Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/21/2019 z 23. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. apríla 2019, sp. zn. 6CoP/21/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5617204748.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/21/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5617204748.1 | 2019-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6bb985b-86a2-46fa-8a8a-e6b20fd9b1a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5617204748.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/21/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204748
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617204748.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka U. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX,
XXX XX T. B. a otec M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. A. XXX/XX, U., t.č. bytom B. XXX, XXX XX M.
XX, Česká republika, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/119/2017-66 zo dňa 29. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/119/2017-66 zo dňa 29. mája 2018 p o t v r d
z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
3P/38/2011-46 zo dňa 24.06.2011 v časti o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na maloletého B.
O., nar. XX.XX.XXXX, výživným po 150,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc od 02.06.2017 (výrok I.). Zameškané výživné za
obdobie od 02.06.2017 do 31.05.2018 v sume 598,33 Eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po
50,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého; prvá splátka je splatná
právoplatnosťou rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh (výrok II.).
Súd návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom podaným na okresný súd dňa
02.06.2017 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100,00 Eur na sumu 200,00 Eur odo dňa podania
návrhu z dôvodu, že maloletý B. navštevuje základnú školu, s čím sú spojené výdavky na školské
potreby, pomôcky, je potrebné platiť príspevky na výlety, pravidelne platiť stravu v školskej jedálni.
Maloletý syn je talentovaný, rád by chodil na záujmové krúžky, avšak z finančných dôvodov si to matka
nemôže dovoliť zaplatiť.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom na maloleté dieťa bolo naposledy
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3P/38/2011-46 zo dňa 24.06.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2011 a ktorým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 4P/332/05-23 zo dňa 07.03.2006 v časti o výživnom na maloletého B., počnúc dňom
01.01.2011, a to tak, že otec bol povinný platiť zvýšeným výživným na maloletého B. sumou 100,00 Eur
mesačne. V tom čase mala matka vyživovaciu povinnosť tiež k maloletej C. O., B. H. a T. H.. Dcéra B.



študovala na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. S maloletou C. O. bola matka na materskej dovolenke.
Maloletý B. navštevoval predškolský ročník materskej školy, v septembri 2011 začal navštevovať 1.
ročník základnej školy. Maloletý B. mal zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť ako dieťa sledované
v alergologickej ambulancii, v dôsledku zníženej imunity trpel častými nádchami, zápalmi horných
dýchacích ciest. V uvedenom čase matka žila v spoločnej domácnosti so štyrmi maloletými deťmi a
priateľom, ktorý mal vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu. Jediným príjmom matky bol
rodičovský príspevok, ktorý bol vyplácaný vo výške 256,00 Eur a od 01.03.2011 vo výške 190,10 Eur
mesačne. Súčasne matka poberala prídavky na deti vo výške 87,96 Eur mesačne. V čase posledného
rozhodovania otec súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného v požadovanom rozsahu odo dňa
01. júna 2011, potvrdenie o príjme napriek vyžiadaniu súdu v predchádzajúcom konaní nepredložil. So
súhlasom otca predchádzajúce konanie o zvýšenie výživného bolo vykonané v neprítomnosti otca.

