Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/33/2016 z 27. 6. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. júna 2016, sp. zn. 6CoP/33/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3814210498.1
Krajský súd Trenčín | 6CoP/33/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3814210498.1 | 2016-06-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7980f40b-c756-4309-8ed9-78edfac7a7f0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814210498.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/33/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210498
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814210498.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. R.,
narodený XX.XX.A., bytom Mostná XX/X, R., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, t.č. v spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov:
U. Y., narodená XX.X.XXXX a Y. Y., narodený X.X.XXXX, obaja bytom I. XX/X R., zast. advokátom
JUDr. Pavlom Babiakom, so sídlom Prievidza, G. Švéniho 6, dieťa rodičov- matky: I. O., narodená
XX.XX.XXXX, bytom I. XX/X, R., právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom
v Prievidzi, Bakalárska 6 a otca: U. R., narodený XX.XX.XXXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Ilava o návrhu starej matky na zmenu styku matky s maloletým dieťaťom a návrhu matky
na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. decembra 2015, č. k. 18P/25/2014-108, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      p o t v r d z u j e   .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd  v záhlaví označeným  rozsudkom   zrušil  spoločnú  náhradnú osobnú starostlivosť o
maloletého T. R., narodeného XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom tamojšieho súdu  zo dňa 31. júla 2012,
č. k. 7P/10/2012-151. Dieťa zveril  do osobnej starostlivosti matke. Deklaroval, že obaja rodičia sú
oprávnení a povinní  maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa uložil prispievať
na výživu maloletého  minimálne výživné  - 30% sumy životného minima pre neplnoleté  nezaopatrené
dieťa, vždy do 5. dňa v mesiaci  vopred, do rúk matky  I. O.,  s účinnosťou  od  právoplatnosti rozsudku.
Určil  nad výchovou  dieťaťa dohľad, ktorý  bude vykonávať  za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prievidza jedenkrát mesačne v priebehu jedného  roka od právoplatnosti rozsudku a bude súdu
podávať   správu o výkone výchovného opatrenia vždy k 30.06. a k 30.12. príslušného   kalendárneho
roka.  Žiadnemu z účastníkov  nepriznal právo   na náhradu trov konania. Náhradu trov konania nepriznal
ani štátu.   V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia, podľa ktorých  rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k.  7P/10/2012-151 zo dňa 31.7.2012 bol maloletý zverený do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom U. Y. a Y. Y..  Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.
11P/143/2012 - 54 z 3.4.2013 súd určil styk matky s maloletým a to pondelok - piatok v čase od 11.00
hod. do 16.00 hod..  Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí  z
11.09.2014  je preukázané, že starí rodičia obývajú 2- izbový byt, v ktorom okrem nich žije maloletý T. a
ďalší dvaja vnuci N. F. a Y. N.. Stará matka je nezamestnaná a starý otec je dôchodca. Maloletý N. a Y. sú
žiakmi základnej školy , ich matka pracuje v Nemecku a v spoločnej domácnosti za zdržiava dvakrát do
mesiaca. Matka obýva 2-izbový nájomný byt, v ktorom má maloletý vytvorený priestor na uspokojovanie
svojich potrieb. So starou matkou a matkou bol dňa 10.9.2014 vykonaný pohovor, kde sa obe zhodne
vyjadrili, že doposiaľ stanovená úprava styku matky s maloletým dieťaťom  nie je možná z dôvodu, že
maloletý začal navštevovať materskú školu. Uviedli, že spolupracujú s mediátorkou, pomocou  ktorej



chcú dospieť k dohode ohľadom úpravy styku.  Zo správy z mediačného procesu maloletého T. z
21.11.2014 mal súd preukázané, že matka aj stará matka maloletého dieťaťa konštruktívne podávali
návrhy na vyriešenie situácie. Z pohľadu mediátora najproblematickejšie  je vyriešiť obavu starej matky, či
matka  sama bez cudzej pomoci a  so svojim zdravotným hendikepom zvládne dieťa, nakoľko pohybové
schopnosti matky sú obmedzené a problémom na strane dieťaťa je skutočnosť, že sa za svoju matku
hanbí, nevníma jej hendikep. Zo správy z poradensko - psychologického procesu z 6.3.2015 mal sú
preukázané, že matka prejavila záujem o poskytovanie psychologického poradenstva  nza Referáte
poradensko - psychologických služieb. Za sledované obdobie od 01/2015 do 03/2015 boli uskutočnené
štyri individuálne psychologické intervencie s matkou. Z týchto intervencií vyplynul záver, že matka má
síce záujem o realizáciu v  rodičovskej roly, v rámci tohto fungovania u nej prevláda  prioritne orientácia
na výchovné pôsobenie na syna , ona samú seba subjektívne hodnotí ako zdravotne schopnú  zvládnuť
rodičovskú rolu, ale zároveň vyslovila pochybnosti, či túto rolu dokáže zvládnuť komplexne na úrovni
výchovy a starostlivosti o syna.  Z lekárskej správy o zdravotnom stave matky jej ošetrujúcej lekárky
MUDr. Viery Čentíkovej z 30.4.2015 vyplýva, že ide o 27-ročnú, u ktorej počas gravidity v roku 2009
vniklo subarachnoidálne krvácanie z cievnej anomálie mozočka vpravo. Bola zoperovaná v Banskej
Bystrici a niekoľko rokov rehabilitovaná v odbornom rehabilitačnom ústave v Kováčovej, s cieľom získať
samostatnosť na každodenné úkony , aby nebola odkázaná na stálu pomoc a opateru. Má problémy
s rečou, horšie komunikuje, prejde s pomocou. Je naďalej v sledovaní neurológa MUDr. Hmirákovej.
Od 17.3.2010 jej bol priznaný invalidný dôchodok  s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 75%. Zdravotný stav matky je t.č.  stabilizovaný, neurológom hodnotený ako stav trvalý.  Na
posúdenie aktuálneho zdravotného stavu  by bolo vhodné zopakovať psychologické a psychiatrické
vyšetrenia u matky. Z lekárskej správy MUDr. Čentíkovej z 29.9.2015 vyplýva, že matka je úplne
sebestačná pri väčšine sebaobslužných úkonov bez kompenzačných pomôcok. Z lekárskej správy
MUDr. Čentíkovej z 15.12.2015 vyplýva, že dňa 9.7.2015 matka absolvovala logopedické vyšetrenie u
PaedDr. Tomášikovej z dôvodu narušenia tempa reči. Jej zdravotné postihnutie je trvalé a to porucha
reči a  chôdze, pacientka je invalidná, potrebuje  pomoc druhej osoby.  Dňa 12.3.2015 súd vypočul
maloletého T. R. v neprítomnosti starých rodičov a rodičov v Materskej škole v Handlovej.  Znalec
PhDr. Ján Šútovec PhD. z odboru psychológie vo svojom znaleckom posudku č. 19/2015 uviedol, že
matka začala s otcom dieťaťa žiť v spoločnej domácnosti v roku 2009, v marci 2009 otehotnela  a
v októbri 2009 dostala náhlu cievnu mozgovú príhodu, dva týždne bola v kóme, hospitalizovali ju v
Banskej Bystrici a dieťa porodili sekciou 16.12.2009. Po jej prepustení z nemocnice sa rodina dohodla,
že o matku dieťaťa sa bude starať jej matka a starí rodičia maloletého sa budú starať o malol. T.,
nakoľko keď malo dieťa pol roka, jeho otec nastúpil na výkon trestu  a s matkou svoj vzťah ukončil.
Znalec ďalej uviedol, že psychologické vyšetrenie u matky dieťaťa preukázalo intaktnú inteligenciu
v porovnaní s predpokladanou premorbídnou úrovňou. Matka má narušenú výslovnosť aj motoriku,
ktoré spôsobujú, že stav sa laikovi môže  javiť ako omnoho vážnejší, než je objektívna skutočnosť. Z
jej vlastností možno menovať disciplinovanosť a vytrvalosť. Jej citový vrelý, pozitívny vzťah k synovi
považuje znalec za nespochybniteľný. K maloletému T. vo svojom posudku znalec uviedol, že ide o
chlapca s normálnou kapacitou fluidnej  (vrodenej) inteligencie, ale kryštalická inteligencia  (vrodená
+ vedomosti, skúsenosti  a ,,technologické“ postupy) je primeraná skôr nižšiemu veku, čo vyvoláva
otázku dostatočnej podnetovosti výchovného prostredia. Maloletý nerozumie významu mnohých slov,
primeraným jeho kalendárnemu veku , je hyperprotektívne vychovaný, jeho úsudky sú odvodené od
úsudkov starej mamy, je dlhodobo cielene manipulovaný tak, aby si nevytvoril vzťah s biologickou
matkou a na druhej strane je vedený  k tomu, aby si vytvoril vzťah k svojmu otcovi, čo je pre neho
v podstate virtuálna postava. Vývin emocionality a sociability je primeraný nižšiemu veku. Základné
šablóny jeho správania kopírujú správanie starej matky, ktorá verbálne deklaruje snahu zblížiť ho s
matkou, ale v skutočnosti robí všetko pre to, aby sa tak nestalo. Vo výchove je dlhodobo vedený k
účelovému klamstvu. K starému otcovi Y. Y. znalec uviedol, že  ide o osobu, ktorá sa pre udržanie
ilúzie pokoja nechá manipulovať manželkou. V predmetnej kauze figuruje iba formálne. Všetky aktivity
iniciuje manželka. K starej matke U. Y. znalec uviedol, že ide o osobnosť s výrazne extrovertovaným
temperamentom, z vlastností je zvýraznená podozrievavosť, zo stratégií medziosobného správania je
v popredí dominantnosť a manipulatívnosť. Je nadmerne citovo viazaná na maloletého T., ktorý jej v
podstate nahrádza slabšie výchovné výsledky u svojich detí, spáva s maloletým T. v manželskej posteli
a vychováva ho tak, aby si k matke nevytvoril žiadnu citovú väzbu a naopak snaží sa o tom, aby si
utvoril vzťah k otcovi  - dvakrát odsúdenému kriminálnemu recidivistovi. Chlapcove výroky pri výsluchu
súdom i u znalca sa diametrálne rozchádzajú s prejavmi jeho správania voči matke. Znalec v záveroch
posudku uviedol, že maloleté dieťa  vo vývine vzhľadom k veku zaostáva, vývin reči zaostáva, slovná
zásoba a rozsah vedomostí  nezodpovedá kalendárnemu veku dieťaťa, vývin emocionality a sociability



