Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/75/2016 z 27. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. marca 2017, sp. zn. 26Co/75/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2714203346.1 Krajský súd Trnava | 26Co/75/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2714203346.1 | 2017-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 708 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3958277-08f8-4293-b211-92206e25190e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2714203346.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/75/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203346
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714203346.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zast. splnomocnenkyňou: Malata, Pružinský,
Hegeduš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921,proti žalovanej: P. R., nar.
XX. Q. XXXX, bytom S., W. K. XX, o 234,62 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Skalica č. k. 2C/218/2014-39 zo dňa 3. decembra 2015 - v zamietajúcej časti a v časti,
ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 27,64 eur
spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 28. mája 2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; II/ vo zvyšku návrh zamietol a III/ žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 708, § 709, § 710, § 711, § 712 Obch.z.
(zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník), § 37, § 39, § 40, § 52,
§ 451, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 O.z. (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občiansky zákonník). Vecne tým, že prvý nárok je nárokom z titulu uzavretej Zmluvy o bežnom účte
zo dňa 7. decembra 2010 a vzniknutého debetného zostatku v sume 51,99 eur, keď v danom prípade
bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník
ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani
do obsahu Podmienok vedenia bežného účtu. Hoci v zmluve je uvedené, že účastníci uzatvorili zmluvu
podľa § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obch.z., ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom
na charakter postavenia účastníkov zmluvy, kde na jednej strane vystupuje banka ako dodávateľ
konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy sa preto vzťahujú ustanovenia Obch.z. a subsidiárne ustanovenia
O.z., vrátane predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu v zmysle čl. II. Zmluvy
o bežnom účte, ako aj to, že zo žiadnych dôkazov predložených navrhovateľom nie je zrejmé, do akej
výšky mohol odporca nepovolene prečerpať bežný účet. V konaní nemal súd preukázané, tak ako to
vyplýva z čl. II. Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, uzavretie Zmluvy o
povolenom prečerpaní bežného účtu. V zmysle čl. I. bod 3 Zmluvy o bežnom účtu majiteľ účtu sa zaviazal



čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov majiteľa účtu úročí
banka vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou v
zmysle VOP. Žalobkyňa si takto vytvorila inštitút tzv. nepovoleného prečerpania na bežnom účte, ktorý už
vopred predpokladal, keďže do obsahu Zmluvy o bežnom účte vopred uviedla, že debetný zostatok bude
úročiť debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Takýto postup možno jednoznačne vyhodnotiť
ako nekalú obchodnú praktiku, z ktorej žalobkyni nemohli vzniknúť ani nároky, ktoré z tohto titulu v
konaní uplatnila, preto nárok v časti o zaplatenie debetného zostatku 51,99 eur zamietol. K druhému
nároku žalobkyne vyplývajúcemu zo Zmluvy o prečerpaní, na základe ktorej poskytla žalovanej povolené
prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 30 eur formou úveru, mal za to, že žalobkyňa neuzavrela so
žalovanou platnú zmluvu o úvere s úverovým rámcom, pretože v konaní nepredložila žiadnu písomnosť,
z ktorej by jednoznačne vyplývalo, že ide o zmluvu s úverovým limitom. Žalobkyňa len preukázala súdu
Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003987397R, z obsahu ktorého
vyplýva, že žalovanej ako klientovi oznámila, že na základe jej žiadosti o povolené prečerpanie zo
dňa 7.12.2010, v ktorej žiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania
bežného účtu, jej bolo schválené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 30,00 eur. V
Oznámení bolo ďalej uvedené, že výška úrokovej sadzby je 16,90% p.a., sadzba úroku z omeškania
9% p.a.,, ako aj to, že dňom uvedeným pri podpise banky je medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená
Zmluva o povolenom prečerpaní. Na Oznámení je opatrený podpis žalovanej, ako dôkaz o prevzatí
Oznámenia dňa 7.12.2010. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že ide o jednostranný úkon banky
označený ako Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania s konkrétne uvedenými podmienkami,
ktoré má vychádzať z predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o poskytnutie takéhoto úveru, kde banka
jednostranne určila aká bude výška úverového limitu, výška úrokovej sadzby a pod.. Nejde o dvojstranný
právny úkon, nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomne forme tak ako to má na mysli zák. ust.
§ 4 ods. 1 Zák. o spotrebiteľských úveroch pre nedostatok písomnej formy. Ide o neplatný právny úkon
z dôvodu absolútnej neplatnosti podľa ust. § 40 ods. 1 O.z., pričom na dôvod absolútnej neplatnosti
právneho úkonu musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo
nie. Žalobkyni potom vzniká právo požadovať iba to, čo žalovanej skutočne poskytla. Jej nárok vyplýva
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale nie z titulu poskytnutého úveru. Z výpisu z účtu
mal súd v konaní preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej plnenie bez právneho dôvodu, žalovaná
plnenie prijala a to tiež bez právneho titulu. Žalovaná sa tak obohatila na úkor žalobkyne, je tak povinná
vrátiť toľko, o čo sa na úkor žalobkyne obohatila. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa poskytla
žalovanej úverový limit 30 eur a žalovaná uskutočnila vklady v prospech žalobkyne v sume 2.36 eur. Na
základe uvedeného zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 27,64 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
poskytnutým úverovým limitom a vkladmi (30 eur - 2,36 eur). Keďže žalovaná doposiaľ túto dlžnú sumu
nevrátila, súd ju na zaplatenie zaviazal a zároveň ju zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo
dňa 28.5.2014, keď tu bol viazaný návrhom, i keď zosplatnenie povoleného prečerpania nastalo dňom
30.9.2012. Pokiaľ sa týka zvyšku návrhu v časti o zaplatenie úroku zo sumy 26,45 eur vo výške 18,90%
ročne od 28.5.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 154,88 eur
od 28.5.2014 až do zaplatenia, úroku zo sumy 51,99 eur vo výške 25% ročne od 28.5.2014 až do
zaplatenia, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o uzavretí platnej
zmluvy o prečerpaní s úverovým limitom, preto návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže mala žalobkyňa úspech len čiastočný tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku a to výlučne proti výroku, ktorými súd návrh vo zvyšku zamietol a rozhodol
o náhrade trov konania, podala prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorým sa
domáhala, aby odvolací súd v zmysle § 220 v spojení s § 223 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie a prizná jej celú žalovanú sumu včítane uplatnenej náhrady trov konania. Namietala, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Poukázala na znenie § 4 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. s tým, že toto sa zaoberá poskytovaním informácií
pred uzatvorením spotrebiteľského úveru, preto tu nie je zrejmý súvis medzi poskytovaním informácií
a nedostatkom písomnej formy, pretože v prípade ak sa na uzatvorenie zmluvy použijú prostriedky
diaľkovej komunikácie, aplikujú sa zákonné ustanovenia obsiahnuté v § 4 ods. 3 predmetného zákona.
Podotkla, že pri revolvingových úveroch výšku RPMN nemožno (vopred) určiť.



4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 O.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané
ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p.,
akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru,
že rozsudok v napadnutej časti je dôvodné ako vo výrokoch správny potvrdiť (§ 381 ods. 1 C.s.p.).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah odvolania žalobkyne a uplatnené
odvolacie dôvody, bolo posúdiť zákonnosť a správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď žalobu vo
zvyšku (s výnimkou zastavenej a vyhovujúcej časti) zamietol a nadväzne na to rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný.
V odvolaním nenapadnutej zastavujúcej a vyhovujúcej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

8. Ako prvé odvolací súd riešil, či súd prvej inštancie správne zamietol žalobou uplatnený nárok
žalobkyne na zaplatenie 51,99 eur z titulu vzniknutého debetného zostatku na bežnom účte žalovanej.
Treba uviesť, že prvoinštančný súd správne poukázal na to, že banka sa zaviazala výslovne na základe
žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu a v prípade splnenia
stanovených podmienok uzatvoriť s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Z
vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie nevyplynulo, že by k uzavretiu takejto zmluvy medzi
účastníkmi došlo a jej uzavretie netvrdila ani žalobkyňa. Pokiaľ na bežnom účte žalovanej vznikol
debetný zostatok v žalovanej výške 51,99 eur, ktorý si banka úročí podstatne zvýšenou debetnou
úrokovou sadzbou, žalobkyňa ako veriteľ - banka postupovala v rozpore s i podmienkami vedenia
bežného účtu, teda spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa ako veriteľ porušila svoju povinnosť tým,
že príkaz napriek nedostatku disponibilných peňažných prostriedkov na účte žalovanej zúčtovala a
nevyradila ho zo spracovania, ako sa v zmluve zaviazala. Zúčtovaním takéhoto príkazu v rozpore s
dojednaním v spotrebiteľskej zmluve bol dlžník - spotrebiteľ veriteľom fakticky uvedený do omylu, keďže
podľa zmluvy bolo dôvodné, aby sa spoliehal na to, že v prípade prekročenia prostriedkov na jeho
účte banka príkaz nezrealizuje a jemu debet nemôže vzniknúť. Vzhľadom na uvedené dojednanie v
zmluve, bolo opodstatnené aby spotrebiteľ zotrval v presvedčení, že pri zadaní príkazu, ktorý bol bankou
riadne zrealizovaný, bolo na jeho účte dostatok disponibilných peňažných prostriedkov, keďže bolo
dôvodné ním predpokladať, že ak by tomu tak nebolo, banka by jeho príkaz nezúčtovala a vyradila
by ho zo spracovania. Vzhľadom na uvedené dojednanie, nie je potom ani rozhodné, že v zmluve sa
pojednáva aj o osobitnom úročení debetu. Takýto postup banky ako veriteľa a dodávateľa vo vzťahu k
spotrebiteľovi súd prvej inštancie odôvodnene považoval za nekalú obchodnú praktiku, keďže podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý na



