{"guid": "1b427680-17a0-490d-8305-7e25c6db79b4:155570a0-7c82-424d-9114-0bad561b3837", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5813203850.1", "spisova_znacka": "11Co/76/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/76/2015 z 15. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. marca 2015, sp. zn. 11Co/76/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5813203850.1", "identifikacne_cislo": "5813203850", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2015-03-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/155570a0-7c82-424d-9114-0bad561b3837", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5813203850.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5813203850.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5813203850.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/76/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813203850
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813203850.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade
O.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, v 2/ rade V. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom S. XXX/XX, Y., obaja právne
zastúpení JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom G. č. XX, Y., proti odporcovi: BSS, s. r.
o., so sídlom Závodná 459, Nižná, IČO: 36 377 082, právne zastúpenému JUDr. Veronikou Leppovou,
advokátkou, so sídlom S. č. XX/XX, Y., v konaní o zaplatenie 439,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľov 1/, 2/ a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/117/2013-77 zo dňa
22. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku II., ktorým návrh v časti o zaplatenie sumy 137,30 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 137,30 eur od 18.09.2013 do zaplatenia zamietol a vo
výroku IV., ktorým odporcovi náhradu trov konania nepriznal,                   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov    n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd I. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne čiastku 99,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
85,16 eur od 18.09.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 13,92
eur od 07.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, II.
návrh v časti o zaplatenie sumy 137,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 137,30
eur od 18.09.2013 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
13,92 eur od 18.09.2013 do 06.10.2014 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,35 %
ročne zo sumy 13,92 eur od 07.10.2014 do zaplatenia zamietol, III. vo zvyšku súd konanie zastavil a
IV. odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 8b ods. 1, § 10 ods. 1, 6, § 8a ods. 2, 3 zákona              č. 182/1993
Z. z. v znení účinnom od 01.07.2007, § 451 ods. 1, § 456, § 458, § 100 ods. 1,             § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu.

Judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
(viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, publikované v Zbierke rozhodnutí
pod č. 22/2013) uvádza, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na



jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd tiež uviedol, že oprávnený sa dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových
okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

Vychádzajúc z uvedeného, súd vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania nemohol podľa
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať navrhovateľom nárok v čiastke 137,30 eur predstavujúci
platby za rok 2009, ktorých vydania ako bezdôvodného obohatenia sa od odporcu domáhali, pretože
tento nárok je premlčaný.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, čo sa týka platby ako odmeny za výkon správy, navrhovatelia
evidentne mali od roku 2001 vedomosť o výške mesačného poplatku 98,- Sk. Vyúčtovanie za rok 2009
dostali najneskôr do 01.01.2011 a do uvedeného dňa neobdržali ani správu o hospodárení a vyúčtovanie
fondu za rok 2009, ktoré mal odporca predložiť do 31.05.2010, a teda najneskôr 01.01.2011 mali k
dispozícii také skutkové okolnosti, z ktorých je možné zodpovednosť odporcu za neoprávnené účtovanie
platby za výkon správy vyvodiť, že teda im nemala byť táto platba účtovaná. Rovnako od schôdze
dňa 15.05.2003 navrhovatelia vedeli, že platby do fondu prevádzky, údržby a opráv boli stanovené
na čiastku 8,- Sk/m2 podlahovej plochy bytu a potom pokiaľ najneskôr do konca roku 2010 obdržali
vyúčtovanie za rok 2009, kde bola účtovaná zvýšená platba do fondu za rok 2009 (nie v odhlasovanej
sume 8 Sk/m2), mali najneskôr dňom 01.01.2011 vedomosť, že boli účtované vyššie platby do fondu
ako pôvodne odsúhlasené. K položke „domovník“ za rok 2009 sa navrhovateľ 1/ vyjadril pred súdom,
že aj v predchádzajúcich rokoch im bola účtovaná táto položka, s čím nesúhlasil, popieral ju, a preto
jednoznačne po doručení vyúčtovania za rok 2009 najneskôr dňa 01.01.2011 navrhovatelia vedeli o
neoprávnenom účtovaní tejto položky.

