Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/101/2012 z 26. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2012, sp. zn. 13CoP/101/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6612212737.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/101/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6612212737.1 | 2012-11-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78.odsek-3
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d78ba4f-8357-43d1-8bba-c8dfc06df221
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6612212737.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612212737
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6612212737.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: K. L., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom O., A. XXX/XX, občianka SR, a: M. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. K. XXX,
občan SR, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca dieťaťa zo dňa 25. 10. 2012 proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/117/2012-30 zo dňa 11. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca M. L. na
maloletú J. L., nar. XX. XXX. XXXX, naposledy ustálené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k.
11P/266/2011-33 zo dňa 17. 08. 2011, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/266/2011-33 zo dňa 17.
08. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 09. 2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca M.
L. na maloletú J. L., nar. XX. XX. XXXX zo sumy  80 € mesačne na sumu 90 € mesačne počnúc od 01.
09. 2012. Otcovi bola uložená povinnosť takto určené výživné zasielať k rukám matky vždy mesačne
vopred do 20. dňa toho ktorého mesiaca.

Súd konštatoval, že príjem matky je podpora v nezamestnanosti, naposledy za mesiac október 2012
vyplatená v sume 240 eur a prídavok na maloleté dieťa. Ďalej uviedol, že v schopnostiach a možnostiach
otca a v odôvodnených potrebách maloletej je zvýšiť výživné zo sumy 80 eur na sumu 90 eur mesačne,
nakoľko zvýšenie výživného o vyššiu sumu by nebolo v schopnostiach a možnostiach otca, keď v
súčasnosti jeho príjem je približne 313 € mesačne. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho
reálny zárobok, ktorý dosahuje, ktorý však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subkejtívnymi vlastnosťami podmienené možnosti.

Právne súd poukázal na ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 62 ods. 1 Zákona o rodine, § 62 ods. 2
Zákona o rodine, § 62 ods. 3 Zákona o rodine, § 62 ods. 4 Zákona o rodine, § 62 ods. 5 Zákona o rodine.

Proti rozsudku odvolanie podal otec maloletej. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.  Otec uviedol, že okrem nevyhnutných výdavkov, ktoré súvisia s
bývaním a zaplatení výživného na maloletú, ktoré sú vo výške 139,81 €, má aj ďalšie výdavky spojené
s cestovaním do zamestnania 30 €, náklady k výkonu živnosti vo výške 140 €. Tieto výdavky považuje
za opodstatnené a nevyhnutné. K výkonu živnosti a udržania svojej atraktívnosti na pracovnom trhu,
pretože v okrese je miera nezamestnanosti 24,23 %. Spláca úver 98 € a neočakávané výdavky vo výške



40 € na bežné opravy a výdavky v domácnosti. Jeho priemerný mesačný zárobok značne klesol a to zo
sumy 500 eur na sumu 313 € čo predstavuje skoro 40 % t. j. na úroveň minimálnej mzdy.

Na miestnom úrade práce a sociálnych vecí mu bolo oznámené, že v súlade s vyhláškou MŠVVaŠ č.
649/2008 Z. z. bude mať maloletá J. nárok na príspevky na školské potreby ako aj príspevky na obedy
v školskom zariadení.

Matka maloletej sa vyjadrila a uviedla, že nesúhlasí s odvolaním odporcu. Do 31. 12. 2011 bola v
evidencii úradu práce, pričom výška dávky bola približne 240 €. Od 01. 11. 2012  je na úrade a výška
dávky je 160 € mesačne. Platí nájom vo výške 140 €, úver na byt 47 €, dcére poistky vo výške 42 €,
pôžičku vo výške 30 €.

Žiadala zohľadniť, že otec pracuje v mieste svojho bydliska a obec mu prepláca cestovné. Maloletá
nemá nárok na príspevok na školské potreby a obedy v školskom zariadení. Ona teraz poberá dávku
160 € plus 22 € rodinné prídavky a nemá nárok na príspevky na obedy pre dcéru a ani na akékoľvek
poplatky či príspevky na školu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 OSP.

Výživné na maloletú J. nar. XX. XX. XXXX bolo naposledy ustálené rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č. k. 11P/266/2011-33 zo dňa 17. 08. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 09. 2011. Výživné
bolo ustálené sumou 80 €, ktoré bol otec zaviazaný platiť k rukám matky. V čase rozhodovania matka
mala príjem netto 422,12 € mesačne a otec podľa daňového úradu 500,42  € mesačne.

Po poslednej úprave matka dobrovoľne ukončila pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu a od 19.
04. 2011 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako uchádzačka o zamestnanie.
Od  19. 04. 2011 do 31. 08. 2012 poberala matka dávky v nezamestnanosti, ktoré  dosiahli sumu 1
104,80 €. Otcov príjem tiež medzičasom výrazne poklesol a to na sumu 313 € netto mesačne. Za tohto
stavu veci, keď ani u jedného z rodičov sa príjem od poslednej úpravy nezvýšil, u otca výrazne poklesol
a matka dobrovoľne ukončila pracovný pomer dohodou, nemožno konštatovať, že na strane otca sa
výrazne zlepšili pomery k lepšiemu a odôvodňujú zvýšenie už priznanej vyživovacej povinnosti.

Okresný súd správne poukazuje na ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté
dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na
vývoj životných nákladov. Určenie výšky výživného na maloletú korešpondujú aj ďalšie okresným súdom
uvádzané zákonné ustanovenia a to § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust.. § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa  podľa osobitného  zákona, v
súčasnosti 26,65 €.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,  ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.



Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Od poslednej úpravy je maloletá staršia o jeden rok. Táto skutočnosť však sama o sebe pri preukázateľne
znížených príjmoch otca, nepodmieňuje na jeho strane zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Tu ide
o naplnenie ust. § 62 ods. 2 ZoR, podľa ktorého sa dieťa podieľa na životnej úrovni svojich rodičov. Je
neadekvátne, aby maloleté dieťa vo veku 7 rokov participovalo sumou 90 € mesačne na príjme otca,
ktorý je 313 € mesačne. Ide  približne o 1/3-inu príjmu otca. K maloletému dieťaťu má nepochybne
vyživovaciu povinnosť aj matka. Na druhej strane rodič, ktorý výživné platí musí, aby bol schopný výživné
poskytovať, používať zo svojho príjmu finančné náklady na reprodukciu svojej pracovnej sily a životných
funkcií.

Treba tiež uviesť, že ak v čase od poslednej úpravy výživného neprejde dlhšia doba, ktorá svedčí o
tom, že sa potreby maloletého dieťaťa patrične zvýšili, nemožno bez ďalšieho pristúpiť k zmene doteraz
ustáleného výživného, keď ani povinný  rodič nepoberá príjmy vo zvýšenej miere, ale naopak jeho príjmy
sú nižšie ako v dobe predchádzajúcej úpravy. Dochádzalo by takto totiž k reparácii už právoplatného
rozhodnutia súdu inými než zákonom predpokladanými prostriedkami (riadne a mimoriadne opravné
prostriedky).

O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.