Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/67/2016 z 20. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. septembra 2016, sp. zn. 3To/67/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6214010238.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3To/67/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6214010238.1 | 2016-09-20 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 2 TP, § 322 ods. 3 TP, § 247 ods. 3 TZ, § 35 ods. 2 TZ, § 48 ods. 2 písm. b) TZ, § 35 ods. 2 TZ, § 76 ods. 2 TZ, § 78 ods. 1 TZ, § 62 ods. 1 TZ, § 62 ods. 2 TZ, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/487fe49d-8887-4988-8b17-0e4f130e4c52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6214010238.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010238
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214010238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja s sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 21. septembra 2016, prejednal
odvolania okresného prokurátora a obžalovaného P. V., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
11.04.2016 sp.zn. 3T/53/2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného P. V., nar. XX.XX.XXXX v
O. podľa § 247 ods. 3 a § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.01.2006 zaraďuje obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Lučenec z 01.10.2013 sp.zn. 22T/181/2013, ktorým bol obžalovaný odsúdený pre
trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo
výmere šesť mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.10.2013.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 sa obžalovanému u k l a d á
ochranný dohľad na 2 (dva) roky a podľa § 62 ods. 1,2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 sa o d s u d z
u j e na trest zákazu pobytu v okrese Veľký Krtíš na 2 (dva) roky.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. V. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného P. V. za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 18.06.2013 v čase okolo 09.00 h vo Veľkom Krtíši vo VšNsP n.o. na chodbe pred ambulanciou
rehabilitácie, po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel spolu s nestotožnenou ženou k F. G., kde
spolu odlákali pozornosť F. G. od kabelky, ktorú mala vedľa seba, využili jej nepozornosť a zobrali jej
peňaženku z kabelky, z ktorej odcudzili finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur, keď F. G. zistila, že má
otvorenú kabelku, začala za ženou bežať a kričať, aby zostala, kde P. V. sa snažil poškodenej F. G. v
tomto zabrániť, pričom došlo k zápasu medzi P. V. a poškodenou F. G., následkom čoho poškodená



spadla na zem, vtedy tam prišiel sanitár z nemocnice, ktorý P. V. zadržal a odovzdal hliadke PZ, pričom
neznáma žena z miesta ušla, čím bola F. G., bytom Q. X. XXX, spôsobená škoda vo výške 1.000,- Eur
a opuch kolena a bolesti hlavy bez PN.
Za to bol odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 36 písm. l) Tr. zák.,
§ 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.01.2006 ho pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Lučenec z 01.10.2013 sp.zn. 22T/181/2013, ktorým bol odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák.
účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a pre výkon tohto trestu bol
zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.10.2013.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka.
Podľa § 62 ods. 1,2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený trest zákazu pobytu v okrese Veľký Krtíš na
jeden rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená F. G. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske
súdne konanie.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolania tak okresný prokurátor, ako aj obžalovaný, a to len
do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Okresný prokurátor sa domáhal uloženia prísnejšieho trestu
odňatia slobody, ako aj zákazu pobytu v Meste Veľký Krtíš v podstate z toho dôvodu, že súd prvého
stupňa sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 38 ods. 2 a § 38 ods. 4 Tr. zák., nesprávne postupoval pri
vymeriavaní trestu, keď trest uložil obžalovanému pod dolnú zákonnú trestnú sadzbu, kde nesprávne
určil počet a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností odsúdeného. Súd prvého stupňa
zistil oproti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. len jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa
§ 37 písm. m) Tr. zák., uložil potom trest len za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov
nepodmienečne.
Súd prvého stupňa však mal vzhliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.,
pretože s prihliadnutím na ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k predchádzajúcemu
odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Lučenec v podobe trestného rozkazu z 01.10.2013 sp.zn.
22T/181/2013, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1,3 písm. b) Tr.
zák. účinného do 01.01.2006 bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu a potom takáto trestná sadzba podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. predstavuje rozpätie šesť
mesiacov až tri roky a spodná hranica sa modifikuje u tejto trestnej sadzby na jeden rok a štyri mesiace.
Mal teda obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí jeden rok a štyri mesiace až tri roky.
Potreba ukladania takéhoto prísnejšieho trestu je odôvodnená tým, že u odsúdeného s prihliadnutím
na kriminálnu minulosť nie je možné dosiahnuť účel trestu a trestom kratšieho trvania. Odsúdený bol
dvanásťkrát súdne trestaný, najmä za trestnú činnosť majetkového charakteru, kde prevažná väčšina
trestných činov predstavuje trestný čin krádeže. Ďalej súhlasil s okresným súdom ohľadom výmery
ochranného dohľadu, naproti tomu nesúhlasil s dĺžkou výmery tresty zákazu pobytu a uloženého
ochranného dohľadu, keď mal byť obžalovanému uložený prísnejší trest zákazu pobytu v okrese Veľký
Krtíš, minimálne vo výške dvoch rokov a takisto aj ochranný dohľad minimálne na dobu dvoch rokov.
Obžalovaný naproti tomu sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia
miernejšieho trestu, a to súhrnného trestu, kde podľa jeho názoru odsúdenie za predmetný skutok
posudzovaný v tejto veci mal spáchať 18.06.2013 a ide o odsúdenie skoršie, ako tie, kde bol odsúdený
po 18.06.2013 a skutky, ktoré spáchal po 18.06.2013, teda súd postupom podľa § 42 Tr. zák. mal
zrušiť vo výroku o treste všetky nasledujúce rozsudky po spáchaní terajšieho skutku. Takto mal byť
obžalovanému ukladaný súhrnný trest za všetky ostatné odsúdenia po spáchaní skutku. V ďalšom
poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČSR v zmysle rozhodnutia 4Tz/4/1984, kde takto postupoval
Najvyšší súd, ktorý názor považuje za správny.
Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali obidve odvolania,
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti a zistil, že odvolanie
okresného prokurátora je dôvodné, naproti tomu odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Vzhľadom k tomu, že odvolania smerovali len do výroku o treste, odvolací súd preskúmaval len konanie
a rozhodovanie, týkajúce sa tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o argumenty pre
uloženie prísnejšieho alebo miernejšieho trestu odňatia slobody v zmysle tvrdení okresného prokurátora
a na druhej strane obžalovaného, tu odvolací súd dospel k názoru, že možno sa stotožniť s názorom
okresného prokurátora v tej časti, kde poukazuje na neprimerane mierny trest odňatia slobody, uložený



súdom prvého stupňa odsúdenému, v časti trestu odňatia slobody ako aj trestu zákazu pobytu a
ochranného dohľadu. Naproti tomu nemôže súhlasiť s právnym názorom, vyjadreného obžalovaným
prostredníctvom jeho obhajcu, pretože súdny výklad ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006,
následne ust. § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 nie je možné postupovať takýmto spôsobom,
na aký poukazuje obhajoba a vrátane judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky. Súdny výklad na
území Slovenskej republiky sa pridržiava doterajšej praxe, že pokiaľ je súbeh skutkov a trestných činov
narušený vynesením iného rozsudku v inej veci, nie je možné ukladať potom súhrnný trest aj za skutky,
týkajúce sa takéhoto rozsudku, resp. iných rozsudkov nasledujúcich po spáchaní predmetného skutku a
ostatných skutkov, spáchaní prvého skutku, o ktorom súd primárne rozhoduje. Takéto narušenie má za
následok potom prihliadanie vo veci pri ukladaní trestu len na tú skutočnosť, že ide o priťažujúcu okolnosť
v zmysle recidívy u konkrétneho páchateľa, čo sa odzrkadlí potom vo výmere trestu v konkrétnej veci, o
ktorej primárne súd rozhoduje, aj keď súhrnným trestom za skutky, v ktorých bol odsúdený právoplatne
a terajšieho skutku sa dopustil pred vynesením a právoplatnosťou takéhoto rozsudku, v tomto prípade
rozsudku Okresného súdu Lučenec 2T/181/2013 z 01.10.2013, ako správne postupoval súd prvého
stupňa a potom aj odvolací súd.
Odvolací súd zistil pochybenie súdu prvého stupňa aj pri aplikácii ustanovení Trestného zákona účinného
v čase spáchania predmetného skutku, vzhľadom na ktorý bol ukladaný aj súhrnný trest, teda trestného
činu krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák., ktorý bol zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejší a podľa
ktorého ukladal súd prvého stupňa, ale aj odvolací súd súhrnný trest. Tu odvolací súd zastáva názor,
že v otázke aplikácie ustanovenia o súhrnnom treste malo byť použité ustanovenie Trestného zákona,
účinného do 01.01.2006, keďže týmto ustanovením sa riadi aj samotná výmera súhrnného trestu v celej
veci a preto v tomto smere pochybenie súdu prvého stupňa napravil, majúc za to, že ostatné ustanovenia
Trestného zákona boli pri ukladaní trestov a ochranného dohľadu použité zákonne a takto rozhodol
aj súd odvolací v zmysle Trestného zákona účinného od 01.01.2006, vychádzajúc z prechodných a
záverečných ustanovení Trestného zákona účinného od 01.01.2006. Tu poukazuje aj na dôvod aplikácie
ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.01.2006, podľa ktorého
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v
čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Odvolací súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky skutočnosti, významné pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu, pritom bral v úvahu, že obžalovaný sa dopustil dvoch skutkov, pri
zohľadnení aj skutku vo veci 22T/181/2013, kde ide o trestnú činnosť toho istého druhu, berúc v úvahu
tú skutočnosť, že obžalovaný sústavne pácha trestnú činnosť, predchádzajúce tresty predovšetkým pre
majetkovú trestnú činnosť, nesplnili zákonom sledovaný účel a pri rozpätí trestnej sadzby šesť mesiacov
až tri roky odňatia slobody u trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1,3 Tr. zák. ako najprísnejšieho
zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov v tejto veci, neprichádzalo v úvahu ukladanie trestu na
dolnej hranici trestnej sadzby, pretože takýto trest by u odsúdeného nemal žiadny výchovný, ale ani
represívny účinok, v skutočnosti už ide v tomto prípade pri kriminálnej minulosti obžalovaného viac menej
o represiu, ktorým postupom môže byť splnený zákonom sledovaný účel spolu s ďalšími opatreniami
a trestami, ktoré majú na odsúdeného pôsobiť aj po vykonaní predmetného trestu. Tu odvolací súd
dospel k záveru, že je potrebné dlhodobejšie pôsobiť na odsúdeného aj po vykonaní trestu, uložením
ochranného dohľadu nad dolnou hranicou tejto sadzby, teda po dobu najmenej dvoch rokov a rovnako
po dlhšiu dobu odsúdenému zakázať pobyt v okrese Veľký Krtíš, kde hlavne sa dopúšťal pravidelne
predmetnej majetkovej trestnej činnosti, kde z neznámych dôvodov videl najvýhodnejšie prostredie na
páchanie tohto druhu trestnej činnosti. Odvolací súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v
posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
Pri ukladaní súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 Tr. por. bol teda potom dôvod na zrušenie výroku
o treste rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/181/2013, ktorým bol odsúdený pre trestný čin
krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. a boli zrušené aj všetky rozhodnutia, ktoré nadväzovali na tento
výrok.
Odvolací súd teda v primeranej miere vyhovel odvolaniu okresného súdu, jeho dôvody považoval v
zmysle uvedených skutočností, za opodstatnené, naproti tomu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.