Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/310/2015 z 10. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. novembra 2015, sp. zn. 4Co/310/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8613201854.1 Krajský súd Prešov | 4Co/310/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8613201854.1 | 2015-11-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75114050-2cbc-42d8-8d97-7bf8cd13c2cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8613201854.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/310/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201854
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613201854.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpený Fridrich
Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému H. E., bytom P. XXX, G., t.č.
na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom pre konanie D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
XXX, G., o zaplatenie 635,17 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník č. k. 2Co/88/2013-49 zo dňa 20.5.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy vo výške 635,15 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 835,17 Eur od 25.7.2010
do 15.9.2011, t. j. vo výške 872,74 Eur, zo sumy 635,17 Eur od 16.9.2011 do zaplatenia, ako aj 6 %
ročného úroku zo zmenkovej sumy 835,17 Eur od 29.9.2010 do 15.9.2011, t. j. v sume 48,46 Eur, zo
sumy 635,17 Eur od 16.9.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j.
2,78 Eur. Žalovanému trovy konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s tým, že citoval čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, 4, čl. 7 ods. 1, 2, 3 predmetného
nariadenia a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, najmä úverovej
zmluvy č. 406000033, uzavretej dňa 11.2.2010, na základe ktorej právny predchodca žalobcu veriteľ
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava poskytol úver žalovanému 400,- Eur ako fyzickej osobe, ktorý sa
žalovaný zaviazal splatiť vo výške 640,- Eur v 5 mesačných splátkach po 128,- Eur počnúc
dňom 10.3.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, ale len poplatok vo výške 240,- Eur, ktorý nie je
konkretizovaný a nie je uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov, ani priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov. Finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Žalovaný dňa
11.2.2010 vystavil vlastnú zmenku obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, sumu 835,17 Eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 25.7.2010. Zmenka bola vystavená ako vistazmenka a opatrená doložkami „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého
boli rukou vpísané údaje, a to dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis.



Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine
uvedené odlišným strojovým písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Z dôvodu neznámeho pobytu
žalovaného, súd prvého stupňa uznesením č. k. 2C/88/2013-36 zo dňa 2.12.2014 ustanovil žalovanému
opatrovníka pre konanie.

Ďalej súd citoval ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len Zákona o zmenkách a
šekoch), ako aj ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej ust.
§ 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a uviedol, že predmetom konania je spor zo zmenky. Z tohto dôvodu súd predovšetkým skúmal,
či zmenka spĺňa náležitosti v zmysle Zákona o zmenkách a šekoch. Dospel k záveru, že označenie
zmenky je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná.
Nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti,
ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Preskúmaním
predloženej zmenky súd konštatoval, že spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky, avšak i napriek tomu
podrobil súdnej kontrole dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej zo Všeobecných úverových
podmienok remitenta. Skonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné
aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, a
to potrebu chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu pri kolízii
zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného, súd uviedol, že musí mať prednosť ochrana
práv spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č.
258/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má
vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje
aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový úrok je v rozpore
so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť s poukazom na ust. § 39 v spojení s § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných
úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Nepochybne táto podmienka nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom.
Zmluvnú podmienku teda súd považoval za neplatnú s poukazom aj na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka.
Tento právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007
zo dňa 6.5.2008. Ďalej súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 419/2011
zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi), v ktorom konaní i napriek tomu, že boli
uplatnené práva zo zmenky, súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dohodu o vyplňacom
práve blankozmenky, ako aj samotnú zmenku, súd považoval za neplatnú aj pre obchádzanie zákona s
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu,
a preto súd poukázal aj na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo bol toho názoru, že právny
predchodca žalobcu sa vystavením zmenky snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a
aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len
sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

K ďalším dôvodom zamietnutia žaloby súd uviedol, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore s
ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcim ustanovením veriteľ nesmie prijať a je
povinný dlžníkovi ju kedykoľvek na požiadanie vydať. To sa vzťahuje aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práva zo zmenky. Citované ustanovenie je účinné od 1.1.2008 a platilo aj v čase
vystavenia predmetnej zmenky. Pri zabezpečovacej zmenke zmenková suma v čase vyplnenia zmenky
nesmie presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému vo výške
400,- Eur poskytnutý, z čoho 30 % predstavuje 80,- Eur, pričom zmenka bola vystavená na 835,17 Eur.



Zmenka je preto v rozpore so zákonom ako absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1Občiansekho súdneho poriadku tak, že žalobcovi,
ktorý nebol v konaní úspešný nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému
žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že účastníkovi bola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Uplatnené odvolacie dôvody bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky,
o ktorej mal súd prvého stupňa rozhodnúť, poukázal na procesný postup vyplývajúci z Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veci s nízkou hodnotou sporu. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vo veci vykonával dokazovanie
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe
nesprávnych právnych predpisov k nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva
Európskej únie. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom v zmysle ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
o zmenkách šekoch, ktorý bol oprávnený vznášať námietky proti zmenkovému nároku. Pri kauzálnych
námietkach preto nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu. Poukázal
na iné rozhodnutia súdov, vrátane rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C/419/11. Podľa
jeho názoru v predmetnom konaní bola riešená iná situácia, či vôbec súd má právomoc o žalobe
konať a rozhodnúť. Súdny dvor sa zaoberal postavením žalovaného ako spotrebiteľa iba z dôvodu, že
tento namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal bydlisko v Rakúsku. Na preukázanie postavenia
spotrebiteľa nestačí len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou. Vo vzťahu k zmluvnej pokute
uviedol, že zmluvná pokuta 0,25 % istiny na každý deň omeškania vo výške 533,- Eur predstavuje 1,33
Eur denne, čo nie je podľa názoru neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi
konania sledovaný. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Opatrovník žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, s nariadením termínu
verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke
(§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, resp., žeby postupom súdu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v súlade s čl. 19, ako aj úvodnými ustanoveniami
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 postupoval s tým, že
aplikoval rozhodné vnútroštátne procesné právo, ak nariadil pojednávanie a vykonával dokazovanie
oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na posudzovanie aj základného
záväzkového vzťahu, ktorým sa zmenka zabezpečovala, ako aj svojim postupom rešpektoval zásady
vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, ako aj rešpektoval právo na spravodlivý proces a
zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, dôkazných



prostriedkov v rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Takýto procesný postup súdu nemožno
považovať za postup, ktorým by bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou
Slovenskej republiky. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Ani námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola opodstatnená. Súd prvého
stupňa správne posudzoval i napriek abstraktnému charakteru zmenky, zmenku z titulu ex offo, a to z
titulu absolútnej neplatnosti z dôvodu rozporu so zákonom, vrátane dohody o vyplňovacom práve, t. j.
v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Výkonu práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, nebolo
možné poskytnúť súdnu ochranu, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež správne poukázal,
vrátane kolízie právnych noriem spojených za zachovaním a poskytnutím ochrany práv spotrebiteľa i
napriek uplatnenému nároku zo zmenky.

K predmetnej otázke zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodného kolégia na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého, ak navrhovateľ ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý
navrhovateľ použil, že„

I. 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či prípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ,
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, príp. vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práva, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na starne žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 a 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 tak, že náhradu trov odvolacieho
konania žalovanému nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.