{"guid": "1b663a27-deae-4f94-924e-27d3187ecbfa:5e4a2171-573d-42d9-b4e8-41f163de8511", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5814202187.1", "spisova_znacka": "9CoP/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/11/2015 z 18. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. marca 2015, sp. zn. 9CoP/11/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5814202187.1", "identifikacne_cislo": "5814202187", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e4a2171-573d-42d9-b4e8-41f163de8511", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5814202187.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5814202187.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5814202187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202187
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814202187.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. Q., nar. X. X.
XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, bytom
u matky, dieťa rodičov, matky: E. Q., nar. X. X. XXXX, bytom S. XXX, S., zastúpenej JUDr. Antonom
Tabačákom, Ph.D. advokátom so sídlom Z. T. H., U. XX a otca: E. Q., nar. X. X.. XXXX, bytom Q., H.
XXX/XX, zastúpeného Mgr. Zuzanou Motúzovou, advokátkou so sídlom T., E. X, o zníženie výživného,
na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 9P/35/2014-111
zo dňa 16. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov    n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie
výživného a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. 78 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že nenastala
tak závažná zmena pomerov, aby na základe nej mohlo dôjsť k zníženiu vyživovacej povinnosti otca voči
synovi, aj keď otec dieťaťa deklaroval, že je bez príjmu. S prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti,
ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a výšku výživného otec je schopný stanovené výživné poskytovať
aj do budúcna. Otec dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaným bez evidencie na príslušnom úrade práce.
Okrem toho vykonáva funkciu konateľa spoločnosti Mitrostav, s.r.o. a jeho tvrdenie, že ho živí manželka,
nie je dôvodom na zníženie výživného.

O trovách prvostupňového konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal prostredníctvom zástupcu odvolanie otec maloletého
dieťaťa. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal navrhnuté
dôkazy a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.). Ku skutočnosti, že otec maloletého vykonáva
funkciu konateľa v stavebnej firme od roku 2012 uviedol, že do spoločnosti vniesol know-how, ako
aj je držiteľom oprávnení potrebných k existencii a činnosti uvedenej firmy. Predpokladom boli isté
hospodárske výsledky, ktoré však dosiahnuté nie sú. Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že ako konateľ má
nárok na odmenu za výkon tejto funkcie, takáto skutočnosť zo žiadneho predpisu nevyplýva. Nesúhlasil
tiež so závermi prvostupňového súdu, že jeho konanie je účelové s prihliadnutím na skutočnosť,



že jeho manželka MUDr. Q. je majiteľkou spomínanej spoločnosti Mitrostav, s.r.o., zaoberajúcou sa
stavebnou činnosťou. Záver súdu, že sa takýmto spôsobom de facto otec maloletého dieťaťa vyhýba
plateniu výživného, je nesprávnym skutkovým zistením. Dôvodom pôsobenia otca maloletého dieťaťa v
spoločnosti Mitrostav je výhradne a jedine jeho znalosť problematiky a dlhoročné skúsenosti z oblasti
stavebníctva, čím sa táto spoločnosť zaoberá. Pôsobenie otca maloletého dieťaťa v tejto spoločnosti
je nepochybne legitímnym spôsobom nastavenia fungovania domácnosti a rodinných pomerov, vrátane
i formy vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Súd tiež nesprávne porovnával príjmy
účastníkov spred rozhodnutia rozsudku vo veci 6P/27/2012 zo dňa 25. 10. 2012, ktorým manželstvo
účastníkov bolo rozvedené, keď v súčasnosti je otázka príjmov a výdavkov oboch strán sporu de facto
opačná, a to konkrétne odporkyňa žije s novým partnerom v jemu patriacom rodinnom dome, s ním
je tehotná, má istotu trvalého zamestnania, teda aj vlastného príjmu, kdežto otec maloletého dieťaťa
je závislý od príjmov jeho druhej manželky MUDr. H. Q., pričom jeho pôsobenie v spoločnosti, ktorej
jediným spoločníkom je MUDr. Q., nemôže byť považované za zdroj finančných príjmov. Otec maloletého
dieťaťa nemá úmysel sa vyhýbať plateniu výživného, čo poukazuje aj tým, že nežiada znížiť výživné
na minimálnu zákonnú hranicu. V súčasnosti však vo svetle nepriaznivých hospodárskych výsledkov
spoločnosti Mitrostav, ako aj zhoršujúceho sa zdravotného stavu navrhovateľa nastala situácia, kedy
prestáva byť plnenie jeho záväzkov v pôvodnej výške možné. Odvolateľ žiadal, aby súd znížil vyživovaciu
povinnosť na maloletého E. Q. na sumu 50,- eur mesačne od právoplatného rozhodnutia súdu.

