Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoP/8/2015 z 28. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. apríla 2015, sp. zn. 6CoP/8/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4412229229.1 Krajský súd Nitra | 6CoP/8/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4412229229.1 | 2015-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 72 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8caba35f-aa84-4bc2-a5c9-3701a735bb4b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412229229.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412229229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412229229.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľky: M. G., bytom A. I. ulica
XXX/X, zastúpená M. N., G., A., proti odporcovi: Q. G., bytom A., I. ulica XXX/X, t. č. XX L., P. Co: E. R.
BT XXX EN, Z. K. - A. C., o návrhu na určenie príspevku na rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. novembra 2014 č. k. 7P/418/2012-163 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania
účastníkov p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou
80 eur mesačne za čas od 21. 12. 2012 do 28. 02. 2013. Zročné výživné za uvedené obdobie v sume
188,38 eura zaviazal odporcu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a
o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. 11. 2012 č.
k. 7P/49/2012-68 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mal. Q., nar. XX. XX. XXXX bol zverený do
osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 230 eur mesačne.
Navrhovateľka od 12. 04. 2012 poberala dávku v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov, posledný
pracovný pomer mala uzatvorený na dobu určitú do 11. 04. 2012. Od 23. 04. 2012 do 14. 02. 2013 bola
práceneschopná a dňom 17. 04. 2013 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože sa
stala samostatne zárobkovo činnou osobou s príjmom 50 eur na deň. Môže vykonávať opatrovateľskú
činnosť od 05. 03. 2013. Odporca v roku 2012 dosiahol čistý mesačný príjem 1.337,70 eura, v roku 2013
1.275,07 eura. Žije s družkou, ktorá má príjem v prepočte 634,55 eura. Návrh považoval za čiastočne
dôvodný a to vo výške 80 eur mesačne, keď mal za to, že takto určený príspevok bude primeraný
odôvodneným potrebám navrhovateľky a je v možnostiach a schopnostiach odporcu vzhľadom na jeho
príjem v rozhodnom období od 21. 12. 2012 do 28. 02. 2013 podieľať sa na výživu rozvedenej manželky.
Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neprihliadal na jeho námietky,
že pracovný pomer navrhovateľky trvá dlhšie ako od marca 2013. Tiež nereagoval na jeho zmienku
o jej úsporách a iných príjmoch z rôznych brigád. Nevie, ako súd mohol konštatovať, že má dostatok
finančných prostriedkov, keď len mesačne platí výživné na syna 230 eur. Súd nevzal do úvahy skutočné
majetkové pomery a tiež, že navrhovateľka sa nesnažila získať zamestnanie.



Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej vyhovujúcej časti (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi (ods. 2 citovaného §).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto
dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov sám
sa schopný živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru.

V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci boli rozvedení rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 11. 2012.

Navrhovateľka žiadala určiť príspevok na výživu rozvedeného manžela za čas od 21. 12. 2012 do 31.
03. 2013 v sume 100 eur mesačne. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že posledný pracovný
pomer ukončila z dôvodu uplynutia času a od 12. 04. 2012 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
V čase podania návrhu 21. 12. 2012 bola bez akéhokoľvek príjmu a to až do 28. 02. 2013. Preto
súd prvého stupňa správne zaviazal odporcu prispievať na výživu rozvedenej manželky za uvedené
časové obdobie, keďže nesporne bolo preukázané, že v marci 2013 už pracovala ako opatrovateľka.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou príspevku, keď takto určený príspevok bude v schopnostiach
a možnostiach povinného odporcu ho plniť. Nemožno prisvedčiť námietke odporcu, že navrhovateľka
sa nesnažila získať zamestnanie, pretože táto si urobila opatrovateľský kurz a od marca 2013 riadne
pracuje ako opatrovateľka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil, pričom v ďalšom už len odkazuje na rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby opakoval
výsledky vykonaného dokazovania (§ 219 ods. 2 OSP).

O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnej
navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď jej v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.