Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/567/2013 z 6. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. marca 2017, sp. zn. 14Co/567/2013, ECLI:SK:KSBA:2017:1212232712.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/567/2013 | ECLI:SK:KSBA:2017:1212232712.1 | 2017-03-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 470 ods. 2 CSP, § 54 ods. 2 OZ, OZ, CSP, § 39 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 41 ods. 1 ZRK, § 53 ods. 3 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 470 ods. 1 CSP, § 54 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 ZRK, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eddce1f8-8599-4527-b8f3-03cc5a58d0fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1212232712.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/567/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212232712
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212232712.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobkyne: W. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, I., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátskou kanceláriou
verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 35 940 875, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k.
19C/253/2012-164, zo dňa 2.5.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 19C/253/2012-164, zo
dňa 2.5.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Čiastočným rozsudkom č. k. 19C/253/2012-164, zo dňa 2.5.2013 súd prvej inštancie zrušil rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s. so
sídlom Trnavská 7, Bratislava, vydaný v konaní vedenom pod spisovou značkou R./XXXX/XXXX dňa
19.10.2012. Druhým výrokom rozhodol, že o zvyšku žaloby a trovách konania rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 prvá veta
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 a § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) a § 152 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
mal za zistené, že žalobkyňa dňa 28.8.2006 uzavrela so spoločnosťou Poštová banka, a. s. Bratislava
(právnym predchodcom žalovaného), Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalovaného na základe žiadosti o poskytnutie
úveru, poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky - úver vo výške 20.000, - Sk (správne malo byť
50.000,- Sk - poznámka odvolacieho súdu) a záväzok žalobkyne poskytnutý úver prijať a splácať
ho v mesačných splátkach po 1.373,- Sk (správne malo byť po 1.376,- Sk - poznámka odvolacieho
súdu) počnúc od 27.9.2006. Prílohou Zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky pre úver, pričom v
článku 9 - Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 9.2, veta druhá, bolo uvedené, že v prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe
alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodných podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad



a zánik Zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., Bratislava podľa jeho vnútorných
predpisov. Žalobou podanou dňa 1.10.2010 na Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., Bratislava, sa žalovaný v procesnom postavení
žalobcu, domáhal voči žalobkyni v procesnom postavení žalovanej, zaplatenia sumy 1.595,67 eur s
príslušenstvom a trov rozhodcovského konania.
Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.
s., Bratislava svojim rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.10.2012, sp. zn. R.XXXX/XXXX, zaviazal
žalobkyňu, v procesnom postavení žalovanej, zaplatiť žalovanému, v procesnom postavení žalobcu,
sumu 1.595,68 eur, zmluvný úrok vo výške 15,68 % ročne zo sumy 1.595,68 eur od 15.5.2009 do
zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.595,68 eur od 15.5.2009 do
zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania v sume 745,78 eur, náhradu poplatku
za rozhodcovské konanie v sume 93,66 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 184,02 eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni
dňa 10.11.2012.

4. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd prvej
inštancie k záveru, že napadnutý rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 40 ods.1
písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo
Zmluva o úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného, je zmluvou
spotrebiteľskou. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ani ustanovenie o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská
doložka v tejto zmluve nebola individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je
neplatná. Na základe tejto skutočnosti preto ani nebolo možné založiť právomoc rozhodcovskému súdu
a rozhodcovský rozsudok je tak nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
rozhodol v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodcovského rozsudku s tým, že o zvyšku vymáhaného nároku
žalovaného voči žalobkyni a o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.

5. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 7.6.2013 a právnemu zástupcovi
žalovaného dňa 10.6.2013.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský
rozsudok, a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobkyne
zamietne v celom rozsahu, alternatívne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
Namietol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazom k nesprávnym skutkovým
zisteniam; že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; že v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; a že účastníkovi
konania - žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že v zmysle
ust. § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zaväzuje rozhodcovská zmluva aj
právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to,
že to vylúčené nebolo, žalovaný nemal inú možnosť, ako podať žalobu na rozhodcovskom súde v
zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá riadne, v súlade
so zákonom, čo vo svojom odôvodnení súd nespochybňoval. Zmluva o úvere bola uzatvorená pred
1.1.2008, teda pred novelizáciou OZ, týkajúcou sa spotrebiteľských vzťahov. OZ taxatívne vymedzoval,
ktoré zmluvy možno považovať za spotrebiteľské, a zmluva o úvere medzi nimi uvedená nebola. V
tom čase bola zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny obchod a uzatvárala sa podľa ust. § 497
OZ, teda nároky vzniknuté pred týmto dňom sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Nie je možné
aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008, keďže v zmysle prechodných
ustanovení k novele OZ a zákona o spotrebiteľských úveroch sa vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 1. januárom 2008, posudzujú podľa doterajších predpisov. Zmluvu o úvere nemožno
považovať za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle OZ, a teda na uvedený zmluvný vzťah nemožno ani
aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v OZ. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na zákaz retroaktivity právnych noriem. Namietol, že odôvodnenie rozsudku je mätúce, rozporuplné,
a nie je zrejmé, z akého dôvodu súd vylúčil použitie predpisov platných v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere a aplikoval retroaktívne normu. Z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, ako dospel k svojim



