Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/36/2015 z 30. 8. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. augusta 2015, sp. zn. 25CoP/36/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2115211276.1
Krajský súd Trnava | 25CoP/36/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2115211276.1 | 2015-08-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. f) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/acc8f8bd-0a9d-4228-b85c-6db3a7f9639d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2115211276.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211276
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115211276.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Z., nar. X.X.XXXX, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov - matky:
C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T., U. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová,
so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2 a otca: S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom N. - A. XXX, v konaní o úprave
styku, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 18P/53/2015-51 zo dňa 1.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa    m e n í    tak, že nariaďuje nasledovné
predbežné opatrenie:

Otcovi   n a r i a ď u j e  dočasne sa zdržať výkonu práva na styk s maloletou E. upraveného rozsudkom
Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 6P/33/2013-29 zo dňa 12.6.2013 v rozsahu prekračujúcom
styk: každú nepárnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v meste bydliska
maloletej, pričom prvých šesť týchto realizovaných stretnutí sa uskutoční v prítomnosti matky maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Rozhodnutie s použitím § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 a 8,  § 76 ods. 1 písm. a) a f) O.s.p. odôvodnil v podstate
tým, že po preskúmaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia nie je dôvodný. Súd nepovažoval za dostatočne preukázané splnenie základných zákonných
podmienok pre vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľka síce osvedčila danosť práva, ale súd
nepovažoval za splnenú druhú zákonnú podmienku a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa názoru súdu v danom prípade nehrozí maloletej žiadne nebezpečenstvo prípadnými návštevami
otca. Súd zdôraznil, že predbežným opatrením sa riešia len akútne zásahy do práv a oprávnených
záujmov účastníkov, čo v danom prípade splnené nie je. Zamietnutie návrhu v danom prípade znamená,
že súd nemal za preukázané, že pomery účastníkov je potrebné riešiť formou predbežného opatrenia,
teda súd je toho názoru, že navrhovateľke nehrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Otázky a rozsah styku otca s maloletou bude súd riešiť konaním vo veci samej, keď návrh bol už podaný.

Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie matka, ktorým sa
domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vydal predbežné opatrenie tak, ako to
žiadala vydať vo svojom návrhu. Uviedla, že sa nemôže stotožniť s konštatovaním prvostupňového súdu,
že návrh nie je dôvodný. Podľa nej sa súd v odôvodnení nevenoval žiadnemu z argumentov uvádzaných
matkou a len jednoducho bez ďalšieho skonštatoval nedôvodnosť návrhu. Matka pritom trvá na tom, že
pokiaľ otec od troch rokov dieťaťa s ním nebol v žiadnom kontakte, pričom podľa rozvodového rozsudku
mal právo sa s ním stretávať, je potrebné takúto situáciu vyhodnotiť ako stav bezprostredne ohrozujúci
záujem maloletého dieťaťa. Maloletá E. vinou otca, svojho otca v skutočnosti vôbec nepozná, je pre ňu
cudzí človek, prirodzene má pred ním strach. V čase, kedy by malo dôjsť k stretnutiu je mimoriadne
napätá, bojí sa, že s ním bude musieť byť dlhšie, bez prítomnosti blízkeho koho pozná. Odporca



až začiatkom roku 2015 začal formálne javiť záujem o dcéru, avšak styk dodnes nebol realizovaný.
Prípadná necitlivá snaha otca o styk s E. v rozsahu ako určuje rozvodový rozsudok by bola pre dieťa
šokom a nepochybne by spôsobila ohrozenie rozvoja budúcich vzájomných vzťahov. Matka pritom nikdy
netvrdila, že by nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletej bolo spojené s prípadnými
návštevami otca, ako je uvedené v napadnutom uznesení. Podľa matky ňou uvádzané skutočnosti a
okolnosti daného prípadu odôvodňujú potrebu poskytnutia súdnej ochrany záujmu maloletého dieťaťa
formou navrhovaného predbežného opatrenia, prioritne by mala byť braná do úvahy možná hrozba
vzniku škody na strane dieťaťa.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali.