je zabrzdený, dieťa je vo veku sociálnej expanzie, kedy by malo nadväzovať kontakty s osobami mimo
rámec domácnosti, rozširovať si zážitkový obzor a prenikať do čoraz širších súvislostí geografického,
sociálneho a ideového prostredia, a to sa nedeje. Dieťa demonštruje prehliadavý vzťah voči matke a
mierne pozitívny k otcovi. Príčinou toho stavu, že maloletý matku odmieta, je odlúčenie dieťaťa od matky
v rannom veku a umelé predlžovanie tohto stavu, pričom dieťa je indokrinované proti matke. Znalec
odporúča zmenu výchovného prostredia a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Dieťa si
nevytvorilo citovú väzbu k matke a je v tejto tendencii súčasnými vychovávateľmi podporované, dieťa
by malo byť zverené matke, ktorá z psychologického hľadiska je spôsobilá samostatne sa o dieťa
postarať. V čase vyšetrenia dieťaťa matka nemala u dieťaťa žiadnu autoritu, pomoc inej dospelej osoby
je preto vítaná, musí však ísť o osobu, ktorá má motiváciu nezištne pomáhať, nie skryto konať vo
svoj prospech.  Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí  z
10.12.2015 je preukázané, že stretávanie matky s maloletým T. sa v poslednom období  realizuje bez
problémov, takmer pravidelne. Maloletý chodí k matke tri až štyrikrát do týždňa na jednu až tri hodiny.
Niekedy po neho matka chodí, inokedy príde sám, je to blízko. Stará matka maloletému v styku s
matkou nebráni, matka sa maloletému T. venuje, hrajú sa, čítajú si spolu. Ešte u matky nespal. Po
syna si chodí sama, aj ho následne odprevádza k starým rodičom. Zhodnotila, že starí rodičia jej styk
s dieťaťom umožňujú, čo sa prejavilo aj na zlepšení ich vzťahu.   Z posudku  Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností č.
UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/4857/KO   z 23.6.2015 vyplýva, že bola určená miera funkčnej
poruchy  u matky  50% a považuje sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.  Z výsluhu matky na
pojednávaniach dňa 12.9.2014, 10.12.2014, 11.3.2015 a dňa 17.12.2015 vyplynulo, že matka sa snaží s
maloletým udržať kontakt takmer každý deň, niekedy však maloletý nemá náladu, matka býva vo vchode
hneď vedľa vchodu bydliska dieťaťa. Matka sa vyjadrila, že zo zdravotného hľadiska by sa o syna vedela
postarať. Matka na pojednávaní predložila svoje písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že je schopná
sa o syna riadne starať, sama však zhodnotila, že je pravdou, že musí dôjsť najskôr k zlepšeniu ich
vzájomných vzťahov. Z výsluchu starej matky na pojednávaniach dňa 12.9.2014, 10.12.2014, 11.3.2015
a dňa 17.12.2015 vyplynulo, že stará matka sa s matkou  na základe návštev u mediátorky aj v spolupráci
s referátom úradu práce dohodla, že dieťa ráno spolu odprevadia do škôlky  a po neho spolu pôjdu, aby
si maloletý na matku zvykol. Stará matka uviedla, že maloletého má v starostlivosti od jeho 3 mesiacov.
Odmietla realizovať styk v jej domácnosti a aj tak, že bude s dieťaťom chodiť do domácnosti matky,
bola však ochotná prísť s dieťaťom do  detského centra v Handlovej v dňoch podľa vzájomnej dohody
na 2 hodiny v poobednom čase. Nesúhlasila so závermi znaleckého dokazovania, aby bol maloletý
zverený do starostlivosti matke, poukázala na to, že p. N. O., ktorá poberá opatrovateľský príspevok za
opatrovanie svojej dcéry, matky maloletého žije 300 km od Handlovej a teda spochybnila oprávnenosť
tohto príspevku, tiež uviedla, že menovaná bola na protialkoholickom liečení a žiadala preveriť kriminálnu
minulosť starej matky. Na poslednom pojednávaní potvrdila, že maloletý ide do bytu za matkou sám
alebo spolu s kamarátmi. Ona s tým problém nemá, matka ho potom donesie.  Vyjadrila sa, že by nemala
nič proti tomu, keď T.  povie, že chce ísť k mame, aby ho súd zveril aj  matke,  ale podľa jej názoru, ten
čas, aby išiel k matke natrvalo ešte nie je, lebo vzájomne si začínajú na seba zvykať, a takto napostupne
je to pre maloletého lepšie, najmä preto, aby sa nepokazilo to, že syn matku už neodmieta. Z výsluchu
svedkyne N. O., starej matky maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že by matke pomáhala v jej
starostlivosti o dieťa, myslí si, že dcéra je dostatočne schopná sa o dieťa postarať. Je opatrovateľkou
dcéry, ale podali žiadosť o zmenu na jej osobného asistenta, o čom by malo byť rozhodnuté v januári
2016.Svedkyňa žije s jej matkou v trojizbovom byte v Prešove, v blízkosti škôlky aj školy v dostupnosti do
150 m. S maloletým v osobnom kontakte nebola cca trištvrte roka, ale je s ním v telefonickom kontakte.
Potvrdila, že v minulosti mala problém s alkoholom, kedy prechádzala ťažkým obdobím rozpadu svojej
rodiny a rozvodu, tento problém však momentálne nemá, čo dokazuje aj lekárske potvrdenie z1.12.2015
vystavené MUDr. Motýľovou. Žije v spoločnej domácnosti so svojou 70- ročnou matkou, ktorá je vitálna.
Uviedla, že jediná vec, ktorá by urobila dcéru šťastnou je, aby mohla vychovávať svojho syna. Dcéra
má veľmi dobrý vzťah k deťom. Kolízny opatrovník uviedol, že z psychologického hľadiska má byť dieťa
s matkou, vybudovať si dobrý vzťah. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa.
Vykonali šetrenie v domácnosti matky v čase , keď sa maloletý nachádzal u matky a javil sa ako spokojné
dieťa. K tomu, či matka je schopná sa o dieťa postarať 24 hodín denne by sa mal vyjadriť lekár. Je
však v záujme dieťaťa , aby bolo s matkou, ktorej prístup k nemu je dobrý, v domácnosti sa matka o
dieťa postarať dokáže, je tam čisto. Opatrovateľka však pri nej nie je, je otázne, či matka zvládne dieťa
vodiť do školského zariadenia. S poukazom však na vyjadrenie starej matky , ktorá matke prisľúbila
pomoc pri výchove, kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a
navrhol nariadiť nad jeho výchovou dohľad. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že je v najlepšom