záverom, keďže konštatovanie zisteného skutkového stavu a aplikácia právnych predpisov sa vzájomne
vylučujú. Odôvodnenie rozsudku považuje žalobca za nedostatočné, pretože súd nedostatočne uviedol,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, nevysporiadal
sa so všetkými dôkazmi a skutočnosťami a neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, keďže uvedené posúdenie je
vnútorne rozporné. Súd sa nijako nevysporiadal s dôkazmi vykonanými v konaní, a to s tvrdeniami
žalobkyne, ktoré uviedla pri výsluchu, ani s listinnými dôkazmi, ktoré súdu zaslal rozhodcovský súd.
Odôvodnenie nespĺňa základné predpoklady v zmysle ust. § 157 ods. 1 OSP. Súd výlučne konštatoval,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo nebola individuálne dojednaná,
a preto je neplatnou zmluvnou podmienkou. Nijako nezdôvodnil, ako dospel po právnej stránke k
tomuto záveru bez toho, aby porušil zákaz retroaktivity a princíp právnej istoty. Súd nijako nezdôvodnil
nedostatok individuálnosti, ako dospel k tomuto záveru. Súd neaplikoval právne predpisy platné v
čase uzatvorenia zmluvy, porušil zákaz retroaktivity, a tým aj princíp právnej istoty. Uzatvorenie zmluvy
posudzoval podľa predpisov platných neskôr, o existencii ktorých žalovaný v čase podpisu zmluvy
vedieť nemohol, lebo neexistovali. Súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že je povinnosťou
banky ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona (§ 93 b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), ktorú si banka splnila. Súd na viacerých miestach
konštatuje, že obsah zmluvy je napísaný úplne drobným a ťažko čitateľným písmom a je nepochybne
formulárový, čo je absolútne absurdné. Uvedené konštatovanie sa nezakladá na skutočnosti, celý
obsah zmluvy je vyhotovený jednotnou veľkosťou písma. Žalobkyňa nepredložila lekársku správu,
z ktorej by vyplývalo, že trpí poruchou zraku, a teda je pre ňu obsah zmluvy nečitateľný. Súd tiež
na viacerých miestach konštatuje, že žalobkyňa namietala, že vôbec nevedela, čo je rozhodcovská
doložka, a v čase podpisu zmluvy tomuto ustanoveniu vôbec nerozumela, vôbec nevedela o čo ide, a
vie to až s odstupom času. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že v priebehu od podpisu zmluvy do dňa
podania žalobného návrhu získala právnické vzdelanie. Na jednej strane namieta svoju nevedomosť,
čo sa týka obsahu rozhodcovskej doložky, a na strane druhej bola schopná a spôsobilá vyhotoviť
návrh žaloby so všetkými jej náležitosťami. Stály rozhodcovský súd zaslal súdu fotokópiu spisovej
dokumentácie, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v žalobnej odpovedi uznala svoj záväzok
plniť, a neuplatnila námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu, alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, rovnako ani námietku premlčania. Z toho možno vyvodiť, že žalobkyňa
si bola vedomá právomoci rozhodcovského súdu a písomnosťou jemu zaslanou s ňou výslovne vyjadrila
súhlas. Existenciu takejto žalobnej odpovede v odôvodnení napadnutého rozsudku nespomína, ani sa
s ňou nijako nevysporiadal. Súd z tvrdení žalobkyne vyvodil, že právny úkon uzatvoriť rozhodcovskú
doložku je neplatný pre nedostatok vôle na strane žalobkyne, aj keď táto zmluvu podpísala slobodne
a vážne. Tvrdenie súdu je mätúce, nakoľko na jednej strane tvrdí, že neboli preukázané základné
atribúty platnosti právneho úkonu, aj keď neskúmal v konaní ich existenciu, a na strane druhej má
za to, že z uvedeného dôvodu je uzatvorenie rozhodcovskej doložky neplatné. Žalobkyňa vo svojom
návrhu neuviedla žiadne dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení, aj napriek tomu súd konštatoval absenciu
preukázania náležitostí právneho úkonu. Nie je však zrejmé, na základe akých dôkazov dospel k
tomuto záveru, keďže žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, a ani inak súdu
neboli takéto dôkazy predložené. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno v spore, a má teda svoje tvrdenia
preukázať. Tie, ktoré nepreukáže, by súd nemal brať do úvahy pri odôvodňovaní rozsudku. Nepravdivé
je tvrdenie žalobkyne v žalobe, že zaslala oznámenie rozhodcovskému súdu o tom, že popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Toto tvrdenie žalobkyňa nijako nepreukázala a zo spisu stáleho rozhodcovského
súdu vyplýva, že jej žalobná odpoveď takúto námietku neobsahuje. Vzhľadom na to, že toto nepravdivé
tvrdenie uvádza v žalobe bez toho, aby bola právne zastúpená, je zrejmé, že tohto práva si vedomá
bola, avšak vedome si ho neuplatnila. Súd túto skutočnosť nijako nevyhodnocoval. Tým bola opakovane
porušená zásada rovnosti účastníkov. Podľa žalovaného, rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory
v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní, nie
je v zmysle smernice Rady XX/XX/C. zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Na záver odvolania žalovaný zdôraznil, že
voľbou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojim podpisom a prejavil tak
svoju vôľu. Avšak súd svojim rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za irelevantnú, nerešpektujúc
ju nahrádza ju svojim rozhodnutím postaveným nad zákon. Súd zasiahol do zmluvnej voľnosti strán a
odňal žalovanému právo uspokojiť svoju pohľadávku, porušil základné princípy právneho štátu, ako aj
viaceré právne normy odvolávajúc sa na ochranu spotrebiteľa.



7. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 17.7.2013 (č.l. XXX spisu).

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
elektronickým podaním doručeným súdu dňa 30.7.2013 (č.l. XXX spisu). Uviedla, že s napadnutým
rozhodnutím súhlasí v celom rozsahu, nakoľko rozhodnutie je zákonné v každom smere. Žalobkyňa
trvá na tom, že rozhodcovská zmluva nebola platne dohodnutá. Predmetnú rozhodcovskú doložku si
žalobkyňa neprečítala, nebola na ňu osobitne zo strany žalovaného upozornená, hoci túto povinnosť
právny predchodca žalovaného mal v zmysle § 93b ods. 1 zákona o bankách. Dôkazné bremeno
splnenia tejto povinnosti žalovaný neuniesol, nakoľko v konaní splnenie tejto povinnosti nepreukázal.
Rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa základné zákonné náležitosti vyžadované zákonom
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 4 ods. 1, 2). Na platnú existenciu rozhodcovskej doložky
je potrebné splniť podmienku písomnej formy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V tomto
prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, čím nedošlo
k dodržaniu zákonom stanovenej formy, a teda rozhodcovská doložka je neplatná. Ak by aj bola
rozhodcovská doložka platná, išlo by v prejednávanom prípade o rozpor s ust. § 54 ods. 1 OZ, lebo
viazanosťou rozhodcovským konaním pred daným arbitrážnym súdom si žalobkyňa s určitosťou zhoršila
zmluvné postavenie. V zmluve, aj vo všeobecných obchodných podmienkach, absentujú akékoľvek
dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese toho sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“.
Konanie prebehlo len na základe písomností, konanie je pre spotrebiteľa prísnejšie, okrem iného tým,
že neukladá sudcom rozhodcovského súdu nepriznať nárok, ktorý je v rozpore s hmotným právom
na ochranu spotrebiteľa. Konanie je finančne nevýhodnejšie, neobsahuje žiadne možnosti oslobodenia
spotrebiteľa od platenia poplatkov. Absentujú ústavné zásady pre výber rozhodcov. Žalobkyňa nesúhlasí
ani s tvrdením žalovaného, že v prejednávanom prípade ide o absolútny obchod uzavretý podľa
Obchodného zákonníka, a preto ako taký sa má spravovať jeho režimom, a to najmä vzhľadom na
dátum uzavretia pred 1.1.2008. Podľa žalobkyne, daný vzťah je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský,
nakoľko žalobkyňu možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Z uvedeného
dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi účastníkmi brať na
zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v OZ, a najmä ustanovenia týkajúce sa
neprijateľných zmluvných podmienok. Táto úprava je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a poskytuje výraznú
ochranu pre spotrebiteľa. Aj vzhľadom na eurokonformný výklad (výklad súladný so smernicou Rady XX/
XXXX/C. o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), zmluvný vzťah tak v každom prípade
treba subsumovať pod normy občianskeho práva. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

9. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 7.8.2013 (č.l.
XXX spisu). Žalovaný sa k nemu nevyjadril.

10. Vec s opravným prostriedkom žalovaného bola predložená odvolaciemu súdu dňa 2.10.2013.

11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného dospel k
záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol
vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd
prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení
s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 7.3.2017.



