Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/194/2017 z 30. 1. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2018, sp. zn. 6Co/194/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1514212686.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/194/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1514212686.1 | 2018-01-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f2802fa-1b24-41ac-831b-0c4115336786
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514212686.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/194/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212686
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514212686.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Ing. Y. M., W.. XX.XX.XXXX, F.P.
R. XX, F., zastúpený advokátkou JUDr. Petra Rumanovou, Zámocká 5, Bratislava, proti žalovanému:
OLIMAR, spol. s r.o., ul. Obrancov mieru 43, Pezinok, IČO: 35 713 224, právne zastúpený Marko &
Overton - Fox s.r.o, Karpatská 18, Bratislava, IČO: 47 246 936, o ochranu spotrebiteľa, o zaplatenie
finančného zadosťučinenia 1.500,- eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V z 13. októbra 2016, č. k. 43C/268/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie  sa v napadnutých výrokoch o trovách konania m e n í  tak, že  žiadna
zo sporových strán nemá právo na náhradu  trov konania.

Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd  prvej inštancie zaviazal žalovaného  zaplatiť žalobcovi sumu 63,96 eur
titulom vrátenia kúpnej ceny za nevybavenú reklamáciu a v časti o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v časti o zaplatenie 63,96 eur, v
ktorej mal žalobca úspech a v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ
reklamoval u žalovaného ako predajcu v záručnej dobe zakúpený tovar, pričom žalovaný nepreukázal
vybavenie reklamácie riadne a včas. Z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcovi vznikol proti
žalovanému nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 63,96 eur. V časti uplatnenej nemajetkovej
ujmy súd prvej inštancie konštatoval, že nárok na jej náhradu vzniká spotrebiteľovi až  v súvislosti
so zvýšenou fyzickou, či psychickou námahou, stresom prípadne inými problémami v súvislosti s
uplatnením zodpovednosti za vady a to za predpokladu úspešného uplatnenia práv zo zodpovednosti za
vady na podklade  právoplatného rozhodnutia súdu. Z dôvodu predčasnosti uplatneného satisfakčného
nároku preto žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol osobitne v
časti o zaplatenie 63,96 eur  a osobitne v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, v
oboch prípadoch za použitia § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi teda súd prvej inštancie priznal nárok na
náhradu trov konania v časti ohľadom sumy 63,96 eur, v ktorej mal v konaní plný úspech a v časti o
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia konštatoval, že síce nárok na náhradu trov vznikol
žalovanému, ale s poukazom na spotrebiteľský charakter  sporu a zamietnutie tejto  časti žaloby z dôvodu
jej predčasnosti o trovách konania rozhodol podľa § 257 C.s.p., keď uvedené skutočnosti považoval za
dôvody hodné osobitného zreteľa.             S použitím tohto zákonného ustanovenia preto súd prvej
inštancie žalovanému v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia nepriznal náhradu trov konania, i
keď žalovanému v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p.



3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok o trovách konania (III.
a IV. výrok napadnutého rozsudku). Namietol, že súd prvej inštancie  nesprávne posúdil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa a  nezohľadnil úspech žalovaného v časti konania týkajúceho sa
primeraného finančného zadosťučinenia, kde bol úspešný v celom rozsahu. Žalobca bol úspešný len
v časti o zaplatenie 63,96 eur, v druhej časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia 1.500,- eur bol v
celom rozsahu úspešný žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie  o trovách konania tak nezohľadňuje
pomer úspechu žalobcu a žalovaného v konaní, pričom v konaní bol prevažne úspešnejší žalovaný.
Žalovaný s prihliadnutím na skutočnosť, že nohavice boli mechanicky poškodené, čo vylučuje jeho
zodpovednosť za vady, má za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania zo strany žalobcu. Žalovaný sa domnieva, že
požadovaná výška finančnej satisfakcie v sume  1.500,- eur je neprimeraná v porovnaní s cenou nohavíc
v sume 63,96 eur a aj neprimeraná námahe a stresu, ktorý mohol vzniknúť žalobcovi v súvislosti s
reklamáciou. Žalobca sa so žalovaným nesnažil dohodnúť a odmietol prijať ponúkanú finančnú náhradu.
Aj vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalovaný domnieva, že nemôžu existovať dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania zo strany žalobcu. Vzhľadom na
uvedené žalovaný žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a priznať žalovanému
voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
uznesenie v napadnutým výrokoch, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie je čiastočne dôvodné.
5. Súd prvej inštancie rozhodujúc o trovách konania v časti týkajúcom sa nároku na  priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia použil ust. § 257 C.s.p., pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa  videl v  spotrebiteľskom charaktere  sporu a v dôvode zamietnutia nároku (predčasnosť
žaloby). Podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z uvedených okolností dôvod bez ďalšieho nezakladá
na aplikáciu § 257 C.s.p. Inými slovami, skutočnosti zohľadnené súdom prvej inštancie nemožno
podľa názoru odvolacieho súdu považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce použitie
ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania v časti týkajúcej sa finančného zadosťučinenia
1.500,- eur. Spotrebiteľský spor nie je totiž automaticky okolnosťou, ktorú možno považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa. Obdobne ani zamietnutie žaloby pre predčasnosť nepredstavuje výnimočnú
procesnú situáciu. V kontexte s uvedeným nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že  žalobca
(spotrebiteľ) je v konaní zastúpený advokátom. Pojmovo  teda  stratil postavenie slabšej strany, keďže
disponoval kvalifikovanou právnou pomocou. V prejednávanom prípade tak podľa názoru odvolacieho
súdu výnimočné okolnosti, ani  dôvody hodné osobitného zreteľa neexistujú.
6. V sporovom konaní je okolnosťou určujúcou nárok na náhradu trov konania úspech vo veci. Ak
strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní  o
náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne.
V prejednávanom prípade však nešlo o dva samostatné nároky sui generis. Prvý uplatnený nárok
bol základným nárokom z titulu práva zo zodpovednosti za vady, kde bol žalobca plne úspešný. V
nadväzujúcom satisfakčnom nároku bol žalobca neúspešný pre predčasnosť jeho uplatnenia. Ohľadom
primeranosti výšky uplatnenej ujmy sa dokazovanie  pred súdom prvej inštancie nevykonávalo. Podľa
názoru odvolacieho súdu tak možno ustáliť, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech. Úspech
žalovaného nie je totiž možné posúdiť ako úspech prevažujúci. V takomto prípade je preto v súlade so
zásadou spravodlivosti potrebné rozhodnúť o  trovách prvoinštančného konania tak, že sa právo na jej
náhradu neprizná žiadnej zo sporových strán (§ 255 ods. 2 C.s.p.).
7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie  súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,
že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania         (§ 388 C.s.p.).

8. Rozsudok súdu prvej inštancie  vo veci samej nebol napadnutý odvolaním. Prvý a druhý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie preto nadobudli právoplatnosť.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 396
ods. 1 C.s.p.  a zohľadniac čiastočný úspech oboch sporových strán v odvolacom konaní  žiadnej z nich
právo na ich náhradu nepriznal.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej  alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada   (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).