K doručenému odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorým odporučil
odvolaniu vyhovieť, nakoľko sa jedná o dočasnú úpravu  a dieťa nemá s otcom vytvorenú dostatočnú
citovú väzbu na trávenie dlhodobého času s otcom bez prítomnosti matky. Doplnil, že dňa 29.7.2015
vykonal šetrenie v domácnosti matky, zistil, že matka s dcérou a partnerom matky býva v trojizbovom
byte v osobnom vlastníctve partnera matky, ktorého čistý mesačný príjem je cca 2.600,- Eur. Matka
je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako
uchádzačka o zamestnanie. Byt je kompletne zariadený novým vkusným nábytkom, maloletá ma
zariadenú samostatnú izbu. Matka pri rozhovore uviedla, že otec bol za dieťaťom naposledy 17.7.2015,
pričom si chcel vziať dieťa na celý týždeň do jeho domácnosti a preto otcovi nevyhovela. Otcovi pritom
v styku nebráni, avšak dieťa nemá k nemu vôbec vytvorený vzťah a otca volá ujo. Matka trvala na tom,
aby si otec s dcérou najskôr postupne vytvorili medzi sebou vzťah.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods.
1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie matky je sčasti dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné s použitím § 220
O.s.p. zmeniť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné
predpoklady a daný záujem maloletého dieťaťa na dočasnej úprave dosiaľ právoplatným rozsudkom
súdu nariadenej úprave styku otca s maloletou E..

V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením, môže súd nariadiť účastníkovi, aby sa
niečoho zdržal.

V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote
návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.



Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí...

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.

Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na
výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom
so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku
tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v
dôsledku  odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach
uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk
autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého
dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob
a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a
ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne.
Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.



Z obsahu spisu bolo zistené, že matka sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 13.5.2015
domáhala zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. v časti
úpravy styku otca s dieťaťom, ktorý bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica č.k. 11P/102/2014-35 zo dňa 20.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.10.2014, aby bol styk
podstatne zúžený tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu nedeľu v mesiaci
v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky. Poukázala na to, že
od rozvodu manželstva sa stretnutie otca s maloletou E. neuskutočnilo, otec sa tak s dieťaťom od troch
rokov jej života nijako nekontaktoval, dieťa ho pozná len z rozprávania a fotiek. V dôsledku toho maloletá
E. nemá k otcovi žiadny vzťah, považuje ho za cudzieho, ma pred ním panický strach. Rovnako má
strach zo starých rodičov zo strany otca a má vážne narušené vzťahy so svojimi súrodencami, s ktorými
matke otec neumožňuje stretávať sa. Na druhej strane otec od februára 2015 začal vo veci stretávania
sa s E. vyvíjať aktivitu, pričom angažoval súd a právneho zástupcu, avšak bez toho, aby sa osobne
pokúsil o nadviazanie kontaktu a vzťahu s dcérou. Poukázala na to, že v apríli 2015 kontaktovala otca a
informovala ho o možnosti realizovať styk s dieťaťom počas veľkonočných sviatkov, na čo nereagoval.
Vzhľadom na uvedené matka považuje za veľmi dôležité zmeniť rozhodnutie súdu vo veci styku otca
s maloletou. Akákoľvek snaha o obnovenie a ďalší rozvoj vzájomných väzieb bude totiž vyžadovať
cieľavedomé úsilie všetkých a zároveň aj určitý čas, kým dôjde k obnoveniu dôvery u maloletej k otcovi.
Preto sa návrhom vo veci samej domáha zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o úprave styku tak, aby
otec bol oprávnený stretávať sa s E. po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každú nepárnu
nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky.

Zároveň s podaním návrhu vo veci samej matka podala i návrh na nariadenie predbežného opatrenia
tak, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou E. každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky.

Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6P/33/2013-29 zo dňa 12.6.2013
bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené a schválená rodičovská dohoda tak,
že maloleté deti D., A. a D. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca a matka
zaviazaná prispievať na ne výživným po 26,65 Eur na každé, pričom maloletá E. bola zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na ňu výživným 80,- Eur mesačne. Zároveň bol upravený
styk otca s maloletou E. a to každý prvý a tretí víkend v mesiaci tak, že si dieťa prevezme v piatok o
14.00 hod. pred bytom matky a dieťa matke v nedeľu o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdá, každý štvrtý
týždeň v mesiaci júl a druhý týždeň v mesiaci august v roku, takže si dieťa prevezme v pondelok o 10.00
hod. pred bytom matky a v nedeľu o 19.00 hod. dieťa matke pred jej bytom odovzdá, každého 26.12. v
roku tak, že dieťa prevezme o 10.00 hod. pred bytom matky a o 19.00 hod. dieťa matke pred jej bytom
odovzdá s tým, že matka je povinná otcovi styk s maloletou E. umožniť a dieťa na styk náležite pripraviť.

V spise je tiež založená výzva Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7Em/1/2015-9 zo dňa 2.2.2015,
ktorou súd vyzval matku maloletej, aby sa podrobila vyššie citovanému rozsudku v časti úpravy styku
s tým, že otec podal návrh na súdny výkon rozhodnutia z dôvodu, že maloletú matka odmieta otcovi
odovzdať a umožniť mu styk podľa súdneho rozhodnutia.

