Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/92/2011 z 8. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. novembra 2011, sp. zn. 16CoE/92/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7911205585.1
Krajský súd Košice | 16CoE/92/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7911205585.1 | 2011-11-08 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3aa49142-1404-4586-a068-0c0201005c7e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7911205585.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/92/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911205585
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7911205585.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: C. O. Y., D.. T.., T. T. L. P., P. Č.. XX/A, S.: XX
XXX XXX, proti povinnému: K. H., V.. XXXX, trvale bytom T. V. R., X. Č.. XX, v konaní vedenom u súdnej
exekútorky JUDr. Andrei Onderkovej, F. Ú. P., L. Č.. XX, pod sp. zn. EX 1569/11, o vymoženie sumy
15,45 eur s trovami exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov
zo dňa 18. 07. 2011, č. k. 11Er/220/2011-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho
exekútora vydal dňa 21. 04. 2011 poverenie č. 5811 070045 na vykonanie exekúcie pre súdnu
exekútorku JUDr. Andreu Ondrejkovú, F. Ú. P., L. Č.. XX, pre vymoženie istiny 15,45 eur s trovami
exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu dlžných súm poistného
č. 1110002117 zo dňa 02. 02. 2011, vydaného orgánom poisťovne:  C. O. Y.Ň., D..T.., T. T. L. P., P. Č..
XX/A, S.: XX XXX XXX,

Súdna exekútorka doručila dňa 06. 05. 2011 súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekučného
konania z dôvodu, že povinný uhradil pohľadávku ešte pred doručením poverenia na vykonávanie
exekúcie, teda z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané podľa § 57 ods. 1 písm.
f) Exekučného poriadku.

Následne súd prvého stupňa súdne konanie zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 58 ods.
1 Exekučného poriadku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný uhradil pohľadávku ešte pred doručením poverenia na
vykonávanie exekúcie. Ďalej uviedol, že úkony súdnej exekútorky boli vykonané do doručenia poverenia
súdu (§ 47 ods. 3 druhá veta EP) a preto jej nie je možné priznať náhradu trov exekúcie.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka.



Táto vo svojom odvolaní uviedla, že je zrejmé, že v tomto prípade bolo exekučné konanie začaté
odôvodnene, nakoľko v čase doručenia návrhu na začatie exekúcie súdnej exekútorke, nebola povinným
pohľadávka oprávneného plne uspokojená. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že z uvedeného dôvodu
zo zákona musela konať a v zmysle ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, predložila súdu návrh
oprávneného spolu s exekučným titulom a požiadala súd prvého stupňa o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Poukázala na skutočnosť, že týmto jej zároveň vznikol nárok na odmenu a náhradu
hotových výdavkov. Zdôraznila, že podľa jej názoru, odmena súdneho exekútora je zákonnou sankciou
pre povinného za to, že svoje záväzky, vyplývajúce mu z exekučného titulu, riadne a včas nesplnil. V
závere uviedla, že s poukazom na vyššie uvedené, považuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
za nesprávne a odporujúce samotnému zmyslu exekúcie, aby bola ona povinná znášať trovy konania
za povinné subjekty, ktoré si včas neplnia svoje záväzky.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ustanovenia § 374 ods.
4 O. s. p. o odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodla zákonná
sudkyňa tak, že mu nemieni vyhovieť, preto vec postúpila na konanie a rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Oprávnený a ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdnej exekútorky v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.
1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože
nejde o odvolanie vo veci samej, na prejednanie, ktorej je podľa § 214 ods. 1 O. s. p., potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd posúdil obsah odvolania súdnej exekútorky v zmysle § 41 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 57
ods. 1 písm. f) a § 47 ods. 3 exekučného poriadku a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
o zastavení exekúcie a nepriznaní náhrady trov exekúcie je správne a preto odvolací súd považuje
predmetné odvolanie súdnej exekútorky za irelevantné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vo výrokoch o zastavení konania a nepriznaní náhrady trov exekúcie teda dospel k záveru,
že správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie
skutkového stavu veci, ako aj pokiaľ ide o právne posúdenie veci.

Keďže skutkový stav sa v priebehu odvolacieho konania nezmenil, preto na zistenia uvedené v
odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd prvého stupňa použil, odvolací
súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku o zastavení exekúcie ako aj náhrady trov exekúcie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.