záujme maloletého T. s cieľom dosiahnuť jeho  zdravý vývoj a obnovenie narušených vzťahov medzi
matkou a dieťaťom resp. vytvorenie takéhoto vzťahu, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matke,
s poukazom aj na závery znaleckého dokazovania. Zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti treba
obvykle považovať za dočasné opatrenie, ktoré sa zruší, len čo na to nastane vhodná situácia a znovu
tak  spojiť biologického rodiča s dieťaťom. Preto súd zrušil spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť
starých rodičov Y. o maloletého a upravil práva a povinnosti rodičov k dieťaťu tak, že maloletého T.
zveril do osobnej starostlivosti matky, keď z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že
matka je spôsobilá vykonávať starostlivosť o syna za pomoci jej príbuzných, najmä svojej matky, ktorá
jej bola ustanovená opatrovníčkou,  poberá opatrovateľský príspevok a ktorá opakovane v konaní pred
súdom verbalizovala prísľub, že v starostlivosti o maloletého bude matke vo všetkom stále nápomocná.
S poukazom na všetko uvedené súd navrátil dieťa do starostlivosti jeho biologickej matky. Vzhľadom
na tú skutočnosť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom ani jednému z rodičov
maloletého nebolo do ich rodičovských práv a povinností zasiahnuté rozhodnutím súdu tak, že by súd
ich rodičovských práv a povinnosti pozbavil, alebo ich výkon pozastavil alebo obmedzil, súd rozhodol
tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej
súd otca zaviazal vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu vo výške 30% sumy životného minima
na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, teda určil takú istú vyživovaciu povinnosť otca, akú mal doposiaľ.
Zároveň určil nad výchovou maloletého T. R. výchovné opatrenie - dohľad, ktorý bude vykonávať za
súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza jedenkrát mesačne v priebehu jedného roka
od právoplatnosti rozsudku a podávať súdu správu o výkone výchovného opatrenia vždy k 30.6. a k
30.12. príslušného kalendárneho roka. O návrhu starej matky na zmenu úpravy styku matky s dieťaťom
nerozhodoval, keďže spoločná náhradná osobná starostlivosť starých rodičov bola týmto rozhodnutím
zrušená.  Na svoje skutkové závery okresný súd  aplikoval ustanovenia § 26, 28, 47, 36,  24, 25, 62, 75,
76, 37 Zákona o rodine a §  2 písm. c)  zákona  601/2003 Z. z. o životnom minime.

O náhrade trov konania  rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c), resp. § 148  O.s.p.

Proti tomuto rozsudku  otec dieťaťa a starí rodičia  podali včas odvolanie.

I. Otec dieťaťa vo svojom odvolaní  deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
c) a d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Obsah odvolania  otca dieťaťa z hľadiska
odvolacích dôvodov  je  zameraný  na  kritickú  analýzu znaleckého posudku  ustanoveného znalca PhDr.
Jána Šútovca, PhD. Namietal postup súdu, že svoje rozhodnutie založil  prevažne na tomto znaleckom
posudku. Podľa jeho názoru, znalecký posudok  je spracovaný  zjavne  nedostatočne a je evidentne
tendenčne zameraný proti starým rodičom maloletého dieťaťa a proti nemu. V rozpore so skutočnosťou
vykresľuje matku v superlatívoch a spôsobilú starať sa o maloletého.  Komparáciou  znaleckých
posudkov znalca Šútovca a znaleckého  posudku  PhDr. Andreja Benkoviča v predchádzajúcom konaní,
vo veci sp. zn. 17P/22/2013, možno   dôjsť k záveru, že  znalec Šútovec  zjavne skresľuje  objektívnu
realitu,  využívajúc voľnú úvahu znalca, ale aj  v rozpore  s objektívnymi  dôkazmi a vyjadreniami
účastníkov konania   vyvádza závery, ktoré  nekorešpondujú so skutočným stavom veci.

1. Pre záver znalca Šútovca o úrovni  vývinu kryštalickej  inteligencie dieťaťa,  mal byť, podľa jeho
názoru,  vykonaný  dôkaz  výsluchom  učiteliek/učiteľov  materskej školy, ktorú  dieťa  už polroka
navštevuje,  pretože  títo sú  s dieťaťom   dennodenne a ich  svedecká výpoveď  je relevantná v rámci
objektivizovania skutočného stavu veci, najmä vo vzťahu k pomerom medzi dieťaťom, matkou  a starou
matkou.  Súčasne   spochybnil   metodiku znalca, ktorú  použil pri  vyšetrení dieťaťa dňa 11.06.2015. Pri
vyšetrení  dieťaťa znalcom   Benkovičom v skoršom konaní, znalec vyšetril dieťa  v domácom prostredí,
pretože v ambulancii sa dieťa nedokázalo sústrediť pre silnú separačnú úzkosť. Sám znalec Šútovec
uviedol,  že dieťa je patologicky naviazané na svoju starú matku, preto je  nepochopiteľné, že vyšetrenie
dieťaťa znalec vykonal  na svojom pracovisku v Martine, potom, ako  ho nechal  vyčerpať  cestovaním
do miesta vyšetrenia a za situácie, keď vedel, že dieťa je  naviazané na starú matku. Možno mať preto
vážne pochybnosti  o dosiahnutých  výsledkoch.  Namietal aj  formuláciu  znaleckej  úlohy zo strany
súdu, podľa  ktorej  mal znalec  hodnotiť fyzický a psychický vývin  dieťaťa. Znalec správne uviedol, že
nemá kompetencie   na  hodnotenie  telesného vývinu dieťaťa. Otec  dieťaťa však  namietal,  znalec z
odboru psychológie  nemá kompetencie vyjadrovať sa k duševnému stavu a vývoju dieťaťa.  Toto môže
vyšetriť len znalec z odboru  psychiatrie, pretože pojem „duševný“ je  exaktným pojmom  psychiatrie.



2. Podľa jeho názoru,  všetky závery  znalca nemajú  podklad vo vykonaných dôkazoch a nevyplývajú
z dôkazného  materiálu, ktorý je obsahom spisu.  Podľa jeho názoru si jednotlivé  závery v znaleckom
posudku do určitej miery odporujú; vychádzajú zo zistení, ktoré  nezodpovedajú  znalcom   popisovaným
záverom,  ku ktorým mal znalec prihliadať. Znalec  konštatoval, že  dieťa  demonštruje  prehliadaný
vzťah  voči matke a mierne  pozitívny k otcovi.  Uvedené  konštatovanie je v rozpore  s tvrdením matky
na  poslednom pojednávaní, že syn ju dobrovoľne navštevuje, rešpektuje ju, spolu sa hrajú. Rovnako  aj
zo správy kolízneho opatrovníka z 10.12.2015 vyplýva, že  stretávanie sa matky s dieťaťom sa realizuje
bez problémov, takmer pravidelne. Nechápe preto  záver znalca, že dieťa  demonštruje  prehliadaný
vzťah  voči matke.

3.  Má  vážne pochybnosti o nezaujatosti znalca, resp. o jeho odborných znalostiach, keď neustále  útočí
proti starým rodičom, konštatuje  patologickú naviazanosť dieťaťa  na starú matku, pritom  samotná
matka  uvádzala  skutočnosti, tiež  správu  kolízneho opatrovníka, ktoré  sú v rozpore  so znaleckými
závermi.

Ako otec dieťaťa, berú na zreteľ najlepší záujem  dieťaťa,  považuje za  takýto záujem  obnovenie vzťahu
s matkou.  V danom prípade vidí problém v tom, že súd  nepreskúmal všetky možné  riešenia problému.
Domnieva sa, že je potrebné prihliadať na  silné puto  dieťaťa k starej matke a na druhej strane  na
slabší vzťah medzi dieťaťom a matkou.  Nezaoberali sa  okolnosťou, ako minimalizovať   narušenie
emocionálnej  a psychickej  rovnováhy dieťaťa pri spojení dieťaťa s matkou. Namiesto  toho súd  rozhodol
o radikálnom vytrhnutí  dieťaťa z jeho  dlhoročného stabilného  prostredia a zameral sa len na jeho
spojenie  s matkou, bez toho, aby sa zameral na bezprostredné účinky odlúčenia od jeho starej matky,
ale  aj od bratrancov (N. - 15 ročný a Y. - 11 ročný),  s ktorými  vyrastal od útleho  veku a považuje ich
z psychologického  hľadiska skôr za svojich  bratov.   Znalec túto  otázku vôbec v posudku  neriešil,
nepostupoval  komplexne a v súlade s lege artis.

Podľa jeho názoru, vhodným riešením by bola  zvýšená frekvencia  styku matky s dieťaťom, aby si
mohla vyskúšať  realizáciu osobnej starostlivosti o dieťa niekoľko dní. Takýto postup je rešpektovaný
aj v obdobných prípadoch,  aj  judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (napr.
rozhodnutie  vo veci sťažnosti č. 74969/01 zo dňa 26.07.2004).

