9 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.) a nedodržanie zákonnej 15-
dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia, stanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) citovaného zákona.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah
plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci
môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že
za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s
úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje
za konanie zástupcu.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové
konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní
niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola
alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom
daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej
daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje
od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,
2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od
dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej
kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový
subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

Aj keď je nepochybné, že žalobca bol zastúpený zástupcom B.. G. U. a v zmysle § 17 ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb. mal správca dane písomnosti doručovať tomuto zástupcovi, z ustanovenia § 9 ods.
4 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby
správca dane konal v nevyhnutných prípadoch aj s daňovým subjektom, pričom aj z ustanovenia § 17
ods. 5 veta posledná citovaného zákona vyplýva, že ak má adresát osobne v daňovom konaní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i právnemu zástupcovi.

S poukazom na tieto ustanovenia, na skutočnosť, že žalobca spôsob doručovania v takomto rozsahu v
odvolaní nenamietal, na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uzneseniach
3Sžf/20/2014 a 3Sžf/32/2014, podľa ktorých je podstatným vecne správny výklad § 74 ods. 2 daňového
poriadku, na skutočnosť, že tieto vady už nie sú odstrániteľné, ale hlavne na skutočnosť, že uvedeným
postupom žalobcovi neboli odňaté žiadne práva, resp. procesné možnosti riadne konať pred daňovým
orgánom, ich krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku o nedodržaní 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia, keďže
táto sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/24/2010, je potrebné rozlišovať medzi nedodržaním lehoty na
vydanie rozhodnutia a nedodržaním lehoty na ukončenie daňovej kontroly (z čoho vychádza aj nález
Ústavného súdu).  V danom prípade lehota na ukončenie daňovej kontroly bola dodržaná (daňová
kontrola začala 12.9.2011, predĺžená bola do 12.9.2012, ukončená bola dňa 18.6.2012 podľa § 15 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb.), pričom v prípade nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia bol na mieste
postup podľa § 250t O.s.p. upravujúci konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy.



Ani vo vzťahu k ďalším procesným námietkam uvedeným v žalobe žalobca neuviedol, ako zasiahli do
jeho subjektívnych práv z pohľadu obmedzenia jeho možností riadne konať pred daňovými orgánmi.

S poukazom na § 74 ods. 2 daňového poriadku (neboli uplatnené v odvolaní proti dodatočnému
platobnému výmeru) a z dôvodu, že sa nejedná o opodstatnené námietky a také, na ktoré musí súd
prihliadať z úradnej povinnosti, lebo môžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia,  na nich súd neprihliadal.

Na ozrejmenie krajský súd uvádza, že poučenie na obidvoch rozhodnutiach bolo v súlade s § 30 ods.
2 písm. e) zákona č. 511/1992, resp.  § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku. Nesprávne uvedený §
165 ods. 2 namiesto správneho § 165 ods. 5 daňového poriadku nemení nič na skutočnosti, že správca
dane mal a aj postupoval podľa doterajších predpisov. Spôsob výpočtu sumy  41 801,00 Eur vyplýva z
protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 24.5.2012, strana 22 až 30, s ktorým bol zástupca
žalobcu oboznámený. Vo vzťahu k námietke, že daňovú kontrolu začal Daňový úrad Stará Ľubovňa  a
daňovú kontrolu následne realizoval Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad krajský súd poukazuje na §
2 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 5, 6 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 440/2000 Z. z. ako aj § 2 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v oblasti daní a poplatkov (účinný od 1.1.2012).

K námietke, že správca dane pristúpil k prerokovaniu protokolu skôr, ako mu bolo doručené vyjadrenie
žalobcu k protokolu, krajský súd poukazuje na obsah administratívneho spisu (zápisnica č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Boď zo dňa 18.6.2012), z ktorého vyplýva, že zástupca žalobcu poskytol správcovi
dane kópiu písomného vyjadrenia k protokolu a následne sa dohodli na prerokovaní protokolu o 13.30
hod., po jeho vyhodnotení správcom dane a následne po vyhotovení dodatku k protokolu, s čím
splnomocnený zástupca súhlasil a zápisnicu na znak súhlasu podpísal.

Ani hmotnoprávne námietky žalobcu nie sú dôvodné.

Podľa § 2 ods. 1 ZoDPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 11 ods. 1  ZoDPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným
alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska
z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru
na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte
prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s
oslobodením od dane.

Podľa § 15 ods. 1 ZoDPH  miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni
zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná
osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania
služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Podľa § 17 ods. 1 ZoDPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Podľa § 17 ods. 2 ZoDPH ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré
mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi
pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom



dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je
dotknutý.

Podľa § 17 ods. 3 ZoDPH, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava
tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

Podľa § 49 ods. 1 ZoDPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) ZoDPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 49 ods. 2 písm. c) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu podľa § 11 a § 11a.