Súd preto dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ poznali skutkové okolnosti pre podanie žaloby
ohľadne platieb za rok 2009 najneskôr 01.01.2011, od uvedeného dňa začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.01.2013. Ak navrhovatelia podali žalobu na  súd
24.05.2013, podali ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, a preto súd nemohol podľa §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka tento nárok navrhovateľom priznať. Nebolo už potrebné sa bližšie
zaoberať jeho dôvodnosťou, pretože po vznesení námietky premlčania najskôr treba vyriešiť, či tvrdený
nárok nie je premlčaný a až v prípade nedôvodnosti námietky premlčania sa treba zaoberať vecnou
stránkou nároku. Súd preto návrh v časti o zaplatenie sumy 137,30 eur s príslušenstvom zamietol ako
premlčaný.

Z vyúčtovania za rok 2010 vypracovaného odporcom vyplýva, že účtoval navrhovateľom k úhrade
položku „domovník“ v čiastke 9,96 eur. Odporca však žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal, akým
spôsobom a kedy bola určitá osoba zvolená do funkcie „domovníka“. Z už uvedeného rozsudku v
konaní sp. zn. 3C/323/2008 vyplýva iba to, že určití vlastníci bytov vyjadrili súhlas s konkrétnou osobou
ako domovníka, no nijako nebolo preukázané, na akom právnom základe potom bola navrhovateľom
účtovaná konkrétne suma 9,96 eur. Vlastník bytu je totiž povinný uhrádzať správcovi v súlade so zmluvou
o výkone správy iba také platby, ktoré boli riadne kvalifikovaným spôsobom schválené vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov, keďže tým nepriamo dochádza aj k zmene zmluvy o výkone správy čo do rozsahu
služieb, ktoré má správca pre vlastníkov zabezpečovať. Súdu nebola predložená žiadna zmena zmluvy
o výkone správy či kvalifikované rozhodnutie vlastníkov, ktorým by odsúhlasili konkrétnu výšku platby za
byt na spoločný účet domu ako položku „domovníka“. Podľa názoru súdu odporca preto neoprávnene
účtoval navrhovateľom túto položku v rámci vyúčtovania za rok 2010 a o sumu 9,96 eur sa na ich úkor
bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu. Toto je im podľa vyššie citovaných
ustanovení povinný vydať. Súd sa nestotožnil s aplikáciou § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na
ktorý poukazoval odporca, pretože v danom prípade nešlo o dlh neplatný iba pre nedostatok formy, ale
odporca účtoval takpovediac „nedlh“, pretože záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom
vôbec nevznikol a tak nemôže byť ani neplatným kvôli forme.



Za rok 2010 vyúčtoval odporca navrhovateľom k úhrade aj čiastku 47,76 eur + 9,12 eur ako DPH,
spolu 56,88 eur ako poplatok za výkon správy. Zo zmluvy o výkone správy však vyplýva, že odporca
mal nárok iba na ročný poplatok v sume 39,04 eur (12 mesiacov x 98 Sk/mesiac), a teda odporca
sa na úkor navrhovateľov bez právneho dôvodu obohatil o rozdiel v sume 17,84 eur. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že odporca správu za rok 2010 vyhotovil dňa 03.06.2011. Obsahuje
prehľad čerpania a finančného hospodárenia domu, ako aj fondu prevádzky, údržby a opráv, nebolo však
preukázané, či vôbec, kedy, akým spôsobom, prípadne kým boli s touto správou oboznámení vlastníci
bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Nebolo preukázané, že by vlastníci boli
oboznámení so správou prostredníctvom domovníka, ako to tvrdil odporca. Je síce pravdou, že zákon
nehovorí o tom, že by mala byť doručovaná každému vlastníkovi bytu, no vlastníci bytov musia byť
s týmito dokumentmi oboznámení preukázateľne a v tomto smere svoje dôkazné bremeno odporca v
konaní neuniesol. Ako už bolo uvedené vyššie, správca je povinný správu o svojej činnosti a vyúčtovanie
fondu prevádzky predložiť vlastníkom do 31.05. nasledujúceho roka a ak tak neurobí, nemá nárok na
poplatok za výkon správy bytového domu (§ 8a ods. 2 a 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom od 01.07.2007). Pokiaľ si odporca nesplnil riadne svoju povinnosť, nevznikol
mu nárok podľa § 8a ods. 3 citovaného zákona na platbu za výkon správy ani v sume 39,04 eur. Ak túto
zohľadnil vo vyúčtovaní za rok 2010, urobil tak neoprávnene a celkovo sa potom bez právneho dôvodu
bezdôvodne na úkor navrhovateľov 1/ a 2/ obohatil o sumu 56,88 eur, ktorú je povinný navrhovateľom
v zmysle vyššie citovaných ustanovení vydať.

