Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/78/2018 z 26. 6. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2019, sp. zn. 6S/78/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200748.1 Krajský súd Bratislava | 6S/78/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018200748.1 | 2019-06-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 356 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac719a56-a95d-4141-bbb2-f666628b27eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200748.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/78/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200748
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200748.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava III,
so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Obec Kostolná pri Dunaji, so sídlom Kostolná pri
Dunaji 59, 903 01 Kostolná pri Dunaji, o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva
odporcu č. 96 zo dňa 24.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom.

1. Obecné zastupiteľstvo obce Kostolná pri Dunaji schválilo dňa 24.10.2017 uznesenie č. 96, ktorým
zamietlo návrh pasportizácie dopravného značenia spracovaný spoločnosťou JOSSIK, s.r.o..

2. Dňa 29.01.2018 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III pod sp.zn. Pd 238/17/1103-4
protest prokurátora proti uzneseniu obecného zastupiteľstva uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia.

3. Dňa 25.04.2018 bolo Okresnej prokuratúre Bratislava III doručené oznámenie obce Kostolná pri Dunaji
o nevyhovení protestu prokurátora spolu so zápisnicou z rokovania obecného zastupiteľstva zo dňa
27.03.2018 ako uznesenie č. 105 - zrušenie uznesenia č. 96/2017 z 24.10.2017 - nesúhlas obecného
zastupiteľstva s protestom prokurátora.

II. Žaloba.

4. Podľa žalobcu dôvodom podania protestu prokurátora spočívalo v porušení § 4 ods. 4, § 5 ods.
1, ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon
o obecnom zriadení“), § 3 ods. 2, ods. 7, § 3a ods. 4, § 3d ods. 10 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (ďalej len ,,cestný zákon“) a § 2 písm. a) zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode
niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Uznesením obecného
zastupiteľstva uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia, nebol schválený návrh pasportizácie dopravného
značenia spracovaný spol. JOSSIK, s.r.o., ktorým poslanci obecného zastupiteľstva žiadali o úpravu
projektu v zmysle siedmych pripomienok, pričom po ich zapracovaní do projektovej dokumentácie malo
dôjsť k opätovnému odsúhlaseniu projektu. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že obecné
zastupiteľstvo nie je zákonom o obecnom zriadení alebo cestným zákonom, oprávnené rozhodovať o
použití dopravného značenia v obci. Na rozhodovanie je v danom prípade príslušný starosta obce, ako
orgán miestnej štátnej správy.