4.  Z hľadiska posúdenia schopností matky, vzhľadom na jej zdravotný stav, postarať sa  v súčasnej
dobe o dieťa, považuje  znalecké dokazovanie za nedostatočné. Na túto otázku  odpovedal znalec
tak, že z psychologického hľadiska je matka spôsobilá   samostatne sa  o dieťa postarať.  Podľa jeho
názoru, nebola uskutočnená  žiadna  seriózna expertíza zdravotného stavu matky, aké sú skutočné
možnosti matky,  vzhľadom  na jej zdravotný stav, poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť.  Poukázal na
lekárske správy MUDr. Viery  Čentíkovej, ktorá  expressis verbis uviedla, že na posúdenie  aktuálneho
zdravotného stavu matky dieťaťa by bolo vhodné zopakovať   jej  psychologické  a psychiatrické
vyšetrenia. Rovnako   lekárka uviedla, že zdravotné postihnutie  matky je trvalé, a to  porucha reči a
chôdze,  že je invalidná a potrebuje pomoc druhej osoby.  Samotná matka vyslovila pochybnosti o tom,
či svoju  rolu dokáže zvládnuť, ako to vyplýva zo správy  Referátu  poradensko - psychologických služieb
zo dňa 06.03.2015.

5. Kriticky  hodnotí  znalecký posudok, v ktorom   si znalec „neodpustil ničím nepodložené invektívy
voči starej matke“, ktorú cielene, vychádzajúc len z tvrdení matky, vykresľuje ako osobu so  škodlivým
vplyvom ktorú je potrebné vyčleniť zo života maloletého  dieťaťa. Jedným z týchto   tvrdení  znalca je  i to,
že „dieťa je  indokrinované proti matke“. Zrejme  vychádzal len z tvrdení matky  a svoje  závery nepodložil
žiadnym  iným dôkazom.  Tvrdenie  znalca v posudku je v rozpore so správou  kolízneho opatrovníka z
10.12.2015, že stará matka  styku dieťaťa s matkou nebráni a aj samotná  matka uviedla pred kurátorkou,
že starí rodičia jej v styku s dieťaťom nebránia, čo sa prejavilo aj na zlepšení ich vzťahu.  Rovnako
považuje za nenáležité invektívy a tvrdenia znalca, že stará matka si hyperprotektívnou  výchovou
chlapca  kompenzuje frustrácie z vlastných detí, nakoľko dcéry sú slobodné a on je už druhýkrát
vo  výkone trestu.  Závery znalca o zlyhaní starej matky vo výchove  nie sú v súlade s lege artis
psychologickej vedy a možno ich   považovať za svojvoľné  a mimo rámec  voľnej úvahy.  Znalec vo
svojom  posudku konštatoval, že stará matka vychováva dieťa tak, aby  si k matke  nevytvorilo  žiadny
citový vzťah a naopak, snaží  sa o to, aby  si  utvorilo vzťah k dvakrát odsúdenému  kriminálnemu
recidivistovi. Uvedený  záver  znalec vyvodil „z ničoho“ a je  v rozpore s inými dôkazmi v spise.  Poukázal



na to, že v demokratických zriadeniach  sa neakceptuje automatické  odnímanie  rodičovských práv pri
ukladaní trestu odňatia slobody.  Na podporu svojho  názoru  citoval z judikatúry ESĽP.

6. Namietal aj  neaktuálnosť znaleckého posudku. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
bolo  vydané  15.04.2015, znalecký posudok bol  vypracovaný ku dňu 27.09.2015, znalecké vyšetrenie
vykonal znalec dňa 11.06.2015, výsluch  maloletého uskutočnil  súd  12.03.2015. Znalecký posudok bol
na pojednávaní oboznámený 17.12.2015. Vzhľadom  na uvedené, predmetný  posudok je  neaktuálny
a nemôže byť  spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie.

7.  Maloleté dieťa  doposiaľ vyjadrilo jasné želanie stretávať sa so svojom matkou, ale  žiť a bývať  so
svojou  starou matkou  a bratrancami.  Tento názor  zastáva maloletý  dlhodobo, takže bez akejkoľvek
prípravy, resp. postupného   prechodu do  plnej osobnej starostlivosti matky  by mohlo vážne narušiť jeho
emocionálnu a psychickú rovnováhu.  Na základe uvedených  skutočností sa domnieva, že znalecké
dokazovanie znalcom PhDr. Šútovcom,  PhD., bolo  zjavne  tendenčné a na hranici medzi  voľnou úvahou
a nepravdivým znaleckým posudkom.  Ide o „ukážkový prípad zaujatého znalca“. Preto navrhol, aby vo
veci bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie ústavom.

8. Vytýkal  okresnému súdu, že nezistil náležite skutkový stav v otázke  zdravotnej spôsobilosti matky
postarať sa o maloletého. Matka na jednej strane predložila vyjadrenie, že je schopná postarať sa o
dieťa, na druhej strane z posudku ÚPSVaR z 23.06.2016 vyplýva, že je odkázaná na  sprievodcu  a
individuálnu prepravu osobným  motorovým  vozidlom.  Dokonca stará matka dieťaťa, poberá na matku
dieťaťa opatrovateľský príspevok, pričom  už požiadali  o zmenu osobného asistenta.

9. Namietal postup súdu, že nezisťoval  majetkové a zárobkové   pomery matky, či táto má príjem, z
ktorého by mohla pokryť životné potreby dieťaťa.

Domnieva sa, že matka dieťaťa nie je v plnej miere spôsobilá vychovávať   maloletého T.. Aj keď má
vytvorené  bytové podmienky,  nebolo náležite preskúmané, či matka spĺňa ekonomické, zdravotné,
prípadne osobnostné predpoklady aj  výchovu.

10. V danej veci je dôležité poukázať na to, že zo všetkých vyjadrení matky a jej matky  vyznieva úmysel
vysťahovať sa z Handlovej a trvalo žiť v Prešove.  Úmysel matky je  teda zjavný a logický, keďže ona
sama nie je  spôsobilá starať sa o maloleté  dieťa  24 hodín denne.  Akcentoval, že  vytrhnutie dieťaťa
z rodinného prostredia a jeho  presídlenie do Prešova, nie je  v najlepšom záujme dieťaťa a rozhodne
s tým nesúhlasí.

11.   V súčasnej  dobe považuje za   najvhodnejšie, aby došlo k úprave styku  matky s dieťaťom každý
utorok a štvrtok  od 16. do 18. hodiny a každý párny  víkend  od 18. hodiny v piatok do 18. hodiny v
nedeľu.  Pre postupné  prehlbovanie  styku je vhodnejšie riešenie  styku cez  víkendy od 10. hodiny v
sobotu do 17. hodiny v nedeľu každý párny víkend.  rozhodný  je plynulý prechod  do starostlivosti matky.

12. Akcentoval  Dohovor   o právach dieťaťa a jeho  interpretáciu  v judikatúre EĽSP.  Citoval  z
rozhodnutia  Sharuk c. Švajčiarsko zo dňa 06.07.2010.  Pojem najlepší  záujem  dieťaťa sa skladá
z dvoch zložiek. Na jednej strane sa vyžaduje  udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho  rodinou,  okrem
prípadov, keď  sa konkrétna rodina  preukáže ako  nevhodná.   Na druhej strane rodičom nemôže byť
umožnené  uplatňovať  opatrenia, ktoré by  mohli poškodiť  zdravie alebo východu dieťaťa. Poukázal v
tejto  súvislosti  na Článok 8 Dohovoru  o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho  interpretáciu
s rozsudkom EĽSP  z 08.07.2003 vo veci   Sahia c. Nemecko, v zmysle ktorého pozornosť musí byť
venovaná  najlepšiemu  záujmu  dieťaťa, ktorý v závislosti  od jeho povahy a významu môže prevážiť
nad záujmami  rodičov.

13. Namietal, že okresný súd vo svojom rozsudku  neuviedol  nič  konkrétne o výsledku  zisťovania
názoru maloletého, ktorého  vypočul v MŠ bez prítomnosti starých rodičov a rodičov.  Chlapcove výroky
označil znalec za nepravdivé bez uvedenia skutočností, ako k tomuto záveru dospel.  Podľa jeho  názoru,
mal názor dieťaťa vo veku 6 rokov  zisťovať znalec.  Berúc do úvahy skutočnosť, že súd vypočul dieťa
12.03.2015 a rozhodol  až po 9 mesiacoch, keď je zrejmé, že dieťa  vo veku 5-6 rokov môže prekonať
výrazný posun  v psychickom vývine, s prihliadnutím na nesprávnu metodiku zvolenú psychológom pri



stretnutí s dieťaťom a zjavne  nepravdivý znalecký posudok,  okresný súd  prekročil  mieru svojej voľnej
úvahy, keď sa oprel o závery znalca.