Z vyúčtovania roku 2011 vyplýva, že odporca účtoval navrhovateľom za správu čiastku 47,76 eur +
DPH 9,60 eur, spolu 57,36 eur a tiež opätovne položku „domovník“ v čiastke 13,92 eur. Ako už súd
uviedol, platba za výkon správy bola v zmluve o výkone správy dohodnutá na sumu 98,- Sk mesačne,
teda 39,04 eur ročne, a teda pokiaľ účtoval odporca čiastku 57,36 eur, o ich rozdiel 18,32 eur sa bez
právneho dôvodu na úkor navrhovateľov obohatil a je im túto čiastku povinný zaplatiť. Vo vzťahu k
položke „domovník“ účtovanej za rok 2011 platí presne to isté, čo už súd uviedol vo vzťahu k tejto položke
účtovanej za rok 2010. Odporca ju účtoval navrhovateľom neoprávnene aj za rok 2011 a o sumu 13,92
eur sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je im povinný
vydať.

Spolu je teda povinný odporca zaplatiť navrhovateľom bezdôvodné obohatenie za neoprávnene
účtované položky za roky 2010 a 2011 vo výške 99,08 eur. Ohľadne platieb za rok 2009 s príslušenstvom
súd návrh zamietol kvôli premlčaniu, a preto by bolo nadbytočné dokazovanie toho, či sa navrhovateľ 1/
domáhal nápravy voči vyúčtovaniu za rok 2009 a ako mu na jeho žiadosť odpovedal odporca.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca sa so zaplatením bezdôvodného
obohatenia za rok 2010 v sume 66,84 eur a so zaplatením čiastky 18,32 eur za rok 2011 dostal do
omeškania dňom nasledujúcim po dni, kedy mu bol doručený žalobný návrh, teda dňom 18.09.2013.
Odo dňa 18.09.2013 je preto povinný zaplatiť navrhovateľom úroky z omeškania vo výške platnej k
uvedenému dňu, t. j. vo výške 5,5 % ročne do zaplatenia zo sumy 85,16 eur. So zaplatením čiastky 13,92
eur ako neoprávnene účtovanej sumy za položku „domovník“ sa odporca nedostal do omeškania už
dňom po doručení žalobného návrhu, pretože navrhovatelia sa tejto položky v pôvodne podanej žalobe
nedomáhali, ale požadovali vydať neoprávnene účtované platby do fondu opráv. Zaplatenie sumy 13,92
eur žiadali až podaním, ktoré súdu bolo predložené na pojednávaní dňa 06.10.2014, kedy bolo súčasne
doručené aj právnej zástupkyni odporcu. Preto až dňom 07.10.2014 sa odporca dostal so zaplatením
tejto sumy do omeškania. Ku dňu 07.10.2014 bola platná výška úroku z omeškania 5,15 % ročne. Návrh
bol v tejto časti dôvodný iba čo do úroku z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 13,92 eur od 07.10.2014
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ho bolo potrebné zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch
sporových strán. Navrhovatelia 1/ a 2/ bez uvedenia dôvodu vzali späť návrh v časti o zaplatenie
sumy 203,21 eur s príslušenstvom, a preto v zastavenej časti by právo na náhradu trov konania patrilo



