Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sd/23/2012 z 5. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. júna 2012, sp. zn. 6Sd/23/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200269.1 Krajský súd Prešov | 6Sd/23/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8012200269.1 | 2012-06-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08e73d3b-d8ea-4f24-ab9a-8a3fb1ce2cbe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200269.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sd/23/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200269
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200269.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky O. G., bytom
G. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o predčasný
starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 09.03.2012.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.03.2012 odporkyňa podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) zamietla žiadosť navrhovateľky
o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k
22.02.2012 nie je vyššia ako1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzický osobu.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa § 67 ods. 1 zákona, nárok na predčasný starobný dôchodok
vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva
roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého
požiadal o jeho priznanie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu podľa osobitného predpisu.

Uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 22.02.2012 je 181,10 € mesačne, čo
znamená, že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo
je 227,79 €. K 22.02.2012 navrhovateľka získala 12 072 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého
presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Citovala § 60 ods. 9
zákona, podľa ktorého rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, na základe čoho
navrhovateľka k 22.02.2012 získala 33 rokov a 27 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Dôvodila, že suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa§ 68 ods. 1 zákona ako súčin
priemerného osobného bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného u dňu vzniku nároku na
predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých
30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný
osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného
v rokoch. Ďalej uviedla, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2011 na zistenie
priemerného osobného mzdového bodu nezískala navrhovateľka aspoň 22 kalendárnych rokov podľa



§ 63 ods. 6 zákona. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety zákona rozšírené
postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona.

Konštatovala, že poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal
obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona patrí za takýto kalendárny rok osobný
mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a
na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia
dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí
pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa §
255 ods. 3 zákona.

Uviedla, že navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1980 189 dní, v roku 1981 36 dní, v roku
1982 220 dní, v roku 1984 312 dní, v roku 1985 30 dní, v roku 1986 dní 20 dní, v roku 1987 11 dní, v roku
1988 29 dní, v roku 1990 32 dní, v roku 1991 36 dní, v roku 1992 62 dní, v roku 1993 199 dní, v roku 1996
200 dní, v roku 1997 56 dní, v roku 1998 36 dní, v roku 1999 353 dní, v roku 2001 101 dní, v roku 2002
254 dní, preto jej patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 10,1695. V rozhodujúcom
období úhrnom získala navrhovateľka 7 202 dní dôchodkového poistenia, čo znamená 19,7316 rokov
dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5154. Poukázala
na ust. § 63 ods. 4 zákona, podľa ktorého sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej
ako jedna pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou jedna a hodnotou priemerného osobného mzdového
bodu. V súlade s vyššie uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,5930. K
22.02.2012 získala navrhovateľka 12 072 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu
predčasného starobného dôchodku je 33,0740 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková
hodnota platná k 22.02.2012 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 526/2011 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2012 9,8182
€. Ďalej dôvodila, že navrhovateľka vychovala 4 deti a 54 rokov veku dosiahla 13.02.2009, preto
dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona dosiahne pripočítaním 54 kalendárnych mesiacov k veku 54
rokov 13.08.2013. Od 22.02.2012 jej do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. do 13.08.2013 chýba 538
dní. Suma predčasného starobného dôchodku je 175,30 € mesačne a je určená ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený
o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 538 dní sa znižuje o 9 %,
to znamená o 17,33068782 € mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 0,5930 x 33,0740 rokov obdobia
dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 - 17,33068782 = 175,30 € mesačne.

Ďalej uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje o 3,3
% (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práve, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 344/2011 Z.z.), čo je o 5,80 € mesačne na 181,10 € mesačne. Ďalej suma životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 544/2008 Z.z. a podľa opatrenia Ministerstva práve,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2011 Z.z. k 22.02.2012 je 189,83 € mesačne. 1,2
násobok tejto sumy predstavuje 227,79 €. Z tohto dôvodu suma predčasného starobného dôchodku nie
je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím navrhovateľka
nesplnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok.