Vyhodnotiac všetky relevantné písomnými vyjadreniami účastníkov a doloženými listinnými dôkazmi
osvedčené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, sledujúc pritom v prvom rade najlepší záujem
maloletého dieťaťa odvolací súd na rozdiel od prvostupňového dospel k záveru, že v danom prípade boli
naplnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku maloletej s otcom.

Obsahom spisu bolo dosiaľ osvedčené, že od rozvodu manželstva rodičov maloletej vyššie citovaným
rozsudkom zo dňa 12.6.2013, kedy mala maloletá E. tri roky sa otec s dcérou nestretol, pričom vzhľadom
na potreby nariadenia predbežného opatrenia nie je rozhodné z akých dôvodov. Je nesporné, že
ukončenie akýchkoľvek kontaktov  s trojročným dieťaťom po dobu dvoch rokov spôsobí u dieťaťa takto
nízkeho veku stratu väzieb s odlúčeným rodičom, zánik citového vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi, rodič
sa pre dieťa stane pocitovo cudzím človekom, čo môže u dieťaťa vo veku E. vyvolávať strach a obavy
a stratu pocitu bezpečia a istoty v jeho prítomnosti. Ak by za daných okolností bolo dieťa nútené stýkať
sa s otcom v rozsahu ako bolo stanovené vyššie citovaným rozsudkom pri rozvode manželstva rodičov
pred viac ako dvoma rokmi, a to celé víkendy od piatku až do nedele, naviac mimo aktuálneho bydliska
maloletej, s prespávaním u otca, a bez prítomnosti matky, je veľmi pravdepodobné, že by to mohlo u
dieťaťa vyvolať výraznú psychickú traumu, s ťažko napraviteľným negatívnymi následkami nielen na



vzťah dieťaťa k otcovi, prípadne aj k ďalším súrodencom žijúcim s otcom, ale i na ďalší zdravý psychický
vývin maloletej. Pri takto dlhej odluke dieťaťa vo veku E. od rodiča je nevyhnutný veľmi citlivý postup,
v prípade potreby i za ingerencie odborníka - psychológa, k opätovnému obnoveniu vzťahov dieťaťa k
otcovi. Až po eliminácii tohto ohrozenia záujmov dieťaťa je možné uvažovať znova o rozsahu styku ako
bol upravený vyššie citovaným rozsudkom.

S poukazom na vyššie uvedené úvahy potom odvolací súd považoval návrh matky na dočasné zúženie
úpravy styku a zmenu podmienok jeho realizácie za plne dôvodnú v súlade s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh
matky na dočasnú úpravu styku otca s maloletou zamietol, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že
otcovi uložil povinnosť dočasne sa zdržať výkonu práva na styk s maloletou E. v pôvodnom rozsahu
upravenom citovaným rozsudkom tak, že bude dočasne oprávnený stretávať sa s maloletou v zúženom
rozsahu a to každú nepárnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v meste
bydliska matky maloletej, ktoré prostredie je dieťaťu dobre známe. Odvolací súd pritom návrh matky
na styk iba v rozsahu troch hodín (dvakrát do mesiaca) považoval za neprimerane a nedôvodne úzky,
sťažujúci resp. neprimerane odďaľujúci vybudovanie opätovného vzťahu medzi otcom a maloletou. V
tejto súvislosti bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že rodičia nežijú v jednej obci a otec musí za
dieťaťom pricestovať. Zároveň vzhľadom na popísané okolnosti daného prípadu odvolací súd v záujme
maloletej považoval za nevyhnutné, aby sa prvých šesť takýchto stretnutí uskutočnilo v prítomnosti
matky maloletej, ktorá je aktuálne základnou vzťahovou osobou dieťaťa, v ktorej prítomnosti dieťa cíti
istotu a bezpečie (na rozdiel od otca). Až po uskutočnení šiestich takýchto stretnutí v prítomnosti matky,
po obnovení resp. vybudovaní aspoň základného vzťahu dieťaťa k otcovi,  bude sa môcť otec stretávať
s dieťaťom v uvedenom rozsahu bez prítomnosti matky, avšak naďalej v mieste bydliska dieťaťa bez
prespávania u otca.

Vzhľadom na skutočnosť, že styk otca s maloletou E. je dosiaľ riadne upravený právoplatným rozsudkom
súdu, odvolací súd považoval za potrebné v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. výrok formulovať tak,
že otcovi je dočasne  uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva na styk v rozsahu prekračujúcom
predbežným opatrením vymedzenú mieru styku.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté
pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.