{"guid": "1b2fa725-d72c-409f-9f35-c98790afd6c8:140df0e4-4a53-4085-b896-0f263d10e99b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1", "spisova_znacka": "10Sa/34/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/34/2019 z 20. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 20. októbra 2019, sp. zn. 10Sa/34/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1", "identifikacne_cislo": "7019200390", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Skyba", "sudca_id": 515, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-skyba-515", "datum_vydania": "2019-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "nazov": "§ 252 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-5", "nazov": "§ 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/140df0e4-4a53-4085-b896-0f263d10e99b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200390
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu MVR s.r.o., Sekčovská
54, Prešov, IČO : 36 606 219, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe
žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa
16.05.2017 domáhal v zmysle ustanovenia § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) v spojení s
opravou žaloby zo dňa 09.04.2018, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 01, 02, 04 -11/2012, 01, 02/2013, 03-12/2013, 03/2014 a
05/2014, vykonávanej u žalobcu a uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s § 46
Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv
žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za vyššie uvedené
zdaňovacie obdobie, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv
žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Ďalej uviedol, že žalovaný
rozhodnutiami :
- č. 9810401/5/3484540/2014 zo dňa 16.07.2014,
- č. 9810401/5/405544/2015 zo dňa 24.02.2015,
- č. 9810401/5/3047938/2014 zo dňa 24.06.2014,
- č. 9810401/1/2195/2015 zo dňa 05.03.2015,
- č. 9810401/5/4598172/2014/Kop zo dňa 10.10.2014,
- č. 9812401/5/1382981/2014/Doba zo dňa 07.04.2014,
- č. 9810401/5/1055281/2014 zo dňa 20.03.2014,
- č. 9801403/5/2884684/2014 zo dňa 18.06.2014,
- č. 9801402/5/5312550/2014/Pri zo dňa 04.12.2014
- č. 9810401/5/5254267/2014/Kop zo dňa 01.12.2014,
- č. 9810401/5/438508/2015/Jak zo dňa 27.02.2015,
- a č. 9810401/5/84434/2015 zo dňa 14.01.2015 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu
podania žiadosti o MVI (medzinárodnú výmenu informácií) a ku dňu podania žaloby nevydal oznámenie,
že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená
konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Ďalej uviedol, že : „Správca dane však aj napriek
uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak



spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav
nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa“. Konštatoval, že podľa §
61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné
získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej
správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku
(lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá
dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na
pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola
kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Tvrdil, že žalobca
bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože žalovaný ako orgán verejnej moci mal
ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená
a takýto zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. Poukázal aj na
zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje
smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej
sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Správca
dane v predmetnom protokole uviedol, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle
citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým
je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej
správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre
ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. V zmysle uvedeného
podľa žalobcu je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 SSP na zakázanie iného
zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, pretože uplynula
lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre
ktoré sa konanie prerušilo.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.06.2018, doručeným správnemu súdu dňa
29.06.2018, v ktorom uviedol, že predmetom správnej žaloby sú rozhodnutia, ktorými bol prerušený
výkon daňových kontrol z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a vo vyjadrení
zaujal podrobné stanovisko ku každému z vyššie označených rozhodnutí (špecifikovaných v bode 2.
odôvodnenia tohto uznesenia) správcu dane o prerušení daňovej kontroly.

4. Krajský súd v Košiciach procesným uznesením č.k. 10Sa/15/2017 - 34 zo dňa 08.04.2019 vylúčil veci
proti inému zásahu orgánu verejnej správy týkajúcich sa vyššie označených rozhodnutí správcu dane
o prerušení daňovej kontroly do samostatných konaní (v zmysle § 66 SSP), pričom v tomto konaní sa
predmetom stalo konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktoré je vedené pred žalovaným
pod č. 9810401/5/5254267/2014/Kop.

5. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly žalovaný v písomnom vyjadrení k
správnej žalobe (ad 10.) uviedol, že dňa 01.12.2014 označeným rozhodnutím bola žalovaným na
základe § 61 ods.1 Daňového poriadku prerušená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH ( dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 12/2013) z
dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne žiadosťami
č. 9810401/5/5247977/2014/Kop a č. 9810401/5/5254923/2014/Kop zo dňa 01.12.2014, adresované
poľskej daňovej správe. Daňová kontrola bola prerušená od 12.12.2014 do dňa, keď pominú dôvody,
pre ktoré sa kontrola prerušila. Počas prerušenia kontroly boli žalovanému z poľskej daňovej správy
doručené iba čiastočné odpovede na žiadosti o MVI, nakoľko sa tam v dožiadanej veci vedie trestné
konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Na základe uvedeného žalovaný vo veci nevydal
oznámenie o pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jej časti za zdaňovacie obdobie december 2013 prerušená. K
vydaniu oznámenia o pominutí dôvodov a o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly tak nedošlo
z dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky na pokračovanie v predmetnej kontrole. Žalovaný
namietal aj tú skutočnosť, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi
08.12.2014, žalobu však podal až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty odo dňa, keď sa o úkone
žalovaného dozvedel.

6. Ďalej vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že pojem „ iný zásah orgánu verejnej správy“ má svoju legálnu
definíciu v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP a odvolal sa aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho



súdu SR sp. zn. 3 Sžf/24/2012, ktoré možno použiť aj pre toto konanie. Žalovaný vyslovil názor, že jeho
postup v označených daňových konaniach, spočívajúci v prerušení daňovej kontroly zo zákonného
dôvodu nie je možné definovať ako iný zásah orgánu verejnej správy. Z uvedených dôvodov preto
navrhol , aby konajúci správny súd žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 261 SSP
v zmysle jej opravy zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.06.2018, ktoré mu súd doručil dňa 14.09.2018 vyjadril
podaním zo dňa 01.10.2018, v ktorom namietal, že vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, kedy vznikol
dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu podľa § 61 Daňového poriadku prerušiť a vzniká
dôvodná pochybnosť, že správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, ako bola žiadosť o MVI overená
Finančným riaditeľstvom SR a odoslaná dožiadanej finančnej správe. Z uvedeného preto podľa žalobcu
je zjavné, že boli naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1,2 SSP na zakázanie iného zásahu do práv
žalobcu a to vydaním rozhodnutia podľa § 46 Daňového poriadku.

8. Žalovaný v duplike zo dňa 20.11.2018 uviedol, že vo vzťahu k argumentácii, že žalovaný sa nevyjadril
k právnej úprave zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní uviedol,
že vo vyjadrení odkázal na Daňový poriadok, podľa ktorého je správca dane, a teda žalovaný, povinný
postupovať aj pri úkonoch administratívnej spolupráce pri správe daní (ustanovenie § 61), podľa ktorého
správca dane môže prerušiť konanie, resp. v nadväznosti na § 46 ods.10 tohto zákona daňovú kontrolu
za tam špecifikovanej situácie aj prerušiť. Príloha k Daňovému poriadku obsahuje zoznam preberaných
právne záväzných aktov EÚ, medzi ktorými sa uvádza aj Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011
o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktorá bola do Právneho poriadku SR implementovaná
nielen zákonom č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ale aj Daňovým
poriadkom. Označený zákon upravuje postupy viacerých finančných orgánov SR, nielen daňových
úradov, ale aj Finančného riaditeľstva SR. Keďže žalovaný je správcom dane, je daňovým úradom a
žalobca napadol žalobou iba postup správcu dane, žalovaný sa sústredil na procesný postup podľa
Daňového poriadku, ktorý sa ho priamo dotýka, a to aj vzhľadom na druh podanej správnej žaloby. Zákon
č. 442/2012 Z.z. naviac neupravuje postupy orgánov zahraničných finančných správ, ale jedine postupy
Slovenskej finančnej správy ako príslušného orgánu SR. V ďalšom žalovaný zotrval na všetkých svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a stanoviskách.

9. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom
žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba
proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným
zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

12. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

13. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.

14. Správny súd poukazuje na to, že vyššie citované zákonné ustanovenia pod bodmi 10. a 11. tohto
odôvodnenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy.
Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite
verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a druhou je rovina, či žalobcom označená verejná



správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Z ust. § 252 ods. 1 SSP
zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný,
zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca
o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu,
čiže neprebehlo o ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého
(bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

15. Podľa právnej teórie tak pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych
orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej
činnosti. Právny teória sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie
právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana
žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP.

16. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym
verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo
v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda
o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

17. V zmysle vyššie uvedeného základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP, ktorý
koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným
zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná
správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité
z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy
pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný
celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému
prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento
prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú
nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Ako
už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických
osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale
spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu
spoločensky neúnosného stavu.

18. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane pri výkone
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 12/2013 osobitnými žiadosťami v rámci tejto daňovej kontroly požiadal
o medzinárodnú výmenu informácií poľskú finančnú správu. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi
nebola spornou. Správca dane podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím označeným v
úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. K vydaniu oznámenia o pominutí dôvodov a o pokračovaní v daňovej kontrole
nedošlo z dôvodov, že nie sú splnené podmienky na pokračovanie v predmetnej kontrole, pretože z
poľskej daňovej správy boli doručené iba čiastočné odpovede, nakoľko sa tam vedie trestné konanie
pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

19. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

20. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť,
ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.



21. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

22. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

23. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými vyššie označenými zákonnými
ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu
a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového
konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu
v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej
nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej
moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone
alebo v jeho pokyne, a neboli tak naplnené zákonné predpoklady namietaného iného zásahu orgánu
verejnej správy. Ak žalobca namietal nesprávny procesný postup správcu dane pri prerušení daňovej
kontroly, tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia ako výsledku daňového
konania túto skutočnosť účastník konania môže namietať vo všeobecnej správnej žalobe.

25. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. Správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 a § 168 SSP
nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému v konaní nevznikli žiadne dôvodne
vynaložené trovy konania, ktoré by mohol od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,



f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1ecc11b6-8ad5-467f-8945-e0b146f2d948:20105ab0-d9f9-4d5a-aa59-d794fe6d7161", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3", "spisova_znacka": "10Sa/15/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/15/2017 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3"}], "citovane_v": [{"guid": "1b2fa725-d72c-409f-9f35-c98790afd6c8:6cfafbe9-4193-4cf7-aed6-c24de51f4ed0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1", "spisova_znacka": "10Sa/34/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/34/2019 z 20. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200390.1"}]}