14. Vzhľadom na uvedené, navrhol zmeniť  rozsudok okresného súdu  po doplnení dokazovania  v
naznačenom smere tak, že dieťa ponechá v spoločnej  starostlivosti  rodičov podľa skoršej úpravy
starostlivosti  o dieťa a upraví  styk matky s dieťaťom podľa vyššie uvedeného rozsahu.

15.  V prípade, ak súd  po preskúmaní veci dospeje k záveru, že  rozhodnutie prvostupňového súdu
je  vecne správne, bude potrebné upraviť  styk otca, ako aj starých  rodičov  s dieťaťom a rovnako
rozhodnúť o mieste  trvalého pobytu a o tom, kde bude dieťa navštevovať materskú školu.  V prípade
jeho styku  s dieťaťom navrhol uložiť matke  vodiť dieťa do Ústavu  výkonu  trestu odňatia slobody  v
Ilave jedenkrát mesačne podľa termínu určeného  ústavom.  Uvedené korešponduje  aj s judikatúrou
ESĽP Iovdacke c Rumunsko zo dňa 14.10.2008 - sťažnosť č. 6817/02. V tejto súvislosti   navrhol, aby
súd zabezpečil  a vykonal  dôkazy - správou o jeho správaní sa vo výkone trestu  a dosiahnutom stupni
resocializácie a prevýchovy, vrátane  psychologického  posudku a správou  o realizovaných návštevách
dieťaťa  v ústave a udržiavaní   písomného styku. Žiadal súčasne rozhodnúť o tom, že dieťa bude mať
miesto  trvalého pobytu  v Handlovej  a bude navštevovať materskú školu  a základnú školu v Handlovej.
Navrhol tiež rozhodnúť  o tom, že dieťa bude  môcť počas letných prázdnin  vycestovať do zahraničia -
k jeho sestre,  ktorá je matkou N. a Y., s ktorými dieťa žije od útleho veku.

16.  Pokiaľ matka dieťaťa hodlá  presídliť dieťa do Prešova,  v tomto smere  neboli vôbec skúmané
podmienky bývania a dostupnosť škôlky a školy v blízkosti  bytu. V tomto smere je  rozhodná aj tá
skutočnosť, že by malo byť nariadené  znalecké dokazovanie aj na starú matku  N. O.,  nakoľko sama
uviedla, že  bola alkoholičkou.   Domnieva sa, že  nestačí jednostranné  vyhlásenie N. O., že už s
alkoholom nemá problémy.

17. V závere zhrnul, že okresný súd  sa nezaoberal  spravodlivou  rovnováhou medzi najlepšími
záujmami  dieťaťa a právami  matky   a celkom zjavne  preferoval záujem matky pred záujmom dieťaťa,
ktorého „necitlivo vytrhol z jeho doterajšieho  životného prostredia“, pritom  sa priklonil  k názorom znalca
a matky, bez  zváženia ďalších faktorov, najmä jeho rodičovských práv, práv starých rodičov Y. a hlavne
najlepšieho  záujmu  dieťaťa.

II. Starí rodičia dieťaťa vo svojom odvolaní, ktoré podali prostredníctvom  svojho zástupcu, navrhli zrušiť
rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd  z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že je  v najlepšom záujme maloletého T.
jeho zverenie do osobnej starostlivosti  matke, pričom konštatuje, že  matka je spôsobilá vykonávať
starostlivosť  o syna za pomoci príbuzných, najmä svojej  matky,  ktorá  je jej opatrovníčkou.
Matka dieťaťa  opakovane počas konania  verbalizovala obavu  a pochybnosti , či rodičovskú rolu
dokáže zvládnuť komplexne.  Zo  správy z mediačného procesu zo dňa 09.12.2014 vyplynulo, že je
najproblematickejšie vyriešiť  obavu  starej matky, či matka dieťaťa bez  cudzej pomoci so zdravotným
hendikepom  zvládne dieťa, ktoré  je živé, potrebuje veľa pozornosti a lásky, je  citlivý  a pohybovo
nadaný.  Súd v závere udáva, že v starostlivosti  o dieťa bude potrebná pomoc jej  príbuzných, najmä
matky, ktorá  viackrát  prisľúbila dcére pomoc pri výchove. Kolízny opatrovník  vo svojej správe  vyslovil
súhlas so zverením mal. T.  do osobnej starostlivosti matky, avšak  tento  súhlas udelil  s poukazom
na vyjadrenie  starej matky N. O.,  ktorá matke prisľúbila  pomoc pri výchove dieťaťa.  Stará matka
N. O. od začiatku parazitovala na nešťastí svojej dcéry, čo potvrdzuje  aj skutočnosť, že síce poberala
opatrovateľský príspevok na dcéru, hoci bola od nej vzdialená cca  300  km,  takže úlohu opatrovateľky
nemohla vykonávať.  Je priam zarážajúce, že v najťažších chvíľach   života dcéry nestála po jej boku,
nepostarala  sa o ňu a o jej maloletého syna, hoci ide o jej jediné biologické dieťa. Aj  v priebehu  konania
deklarovala  snahu pomôcť svojej dcére získať  syna, prisľúbila  pomoc pri jeho starostlivosti  a výchove,
pričom toto zostalo iba v rovine verbálnej,  a v skutočnosti  pre vec a pomoc  matke získať si náklonnosť
dieťaťa neurobila nič.  Vzhľadom k tomu, že ide o nezamestnanú osobu, mohla byť fyzicky nápomocná
svojej dcére a pokúsiť sa o zblíženie so svojim vnukom,  keďže ako sama uviedla,  vnuka  nevidela
trištvrte roka.  Možno jej správanie  pramenilo aj zo skutočnosti, že sa jedná o psychiatrického pacienta,
pričom podľa informácií bol  hospitalizovaná  v psychiatrickej liečebni Plešivec.  Svedkyňa  N. O. (matka
odporkyne) vo svojej výpovedi  pred okresným súdom  uvádza, že v minulosti mala problém  s alkoholom,
a to údajne v čase, kedy prechádzala  ťažkým obdobím rozpadu svojej rodiny a manželstva.   Zverením



