{"guid": "1b50bde1-206d-45b4-841d-04858a57adfe:27d7e7cf-62cc-4b03-bafc-1f674b2b46c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1015201751.1", "spisova_znacka": "1S/249/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/249/2015 z 15. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. júna 2016, sp. zn. 1S/249/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201751.1", "identifikacne_cislo": "1015201751", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Fujerík", "sudca_id": 835, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-fujerik-835", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "nazov": "§ 250v OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27d7e7cf-62cc-4b03-bafc-1f674b2b46c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201751.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201751.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201751.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/249/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201751
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201751.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD.
a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: O.,
právne zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9A, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade:
Mestská časť Bratislava - Jarovce, Palmová 1, Bratislava a odporcovi v 2. rade: Okresný úrad Bratislava,
Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh  z a m i e t a .

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2015 domáhal ochrany pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a žiadal, aby súd zaviazal odporcu v 1. rade na opätovné
riadne doručenie rozhodnutia zo dňa 17.12.2014, č. UKSP 3858                              (J 1022)/1-TX6/2013,
2014-Kch-5) o nariadení odstránenia stavieb a odporcu v 2. rade na opätovné rozhodnutie vo veci. Je
názoru, že zo strany odporcov došlo k nezákonnému zásahu, na základe ktorého navrhovateľ stratil
možnosť podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu správneho orgánu a konať v postavení účastníka
správneho konania.

Uviedol, že odporca v 1. rade ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa vydal dňa 17.12.2014
rozhodnutie č.k.: UKSP 3858 (J 1022)/1-TX6/2013, 2014-Kch-5) o nariadení odstránenia stavieb, a
to: 1. drevený prístrešok pre autá, 2. drevený objekt - vonkajší bar so skladom, 3. spevnené plochy,
chodníky, 4. prípojka elektriny. Uvedené rozhodnutie mu bolo doručované do vlastných rúk, pričom
zásielka bola uložená na pošte dňa 19.01.2015, ktorú si navrhovateľ prevzal dňa 26.01.2015 a dňa
10.02.2015 podal vo veci odvolanie, ktoré odporca v 2. rade zamietol aj z dôvodu, že opravný prostriedok
bol navrhovateľom podaný po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty. Navrhovateľ vo veci podal
aj na odporcov v 1. a 2. rade sťažnosť, ktorú odporcovia v 1. a 2. rade nevyhodnotili ako podnet v zmysle
zákona o sťažnostiach a jeho podanie mu bolo vrátené.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené zákonným spôsobom, doručovateľ
navrhovateľa neinformoval o presnom termíne opätovného doručovania, resp. že sa doručovateľ vôbec
navrhovateľovi pokúšal zásielku opätovne doručiť, čím bola porušená zákonná povinnosť stanovená
Správnym poriadkom o doručovaní do vlastných rúk. Takýmto nezákonným postupom rozhodnutie o
nariadení odstránenia stavieb nadobudlo právoplatnosť a neodstránením následkov pochybenia pri
doručovaní môže dôjsť k vzniku rozsiahlych a nenapraviteľných škôd.



Navrhovateľ je preto názoru, že zo strany odporcov v 1. a 2. rade prišlo k nezákonnému zásahu, na
základe ktorého žalobca stratil možnosť podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu správneho orgánu
a konať v postavení účastníka správneho konania.

II.

Odporca v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 10.11.2015 uviedol, že v oznámení zo dňa 11.05.2015, ktorým
zamietol odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu v 1. rade vysvetlil dôvody, prečo vyhodnotil
odvolanie navrhovateľa ako oneskorené. Na základe riadne vyplnenej doručenky odporca v 2. rade
dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Z
uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nevyužil všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu vyplývajú
zo zákona a odporca v 2. rade nemá tiež informácie o tom, či navrhovateľ využil ďalšie možnosti
mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle Správneho poriadku, resp. zákona o prokuratúre, na
ktoré bol odporcom v 2. rade upozornený listom zo dňa 09.09.2015. Skutočnosť, že úrad vyhodnotil
podané odvolanie ako oneskorené však nebolo dôvodom na zamietnutie odvolania. Úrad preskúmal
napadnuté rozhodnutie a odvolanie voči nemu z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že úrad nenašiel dôvod
na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimoriadnymi opravnými prostriedkami, správny
orgán odpovedal navrhovateľovi neformálnym oznámením.

Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril.

III.

Ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny
charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická
osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na
správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby
sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z
historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,
ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich
kontroly nezávislou súdnou mocou.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento
zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak
taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd
vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to
možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý
vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem „zásah“ nedefinuje; jeho definíciu
neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými
nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym
aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov
verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu
verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah
do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu
vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže
zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to
možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p.
je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická
osoba nemôže brániť inými prostriedkami.



Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania
v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre
konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p..

Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je
nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
potrebné zamietnuť vychádzajúc z nasledovného:

Podľa navrhovateľa nezákonný zásah odporcu spočíval v nezákonnom doručovaní prvostupňového
rozhodnutia, čím stratil možnosť podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu správneho orgánu a konať
v postavení účastníka správneho konania.

Navrhovateľ návrh o ochranu pred nezákonným zásahom odporcu podal faxom dňa 20.10.2015 a
tunajšiemu súdu bol doručený 22.10.2015.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej, alebo v jeho dôsledku bol priamo proti nej
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky
trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 2 O.s.p., orgán proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného
v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného
zboru, je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa keď sa
osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 8 O.s.p., na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 250v ods. 7 O.s.p., proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Krajský súd v Bratislave poukazujúc na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. rozhodnutie 3Sţz 1/2009-36) konštatuje, že vzhľadom na kumulatívne stanovenie
podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy v ustanovení § 250v ods. 3 O.s.p. tak, že

1. ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane
poskytovanej správnymi orgánmi. Ten kto bol ukrátený na svojich právach, musí najskôr využiť možnosť
nápravy, ak je takáto prípustná, v rámci správneho konania a ak nedosiahne ochranu týmto spôsobom,
môže sa domáhať ochrany v správnom súdnictve. Z ustanovenia § 250v ods. 3 O.s.p. vyplýva,
že návrh proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je prípustný až potom, ak navrhovateľ
vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ich využitie je predpokladom vecného
prejednania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy,

2. podanie návrhu musí byť v subjektívnej a objektívnej lehote, je nevyhnutné v zmysle článku 152 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať
splnenie oboch podmienok tak, aby sa vzájomne nevylučovali.

V preskúmavanej veci je nesporné, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal ochrany pred
nezákonným zásahom, ktorý mal spočívať v nedoručení rozhodnutia odporcu v 1. rade o nariadení
odstránenia v ňom uvedených stavieb. Tvrdil, že odporca v 1. rade mu napadnuté rozhodnutie nedoručil
zákonným spôsobom, a že s poukazom na právnu úpravu ho doručovateľ mal vhodným spôsobom
upovedomiť o presnom dni a hodine, kedy bude zásielku opätovne doručovať, čo však nevykonal.
Takýmto postupom odporca v 1. rade a následne aj odporca v 2. rade odmietnutím jeho odvolania voči



napadnutému rozhodnutiu, došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv, ktoré žalobca vidí v tom, že
stratil možnosť podať opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu odporcu v
1. rade a konať v postavení účastníka správneho konania.

V zmysle ust. § 250v ods. 3 O.s.p., návrh o ochranu pred nezákonným zásahom musí byť podaný
do 30 dní odo dňa keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď k nemu došlo. Z administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že
navrhovateľ sa o nezákonnom zásahu správneho orgánu dozvedel najneskôr dňa 26.1.2015, kedy
predmetné rozhodnutie odporcu v 1. rade z 17.12.2014 osobne prevzal. Posledný deň jeho subjektívnej
30-dňovej lehoty mu uplynul dňa 25.2.2015 a návrh na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu
v prvom rade podal faxom na tunajší súd dňa 20.10.2015, písomne doplnený dňa 22.10.2015. Keďže
navrhovateľ podal návrh až dňa 20.10.2015, tento svoj návrh podal po uplynutí 30-dňovej subjektívnej
lehoty.

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 250b ods. 3 O.s.p., súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo
žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, uvedeným postupom odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade
nedošlo k nezákonnému zásahu namierenému voči navrhovateľovi, tak ako sa navrhovateľ nesprávne
domnieva. Ak bol navrhovateľ názoru, že rozhodnutie odporcu v 1. rade mu nebolo doručené, hoci sa
s nim ako s účastníkom konania malo konať, mal sa domáhať podľa ust. § 250b ods. 2 O.s.p., aby súd
uložil správnemu orgánu doručiť navrhovateľovi správne rozhodnutie a podľa okolností navrhnúť odložiť
jeho vykonateľnosť.

S poukazom na uvedené Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}