{"guid": "1b60a79b-7f21-4bf0-9653-6a387ab8e1ed:bb554e7d-d665-4d1c-82ca-f69493eb70b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113232554.1", "spisova_znacka": "12CoP/28/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/28/2014 z 23. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2014, sp. zn. 12CoP/28/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113232554.1", "identifikacne_cislo": "6113232554", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2014-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb554e7d-d665-4d1c-82ca-f69493eb70b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113232554.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6113232554.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6113232554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113232554
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113232554.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.
Jána Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Zity Nagypálovej, vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny A. A., dieťa rodičov - matky P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. V. č. XX,
XXX XX V., t. č. V. XX, XXX XX A. A. a otca C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. X, XXX XX W., o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania matky proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/391/2013 - 69 zo dňa 19. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať             na výživu
maloletého Z. Y., nar. XX. XX. XXXX,  mesačne sumou 65,- Eur od 01. 02. 2014, vždy  do 15-teho dňa
v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa (druhý             výrok), p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom maloletého Z. Y., nar.
XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého
opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi maloletého (ďalej len „otec“)
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 65,- Eur od 01. 02. 2014 vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa (ďalej len „matka“). Z odôvodnenia
rozsudku okresného súdu vyplýva, že maloletý sa narodil mimo manželstva svojich rodičov (účastníkov),
pričom otcovstvo k nemu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. V súčasnej dobe účastníci nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom výchovu, opateru maloletého dieťaťa zabezpečuje výlučne matka, ktorá
má lepšie možnosti, schopnosti a prostriedky na zabezpečovanie jeho osobnej starostlivosti, a preto
okresný súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného okresný súd
mal preukázané, že otec je zamestnancom M. B. spol. s r. o. K., Q. X, W. X. od 15. 10. 2013 na
základe pracovnej zmluvy a dočasne bol pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi B. F. B. s. r. o.,
M.. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je vo výške 329,95 Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Matka v období od 01. 04. 2013 do 30. 06. 2013 a od 03. 08. 2013 do 02. 12. 2013 poberala dávku v
nezamestnanosti v sume 171,25 Eur. Matka nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. V súčasnej dobe
býva v A. A. v nájomnom byte. Má príjem z brigádnickej činnosti vo výške 60,- Eur mesačne. Matka nemá
inú vyživovaciu povinnosť. Podľa okresného súdu v osobných, majetkových a zárobkových možnostiach
a schopnostiach otca je prispievať na úhradu potrieb maloletého výživným mesačne sumou 65,- Eur,
pričom takto stanovená výška výživného zo strany otca zodpovedá súčasným osobným, majetkovým a
zárobkovým pomerom obidvoch  rodičov a vyvažuje životnú úroveň maloletého dieťaťa               so
životnou úrovňou svojich rodičov.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Z obsahu odvolania vyplýva,
že matka odvolaním napadla druhý výrok rozsudku týkajúci sa výživného pre maloleté dieťa. Navrhla,



aby odvolací súd určil výšku výživného na maloletého sumou 80,- Eur od 01. 02. 2014, pretože podľa
nej je súdom stanovená výška výživného je nízka, nepostačujúca na pokrytie potrieb dieťaťa.

Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol určiť výživné podľa návrhu matky.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), vec
prejednal v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods.  2 písm. a) O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo
výroku o výživnom (druhý výrok) podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil  z týchto dôvodov:

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý s rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd                                 aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie                 do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.                    Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak                          sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená
určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik.  Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr.
smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská
vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť.

V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne
schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je
odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú
obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie,
zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne
a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej
situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú
poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu rovnocennú finančnému príspevku, ktorý
poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme
determinovaná vekom dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na
potreby oprávneného. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských
potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri
určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože podľa súčasného právneho stavu nie sú dominantné tzv.



odôvodnené potreby dieťaťa, ale potreby dieťaťa sa skúmajú najmä vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.
Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa
vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, resp. jeho odôvodnené potreby. U povinnej osoby sú preto
rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa
starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb                na výživu
dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných
a materiálnych možností.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil všetky
vyššie uvedené zákonné aspekty.

Okresný súd pri určení takejto výšky výživného správne zohľadnil  to, že osobnú starostlivosť o
maloletého zabezpečuje matka, ktorá v období od 01. 04. 2013 do 30. 06. 2013 a od 03. 08. 2013 do 02.
12. 2013 poberala dávku v nezamestnanosti v sume 171,25 Eur              (č. l. 54-55 súdneho spisu). Matka
má príjem na základe Dohody o pracovnej činnosti uzavretej so zamestnávateľom C. s.r.o., A. A., D. E.
XX  dňa 06. 11. 2013 (č. l. 22 súdneho spisu). Z uvedenej dohody vyplýva, že odmena matky za prácu
bola dohodnutá vo výške 2,60 Eur/hod. s rozsahom pracovného času maximálne 10 hod. týždenne.
Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Ako už bolo uvedené, pri určovaní výšky výživného súd musí skúmať i druhý zákonný aspekt a to
aktuálne možnosti a schopnosti povinného, teda v tomto prípade otca. Otec pracuje u zamestnávateľa
M. B., spol. s. r.o., K., pričom je dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi B. F. B. s.r.o., M.
(č. l. 59 - 61 súdneho spisu). Jeho priemerný čistý mesačný zárobok v r. 2013  bol vo výške  329,96
Eur. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Odvolací súd konštatuje, uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého Z. Y. v sume
65,- Eur mesačne od 01. 02. 2014, okresný súd správne realizoval splnenie primárnej základnej
podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie jeho potrieb v rozsahu primeranom životnej
úrovni povinného rodiča (otca) s prihliadnutím na to, že odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi rodičov s poukazom na to, že ak sú
reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú  mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život.

Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov,                     bez ohľadu na to,
či sa narodilo v manželstve, a teda obaja rodičia sú povinní participovať               na vyživovacej povinnosti.
Matka preto musí prehodnotiť  svoje náklady s poukazom na to, že užíva na základe nájomnej zmluvy
sama spolu s maloletým trojizbový byt č. XX  v A. A., na ul. V. súp. č. XXXX  (hoci je prihlásená k trvalému
pobytu na adrese V., D. V. XX, kde sa podľa oznámenia Obce V. zo dňa 20. 01. 2014 nezdržiava - č. l.
57 súdneho spisu) s tým, že jej vzniká povinnosť platiť nájomné vo výške 360,- Eur mesačne, hoci má
mesačne príjem vo výške 60,-Eur z pracovnej činnosti. Podľa odvolacieho súdu vykonávanie pracovnej
činnosti matkou maximálne 10 hodín týždenne                   na základe dohody o pracovnej činnosti
za daných podmienok  nie je možné považovať                   za produktívne využitie jej pracovného
potencionálu.

Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd výrok rozsudku okresného súdu o určení
výživného pre maloletého (druhý výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2  O. s.
p. potvrdil.

Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31P/391/2013", "guid": "6cc3a036-1394-4d85-94c8-490008d0d3e6:52ab4309-86eb-4424-81a7-f214a59110e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}