do osobnej starostlivosti matke súd sleduje zabezpečenie  zdravého vývoja maloletého, avšak matka
dieťaťa má sklon k striedaniu partnerov.   Nie raz do bytu, ktorý  obýva matka maloletého a ktorého je
nájomníčkou, bola privolaná  hliadka mestskej polície.  Naposledy bola hliadka privolaná do bytu matky
maloletého z dôvodu  násilného správania  sa jej priateľa voči  osobe matky maloletého.  Aj na základe
uvedeného  mali za to, že matka maloletého  nie je svojim konaním a rozhodovaním  schopná zabezpečiť
maloletému  vhodné a stabilné  rodinné  zázemie,  v ktorom  bude mať maloletý pocit istoty a bezpečia.
Maloletý sa viackrát vyjadril  na adresu matky, že má z nej strach a prípadné podobné  stresujúce udalosti
by u maloletého mohli viesť k vystupňovaniu  tohto strachu  a obavy z nej.  Matka o syna  nikdy nemala
úprimný záujem, ako to verbalizuje.  Žiadosť matky o zverenie maloletého  do jej osobnej starostlivosti
je z jej strany šikanou  voči nim,  ako to dokazuje pravidelnými, nezmyselnými podnetmi a oznámeniami
na Mestskú políciu Handlová, kde je dôverne poznajú.  Síce prezentuje  jej vrúcny vzťah   k svojmu
synovi, avšak do dnešného dňa sa nezaujímala o to, či má zaobstarané  všetky nevyhnutné  potreby,
či mu niečo nechýba. Je to milujúca matka, ktorá svojmu dieťaťu nedá  v priebehu rokov žiadny dar,
maličkosť, či má narodeniny alebo sú Vianoce.  Týmto nepoukazujú  na drahé dary, ako znak prejavu
lásky zo strany matky.  Okrem iného matka  svoj nezáujem o maloletého dokázala aj na stretnutí, ktoré
sa realizovalo po vynesení  rozsudku Okresného súdu Prievidza, pričom stretnutie matky s maloletým
v detskom centre v Handlovej  iniciovala stará matka. Matka sa  daného stretnutia síce zúčastnila,
avšak približne  po 15 minútach strávených s maloletým  odišla.  Z uvedeného vyplýva, že  nie je medzi
matkou a synom vytvorená   taká  citová väzba, aby matka dokázala tolerovať v rámci vzájomného
vzťahu  so synom  nenapĺňanie jej vlastných očakávaní.   Matka sa síce hodnotí  ako  schopná zdravotne
zvládnuť  rodičovskú rolu, ale zároveň vyslovila obavy a pochybnosti, či túto rolu  sama dokáže zvládnuť
komplexne, a to na úrovni  ako výchovy, tak aj starostlivosti  o syna.  Maloletý si v priebehu  jeho zverenia
do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti  k starým rodičom vytvoril  pevný citový vzťah, a prípadné
odlúčenia od nich môže  u maloletého viesť k emočným poruchám.  To vyplýva i z toho, že  dohodnutý
styk  maloletého s matkou  sa nerealizoval úplne, avšak chyba nebola na ich strane.  Maloletý  odmieta
spať v domácnosti matky.  Toto správanie pravdepodobne  pramení  z toho, že  ich domácnosť považuje
za svoj skutočný  domov.  T. je dieťa, ktoré s ťažkosťou prijíma  zmeny, preto náhla zmena výchovného
prostredia  môže na ňom zanechať nepriaznivé psychické  následky.   Maloletý  svoj vzťah s matkou
nadväzuje len z obavy  z odlúčenia od nich. Momentálne ani neuvažuje nad skutočnosťou, že by mal
opustiť ich domácnosť a byť zverený  do  starostlivosti matke,  z ktorej  má strach.  Pravidelne  sa snaží
utvrdzovať v tom,  že bude aj naďalej žiť s nimi, a v jeho živote  sa nič nezmení.  Pravidelne  ráno cestou
do škôlky sa utvrdzuje v tom, že v určený čas ho príde vyzdvihnúť práve  stará mama. Táto jeho láska k
nim pramení  pravdepodobne zo skutočností, že  sa o T. starali  od jeho troch mesiacov, zabezpečovali
mu fakticky všetky potreby.   Maloletý  T. považuje  ich domácnosť za svoj domov, pozná ho, cíti  v ňom
bezpečie a istotu.  Má  k nim vytvorený  intenzívny citový vzťah, pričom poznajú jeho potreby.   Je v
najlepšom  záujme  dieťaťa postupné zbližovanie s matkou a nie náhla zmena výchovného prostredia,
jeho vytrhnutie  z ich domácnosti a následné zverenie  do osobnej starostlivosti matke.  Maloletý  je v
citlivom období, onedlho  dôjde  v jeho živote k podstatným zmenám, keď  začne navštevovať  školské
zariadenie. V tomto pre dieťa nie ľahkom  období,  kde sa od neho bude vyžadovať trpezlivosť, pozornosť
a disciplinovanosť je pre dieťa  potrebné stabilné domáce zázemie, zvýšená potreba pomoci dospelej
osoby pri učení a podobne.  Zmena výchovného prostredia, prípadne  úplná zmena bydliska, t. j.
sťahovanie  sa do mesta Prešov, ako avizovala matka maloletého, nie je  pre maloletého vhodná a
každopádne by bola pre neho stresujúca.  Dávajú do pozornosti jeho  pozitívny „súrodenecký vzťah“
s maloletými N.  a Y.,  s deťmi  sestry otca maloletého, ktoré s ním obývajú  spoločnú domácnosť. Je
úplne prirodzené a pozitívne, keď maloletý T. má k deťom sestry otca maloletého  vybudovaný taký
pozitívny vzťah,  že ich nazýva bratmi.   Je na zvážení súdu, či v súčasnosti a v najlepšom záujme
maloletého, s ohľadom na to, aby sa nevystavoval konaniu, ktoré u neho môžu  vieš k emočným zmenám,
a aby si primárne vybudoval  základnú citovú väzbu na svoju matku neposlúži v prvom rade rozsiahla
úprava  styku maloletého  s jeho matkou. Od času, kedy  začali maloletého pripravovať na skutočnosť,
že bude žiť so svojou matkou, ktorá  sa o neho bude starať s láskou, sa maloletý uzatvára do seba,
nevie pochopiť, prečo  by mal zmeniť domácnosť, keď on chce byť s nimi, so starými rodičmi, ktorí  ho
doteraz vychovávali, starali sa o neho  s láskou a obetou, je u nich šťastný a k matke nemá vybudovaný
vzťah.  Má z matky obavu prameniacu zo zmeny jej nálad, neustáleho vyvolávania konfliktu  so starou
matkou, ktorej bol zverený, pričom  matka maloletého  afektívne riešila a rieši  spory  so starou matkou.  V
konaní pred  prvostupňovým súdom  nebolo jednoznačne preukázané,  že matka maloletého  je schopná
zvládnuť 24 hodinovú starostlivosť o výchovu a každodenné potreby maloletého.  Prvostupňový súd  má
za preukázané, že matka  starostlivosť o výchovu a potreby maloletého zvládne  len za pomoci inej
fyzickej osoby.  Prvostupňový  súd, ako aj kolízny opatrovník svoje rozhodnutie   o zverení maloletého



do osobnej starostlivosti  matke  podmieňuje o prísľub matky odporkyne, u ktorej  neskúmal predpoklady,
či dokáže dcére  pomôcť k vytvoreniu  vhodného výchovného prostredia potrebného pre maloletého.
Prvostupňový súd  dostatočne nezistil  u maloletého pripravenosť na zmenu, s poukazom  na  jeho
vek, rozumovú vyspelosť a citové väzby k starým rodičom, z výchovného prostredia starých rodičov do
domácnosti matky.  Znalec z odboru psychológie  PhDr. Ján Šútovec PhD. vo svojich odpovediach  vo
viacerých bodoch udáva, že nemá vybudovaný vzťah k matke, matka nemá u dieťaťa žiadnu autoritu
a v ďalšom bode navrhuje, aby dieťa bolo zverené  do osobnej starostlivosti matky.  Vzhľadom na
tieto skutočnosti  navrhujú, aby bolo  vykonané kontrolné znalecké dokazovanie a aby bolo  vykonané
znalecké  dokazovanie z odboru  pedopsychológie a taktiež aj neurológie na zdravotný stav matky a
jej schopnosti  riadne sa starať  o výchovu a výživu  svojho maloletého syna.  Znalec vykresľuje len
vzťah dieťaťa k matke, ktorý  je podľa jeho slov prehliadavý, avšak aký je citový vzťah matky k dieťaťu,
neodpovedal.  Znalec mal predložiť  vhodné usmernenie pre matku, ktoré by jej pomohlo  do budúcnosti
pri  budovaní rodičovskej  spolupráce vo vzťahu k dieťaťu a podpor jeho styku s matkou. Avšak znalec
vhodné usmernenie   nepredložil, pričom odporučil zverenie dieťaťa  do osobnej starostlivosti matke.
Pričom toto usmernenie  je nevyhnutné na preklenutie náročnej situácii, kedy dieťa nemá k matke
vytvorenú  citovú väzbu, matka nemá u dieťaťa žiadnu autoritu.

Matka dieťaťa vo svojom písomnom stanovisku k odvolaniam otca a starých rodičov navrhla rozsudok
okresného súdu  potvrdiť. Uviedla, že  navrhovatelia a otec dieťaťa  odôvodňujú svoje odvolanie tým, že
N. O., ktorá prisľúbila  pomoc pri výchove dieťaťa, je nedôveryhodná osoba,  ktorá   navyše parazituje
na vlastnej dcére,  zároveň poukazujú na  promiskuitný  život matky, ktorá si   navyše nevie získať
náklonnosť dieťaťa.  Nepodložené tvrdenia  starých rodičov proti matke a starej matke dieťaťa považuje
za účelové, s cieľom zvrátiť  prvostupňové rozhodnutie. Uviedla, že počas tehotenstva dostala náhlu
cievnu mozgovú príhodu, v dôsledku  čoho  bola dva týždne v kóme.  Po pôrode maloletého  T. ju
prepustili domov. Jej zdravotný stav bol taký, že sa nedokázala postarať ani o seba. Bola čiastočne
ochrnutá, mala postihnuté rečové  centrum a rôzne neurologické príznaky.   Bola odkázaná na pomoc
druhých.  Potrebovala   liečenie  a rehabilitácie, s čím jej pomáhala je matka N. O.. Táto nebola schopná
zabezpečiť starostlivosť o ňu a aj  o maloletého T..  Otec dieťaťa  bol vo výkone trestu, preto sa  staré
matky dohodli, že N. O.  sa bude starať  o matku dieťaťa a o dieťa matka otca.