Podľa § 49 ods. 6 ZoDPH platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije
na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v
tuzemsku.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) ZoDPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 6 ZoDPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť
daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

V danom prípade daňový úrad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až september 2011, o výsledku z ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX
zo dňa 24.5.2012, ktorý bol spolu s dodatkom k protokolu zo dňa 18.6.2012 so žalobcom prerokovaný
dňa 18.6.2012. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, konkrétne za zdaňovacie obdobie marec 2011 oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku, keď žalobca ako platiteľ nadobudol tovar v Poľskej republike, pod
slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike, ako aj
povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu bez možnosti  túto daň odpočítať.

Žalobca nakupoval tovar od poľských dodávateľov (CENTROZLOM WROCLAW S.A. a
„LEDAR SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA“ SPOLKA KOMANDYTOWA), pod
identifikačným číslom pre daň, ktorá mu bola pridelená Slovenskou republikou. Tento tovar bol
prepravovaný z Poľskej republiky (od poľských dodávateľov) do Českej republiky kde si ho žalobca
prevzal a následne predal.  Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.

Na účely DPH teda išlo u žalobcu o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pričom pri uplatňovaní
dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa najdôležitejšie určiť miesto nadobudnutia tovaru.

V zmysle § 17 ods. 1 ZoDPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa
tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, v danom prípade bola
miestom nadobudnutia tovaru Česká republika a žalobca mal povinnosť tovar zdaniť v Českej republike.
Zároveň však z ustanovenia § 17 ods. 2 ZoDPH vyplýva, že bol povinný zdaniť tovar v Slovenskej
republike, lebo žalobca si objednal tovar pod slovenským identifikačným číslom pre DPH a nepreukázal,
že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Českej republike.

Podľa § 17 ods. 3 ZoDPH si žalobca mohol opraviť základ dane len v prípade, že preukázal, že
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v Českej republike, čo nepreukázal,
ani túto skutočnosť nenamietal.



Zároveň je nesporné, že tovar zdanený ako nadobudnutie podľa § 17 ods. 2 ZoDPH nebol do Slovenskej
republiky dovezený a žalobca uskutočnil zdaniteľnú transakciu, ktorá nie je v zmysle § 2 ods. 1 ZoDPH
predmetom dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike.

Žalobca si teda nemohol podľa § 49 ods. 2 ZoDPH uplatniť odpočet dane z nadobudnutia tovaru v
Slovenskej republike, lebo tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike.

Z uvedených dôvodov správca dane nepochybil, ak vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty vo
výške 57 713,11 Eur z dôvodu, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu v rozpore s § 49 ods. 2 ZoDPH vo výške 41 801 Eur, z dôvodu porušenia §
69 ods. 6 ZoDPH  tým, že nezaplatil daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vo výške 15
906,38 Eur a porušil § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 2 ZoDPH tým, že nesprávne uplatnil
odpočítanie dane vo výške 5,73 Eur.

Žalobca aj nedôvodne namieta, že mu vzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 6 ZoDPH a zároveň
právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH, pretože ustanovenie § 49 ods.
6 ZoDPH sa na daný prípad nevzťahuje.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí, v súvislosti s
týmto podnikaním nakúpil tovar a služby v tuzemsku. V konkrétnom prípade však žalobca nadobudol
predmetný tovar v Českej republike.

Na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia ZoDPH umožňuje platiteľovi opraviť základ dane na
nulu, ale nie odpočítať daň tak, ako to urobil žalobca.

Uvedený postup je v súlade s § 17 ods. 3 ZoDPH a tiež s článkom 16 Vykonávacieho Nariadenia Rady
EU 282/2011 ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva,
v zmysle článku 20 Smernice 2006/112/ES, členský štát v ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí,
uplatní svoju právomoc zdaniť, bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakcii v členskom štáte,
v ktorom sa odoslanie alebo preprava začala.

Nepochybil žalobca, ak v rozhodnutí poukazoval aj na judikatúru ESD a Smernice, lebo tým len podporil
svoju argumentáciu v súvislosti s problematikou DPH pri podnikaní platiteľa  v rámci Spoločenstva, pri
tzv. intrakomunitárnych obchodoch a teda plnili len výkladovú funkciu.

Za účelové považuje krajský súd aj tvrdenie žalobcu, že išlo o tzv. trojstranný obchod. Táto námietka
bola predmetom odvolacieho konania, pričom v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.5.2012 č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX (str. 30 administratívneho spisu) sa splnomocnený zástupca žalobcu Ing.
G. U. vyjadril, že ...„po prešetrení všetkých skutočností dospel k záveru, že zdaniteľné transakcie, ktoré
považoval za trojstranný obchod, nie sú v skutočnosti trojstranným obchodom...“ a zápisnicu bez výhrad
podpísal

Rozhodnutie žalovaného je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  je prípustné odvolanie  v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave,  a  to písomne  v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa  má  popri všeobecných   náležitostiach   (§ 42  ods.  3  O.s.p.)
uviesť,  proti   ktorému rozhodnutiu smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "3Sžf/1/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "39e83cc9-5a98-4da2-a7c0-1e224a00245d:88fcd428-42d1-425f-905f-efed4f11ab8b", "datum": "2017-05-23", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}