odporcovi podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. V zásade potom mal odporca úspech (berúc do úvahy aj
zastavenú časť) čo do sumy 340,51 eur a v sume 99,08 eur boli úspešní navrhovatelia. Pomerný úspech
odporcu predstavuje 77 %, navrhovateľov 23 %, čistý úspech odporcu je 54 %. Odporca si cestou právnej
zástupkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 204,67 eur, z čoho 54 % predstavuje 110,52 eur.
Súd však vzhľadom na osobné pomery navrhovateľov mal za to, že je namieste aplikovať ust. § 150
ods. 1 O. s. p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať odporcovi náhradu trov konania.
Navrhovatelia sú manželia, sú osobami vyššieho veku a obaja sú ťažko zdravotne postihnutými. Sú
držiteľmi preukazov ZŤP (navrhovateľka 2/ ZŤP so sprievodcom) s nízkymi dôchodkami. Navrhovateľom
bolo v konaní priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a bol im Centrom právnej pomoci
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený na zastupovanie v tomto konaní advokát.
Odporca je podnikateľským subjektom a spravuje byt navrhovateľov. Neoprávnene sa na ich úkor
obohatil o sumu 99,08 eur s príslušenstvom, a teda priznanie náhrady trov právneho zastúpenia
odporcovi v čiastke 110,52 eur by v podstate úplne skonzumovalo nárok priznaný navrhovateľom.
Priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi by znamenalo, že toto konanie by do budúcnosti pre
účastníkov nemalo žiaden výchovný účinok (§ 1 O. s. p.), pretože odporcovi by sa v podstate oplatilo
súdiť s navrhovateľmi aj ohľadne ďalších platieb za roky 2012 a 2013. Súd preto v snahe viesť účastníkov
konania, a to najmä odporcu k riadnemu plneniu si povinností vyslovil, že sa mu náhrada trov konania
nepriznáva.

Voči citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade, a to proti
výroku II. rozsudku v časti o zaplatenie sumy 137,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 137,30 eur od 18.09.2013 do zaplatenia, a to v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d),
f) O. s. p. Majú za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukazujú na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odôvodnení svojho
rozhodnutia nesprávne konštatoval, že navrhovatelia 1/, 2/ poznali skutkové okolnosti pre podanie
žaloby ohľadne platieb za rok 2009 najneskôr 01.01.2011. V zmysle ustálenej judikatúry sa začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia neviaže na
dátum splatnosti tak, ako je tomu v prípade začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101
Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho
úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto sa obohatil. Pre začiatok plynutia premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná, preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že
na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. V zmysle ustálenej judikatúry za
rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby treba považovať deň, kedy sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už
skôr (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2004). Z uvedeného vyplýva, že o vzniku bezdôvodného
obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď skutočne a preukázateľne nadobudol vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Navrhovatelia 1/, 2/ majú za to, že skutočne
a preukázateľne nadobudli vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného
najskôr mesiac pred podaním návrhu v tejto veci. Majú teda za to, že subjektívna dvojročná premlčacia
lehota pre uplatnenie práva na vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia začala pre nich plynúť
najskôr mesiac pred podaním návrhu. Túto vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe
obohateného nadobudli aj na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
3C/323/2008-161 zo dňa 28.08.2012, ktorý navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
predložili súdu na pojednávaní 06.10.2014. Poukazujú na to, že vyúčtovanie použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome za rok 2009
bolo navrhovateľom 1/, 2/ doručené dňa 27.05.2010. Po doručení vyúčtovania použitia fondu prevádzky,
údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome za rok
2009 zistili, že vyúčtovanie nie je v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. V tomto období však navrhovatelia 1/, 2/ nemali skutočnú preukázateľnú vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia, keďže lisom zo dňa 09.06.2010 len reklamovali vyúčtovanie za rok 2009
a žiadali odporcu o oznámenie súčtu nameranej spotreby tepla bytovými meračmi a súčtu povýšenej