V závere odôvodnenia uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet
dôchodku sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkového poistenie, všeobecné
vymeriavacie základy a osobné mzdové body uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia
a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka žiadala preskúmať napadnuté rozhodnutie
odporkyne, s ktorým nesúhlasila. Citovala ust. § 255 ods. 1 zákona, podľa ktorého za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa



predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Za náhradnú dobu, dobu
štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov
účinných pred 01.01.2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6
v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom patrí osobný mzdový bod vo výške
0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný
mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná
časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré
trvali celý kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Ďalej citovala
§ 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak sa rozumejú činnosti, ktoré
vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a/ a b/ a účasť na dôchodkovom zabezpečení
osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c/ Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, na dôchodkovom
zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení. Ak zamestnanie trvalo
aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za
podmienok ustanovených vykonávacím predpisom.

Na základe týchto citovaných ustanovení navrhovateľka namietala, že z osobného listu dôchodkového
poistenia, ktorý je prílohou k rozhodnutiu odporkyne zo dňa 09.03.2012 vyplýva, že odporkyňa v jej
prípade neposudzovala ako dobu zamestnania resp. náhradnú dobu obdobie jej učebného pomeru a
ďalšej doby zamestnania v období rokov 1970 až 1979. Preto navrhovala zrušiť rozhodnutie odporkyne
a vrátiť jej na ďalšie konanie.

Poverená zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel k
záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka si podala dňa 22.02.2012 žiadosť o
predčasný starobný dôchodok, ktorá bola odporkyni doručená dňa 29.02.2012.

Podľa § 67 ods. 1 zákona, poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, má nárok na
predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1, 2-násobku sumy životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 67 ods. 3 zákona, nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr
odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok
môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

Ako vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia navrhovateľke bola zamietnutá žiadosť o predčasný
starobný dôchodok, pretože nesplnila jednu z podmienok uvedených v § 67 ods. 1 písm. c/ zákona,
a to skutočnosť, že suma jej predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Odporkyňa pri výpočte
predčasného starobného dôchodku navrhovateľky vychádzala z podkladov, na základe ktorých určila
dobu dôchodkového poistenia, ako aj osobné vymeriavacie základy potrebné pre výpočet predčasného
starobného dôchodku.



Navrhovateľka namietala v opravnom prostriedku, že podľa jej názoru odporkyňa neposudzovala ako
dobu zamestnania náhradnú dobu, t.j. dobu učebného pomeru a ďalšiu dobu zamestnania v období
rokov 1970 a 1979.

Podľa § 60 ods. 1 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených
v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak...

Podľa § 60 ods. 7 zákona, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení,
započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

Podľa § 60 ods. 9 zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

Podľa § 255 ods. 1 zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná
doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta
2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

Podľa § 255 ods. 3 zákona, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa
hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali
celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa
kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky
len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej
časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je
podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu
dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Vychádzajúc z osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
rozhodnutia odporkyne, odporkyňa postupovala v danom prípade v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami zákona. Do doby dôchodkového poistenia započítala navrhovateľke aj namietanú dobu
učebného pomeru, ako aj dobu zamestnania od roku 1970 do roku 1979. Obdobie rokov 1970 až 1979
nebolo iba zahrnuté do vymeriavacích základov, ktoré tvoria podklad pre zistenie priemerného osobného
mzdového bodu podľa § 63 zákona.

Podľa § 63 ods. 6 zákona, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú
kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou
kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia
sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods.
3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak
tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Podľa § 63 ods. 7 zákona, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej
dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak,
aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení
nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto
nižšieho počtu kalendárnych rokov.

V danom prípade pre účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu odporkyňa postupovala
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov



1984 až 2011 navrhovateľka nezískala na zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22
kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 zákona
postupne rozšírené tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. Námietky
navrhovateľky sú preto neopodstatnené.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako
vecne správne a zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, náhrada trov konania jej nepatrí a odporkyňa nemá zo zákona
právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.