4. S poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine
konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie takmer o 7 rokov. V súčasnosti
navštevuje 2. stupeň základnej školy, stále trpí ochoreniami dýchacích ciest, je alergik. Začal nosiť
okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky (prvýkrát matka zaplatila 75,00 Eur, následne výmena
skla 44,00 Eur). Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, aj keď je maloletý talentovaný, nemôže
navštevovať výtvarný krúžok. Venuje sa športovým aktivitám - chodí na krúžok karate, za ktorý matka
platí 15,00 Eur mesačne. V tomto smere jej finančne vypomáha i stará matka maloletého. Od poslednej
úpravy výživného sa matke čiastočne zlepšila finančná situácia, keď v minulosti mala príjem plynúci
z vyplácania rodičovského príspevku a v súčasnosti, t.j. za obdobie od apríla 2017 do marca 2018
mala priemerný čistý mesačný zárobok v sume 473,93 Eur a od apríla 2018 má prísľub čistej mzdy v
sume 480,00 Eur mesačne, naďalej má vyživovaciu povinnosť ku dcére C. O. a dcére B. H.. Ubudla
jej vyživovacia povinnosť ku plnoletej dcére T. H.. Matka spolu s deťmi býva v mestskom byte, za ktorý
platí nájom 100,00 Eur mesačne, za elektrinu platí 68,00 Eur. Finančne jej vypomáha partner, s ktorým
však nebýva v spoločnej domácnosti. Finančnou pomocou zo strany partnera sú nákupy do domácnosti,
resp. kupuje deťom oblečenie. Mesačne jej takto vypomôže v rozsahu asi 200,00 Eur. Otec sa so synom
nestretáva, v minulosti sa dieťa stretávalo so starou matkou z otcovej strany, ktorá mu príležitostne
kúpila kolobežku, bicykel, resp. oblečenie, poskytla mu prostriedky na zakúpenie kreditu na telefón,
resp. poskytla vreckové. V minulosti bol otec trestne stíhaný pre neplatenie výživného na syna, keď
však podala trestné oznámenie, dlh vyrovnal. Aktuálne platí výživné prostredníctvom svojej matky. U
otca nebolo preukázané, že by mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Podľa jeho vlastného vyjadrenia v
súčasnosti býva v nájme, za ktorý platí 13.000,00 Kč mesačne, má záujem nájsť si iné bývanie, menší
byt, ktorý v M. predstavuje náklady približne 12.000,00 až 15.000,00 Kč. Z potvrdenia zamestnávateľa
otca zo dňa 24.05.2018 mal súd preukázaný priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od augusta
2017 do januára 2018 v sume 19.231,00 Kč. K tomu boli otcovi vyplácané cestovné náhrady v priemere
1.835,06 Kč mesačne. U zamestnávateľa - spoločnosti Gemo, a.s. Olomouc za obdobie od februára
2018 do apríla 2018 bol priemerný čistý mesačný príjem otca v sume 19.980,00 Kč. V mesiacoch február
až apríl mu boli vyplácané cestovné náhrady v sumách po 1.560,00 Kč mesačne. Z pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi otcom a zamestnávateľom SW - Trade, s.r.o. Brno mal súd preukázanú existenciu
pracovného pomeru otca s nástupom do práce 22.08.2016 s dohodnutým pracovným pomerom na
dobu určitú do 31.12.2017. Hrubá mzda otca bola stanovená na sumu 10.500,00 Kč mesačne so 40-
hodinovým pracovným týždňom. Z pracovnej zmluvy medzi otcom a zamestnávateľom spoločnosťou
Gemo Olomouc, s.r.o. vyplýva, že otcovi vznikol pracovný pomer 07.08.2017 na dobu určitú do
31.07.2018. Otec sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Vo svojom stanovisku potvrdil,
že jeho príjem predstavuje v priemere mesačne 20.000,00 Kč, z čoho má výdavky na bývanie 13.000,00
Kč, výdavky na výživné 3.000,00 Kč aj s poplatkom za prevod. Zostáva mu na živobytie 4.000,00 Kč.
Súdu predložil doklady svedčiace o jeho príjme. Doklad o nájomnom nemá k dispozícii, za bývanie platí v
hotovosti. Nadväzne súd konštatoval, že u otca neboli preukázané limitované možnosti jeho pracovného
uplatnenia v dôsledku prípadného zhoršenia zdravotného stavu, resp. zdravotného postihnutia či iných
prekážok. Otec si dokáže zabezpečiť pravidelný príjem z pracovnej činnosti a navyše podľa vyjadrenia
otca tento hodlá zabezpečiť si bývanie v sume, ktorá sa pohybuje až do výšky 15.000,00 Kč, čo je
suma vyššia než vynakladá v súčasnosti. Okresný súd vyhodnocujúc úmernosť odôvodnených potrieb
maloletého a schopnosti a možnosti otca, považoval za primerané zvýšiť výživné na maloleté dieťa
na sumu 150,00 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 02.06.2017. Určenie vyššej sumy
výživného by bolo v rozpore s možnosťami a schopnosťami otca, a preto v prevyšujúcej časti návrh
matky na zvýšenie výživného na sumu 200,00 Eur ako nedôvodný zamietol. Otcovi vzniklo zameškané



výživné za obdobie od 02.06.2017 do 31.05.2018 v sume 598,33 Eur, ktorú sumu povolil súd otcovi
splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa.
Súd zdôraznil, že u otca absentuje starostlivosť vo forme osobnej starostlivosti o maloletého, túto
zabezpečuje výlučne matka. Hoci súd pozitívne hodnotí osobnú angažovanosť jeho matky (starej matky)
pri poskytovaní materiálnej i nemateriálnej starostlivosti o maloletého, táto však otca nezbavuje primárnej
a primeranej zodpovednosti podieľať sa na výchove a starostlivosti i z jeho strany ako druhého rodiča.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý nesúhlasil so
zvýšením výživného na sumu 150,00 Eur mesačne, ktorá je v rozpore s možnosťami a schopnosťami
otca, pretože mu končí pracovná zmluva u zamestnávateľa Gemo, a.s. dňom 31.07.2018 a táto nebude
predĺžená. Môže sa stať, že otec zostane nezamestnaný, z ktorého dôvodu si hľadá nové zamestnanie,
avšak v tomto čase nemá žiadnu pracovnú ponuku. Doplneným podaním otec oznámil, že si našiel novú
prácu, bude pracovať ako stavbyvedúci odo dňa 01.08.2018 v spoločnosti Foster Facility, a.s. Praha
so základnou mesačnou mzdou vo výške 13.400,00 Kč. Z uvedených dôvodov otec žiadal ponechať
výživné v pôvodnej výške v sume 100,00 Eur mesačne.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť, stanovená výška výživného je primeraná a je v záujme maloletého dieťaťa, pretože
od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré je o 7 rokov
staršie.

8. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu zdôraznila, že dôvody, pre ktoré podala návrh na zvýšenie
výživného, pretrvávajú a boli predmetom hodnotenia zo strany okresného súdu. Náklady na výživu
dieťaťa neustále vzrastajú, maloletý B. bude mať 14 rokov a od podania návrhu prešli takmer dva
roky. Z pracovného príjmu sa snažila zabezpečiť dieťaťu všetko potrebné (oblečenie, lieky, financovanie
krúžkov, atď.). Otec sa o syna vôbec nezaujímal a okrem výživného ničím na jeho výživu neprispieval.
Po niekoľkých odpracovaných rokoch prišla o prácu a od 20.12.2018 je evidovaná na úrade práce.
Intenzívne si hľadá novú prácu, nakoľko má vyživovaciu povinnosť aj k dcére C. a taktiež finančne
vypomáha dcére B., ktorá navštevuje vysokú školu v Bratislave. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá,
a preto mal by prispievať na výživu dieťaťa tak, ako rozhodol okresný súd.

9. Matka na vyjadrenie kolízneho opatrovníka uviedla, že trvá na svojom návrhu na zvýšenie výživného,
ktorý je v prospech jej syna.

10. Kolízny opatrovník na vyjadrenie matky reagoval podaním zo dňa 25.01.2019, v ktorom sa stotožnil
s vyjadrením matky s tým, že stanovená výška výživného je primeraná a v záujme maloletého dieťaťa,
nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.

11. Otec sa k vyjadreniam účastníkov písomne nevyjadril.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine
v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna
výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča.
Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti



a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru,
najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie
výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích
povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť
k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou
školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a
schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti,
atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo
znížením alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať
skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo
k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné
rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

16. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky pre posúdenie návrhu
matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd mal spoľahlivo preukázanú existenciu podmienok pre zmenu
pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Od doby posledného
rozhodovania, od poslednej úpravy výživného zmenili sa pomery, maloletý začal navštevovať základnú
školu a od poslednej úpravy výživného ubehlo 8 rokov. Je prirodzené, že náklady na výživu maloletého
dieťaťa v predškolskom veku a náklady na výživu dieťaťa, ktoré má aktuálne takmer 14 rokov, sú
podstatne vyššie. Celkový vývoj dieťaťa vyžaduje zvýšené vynakladanie finančných prostriedkov nielen
na základné životné potreby (stravu, oblečenie, školské pomôcky, či potreby), ale aj na rozvoj záujmovej
sféry (športové aktivity, záujmové krúžky a pod.). Nebolo preukázané, že by sa otec s maloletým
dieťaťom stretával a finančne prispieval nad rámec bežného výživného, napr. vreckovým, nákupom
drobných darčekov pri príležitosti sviatkov a podobne. Tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie,
zo strany otca by mala byť vyvinutá snaha podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa, a
to nielen poskytovaním bežného výživného, ale i v nemateriálnej starostlivosti, ktorú by maloletý syn
určite privítal. Matka si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní výkonom osobnej starostlivosti, výživou
za prispenia výživného zo strany otca a tiež zabezpečovaním bytových potrieb maloletého. V konaní bolo
preukázané, že otec pracuje v oblasti stavebníctva a bol schopný dosahovať príjem viac ako 20.000,00
Kč mesačne, z ktorého príjmu vychádzal aj okresný súd pri svojom rozhodovaní. Pokiaľ otec aktuálne
dosahuje nižší príjem v novom zamestnaní, jedná sa o nástupný plat a nie je vylúčené, aby si otec v
záujme plnenia si vyživovacej povinnosti privyrobil zvýšeným pracovným úsilím, resp. brigádnicky. Až
za situácie, že prechodný pokles príjmu by nadobudol trvalejší charakter z objektívnych príčin, bolo by
možné pristúpiť k novej úprave výživného pre maloleté dieťa.

17. Keďže v odvolacom konaní neboli zistené a preukázané relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu rozhodnutia, krajský súd na základe zisteného skutočného stavu, prihliadajúc na
citovanú právnu úpravu, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa
stotožnil aj s časom a obdobím, od ktorého došlo k zvýšeniu výživného. Je všeobecne známe, že
u školopovinných detí podstatne stúpajú mesačné náklady a bežné výdavky, ktorú skutočnosť bolo
potrebné v konaní zohľadniť a na ktorú skutočnosť okresný súd správne prihliadal. Návrh matky, aby
súd zvýšil výživné zo sumy 100,00 Eur na sumu 200,00 Eur, nepovažoval odvolací súd za dôvodný,
a to vzhľadom na preukázané príjmové, osobné a majetkové pomery na strane otca, pričom odvolací
súd dáva do pozornosti ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Aktuálna životná úroveň rodičov, resp. povinného rodiča nedovoľuje priznať
matkou požadované výživné vo výške 200,00 Eur mesačne, a preto správne postupoval okresný súd,
pokiaľ návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

18. Krajský súd mal za to, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zvýšení výživného, zameškanom
výživnom, zodpovedá zákonným kritériám vymedzeným Zákonom o rodine, určené výživné zodpovedá



odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, a
preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému



rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.