spotreby tepla koeficientom všetkých vlastníkov v časti 3/10 na základe poučenia o uplatnení reklamácie
vyúčtovania v 15-dňovej lehote, ktoré bolo uvedené vo vyúčtovaní. Teda v tomto období nemali skutočnú,
preukázateľnú vedomosť o neoprávnene vyúčtovanej platbe za správu za rok 2009 vo výške 56,88
eur, o neoprávnene vyúčtovanej sume 70,46 eur zo zaplatených platieb do fondu prevádzky, údržby
a opráv a o neoprávnene vyúčtovanej sume 9,96 eur predstavujúcej odmenu zástupcu vlastníkov
- domovníka za rok 2009, teda vedomosť o neoprávnene vyúčtovanej sume za rok 2009, rozsahu
bezdôvodného obohatenia vo výške 137,30 eur nadobudli až mesiac pred podaním návrhu zo dňa
22.05.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy, ktoré navrhovatelia 1/,
2/ navrhli prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 06.10.2014, navrhovatelia ich
predkladajú v odvolaní. Majú za to, že na nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
vzťahuje objektívna premlčacia doba troch rokov, ktorá v zmysle § 107 ods. 2 OZ začína plynúť odo dňa,
kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, teda najskôr od 17.06.2010, kedy odporca vybavil reklamáciu
vyúčtovania navrhovateľov zo dňa 09.06.2010, ktorú navrhovatelia podali na základe poučenia. V zmysle
uvedeného by premlčacia lehota uplynula najskôr 17.06.2013, keby navrhovatelia nepodali svoj návrh
dňa 22.05.2013. Navrhovatelia teda majú za to, že nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
v sume 137,30 eur nie je premlčaný. Vzhľadom na uvedené, konanie súdu prvého stupňa má vady, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a to dôkaz č. 1., 2., 3., ktoré navrhli navrhovatelia
prostredníctvom právneho zástupcu a ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd
potom nesprávne konštatoval, že navrhovatelia 1/, 2/ poznali skutkové okolnosti pre podanie žaloby
ohľadne platieb za rok 2009 najneskôr 01.01.2011 a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadajú preto, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne sumu 137,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 137,30 eur
od 18.09.2013 do zaplatenia a súčasne navrhovateľom 1/, 2/ priznal náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania.

Odvolanie voči rozsudku prvostupňového súdu čo do trov konania podáva aj odporca. Nesúhlasí s
nepriznaním trov právneho zastúpenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Domnieva sa, že trovy
konania odporcovi prináležia v pomernej časti podľa úspechu v spore, pretože tým by bol poškodený
odporca, ktorý by musel tieto trovy právnej zástupkyni nahradiť. Takýto postup by bol v rozpore s ust.
§ 140 a nasl. O. s. p. Preto navrhuje, aby Krajský súd v Žiline rozsudok v časti trov konania zrušil a
odporcovi priznal trovy konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a
navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť. V prípade úspechu v spore si odporca uplatňuje trovy odvolacieho
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia spolu vo výške 24,64 eur. So zdôvodnením
odvolania navrhovateľov odporca nemôže súhlasiť. Z obsahu žalobného návrhu, ako aj jeho doplnenia
vyplýva, že navrhovatelia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia. Poukazujú na ust. § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. K odvolaniu navrhovatelia pripojili obálku, v ktorej im pravdepodobne bolo odporcom doručené
vyúčtovanie za rok 2009. Táto obálka bola podaná na pošte dňa 25.05.2010 a podľa poznámky uvedenej
na obálke bola odporcom doručená 27.05.2010. Vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu mala byť
žaloba uplatnená na súde do 27.05.2012.