K podanému odvolaniu sa tiež vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že rozsudok
prvostupňového súdu žiada potvrdiť. Aj podľa jeho názoru je konanie otca účelové. Vzhľadom na rodinnú
situáciu matky by zníženie výživného viedlo k zníženiu životnej úrovne maloletého dieťaťa.

Matka maloletého dieťaťa k podanému odvolaniu prostredníctvom zástupcu uviedla, že v celom rozsahu
súhlasí s prvostupňovým rozhodnutím. Tvrdenie otca maloletého dieťaťa, že nepoberá ako konateľ
odmenu z dôvodu, že ho živí manželka, považuje za konanie smerujúce k neplneniu si svojej vyživovacej
povinnosti. V roku 2013 ukončil podnikanie v odbore stavebníctvo a jeho manželka pracujúca ako
psychiatrička sa stala majiteľkou vyššie uvedenej spoločnosti, zameranej na stavebné práce, v ktorej
je otec dieťaťa konateľom. Otec dieťaťa, aj keď je nezamestnaný, vykonáva funkciu konateľa stavebnej
spoločnosti. Žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom
na maloleté dieťa bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6P/27/2012 zo dňa 25. 10. 2012, kedy bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a ohľadom
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode bola schválená rodičovská
dohoda, v rámci ktorej sa otec dieťaťa zaviazal prispievať výživné sumou 250,- eur mesačne na dieťa.
Ako dôvod zníženia výživného otec maloletého dieťaťa uviedol, že od februára 2013 je nezamestnaný,
nie je však evidovaný na úrade práce a nepoberá žiadne sociálne dávky. Má zdravotné problémy, lieči sa
však sám, resp. lieči ho manželka. Vykonáva funkciu konateľa v stavebnej spoločnosti Mitrostav, s.r.o.,
ktorej vlastníčkou je jeho manželka od roku 2013, ktorá inak vykonáva prácu ako lekárka. V minulosti otec
dieťaťa pracoval práve v odbore stavebníctva a podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení príjem dosahoval
vo výške 800,- až 1 000,- eur mesačne. Matka maloletého pracovala ako učiteľka s mesačným príjmom
500,- eur. Prvostupňový súd konanie otca maloletého dieťaťa vyhodnotil ako účelové, keď sa dobrovoľne
vzdal dovtedajšieho príjmu, rozhodol sa byť nezamestnaný a bezplatne vykonáva funkciu konateľa v
stavebnej spoločnosti jeho manželky.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď v súlade s ust. §
78 Zákona o rodine skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo na strane účastníkov konania k takej
zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal
vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh na zníženie výživného zo
strany otca voči synovi zamietol. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na



výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tomto prípade
dieťa vzhľadom na jeho vek nemá absolútne žiadnu možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na
úhradu svojich základných životných potrieb. V plnej miere je odkázané len na starostlivosť rodičov.
Matka maloletého dieťaťa zabezpečuje pre syna ubytovanie, stravovanie, ošatenie, jeho výchovu a s
tým súvisiacu starostlivosť o činnosť syna v škole alebo mimo nej. Podľa vyjadrenia otca s dieťaťom v
kontakte nie je, na zabezpečení základných potrieb syna sa podieľa len platením výživného. Pri rozvode
manželstva v roku 2012 sám otec maloletého dieťaťa navrhol, že bude prispievať na výživné synovi
250,- eur mesačne, pričom uviedol, že prevádzkuje živnosť v oblasti stavebníctva. Vzhľadom na jeho
vek, vzdelanie, či zdravotný stav je nepochybné, že v takejto výške je schopný prispievať výživné na
svoje dieťa aj do budúcna.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
vecne správne, a preto ho v celom rozsahu potvrdil, pričom sa stotožnil aj s jeho zdôvodnením, na ktoré
v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Nakoľko odvolateľ neuviedol v odvolaní iné skutočnosti, s
ktorými by sa už neoboznámil pri rozhodovaní aj prvostupňový súd, odvolanie považoval odvolací súd
za nedôvodné.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie
mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/35/2014", "guid": "3f8e47d3-93cb-46c3-835c-51d7d4a1a6a8:dfc2259c-028d-496d-be1d-6d945ae71b91", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}