{"guid": "1b40b961-e2f6-4458-a95b-9f22864bbb4c:a8296268-240d-4e99-9a2e-0bde7fc61d31", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3113220422.1", "spisova_znacka": "19Co/597/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/597/2014 z 11. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. mája 2015, sp. zn. 19Co/597/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3113220422.1", "identifikacne_cislo": "3113220422", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2015-05-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8296268-240d-4e99-9a2e-0bde7fc61d31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113220422.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113220422.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113220422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/597/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220422
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113220422.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Y., zastúpeného L. proti odporcovi G., t.č.
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou L., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č.k. 13C/370/2013-30 zo dňa 32. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti        p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania        n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70 Eur
a náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11,72 Eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným
návrhom domáhal zaplatenia             50,70 Eur titulom neuhradeného cestovného. Tamojší súd vydal
vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, a preto bol zrušený. Zo
spisového materiálu mal súd za preukázané, že odporca dňa 08.12.2011 cestoval na linke MHD č. XX
bez cestovného lístka a takto mu vznikla povinnosť zaplatiť okrem cestovného lístka                      v
hodnote 0,70 Eur aj sumu 50 Eur ako maximálne 100-násobok základného cestovného. Okresný súd mal
za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a opodstatnený. Trovy, vyčíslené vo výške 104,38 Eur, podľa
názoru okresného súdu spĺňajú podmienku neprimeranosti voči žalovanej pohľadávke, a preto o trovách
konania rozhodol pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p.,                   a to aj s ohľadom na nízku právnu náročnosť
a časovú náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Tamojší súd rozhodol o nepriznaní odmeny za
úkon právnej služby, označený ako - „pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ z dôvodu, že ide o neúčelný
a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu a nie odborné právne vedomosti. Ostatnú
odmenu právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia                   a
podanie žaloby na súd po 16,60 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 7,81 Eur                   a 20 %
DPH vo výške 9,76 Eur okresný súd krátil na rozsah 20 % z dôvodu, že v danej veci ide o drobný spor,
pričom navrhovateľom uplatnené trovy konania predstavujú viac ako dvojnásobok samotnej žalovanej
pohľadávky. Trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, zahŕňajú súdny poplatok
vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,72 Eur.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo                k nesprávnej aplikácii
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov
konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu
na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor
podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však



potrebné                           v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú
prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako
aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z. z., účinný od
15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje
sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu
za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový
súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného zároveň
vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá
možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania                 a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci
za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú
odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že
zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta                           pri
zastupovaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že
právo účastníka nechať sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva
obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať
trovy“. Na podporu svojej argumentácie na záver spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 6Co/271/2009,                   v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol
v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré
mu                      v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporcu
zaviaže povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur                a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu    50,70 Eur, nebol
odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu, aby
inak úspešnému účastníkovi celkom, alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi
nepriznal.

Úspešnému účastníkovi nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov konania celkom, alebo sčasti, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe              na osobné, majetkové, zárobkové



a iné pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinné od 15.10.2008) umožňuje v prípadoch, ak sú trovy konania
v drobných sporoch podľa § 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať, alebo znížiť.
Podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu pôjde o tie prípady, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je suma pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa                   § 200ea
O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 50,70 Eur
a zároveň sa domáhal, aby bolo uložené odporcovi nahradiť trovy navrhovateľa vo výške 104,38 Eur,
ktoré mu vznikli za zaplatený súdny poplatok (16,50 Eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej
služby vo výške 87,88 Eur, a to po 16,60 Eur                      + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur + DPH.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody pre aplikáciu § 150
ods. 2 O.s.p., ktorý súdu umožňuje sčasti alebo celkom trovy neprimerané voči pohľadávke znížiť,
alebo nepriznať. Obdobne ako v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovujú európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uvedené zákonné ustanovenie
sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v bagateľných veciach neprimerané. Ide
spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi                   na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Z tohto dôvodu uvedené
ustanovenie umožňuje nepriznanie neprimeraných trov, či pohľadávku v sporoch o nízke sumy.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie
moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z
dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.

Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania,                               a to
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11,72 Eur a náhradu iných trov konania                          vo
výške 16,50 Eur. Takúto výšku náhrady trov konania možno považovať vzhľadom                    na súdom
priznanú pohľadávku v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. za primeranú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku                   o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1,              § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich náhradu
nežiadal, resp. mu žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/370/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}