Za pomoci  N. O. absolvovala  množstvo  intenzívnych  rehabilitácií, cvičení a liečení. Trvalo tri roky,
kým sa ako tak mohla zaradiť do bežného života.  Stálo to nemalé finančné prostriedky, ktoré   pomáhala
platiť N. O. jej rodina.  Po mozgovej príhode  jej  síce zostali následky, má narušenú motoriku a rečové
centrum, ale dokáže  sa o seba postarať sama. Začala sa zaujímať o svojho syna. Nakoľko  dlhú dobu
absentovala v jeho živote, chcela  si postupne vytvoriť  s dieťaťom vzťah.  Všetko chcela riešiť nenásilnou
formou.  Kvôli tomu sa  rozhodla bývať v Handlovej, v blízkosti  syna.  Jej matka nemohla s ňou ísť bývať
z Prešova, pretože žije so svojou matkou, ktorej  pomáha. Prenajala  si byt v blízkosti starých rodičov,
aby bola čo najbližšie k dieťaťu.  Spočiatku  boli vzťahy medzi účastníkmi dobré. Keď dala najavo, že
má záujem  získať dieťa do svojej starostlivosti, vzťahy sa zmenili.  Starí rodičia jej začali zabraňovať
v styku  s tvrdením, že dieťa nemá matku rád.  Pri vytváraní  vzťahu dieťaťa s ňou neboli  nápomocní,
naopak začali  v dieťati  pestovať neznášanlivosť k nej, najmä z hľadiska  jej zdravotného   handicapu.
Poukázala na  prostredie, v ktorom dieťa žije, ktoré považuje za nedostačujúce.  Starí rodičia bývajú v
prenajatom dvojizbovom byte, v ktorom s nim bývajú ešte dve maloleté deti ich dcéry, ktorá pracuje v
zahraničí a za deťmi dochádza. Maloleté dieťa  chodí do  škôlky, odkiaľ ho  brávajú  domov, pretože
podľa vyjadrenia starej matky, v škôlke nechce spať.   To však stará matka  neuviedla, že ho  brávajú
domov preto,  že  doteraz potrebuje na spanie  cumlík a ešte do januára tohto roka spával  s plienkou.

Stará matka   opakovane poukazuje na neschopnosť matky  vychovávať svoje dieťa, avšak opomenula,
že ani jedno z jej detí, ktoré  vychovala, nevedie  usporiadaný život. Otec dieťaťa (jej syn), je opakovane
za násilné trestné činy vo výkone trestu  a dcéra je dvojnásobná slobodná matka.  Vnuci, ktorí  sú vo
výchove starej matky, sú problémové deti, ktoré v škole dosahujú podpriemerné  výsledky. Tvrdenia
starej matky  o promiskuitnom  živote  matky dieťaťa sú ničím nepodložené.  Minulý rok mala partnera,
v súčasnosti s nikým neudržiava žiadny vzťah.

Stará matka v odvolaní tvrdí,  že  toto všetko robí len v záujme dieťaťa. Avšak  po rozhodnutí
prvostupňového súdu, keď za ňou prišla dohodnúť  sa na spôsobe  prevzatia dieťaťa, aby  to nebol
pre dieťa šok a ako  by potom riešili  styk so starou matkou, táto jej povedala, že keď sa  rozhodnutie
súdu potvrdí, nech si dieťa berie  a ona  už o ďalší styk nemá záujem. Matka dieťaťa uviedla, že žije z



invalidného dôchodku, ktorý je  265 eur mesačne. Tento príjem jej nepostačuje ani na bežné výdavky.
Preto jej s platením  nájomného  pomáha rodina. Preto sa aj  dostala do omeškania  s platením výživného,
ktoré  aj v plnej výške doplatila a trestné stíhanie bolo zastavené. V súčasnosti  platí výživné na dieťa
riadne.  V prenajatom byte vytvorila  vhodné podmienky, aby maloletý  mohol u nej prespávať. Doposiaľ
jej to nebolo umožnené. Odporkyni je umožňovaný styk  s maloletým synom, ale len za podmienok
stanovených  starou matkou.  Nie je pravdou ani to, že maloletému nedáva žiadne darčeky. Práve cez
darčeky  si spočiatku  vytvárala   s maloletým  kontakt. Potrebovala   spôsob, akým  by sa mohla  dieťaťu
priblížiť a cez drobné pozornosti  to bolo najjednoduchšie.  Z rozboru znaleckého  posudku vyplynulo, že
„navrhovatelia na jednej strane  účelovo interpretujú   okolnosti, za akých  sa ujali maloletého „matka po
pôrode dieťa opustila“ a na druhej strane zveličujú jej zdravotné ťažkosti a spochybňujú  jej zdravotnú,
ale i mravnú spôsobilosť starať sa o dieťa. Chlapec bol vychovávaný  hyperprotektívne -  stará mama si
s ním kompenzovala  frustrácie z vlastných detí - tri dospelé  dcéry - ani jedna vydatá, dve sú slobodné
matky, syn je už druhýkrát vo výkone trestu. Stará matka spáva v manželskej posteli  s mal. T.. Vychováva
ho tak, aby si k matke nevytvoril žiadnu citovú väzbu a naopak snaží sa o to, aby si utvoril  vzťah k otcovi
- dvakrát odsúdenému kriminálnemu recidivistovi.  Maloletého naviedli na účelovo pozitívne odpovede,
týkajúce sa matky pri výsluchu   sudkyňou. Chlapcove výroky pri výsluchu  i u znalca sa diametrálne
rozchádzajú s prejavmi  jeho správania  voči  matke. Celé konanie  sprevádza alibizmus, v rámci ktorého
všetci zainteresovaní verbálne deklarujú  potrebu zverenia dieťaťa  do osobnej starostlivosti matky,
ale reálne kroky sa situujú  do bližšie  neurčenej budúcnosti. Nie je na prospech  maloletého, ak jeho
výchovu manažuje  jeho 54ročná stará  matka, ktorá sa stará ešte o dvoch ďalších vnukov v dvojizbovom
byte a nie jeho 27ročná matka,  ktorá   má v každom ohľade väčšie možnosti. Nie je na prospech
vývinu  autonómnej  morálky maloletého, aby bol vychovávaný  v prostredí  bagatelizácie skutkov svojho
otca, zveličovanie matkinej neschopnosti, rôznych účelových tvrdení v rozpore s konaním, výhovoriek
atď“.  Maloletý T. bol zverený  do  náhradnej starostlivosti  navrhovateľov  v čase, keď starostlivosť
o maloletého  nebola schopná  zabezpečovať odporkyňa - jeho matka.  Vzhľadom na svoj zdravotný
stav bola nútená so zverením  dieťaťa navrhovateľom súhlasiť.  Situácia účastníkov sa medzičasom
zmenila. Odporkyňa  je schopná  starostlivosť  o dieťa zabezpečiť.  Je právom odporkyne vykonávať
svoje  rodičovské práva a podieľať sa na starostlivosti   a výchove svojho maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník  zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd  preskúmal  vec v intenciách  ust. § 212 ods.  2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že  rozsudok okresného súdu  je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.   O odvolaniach  rozhodol bez nariadenia pojednávania  odvolacieho súdu podľa §
214 ods.  2 O.s.p., v zmysle ktorého  pojednávanie  nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že  okresný súd  úplne zistil skutkový stav, tento správne vyhodnotil
podľa ust. § 132 O.s.p.  a zo svojich zistení  vyvodil  správny právny záver. Rozhodnutie odôvodnil
podľa zákonných kritérií  v § 157 ods. 2 O.s.p., správne a presvedčivo, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
sa odvolací súd plne identifikoval  s odôvodnením rozsudku  okresného súdu a súčasne považuje  za
potrebné  akcentovať  nasledovné skutočnosti:

V ustanovení  § 28 Zákona o rodine je upravený inštitút rodičovských práv a povinností.

Vo svojom  odseku 1 príkladmo  vymedzuje ex pressis verbis súhrn práv a povinností, ktorý  tvoria obsah
tohto  inštitútu.

Podľa §  28 ods. 1 písm. a) ide o sústavnú a dôslednú  starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný  vývoj  maloletého, podľa písm. b) o zastupovanie maloletého  dieťaťa, podľa písm.  c) o
správe majetku  maloletého dieťaťa.

V zmysle  ods. 2 citovaného ustanovenia, rodičovské práva  a povinnosti  majú obaja rodičia. Pri ich
výkone  sú povinní  chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V určitých prípadoch, ak to  vyžaduje záujem  maloletého  dieťaťa, môže súd  zveriť maloleté  dieťa do
náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine).



Ide o výnimku zo zásady, že starostlivosť  o výchovu a všestranný  vývoj maloletého dieťaťa je
predovšetkým právom a povinnosťou  jeho rodičov.  Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti má dočasný
charakter, kým rodičia dieťaťa z rôznych dôvodov nie sú  schopní vykonávať  osobnú  starostlivosť  o
dieťa.  Týmto výchovným opatrením dochádza  k faktickému  obmedzeniu rodičovských práv.

V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine,  náhradná osobná starostlivosť zaniká
právoplatným rozhodnutím súdu  o zániku  dôvodu, pre ktoré bolo maloleté  dieťa zverené  do náhradnej
osobnej starostlivosti.

