Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/96/2014 z 25. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. júna 2014, sp. zn. 7Co/96/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8711213162.1 Krajský súd Prešov | 7Co/96/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8711213162.1 | 2014-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a501949-d718-43c5-be3e-03c12b690061 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8711213162.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/96/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213162
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711213162.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Mgr. B. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W., W. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade,
Námestie sv. Egídia 95 proti žalovaným 1. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., V. XXXX/X a 2. P. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom W., V. XXXX/X o zaplatenie sumy 1 376,85 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 11. 02. 2014, č. k. 14C/1/2013-112 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaní n e m a j ú p r á v o
na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni sumu 430,65 Eur spolu s 9,25 % ročným poplatkom z omeškania od 16. 07. 2011 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania
a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 01. 06. 2010 uzatvorili nájomnú zmluvu
ohľadne bytu č. X nachádzajúcemu sa v W. na ul. W. č. XXXX/X. Doba nájmu bola dohodnutá na 6
mesiacov od dňa podpísania zmluvy. Dodatkom č. 1 k zmluve došlo k predĺženiu doby nájmu o 1 mesiac
a nájom bytu sa tak mal skončiť ku dňu 31. 01. 2011. Po uzatvorení nájomnej zmluvy účastníci dňa
14. 06. 2010 podpísali preberací protokol, v ktorom boli zachytené počiatočné stavy meračov a limity
spotreby. U elektriky to bolo 9 481 kWh, u teplej vody 27 m3, u studenej vody 25 m3, u plynu 795 m3
a merače tepla obsahovali údaje 1,5 a 0 v malej izbe, 5 a 3,5 vo veľkej izbe a 4,8 a 3 v kuchyni. Dňa
14. 06. 2011 zmluvné strany podpísali odovzdávací protokol, v ktorom boli uvedené stavy jednotlivých
médií, a to u elektriky 11 658 kWh, u teplej vody 182 m3, u studenej vody 125 m3, u plynu 887 m3,
pričom merače tepla znázorňovali hodnoty 1,7 a 0 v malej izbe, 4 a 6 vo veľkej izbe a 4,5 a 3,2 v kuchyni.
Medzi účastníkmi konania bolo dňa 14. 06. 2011 vykonané vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním
bytu, pričom v tomto vyúčtovaní bola skonštatovaná skutočná spotreba jednotlivých médií. V uvedenom
vyúčtovaní žalovaní čiastočne potvrdili svoj súhlas s vyúčtovaním a uznali svoj záväzok voči žalobkyni
vo výške 430,65 Eur a tento sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Eur
mesačne. V prípade teplej vody, ktorej spotreba mala predstavovať 155 m3, žalovaní požiadali vykonať
revíznu skúšku vodomeru teplej vody, nakoľko si neboli vedomí zistenej spotreby, a preto neboli ochotní
uhradiť náklady určené vo výške 946,20 Eur.



Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Žalovaní bez akýchkoľvek pochybností
uznali svoj dlh voči žalobkyni do výšky 430,65 Eur. Ak žalovaní v konaní spochybňovali nimi uznávaný
dlh, mali k svojim tvrdeniam navrhnúť a predložiť riadne dôkazy umožňujúce zvrátiť právne následky
domnienky uvedenej v ust. § 558 Občianskeho zákonníka.

Keďže žalovaní si nesplnili svoju povinnosť splatiť uznaný dlh súd prvého stupňa žalovaných zaviazal
na zaplatenie sumy 430,65 Eur spolu s príslušným poplatkom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, nakoľko nárok na náhradu nákladov z titulu spotrebovanej teplej vody sa nepovažoval za
dôvodný.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli rozsudok zmeniť
tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedli, že suma uvedená
žalobkyňou v žalobe je vykonštruovaná a nezakladá sa na pravde. Dôkazmi o uvedenej skutočnosti
disponuje aj konajúci súd a napriek tomu ich zaviazal uhradiť dlh, ktorý reálne nevznikol. Vyúčtovanie
síce bolo podpísané, avšak žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť nároku a pri podpisovaní
žalovaných uviedla do omylu, a preto sa na tento dokument prihliadať nemalo.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto správnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, účastníci dňa 14. 06. 2011 podpísali vyúčtovanie
nákladov spojených s užívaním bytu. V rámci tohto vyúčtovania žalovaní uznali svoj dlh voči žalobkyni
vo výške 430,65 Eur. Táto suma, ako to vyplýva z vyúčtovania, pozostávala z nákladov na studenú
vodu vo výške 78,60 Eur, z nákladov na vykurovanie vo výške 85,67 Eur, z nákladov na elektrinu vo
výške 211,86 Eur a z nákladov na plyn vo výške 54,52 Eur. Takýmto uznaním dlhu vo výške 430,65
Eur sa založila vyvrátiteľná právna domnienka, podľa ktorej dlh v čase uznania trval. Platí totiž ust. §
558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok
tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka
existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal,
môže namietať, že dlh nevznikol, alebo, že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať
úspech len vtedy, ak bude preukázaná.

Žalovaní ničím právne významným nepreukázali, aby nimi uznaná čiastka 430,65 Eur bola žalobkyňou
vykonštruovaná, resp., aby dlh v tejto čiastke ani nevznikol. Nepreukázaným zostalo i tvrdenie o uvedení
žalovaných do omylu pri podpisovaní vyúčtovania. V tomto smere si teda žalovaní nesplnili svoju
procesnú dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z



dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu
k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než
navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V
takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Keďže žalovaným sa nepodarilo vyvrátiť právnu domnienku o trvaní dlhu vo výške 430,65 Eur v čase
uznania, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešná žalobkyňa si náhradu
trov tohto štádia konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.