13. Odvolacie námietky žalovaného nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový
stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonal
náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (účinnom do 30.6.2016) dospel k správnym skutkovým
zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval
zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj
náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP (účinnom do 30.6.2016) odôvodnil. Prihliadnuc na obsah
spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav veci, odvolací súd nezistil v postupe
súdu prvej inštancie ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP, účinný do 30.6.2016). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím
konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil
súhrnne, a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia bol
presvedčivý, odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2
OSP. Súd prvej inštancie v ňom dal kvalifikovanú argumentáciu o danosti uplatneného nároku žalobkyne
na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku pre absenciu právomoci rozhodcovského súdu
na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi konania, nakoľko rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme
rozhodcovskej doložky je neplatná. V odvolaní žalovaný neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za
následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu
neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie
stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani
obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Neobstojí námietka žalovaného, že predmetnú Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle OZ, a teda na uvedený zmluvný vzťah nemožno ani aplikovať ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v OZ. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že predmetný
zmluvný vzťah vznikol dňa 28.8.2006, pričom definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval
zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona v znení ku
dňu vzniku zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba , ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre
príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona v znení ku dňu vzniku zmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby. Podľa § 23a ods. 1 tohto zákona v znení ku dňu vzniku zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

15. Niet pochybností o tom, že predmetná Zmluvu o úvere je zmluvou spotrebiteľskou (žalobkyňa
nepoužila predmet plnenia na podnikanie; pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka
jeho podnikateľskej činnosti). Postúpením pohľadávky z Poštovej banky, a. s. Bratislava na žalovaného
sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila. S účinnosťou novely OZ, vykonanej
zákonom č. 153/2004 Z. z. sa od 1.4.2004 posilnila právna ochrana aj na vzťahy spred účinnosti, a teda
aj na predmetnú právnu vec.

16. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, týkajúcej sa zákazu retroaktivity ako spätného pôsobenia
právnych noriem v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka, účinnou od 1.1.2008, ktorou boli
upravené vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, keď predmetná úverová zmluva bola uzavretá
dňa 28.8.2006, odvolací súd túto vyhodnotil za neopodstatnenú. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom
prípade nejde o neprípustnú retroaktivitu hmotnoprávnej normy na daný vzťah strán sporu založený
úverovou zmluvou z roku 2006 a na zaradenie dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských
úveroch pod podrobovanie skúmaniu nekalosti, nakoľko i pred účinnosťou novej právnej úpravy bolo
potrebné vychádzať z v tom čase platnej právnej normy komunitárneho práva (smernice Rady č. XX/XX/
C. z 5. apríla 1993) upravujúcej túto sféru vzťahov, pričom komunitárne právo má prednosť pred právom
vnútroštátnym, i keď k jeho implementácii do vnútroštátneho právneho poriadku príde až dodatočne v
súvislosti s vývojom v spoločnosti.



17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. §
40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa, a to v súvislosti s neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Táto
ochrana spotrebiteľa je spotrebiteľovi priznaná smernicou Rady č. XX/XX/C.. Aby nekalé podmienky
neboli záväzné pre spotrebiteľa, súd na ktorý bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozhodnutia, môže posúdiť neplatnosť tohto rozhodnutia aj v prípade, ak spotrebiteľ neuplatnil neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v rámci rozhodcovského konania (rozsudok Súdneho dvora X-XXX/XX zo dňa
26.10.2006).

18. V danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú nepochybne treba považovať za
spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 a 53 OZ). Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (Poštovou bankou a.
s. - právnou predchodkyňou žalovaného) na vopred pripravenom tlačive tak, že spotrebiteľ (žalobkyňa)
nemal možnosť zmeniť jej obsah. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka predstavuje
neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku. Ide o dojednanie v spotrebiteľskej zmluve obsiahnuté
v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá s poukazom na § 53 ods. 2 a § 53 ods. 3 OZ nebola
žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných
podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc
na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na
obchodné podmienky zmluvy o úvere a splýva s ostatnými dojednaniami. Rozhodcovskú doložku si
žalobkyňa zjavne osobitne nevyjednala a zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť.
Neplatná rozhodcovská doložka úverovej zmluvy nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo
veci konať a rozhodnúť, preto rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom bez platnej rozhodcovskej
zmluvy, je právne neúčinný, je neschopný vyvolať právne následky a účastníkov nezaväzuje. Na danom
skutkovom základe nemení nič tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala možnosť sa oboznámiť s
obsahom zmluvy a úverovými podmienkami , ktoré sú jej súčasťou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
je žaloba žalobkyne opodstatnená, a súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď
predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

19. Rovnako neobstojí námietka žalovaného o postupe súdu prvej inštancie, súvisiaca s nevykonaním
dôkazov. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani
postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy
budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 OSP účinný do 30.6.2016).
Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda
v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj
rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. XX/XXXX
a pod č. XXX/XXXX).

20. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne vecne správne, odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom
konaní - žalobkyni, nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie podľa 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
- dovolací návrh (§ 428 CSP).