Navrhovatelia 1/, 2/ k odvolaniu odporcu udávajú, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania
považujú za správny. Toto rozhodnutie zodpovedá osobitným okolnostiam právnej veci. Prvostupňový
súd správne prihliadal na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania, riadne a presvedčivo odôvodnil závažnú osobnú, sociálnu a majetkovú situáciu navrhovateľov,
keď obaja sú osobami vyššieho veku, ťažko zdravotne postihnutí s nízkymi dôchodkami a v tejto právnej
veci im bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Súd prvého stupňa riadne a presvedčivo
odôvodnil majetkové a iné pomery odporcu. Žiadajú priznať náhradu trov odvolacieho konania.



Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní
navrhovateľov 1/, 2/ a odporcu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (z ktorého dôvodu sa rozsudok
odvolacieho súdu nedotýka odvolaním nenapadnutých výrokov I., v časti výroku II., ktorým súd zamietol
návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 13,92 eur od 18.09.2013
do 06.10.2014 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,35 % ročne zo sumy 13,92 eur od
07.10.2014 do zaplatenia a výroku III.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.
p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku
II. o zaplatenie sumy 137,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 137,30 eur od
18.09.2013 do zaplatenia a výroku IV. o trovách konania potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec
správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsiahlym odôvodnením prvostupňového rozsudku, na
ktoré poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Nie je preto žiaduce, aby odvolací súd opakoval
vecne správne závery okresného súdu.

V ďalšom sa preto odvolací súd zaoberal len odvolacími námietkami účastníkov.

Odvolanie navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade, ktorí nesúhlasia so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie
sumy 137,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 137,30 eur od 18.09.2013, je
založené na námietke nesprávneho posúdenia plynutia premlčacej doby.

V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že súd správne kvalifikoval uplatnený nárok ako nárok z
bezdôvodného obohatenia a správne potom na danú vec aplikoval ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka o premlčaní. Ide o špeciálnu úpravu premlčacej doby vo vzťahu k nároku z bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platí, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, kedy k nemu došlo.

V citovanom ustanovení je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna
premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia
nezávisle od seba, pričom objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky
pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby.

Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Naproti tomu
plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti
oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor.

Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne
aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch.



Nárok navrhovateľov uplatnený v sume 137,30 eur predstavuje platby za rok 2009 poukázané v prospech
odporcu z titulu odmeny za výkon správy, do fondu prevádzky údržby a opráv a za výkon funkcie
domovníka.

Okresný súd správne skúmal skutkové okolnosti, ktoré založili vedomosť navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade
o vzniku bezdôvodného obohatenia, jeho rozsahu a subjekte, ktorý sa na úkor navrhovateľov v 1/ a v
2/ rade bezdôvodne obohatil.

Podstatou vzniku bezdôvodného obohatenia bola skutočnosť, že v rámci preddavkov navrhovatelia 1/,
2/ v roku 2009 odporcovi ako správcovi bytov platili finančné sumy, na ktoré nemal nárok.

Či už odmena za výkon správy, ako aj výška preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv, ako aj
poplatok za domovníka, ide o platby, ktoré boli alebo mali byť odhlasované na schôdzi vlastníkov bytov,
resp. vyplývali alebo mali vyplývať zo zmluvy o výkone správy. Navrhovateľ sám v konaní potvrdil, že bol
účastný schôdze vlastníkov bytov zo dňa 15.05.2003, ktorou bolo pod bodom 5. odhlasované zvýšenie
poplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv z 5,60 Sk/m2 obytnej plochy na 8,- Sk/m2. Navrhovatelia
teda poznali výšku príspevku do fondu prevádzky údržby a opráv, ktorá už od roku 2003 predstavovala
8,- Sk/m2 obytnej plochy. Pokiaľ teda navrhovatelia 1/, 2/ už v priebehu roku 2009 poskytovali na tento
účel platby odporcovi vo vyššej ako dohodnutej výške, už momentom poskytnutia týchto platieb im boli
známe skutkové okolnosti pre vznik bezdôvodného obohatenia, ako aj subjektu obohateného.

Zmluvou o výkone správy z roku 2001 bolo preukázané, že navrhovatelia 1/, 2/ ako zmluvné strany
vedeli, že podľa čl. IV. ods. 2 písm. b) zmluvy sa zaviazali platiť odporcovi ako správcovi mesačný
poplatok za výkon správy vo výške 98,- Sk. Pokiaľ v roku 2009 poskytovali z tohto titulu odporcovi vyššie
plnenie, už samotným poskytovaním tohto plnenia poznali skutkové okolnosti o rozsahu a subjekte
bezdôvodného obohatenia.

Rovnako navrhovatelia už v roku 2009 museli poznať skutkové okolnosti ohľadom nedohodnutia
poplatku za výkon funkcie domovníka, a teda okolnosti rozhodných pre neoprávnené účtovanie položky
„domovník“, a to už v čase poukazovania tejto úhrady.

Navrhovatelia 1/, 2/, majúc vedomosť o správnej výške poplatkov, ktoré im mali byť účtované v
rozhodnom období v roku 2009, sa museli najneskôr doručením vyúčtovania za rok 2009 dozvedieť
všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre uplatnenie nároku, teda, že zaplatením súm vyšších ako
oprávnených vzniká bezdôvodné obohatenie na ich úkor a že subjektom, ktorý sa bezdôvodne
obohacuje, je odporca. Navrhovatelia už počas prvostupňového konania potvrdili, že vyúčtovanie za rok
2009 im určite bolo doručené do konca roku 2010. Toto potvrdili aj vo svojom odvolaní, kde ako prílohu
priložili obálku, na ktorej je podacia pečiatka 25.05.2010, tvrdiac, že touto obálkou im bolo doručené
vyúčtovanie za rok 2009. Na tejto obálke sa nachádza záznam došlo 27.05.2010.

Hoci právoplatný rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/323/2008-161 zo dňa 28.08.2012
mohol navrhovateľov 1/, 2/ utvrdiť v ich presvedčení o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
odporcu, skutkové okolnosti potrebné pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku na
bezdôvodné obohatenie navrhovatelia poznali už skôr.

Vedomosť navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade o vzniku bezdôvodného obohatenia na ich úkor a jeho rozsahu,
ako aj zodpovednom subjekte založil komplex týchto skutkových okolností:

- účasť na schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 15.05.2003, kde pod bodom 5. bolo odhlasované zvýšenie
poplatkov do fondov prevádzky údržby a opráv z 5,60 Sk/m2 obytnej plochy na 8,- Sk/m2 (navrhovateľ
1/ potvrdil účasť na tejto schôdzi, odkedy mal vedomosť o oprávnenej výške príspevku),



- navrhovatelia 1/, 2/ ako zmluvné strany zmluvy o výkone správy z roku 2001 vedeli, že podľa čl. IV. ods.
2 písm. b) sú povinní platiť odporcovi ako správcovi mesačný poplatok za výkon správy vo výške 98,- Sk,

- navrhovatelia 1/, 2/ už v priebehu roku 2009 vedeli, že v bytovom dome, v ktorom bývajú, nebol
dohodnutý (ani v zmluve o výkone správy, ani hlasovaním na schôdzi vlastníkov) poplatok za výkon
funkcie domovníka,

- podľa ich vlastného tvrdenia im vyúčtovanie za rok 2009 bolo doručené najneskôr do konca roku 2010.
Z obálky predloženej navrhovateľmi vyplýva, že vyúčtovanie bolo dané na poštovú prepravu 25.05.2010,
ktoré im bolo podľa ich vlastného tvrdenia doručené dňa 27.05.2010.

Najneskôr doručením vyúčtovania navrhovatelia nadobudli vedomosť o všetkých rozhodných
skutočnostiach pre uplatnenie nároku a nič na tom nemení ani skutočnosť, že vyúčtovanie reklamovali.

Okresný súd správne ustálil, že navrhovateľom v 1/ a v 2/ rade tieto okolnosti museli byť známe najneskôr
01.01.2011, a teda subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia
vo výške 137,30 eur im uplynula najneskôr 01.01.2013 (hoci z preukázaných a samotnými navrhovateľmi
tvrdených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti poznali ešte skôr).

Záver okresného súdu o premlčaní nároku z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 137,30 eur s
príslušným úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 137,30 eur od 18.09.2013 do zaplatenia
je vecne správny, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil.

Odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku okresného súdu o náhrade trov konania, keď pomerne
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Hoci okresný súd pomer čistého úspechu odporcu stanovil na 54 %, náhradu trov konania mu nepriznal
z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane navrhovateľov v 1/ a v 2/ rade.

Odvolací súd konštatuje, že hoci zásada úspechu v konaní je základnou zásadou pri rozhodovaní o
trovách konania, nie je bezvýnimočná. Zákon umožňuje aj pomerne úspešnému účastníkovi náhradu
trov úplne alebo sčasti nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O. s. p.).

Okresný súd komplexne zhodnotil ťaživú situáciu na strane navrhovateľov, rovnako aj skutočnosť,
že vzhľadom na postavenie odporcu odporca nepriznaním náhrady trov konania nebude významne
dotknutý. Týmto právnym posúdením sa odvolací súd stotožňuje, a preto ho ďalej nerozvíja.

Odvolací súd však dodáva, že spôsob rozhodnutia súdu o trovách konania je v súlade s účelom a
cieľom Občianskeho súdneho poriadku vyjadreného v § 1 O. s. p., keď účelom občianskeho súdneho
konania je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova
na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Vyjadrením tejto
zásady je aj samotné ust. § 150 ods. 1 O. s. p.

Odporca ako profesionálny správca bytov disponuje rozsiahlym odborným aparátom a z tohto dôvodu
by mal minimalizovať svoje pochybenia pri výkone správy bytov, vychádzajúc aj z dôvery, ktorú mu
vlastníci bytov a nebytových priestorov zverili uzatvorením zmluvy o výkone správy. Nie je žiaduce, aby
sa vlastníci bytov a nebytových priestorov museli domáhať svojich oprávnených nárokov voči správcovi
súdnou cestou, čo znižuje ich komfort pri užívaní svojho vlastníctva. Vlastníci bytov sú v pozícii laikov.
V konkrétnom prípade u navrhovateľov 1/, 2/ ide o osoby so zlým sociálnym postavením (vychádzajúc
nielen z ich majetkových pomerov, ale najmä vysokého veku a zhoršeného zdravotného stavu), prístup
súdu je pre nich nepomerne zložitejší ako pre odporcu. Priznaním trov konania, hoc pomerne úspešnému
odporcovi, by mohlo dôjsť k odradeniu navrhovateľov domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu



a naopak, na strane odporcu ako správcu vlastníka bytov k zníženiu morálnej zodpovednosti za výkon
svojej profesionálnej činnosti, preto z dôvodu naplnenia zmyslu a účelu občianskeho súdneho konania
považuje odvolací súd nepriznanie trov konania odporcovi za vecne správne a odvolací súd aj v tejto
časti rozsudok potvrdil.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, ani navrhovatelia v 1/, 2/ rade, ani odporca neboli vo svojich
odvolaniach úspešní, preto odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.
s. p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/117/2013", "guid": "4a8fc2c3-023a-4436-a2a8-683322425fa1:835902a2-dc72-4d45-bec8-597661970de2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}