Ako správne   uviedol vo svojom odvolaní  otec dieťaťa,  imperatívom  v konaní  vo veciach starostlivosti
súdu  o maloleté deti je záujem dieťaťa (Článok 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa, do ktorého
ustanovení  sukcedovala  aj Slovenská  republika po svojom vzniku).

Pri  rozhodovaní  súdu o maloletých deťoch súd prihliada  aj na názor dieťaťa, pokiaľ toto je  schopné
na svoj  vek a rozumové schopnosti  formulovať svoj názor.

Vychádzajúc z judikatúry ESĽP platí zásada proporcionality medzi právami  dieťaťa a rodičov, pričom
prioritou je najlepší záujem  dieťaťa.

V posudzovanej veci  sa okresný súd  dôsledne  riadil  uvedenými predpismi a  zásadami pri rozhodovaní
danej veci. Správne zisťoval, či zanikli dôvody, na základe ktorých bolo dieťa zverené  do  náhradnej
osobnej starostlivosti a rovnako  aj  okolnosti, či vzhľadom na časový faktor, bude možná osobná
starostlivosť rodiča z hľadiska citového vzťahu a aké riešenie  bude na prospech dieťaťa.

Maloleté dieťa bolo rozsudkom   Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. júla 2012, č. k.  7P/10/2012-151
zverené do spoločnej  náhradnej  osobnej starostlivosti  manželom U.  a Y.  Y..

Dôvodom zverenia  dieťaťa do  náhradnej osobnej starostlivosti bol objektívny  zdravotný stav matky
dieťaťa, ktorú počas gravidity postihla  cievna  mozgová príhoda s vážnymi následkami, ktoré je bránili v
starostlivosti   o dieťa.  Otec dieťaťa tiež nebol schopný  zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, keďže
od 01.07.2010 je vo výkone trestu odňatia slobody. Trest mu má skončiť 01.05.2017.

Matka dieťaťa napriek svojím zdravotným problémom,  ktoré vyžadovali  rehabilitácie, liečbu, liečebné
pobyty a sama potrebovala pomoc, sa o dieťa zaujímala, začala  žiť v Handlovej, aby s dieťaťom
nadviazala  kontakty a vzťah.

Rozsudkom Okresného súdu  Prievidza zo  dňa 10.02.2014, č. k.  17P/22/2013-165,  návrh matky na
zverenie dieťaťa do jej osobnej  starostlivosti bol zamietnutý, keď na základe  výsledkov dokazovania
súd dospel k záveru, že  kladné rozhodnutie  o návrhu matky nebu e v záujme maloletého dieťaťa,
najmä vzhľadom na jeho emočnú  viazanosť na starú matku a možné následky jeho odňatia.

Dieťa začalo  od 03.04.2014 navštevovať  materskú školu, preto manželia  Krížovci požiadali o zmenu
rozsudku  o úprave styku matky s dieťaťom návrhom zo dňa 11.06.2014.  V priebehu konania   matka
dieťaťa  a jeho  stará matka sa  zúčastnili procesu   mediácie s cieľom  obnovenia  rodičovských väzieb
(správa  z mediačného procesu z 21.11.2014, č. l. 21 spisu),  konajúca   sudkyňa vypočula maloleté
dieťa v materskej škole, bolo vydané predbežné opatrenie o úprave styku matky  s dieťaťom,  ktorého
účelom  bola postupná  a trpezlivá  obnova citových väzieb  medzi matkou a dieťaťom.  Pri vydaní
predbežného opatrenia okresný súd vychádzal  z poznatkov získaných pri výsluchu dieťaťa, ktoré  matku
striktne neodmieta.

Súčasne okresný súd   nariadil  znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie. Za znalca  pribral
PhDr. Jána Šútovca, PhD.,  ktorý  zodpovedal na  súdom uložené otázky.

Podľa § 132 O.s.p.,  dôkazy súd hodnotí  podľa svojej úvahy, a to  každý dôkaz  jednotlivo  a všetky
dôkazy  v ich vzájomnej súvislosti, pritom   starostlivo  prihliada  na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo  uviedli účastníci.  Skutkový záver sudcu, vychádzajúci  z vykonaných  dôkazov je vecou
vnútorného presvedčenia a myslenia konajúceho sudcu.



Znalecký dôkaz (§ 127 O.s.p.) je len  jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí súd podľa § 132.  V
porovnaní  s iným dôkazovými  prostriedkami súd  pri jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu.
Ak  dospeje k záveru,  že znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý,  môže ho  dať preskúmať
inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Bez  vykonania  nového znaleckého  dokazovania
alebo iného  zrejmého dôkazu, súd  sám nemôže urobiť  iné odborné závery.

V posudzovanej veci okresný súd   hodnotil  vykonané  dôkazy, vrátane znaleckého  posudku podľa
uvedených kritérií,  vzal do úvahy aj stanoviská  účastníkov, ktoré  prezentovali počas konania.

Z výsledkov dokazovania vyplynul záver, že z hľadiska  najlepšieho záujmu dieťaťa už nie je potrebná
náhradná osobná starostlivosť, pretože o dieťa  je  schopná   postarať sa jeho matka.  Ako vyplynulo  z
prednesov matky a starej matky dieťaťa na pojednávaní, maloletý  už sám alebo  s kamarátmi  chodí
k matke,  túto neodmieta,  rešpektuje  ju. Má problém so spaním, ale  tento problém má  aj   v škôlke.
Kolízny opatrovník na základe  šetrenia v domácnosti matky, navrhol  vyhovieť návrhu  matky na zverenie
maloletého do jej  osobnej starostlivosti a súčasne navrhol  nariadiť  dohľad nad výchovou.  Stará matka
dieťaťa  ponechala  rozhodnutie  na úvahe súdu. Stará matka dieťaťa zo strany matky  deklarovala
matke dieťaťa pomoc pri starostlivosti  o potreby dieťaťa.

Závery znaleckého posudku, lekárske správy o aktuálnom  zdravotnom stave matky (MUDr. Čentíková
z 29.09.2015, že matka je úplne sebestačná pri  väčšine   samoobslužných  úkonov), okolnosť, že dieťa
samo  chodí do domácnosti  matky, kde sa táto o neho stará, je teda zrejmé, že  matku neodmieta,  to
sú všetko právne významné skutočnosti, na základe ktorých okresný súd  správne dospel  k záveru, že
zanikli  dôvody na  náhradnú  osobnú  starostlivosť  o maloleté dieťa, a preto  správne túto zrušil podľa
§ 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine.  Súčasne podľa dikcie § 36 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon
rodičovských práv k dieťaťu, keďže  rodičia dieťaťa  spolu nežijú.  Správne, na základe  objektívnych
skutočností zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, pretože jeho otec  je od roku 2010 vo  výkone
trestu odňatia slobody.  Rozsah  zákonnej  vyživovacej povinnosti  otca určil podľa kritérií   v ust. §  62
Zákona o rodine, v danom prípade  minimálne výživné  podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

Pokiaľ otec dieťaťa sa domáha úpravy styku  s dieťaťom a poukazuje  na svoje práva  rodiča na kontakt
s dieťaťom aj v prípade, že je  vo výkone  trestu odňatia slobody, k tomu odvolací súd považuje  za
potrebné uviesť, že súd upraví styk rodiča s dieťaťom iba na návrh a v záujme dieťaťa v prípade, ak
sa rodičia o styku   nedohodnú.

Vzhľadom  na to, že medzi  rodičmi  neprebehla komunikácia  o tejto otázke, až po  nedosiahnutí dohody,
môže otec  dieťaťa podať návrh na úpravu styku, ktorý  súd posúdi  a rozhodne o ňom podľa zákonných
aspektov v § 24 ods. 4 Zákona o rodine.

Identický  bude postup aj v prípade, ak sa medzi rodičmi nedosiahne dohoda o podstatných veciach
súvisiacich  s výkonom rodičovských práva a povinností (§ 35 Zákona o rodine).

Pokiaľ ide o styk  dieťaťa  so starými rodičmi, prípadne inými osobami, domáhať sa úpravy styku podľa
§ 25 ods. 5 Zákona o rodine majú právo tieto osoby, ak sa  nedosiahne  dohoda.

V závere  odvolací súd  dodáva, že  v danej veci okresný súd  postupoval  s najvyššou starostlivosťou a o
blaho maloletého dieťaťa, zodpovedne a s čo najširšom rozsahu uplatnil v konaní vyšetrovaciu  zásadu
na zistenie právne významných skutočností. Jeho rozhodnutie  vo veci   zodpovedá zákonu, je správne,
preto ho  odvolací súd potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .