Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/459/2014 z 17. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 17. mája 2015, sp. zn. 12CoE/459/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7214214078.1 Krajský súd Košice | 12CoE/459/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7214214078.1 | 2015-05-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d93628a5-ec7f-4201-8431-12a565edb408 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7214214078.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/459/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214078 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214214078.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., so sídlom v F., T. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Ján W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, V., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 13366/14, o vymoženie 1.841,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 06.06.2014, č. k. 48Er/1722/2014-10 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.06.2013, sp. zn. SR 01652/13 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Z hľadiska procesného postupu súd prvého stupňa s poukazom na ust. 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že v predmetnej veci bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.10.2011, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na to, že ust. § 54 Obč. zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je precizovaný a dopĺňaný, ktorým zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax súdov. V tomto výpočte je od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednania rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa oprávnený domáha exekúcie prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie spísaným pred exekútorom formou zápisnice zo dňa 13.3.2014 na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, avšak v predloženej zmluve o úvere ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nie je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Po citácii § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uzavrel, že za daných podmienok je vôbec otázne, či a na základe akej rozhodcovskej dohody, bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci a teda, či ním vydaný rozsudok je vôbec rozhodnutím, ktorým by bol spôsobilý vyvolať určité právne následky, okrem iného aj rozhodnutím, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Bol toho názoru, že predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom nemôže byť exekučným titulom, preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený uzavrel s povinnou podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a s Rokovacím poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 01652/13 zo dňa 14.06.2013, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2013 a vykonateľnosť dňa 08.08.2013. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.10.2011 medzi T., s.r.o. a povinnou. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 14.10.2011 je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z., čo nenamietal ani oprávnený. Nakoľko exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, mal sa súd prvého stupňa vysporiadať so zmluvou o úvere aj z hľadiska založenia právomoci Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodovať o nároku oprávneného rozhodcovským rozsudkom. Táto právomoc by mala vyplývať z rozhodcovskej zmluvy, ktorá by mohla mať formu rozhodcovskej doložky k zmluve, samostatnej a individuálne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy alebo vyhlásenia zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. Podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Súd prvého stupňa sa síce v uznesení zaoberal písomnou formou rozhodcovskej doložky, keď uviedol, že v Zmluve o úvere ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa rozhodcovská doložka nenachádza a teda uvážil, že ani nemohla byť uzavretá v písomnej forme v zmysle § 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, avšak nezaoberal sa už tým, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo svojom odôvodnení odkazuje na rozhodcovskú zmluvu. Súd prvého stupňa teda ďalej neskúmal, či rozhodcovská zmluva nebola účastníkmi uzavretá formou osobitnej zmluvy alebo či nemá podobu vyhlásenia zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, nakoľko na ňu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.06.2013, spis. zn. SR 00254/13 (exekučný titul) odkazuje. Vyriešenie otázky existencie príp. posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je pritom prvoradé, keďže od tohto posúdenia závisí určenie platnosti exekučného titulu. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude preskúmať rozhodcovskú zmluvu, a následne právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov v predmetnej veci, a podľa toho opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa bude v prvom rade skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pretože ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010). V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), bude úlohou súdu opätovne posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou je dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom. Až v prípade, že rozhodcovská zmluva (doložka) nebude posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. bude potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.