základe zmluvných dojednaní má dôvod sa spoliehať, že pri nedostatku disponibilných finančných
prostriedkov jeho príkaz na úhradu nebude realizovaný a dlh mu tak nevznikne. Súd prvej inštancie preto
dôvodne žalobou uplatnený nárok žalobkyne v časti o zaplatenie debetného zostatku 51,99 eur zamietol.

9. K správnym skutkovým a právnym záverom dospel prvoinštančný súd aj vo vzťahu k zamietnutému
nároku žalobkyne z titulu Zmluvy o prečerpaní úveru, keď uzavrel, že medzi stranami nebola v tomto
smere uzavretá platná spotrebiteľská zmluva. Žalobkyňa totiž ako listinné dôkazy, majúce preukázať
uzavretie tejto zmluvy, predložila iba Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č.
003987397R, z obsahu ktorého vyplýva, že na žiadosť žalovanej o povolené prečerpanie bežného účtu
jej žalobkyňa schválila povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 30 eur, pričom
podpis žalovanej na Oznámení je iba podpisom o tom, že dané oznámenie prevzala.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nielen v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného § 40 ods. 1
O.z., ale aj v spojení s ust. § 4 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá je účinná voči každému od počiatku a súd na ňu musí
prihliadať z úradnej povinnosti, nie je ani rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.
Zmluva je dvojstranný právny úkon, v ktorom je prejavená vôľa zmluvných strán smerujúca najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú
(§ 34 O.z.). Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa,
aby bol viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a ods. 1 O.z.). Aby došlo uzavretiu dvojstranného právneho
úkonu, je nevyhnutné, ak by k oferte pristúpilo prijatie návrhu tzv. akceptácia, teda včasné vyhlásenie
urobené osobu, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť
jej súhlas (§ 43c ods. 1 O.z.).

11. V danom prípade z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že Oznámenie o
poskytnutí povoleného prečerpania je jednostranným právnym úkonom zo strany banky (žalovaná na
tejto listine podpísala len jej prevzatie), preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade
nedošlo k písomnému uzavretiu dvojstrannej Zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania, čo v zmysle
citovaných ustanovení spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Nie je pritom rozhodné, či zmluvné strany o
tomto dôvode absolútnej neplatnosti vedeli a či následne existenciu takejto zmluvy hoci aj dlhé obdobie
akceptovali a konali podľa nej.

12. Keďže potom, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, konštatovaním absolútnej neplatnosti
právneho úkonom, žalovanej vznikla v zmysle aplikovaných ust. § 451, § 456 a § 458
ods. 1 O.z. povinnosť vydať žalobkyni iba bezdôvodné obohatenie. V konaní bolo preukázaným a
žalovanou nepopretým, že žalobkyňa poskytla žalovanej úverový limit 30 eur a žalovaná uskutočnila
vklady v prospech žalobkyne v sume 2,36 eur v dôsledku čoho zostal na strane žalovanej dlh v
súdom prvej inštancie vyčíslenej výške 27,64 eur. Nadväzne súd tiež správne vo zvyšku v nepriznanej
časti, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobkyne ohľadne uzavretia platnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre iba čiastočný úspech žalobkyne potom o
náhrade trov konania s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ktorý záver nebol odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom napadnutý,
keď rozhodnutie o náhrade trov konania bolo namietané iba vzhľadom na to, že žalobkyňa mala mať v
konaní plný úspech, z čoho pre seba vyvodila potrebu priznať plnú náhradu trov konania.

13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach, ktorými bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vyslovené, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov (prvoinštančného) konania, ako vo výroku vecne správny s použitím ust.
§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

14. V predmetnom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.), keďže tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.



15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).