Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/53/2013 z 29. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2013, sp. zn. 11CoE/53/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4105222514.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/53/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4105222514.1 | 2013-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d7dbfcb-e741-449f-a7eb-4ef435763ffb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4105222514.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/53/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105222514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4105222514.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnému: G. R., nar.: XX. XX. XXXX, L. U. H. XXX, D., o vymoženie sumy 395,67 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10Er/385/2005 a u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana
Šteinera, PhD., Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Ex 389/05, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10Er/385/2005-29 zo dňa 2. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. trovy exekúcie v sume 162,98 eur. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 240 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov, v znení neskorších predpisov a ustanovení § 574 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník. Uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 2125/2005, NZ 21353/2005, spísaná
dňa 14. 05. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že
oprávnený a povinný uzavreli dňa 19. 10. 2004 zmluvu o úvere č. 3510096, súčasťou ktorej bolo
aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice (exekučného titulu), t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na
celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Nakoľko povinný nesplnil záväzok
zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal Mgr.
Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh,
ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný splatí v lehote do 08. 06. 2005, v opačnom prípade vyjadril
súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Konštatoval, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, nakoľko splnomocnenie
(dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
považované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k
uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom
pre toto exekučné konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že
dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie
povinného o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.



V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a
nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť
povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, § 200
ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov účinnej do 30. 04. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške
162,98 eur vrátane 19 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z
odmeny súdneho exekútora vo výške 102,92 eur za 2 hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie
a za 27 úkonov exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 40,51 eur za poštovné.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný
odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej
interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu
ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať
úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi
a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný
súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako
s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení
účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte
spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno
ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na
základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Poukázal,
že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje
o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením
a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53
Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal,
že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe
plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu, ani od vydania
poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali
viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 02. 04. 2012 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 04. 10. 2005,
kedy bol súdnemu exekútorovi Bc. Ing. Ivanovi Šteinerovi doručený návrh oprávneného zo dňa 20. 09.
2005 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 2125/2005, NZ 21353/2005 dňa 14. 05. 2005. Následne súd
prvého stupňa vydal dňa 28. 10. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Bc.
Ing. Ivana Šteinera na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 16.
09. 2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z Bc. Ing. Ivana Šteinera na JUDr. Rudolfa
Krutého. Podaním zo dňa 27. 09. 2010 súdny exekútor navrhol zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu
nemajetnosti povinného a dňa 06. 11. 2010 si vyúčtoval trovy exekúcie v sume 579,85 eur a vyjadril sa
k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. K návrhu súdneho exekútora sa písomne dňa 05.
04. 2011 vyjadril oprávnený. Dňa 02. 04. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom,
vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr.
Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. trovy exekúcie v sume 162,98 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako
európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených,

vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov,
ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo
veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom
na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov,
na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2
Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať,



pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
čo bolo 04. 10. 2005.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 14. 05. 2005 spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 2125/2005, NZ 21353/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 19. 10. 2004)
uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 18.133,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 14.420,-
Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 13. 01.
2005 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19. 10. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v
zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a
notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje
na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho
zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch
ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda
podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice.
Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená,
že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca
teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné
vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy,
ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba
bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 19. 10. 2004.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný
pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto
plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j.
musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v
zmluve o úvere zo dňa 19. 10. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný
dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Plnomocenstvo zo dňa 19. 10. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno



na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je
toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 19. 10. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i
predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie
sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka),
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej
veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom
na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 14. 05.
2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní
konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade
zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom
stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie
pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že oprávnený v podanom odvolaní
nešpecifikoval, v čom vidí ich nezákonnosť, nenamietal ani ich výšku a naviac odvolací súd nezistil
žiadne pochybenie, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa i v časti výroku o trovách exekúcie potvrdil.

Oprávnený sa podaním zo dňa 26. 07. 2012 označeným ako „Návrh na prerušenie konania postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie
k podanému odvolaniu“ domáhal, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to
či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) považuje
za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo
dňa 26. 07. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu
na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už
boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01.
2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a



irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,
či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.