5. Kompetencia obecného zastupiteľstva je v zákone vymedzená pozitívne, t.j. demonštratívne a je
zameraná predovšetkým na samosprávnu pôsobnosť obce vymedzenú v § 4 ods. 3 zákona o obecnom
zriadení „Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce.“ Kompetencia vyplýva
zo zákona (zákon o obecnom zriadení, zákon o majetku obcí, príp. osobitný právny predpis) alebo
zo štatútu obce. Vo vzťahu k starostovi obce nie je daná alternatívne, t.j. žiadna právomoc nemôže
byť súčasne zverená obecnému zastupiteľstvu aj starostovi obce. Vždy je založená právomoc iba
jedného z orgánov obce. Iba v prípade, že zákon ani štatút obce výslovne nezveruje rozhodovanie
o určitej otázke do právomoci žiadneho z orgánov obce, v zmysle princípov budovania kompetencie
orgánov obce (kompetencia obecného zastupiteľstva je daná pozitívne, kompetencia starostu obce
je daná negatívne) je v danej veci založená právomoc starostu obce. Obidva orgány obce majú
principiálne odlišný charakter - kým starosta obce je permanentne fungujúci orgán, obecné zastupiteľstvo
je koncepčný orgán realizujúci svoju kompetenciu na zasadnutiach konajúcich sa v určitých časových
intervaloch. Pri plnení úloh štátnej správy, štát z dôvodu racionálnosti a efektívnosti na plnenie niektorých
svojich úloh nevytvorí vlastný štátny orgán, ale využíva orgán obce, na ktorý prenesie plnenie úloh
štátnej správy. Orgán obce následne pri plnení preneseného výkonu štátnej správy nevystupuje ako
samosprávny subjekt, ale vystupuje iba v pozícii orgánu miestnej štátnej správy, pričom v tejto pozícii sa
jeho postavenie principiálne neodlišuje od postavenia iných miestnych orgánov štátnej správy. Uvedené
judikuje aj Ústavný súd SR, podľa ktorého „Z mocenského charakteru činnosti štátneho orgánu vyplýva,
že tento štátny orgán je nositeľom štátnej moci, ktorá je jeho substanciou. Týmto znakom sa štátny
orgán odlišuje od ostatných zložiek štátneho mechanizmu, aj od tých, ktoré štátnu moc (aj v mene
štátu) vykonávajú.“ (Uznesenie ÚS SR sp. zn. PL ÚS 31/95 z 10. júla 1996). V ktorých prípadoch ide o
prenesený výkon štátnej správy upravuje zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ako aj osobitné predpisy. Z ustanovení § 3
ods. 2, § 3 ods. 7, § 3d ods. 10 cestného zákona vyplýva, že použitie dopravných značiek na miestnych
komunikáciách a na účelových komunikáciách je prenesený výkon štátnej správy, z čoho vyplýva,
že táto oblasť úpravy nemôže byť v rozhodovacej kompetencii obecného zastupiteľstva. Starosta
obce opatrením sám určuje dopravné značenie na miestnych a účelových komunikáciách po súhlase
dopravného inšpektorátu.

6. Na základe uvedeného uznesenie č. 96 bolo prijaté obecným zastupiteľstvom s pripomienkami
poslancov, ktorí nemajú kompetenciu rozhodovať o danej oblasti správy a ani nemajú potrebné odborné
vedomosti o danej oblasti. Preto v zmysle § 356 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave po vykonanom dokazovaní uznesenie
uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia zrušil.

III. Vyjadrenie žalovaného.

7. Žalovaný sa vyjadril podaním z 31.05.2019, doručeným súdu dňa 04.06.2019 s tým, že napadnuté
uznesenie bolo zrušené uznesením č. 87/2019 obecného zastupiteľstva dňa 29.05.2019, ktorého výpis
doručil v prílohe svojho vyjadrenia.

IV. Replika žalobcu.

8. Na základe nových skutočností vyplývajúcich z vyjadrenia žalovaného, žalobca podaním z
19.06.2019, doručené súdu elektronicky, súhlasil, aby súd v súlade s § 356 ods. 1 SSP konanie zastavil.

V. Relevantné právne predpisy.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



10. Podľa § 348 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho
obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny
predpis.

11. Podľa § 350 SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo
vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva
alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho
napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 351 SSP, žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého
zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.

13. Podľa § 356 ods. 1 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie, správny súd
konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

VI. Posúdenie veci správnym súdom.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci primárne riešil otázku
splnenia podmienok pre preskúmavacie konanie v danej veci a zistil, že tomu tak nie je.

15. Vzhľadom k tomu, že po podaní žaloby, napadnuté uznesenie č. 96 obecného zastupiteľstva obce
Kostolná pri Dunaji zo dňa 24.10.2017, ktorým bol zamietnutý návrh pasportizácie dopravného značenia
spracovaný spoločnosťou JOSSIK, s.r.o., bolo zrušené uznesením č. 87/2019 obecného zastupiteľstva
dňa 29.05.2019, následne po súhlase žalobcu, správny súd konanie v súlade s § 356 ods.1 SSP zastavil.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 133
zn. 6S 221/2016 ods. 2 v spojení s §147 ods. 2 SSP).

Uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením. (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti právoplatnému uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§438 a nasl. SSP)

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.